Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/354/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213352
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7109213352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. P. K. P., L.. XX. XX.
XXXX, X. B. K. P., L.. XX. XX. XXXX, M. J. E. T., J. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Romanom
Fulkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Podtatranského 2, proti žalovanej: I. J., L.. XX. XX. XXXX,
J. E. T., C. XX, zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o
vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14. 06. 2018 č.k.
25C/268/2009-251 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o lehote na plnenie tak, že žalovaná a jej spolubývajúci - B. O., L.. XX. XX.

XXXX S. M. J., L.. XX. XX. XXXX sú povinní byt na X. poschodí o veľkosti podlahovej plochy 106 m2, v
domesosúp.číslomXXX,umiestnenomnaprac.č.XXX/X,K.D.XX,popisstavbybudovanachádzajúca
sa v kat. území D. C., M. T. W., M. T. - D. C., na C. A.. Č.. XX, evidovanej na LV č. XXXXX vypratať
v lehote 30 dní po zabezpečení primeraného náhradného bytu.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej a jej spolubývajúcim

- B. O. S. M.B. J. vypratať byt bližšie popísaný vo výroku rozsudku v lehote 15 dní po zabezpečení
primeraného náhradného bytu. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods. 1, §
680ods.2,§710ods.1,3,§712aods.1,ods.3,§711ods.1písm.a/,b/,e/Občianskehozákonníkavzal
za preukázané, že právny predchodca žalobcov, spoločnosť LEVICO, s.r.o. ako prenajímateľ vypovedal

nájom predmetného bytu listom zo dňa 19. 01. 2009 vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola nájomkyňou
predmetného bytu na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenej dňa 07. 07. 2003 medzi ňou a vtedajším
vlastníkom bytu Evanjelickým a.v. cirkevným zborom v Košiciach. Výpoveď z nájmu bytu bola dňa
21. 01. 2009 odoslaná na poštovú prepravu, pričom doručenie tejto zásielky adresátovi, t.j. žalovanej
bolo neúspešné a písomnosť sa vrátila 29. 02. 2009 ako nedoručená z dôvodu, že adresát si zásielku
v odbernej lehote neprevzal. S poukazom na ust. § 710 ods. 3, veta štvrtá Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 46 vtedy účinného O.s.p., za splnenia podmienky pokusu o doručenie písomnosti

spôsobom v zákone špecifikovaným a jej následným uložením a upovedomením adresáta o tomto
úkone, spôsobom v zákone bližšie uvedeným sa písomnosť považuje za doručenú dňom, kedy bola
vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Pri primeranom použití zákonného právneho predpisu,
vzťahujúceho sa k doručovaniu písomností súd prvej inštancie uzavrel, že výpoveď z nájmu bytu bolažalovanej doručená dňa 29. 02. 2009. V zmysle ust. § 710 ods. 3 OZ, dňa 01. 03. 2009 tak začala plynúť
trojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 31. 05. 2009.

3. Žalovaná sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36C/274/2011 domáhala
ako žalobkyňa voči spoločnosti Levico, s.r.o. - vtedajšiemu vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti
neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 19. 01. 2009. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 04.
2011, ktorým žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplynulo, že žaloba žalobkyne, týkajúca sa určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu bola podaná po

zákonomstanovenejlehote.Ztohtodôvodusúdprvejinštanciespoukazomna§711ods.6Občianskeho
zákonníka žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom rozsudkom
zo dňa 19. 11. 2015. Žalobkyňa vo veci podala aj dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa27.06.2017odmietnuté.Rozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmbolažaloba
žalobkyne o neplatnosť výpovede z nájmu zamietnutá tak nadobudol právoplatnosť 21. 01. 2016.

4. Vzhľadom na zmenu vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.
05. 2016 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť LEVICO s.r.o. a na jeho miesto
vstúpili terajší žalobcovia v 1. a v 2. rade P. K. P., L.. XX. XX. XXXX S. B. K., L.. XX. XX. XXXX.

5. V súvislosti so zmenou vlastníkov predmetného bytu súd prvej inštancie konštatoval s poukazom na

§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že žalobcovia v 1. a v 2. rade ako nadobúdatelia predmetnej
nehnuteľnosti vstúpili do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými základnými obsahovými atribútmi.

6. V konaní bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané a nesporné, že žalobcovia sa dôvodne
domáhajú vypratania predmetnej nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanej, ktorej bola daná platná výpoveď

z nájmu predmetného bytu, a ktorá uplynutím výpovednej doby uvedený byt užíva spolu so svojimi deťmi
bez právneho dôvodu. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná je spolu s osobami, s ktorými
predmetný byt obýva povinná byt vypratať po zabezpečení primeraného náhradného bytu.

7. O bytovej náhrade súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 712a Občianskeho zákonníka vzhľadom

na výpovedné dôvody, ktoré vyplynuli z obsahu výpovede (§ 711 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ Občianskeho
zákonníka). Výpovedné dôvody sú rozhodujúce pri určení príslušného druhu bytovej náhrady tak, ako
ustanovuje zákon. Keďže v danom prípade výpovedným dôvodom, ktorý právny predchodca žalobcov
ako prenajímateľ uplatnil vo vzťahu k žalovanej vo výpovedi z nájmu bytu, bol v zmysle ust. § 711 ods.
1 písm. a/ a písm. e/ Občianskeho zákonníka, žalovanej vzniklo právo na náhradný byt, ktorý podľa

miestnych podmienok má byť zásadne rovnocenný bytu, ktorý má vypratať, t.j musí ísť o primeraný
náhradný byt. Náhradný byt má byť primeraný z hľadiska veľkosti obytnej plochy, z hľadiska vybavenia
(t.j. byt rovnakej kategórie), z hľadiska umiestnenia (v tej istej obci, v meste, resp. vo väčších mestách) a
z hľadiska výšky nájomného. Primeranosť náhradného bytu je treba posúdiť aj s prihliadnutím na životné
a pracovné potreby nájomcu, pre ktorého sa má byt zabezpečiť. Toto kritérium sa však vzťahuje len na

nájomcu, nie na osoby, ktoré s nájomcom bývajú. Žalovanej uložil vypratať predmetný byt v lehote 15
dní po zabezpečení primeraného náhradného bytu.

8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plný nárok
na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.

9. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o lehote na plnenie a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanej vypratať predmetný byt v lehote 30 dní
od zabezpečenia primeraného náhradného bytu a neprizná žiadnej zo strán náhradu trov konania. V

dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že v lehote na vypratanie predmetného bytu určenej
súdom nezohľadnil osobné pomery žalovanej a stanovil lehotu neprimerane krátku. Žalovaná má 91
rokov, v dôsledku početných zdravotných problémov je odkázaná úplne na pomoc iných osôb, a to aj v
úplne bežných záležitostiach. Nedokáže sa samostatne pohybovať pre závažné zdravotné postihnutie
- je takmer slepá. Pri akomkoľvek úkone potrebuje pomoc inej osoby. Zariaďovanie, presťahovanie

bytu, v ktorom žalovaná žila desiatky rokov bude vyžadovať pomoc iných osôb. Žalovaná okrem
zrakového postihnutia trpí aj srdcovo cievnymi ochoreniami s vysokým kardiovaskulárnym rizikom,
trombózou, paralyzujúcou ju v samostatnom pohybe, ochorením kĺbov a ďalšími chorobami. Práve
zdravotné postihnutie bolo dôvodom, prečo sa žalovaná nemohla úspešne brániť vo veci výpovede znájmu. Preto požiadala, aby súd stanovil lehotu pre vypratanie bytu v rozsahu 30 dní od pridelenia
náhradného bytu. Rovnaké skutočnosti žiadala zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania. Zdravotné
problémyžalovanejsivyžadujúnakladanievysokýchsúmnaliekyazdravotnépomôckyažalovanámusí

zvažovať, ktoré svoje potreby uspokojí a ktoré nie, ak si chce zabezpečiť lieky potrebné na zachovanie
života. Vytkla súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 257 C.s.p.
a nezohľadnil jej osobné pomery.

10.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie je opodstatnené.

11. Zákon v ust. § 232 ods. 3 C.s.p. ustanovuje trojdňovú lehotu na plnenie, ktorá plynie od právoplatnosti
rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žezákonumožňuje,abysúdrozhodolotom,žepovinnosťvyplývajúcu
z rozsudku je možné splniť aj v lehote dlhšej ako tri dni. Súd pritom vychádza z okolností daného prípadu,
resp. sociálnej a rodinnej situácie, osobného a zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a
pod.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že odvolacie námietky žalovanej, ktorá
poukazovala na tú skutočnosť, že trojdňová lehota na plnenie ustanovená súdom prvej inštancie
je krátka, možno považovať za opodstatnené. S prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci,
predovšetkým na zdravotný stav žalovanej a vzhľadom na jej vek je dôvodné predĺžiť súdom prvej

inštancie stanovenú pätnásťdňovú lehotu na lehotu tridsať dní od pridelenia primeraného bytu, tak ako
navrhla žalovaná.

14. Z dôvodu vyššie uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o lehote na plnenie, tak ako
vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia v súlade s § 388 C.s.p.

15. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd považuje za opodstatnené námietky žalovanej,
ktorá vytkla súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania na daný prípad neaplikoval ust.
§ 257 C.s.p.

16. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v

okolnostiach samotnej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

18. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde

by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane

stranysporu,ktorejpatrínáhradatrovkonania,ačitátostranavprípadenepriznaniatrovkonanianebude
pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

19. Možno sa stotožniť s názorom žalovanej, že jej osobná, zdravotná, majetková a sociálna situácia, ale
aj okolnosti samotnej veci naznačujú, že je potrebné v danom prípade skúmať, či na strane žalovanej nie

sú dané také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania úspešným žalobcom
nepatrila. V tej súvislosti je potrebné doplniť dokazovanie a následne zohľadniť, či v danom prípade
nie sú dané také okolnosti, ako má na mysli ust. § 257 C.s.p. V danom prípade sa súd prvej inštancie
otázkou aplikácie tohto zákonného ustanovenia vôbec nezaoberal, preto neostávalo odvolaciemu súduiné, ako zrušiť rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vrátiť v
zrušenom rozsahu vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a
opätovne rozhodnúť o trovách konania, vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom
v tomto uznesení. Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).