Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208437
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119208437.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: R., nar. XX.X.XXXX, bytom B., XXX XX E.., proti
žalovanému v 1. rade: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom Alžbetina 29,
040 01 Košice, IČO: 35 535 768, v 2. rade: Finlegal services, s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, 811 05
Bratislava, IČO: 46 283 421, v 3. rade: T&M TOPREAL s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice,
IČO: 44 306 181, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.7.2019 žiadala súd, aby vo veci samej určil neplatnosť

dražby konanej dňa 25.6.2019 na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ktorou došlo k
prevodu bytu č. X. evidovanému Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva
č. XXXXX, vedený pre katastrálne územie Stredné Mesto, nachádzajúcim sa na X.. poschodí vo vchode
č. XX. obytného domu súpisné č. XXX., postavenom na parcele č. XXX a taktiež k podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku v
rozsahu 1620/10000.

2. Spolu so žalobou sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi realizovať akékoľvek právne úkony, na základe ktorých by mohlo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetu dražby, zriadeniu vecného práva k nej a k uzatvoreniu
akýchkoľvek iných právnych úkonov s tretími osobami, na základe ktorých by došlo k zriadeniu práv v
ich prospech k predmetu dražby.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že pred udelením príklepu licitátorom
bolavlastníčkounehnuteľnosti-predmetudražby,atobytuč.X,naX.poschodívbytovomdomesúpisné
č. XXX. na B. v E., popisné číslo XX., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXXX., okres Košice I, obec
Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto, vrátane príslušenstva a podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č.

XXX. vo veľkosti 1620/10000. Z obsahu notárskej zápisnice N 643/2019, Nz 20111/2019, napísanej
na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižikovej v Košiciach, Námestie osloboditeľov 20, dňa 25.6.2019
vyplýva, že príklep bol udelený dňa 25.6.2019, pričom tvrdí, že celá fáza pred vykonaním dražby
ako aj samotné vykonanie dražby bolo realizované v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou, a
tak je aj osobou dotknutou sa svojich právach, a to najmä na vlastníckom práve k predmetu dražby.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že z oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 9.7.2018 vyplýva, že

zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa vznikla z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu
prevádzky, údržby a opráv, a neuhradených mesačných zálohových platieb na plnenia spojené sužívaním bytu, poplatok za výkon správy a ostatné náklady za činnosti, ktoré bezprostredne súvisia
s užívaním bytu a bytového domu ako celku. Dražobník jej údajnú pohľadávku vyčíslil na celkovú
sumu 2.294,- Eur a to k 9.7.2018, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.179,42 Eur a príslušenstva vo

výške 114,58 Eur. Listina označená ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 9.7.2018 bola
dražobníkom vyhotovená na základe splnomocnenia z 30.5.2018, ktoré bolo podpísané E. s označením
jejfunkcieakopredsedníčkynavrhovateľadražby.ZozápisnicezrokovaniazhromaždeniaSpoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov B. konaného dňa 24.5.2018 vyplýva, že E. najneskôr ku dňu
konania označeného zhromaždenia odstúpila z funkcie predsedníčky Spoločenstva vlastníkov bytov a

nebytových priestorov B.. Zo zápisnice z rokovania zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, B. konaného 19.5.2017 z uznesenia č. 5 vyplýva, že predseda Spoločenstva
bezodkladne doručí výzvu na úhradu nedoplatku jednotlivým vlastníkom, ku ktorým spoločenstvo
vykazuje nedoplatky na splátkach do Fondu, s rozpisom za jednotlivé zmeškane mesiace. K dnešnému
dňu jej však žiadna takáto listina nebola doručená a má za to, že týmto úkonom boli vysporiadané
všetky jej splatné záväzky z minulých období. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu zo

dňa 10.5.2019 vyplýva, že za obdobie od 1.8.2018 do 31.12.2018 mala za byt preplatok v sume 366,31
Eur, avšak z dôvodu nadmernej obozretnosti jej otec Z. dňa 22.6.2019 vložil na účet Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, B.e sumu 400,- Eur, pričom v poznámke uviedol, že akýkoľvek
záväzok voči žalovanému v 1. rade týmto postupom neuznáva. K neplatnosti dražby uvádza, že k
9.7.2018 (oznámenie o začatí výkonu záložného práva) nemohla mať záväzok vo vzťahu k žalovanému

v 1. rade v sume 2.294,- Eur, resp. záväzok presahujúci sumu 2.000,- Eur, a preto výkon záložného
práva bol realizovaný v rozpore so znením ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., žalovaný v 1. rade
v období pred konaním dražby ako aj v čase konania dražby nevykonával v zmysle ust. § 7 ods. 1
zákona č. 527/2002 Z.z. žiadne záložné právo k predmetu dražby, a teda dražba bola vykonaná na návrh
subjektu, ktorý nemal k predmetu dražby práva oprávňujúce ho navrhnúť a prostredníctvom dražobníka

aj realizovať výkon záložného práva, čo predstavuje postup, ktorý je v priamom rozpore s ust. § 7 ods. 1
zákona č. 527/2002 Z.z.. Taktiež v súvislosti so zabezpečením znaleckého posudku č. 39/2019 ju nikto
nekontaktoval, aby sprístupnila predmet dražby za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu
dražby.Poukázalaajnato,žeznaleckýposudokvdeňkonaniadražby nesmiebyťstaršíako6mesiacov.
Podľa jej názoru dražba je neplatná aj z dôvodu, že dovtedajšia predsedníčka žalovaného v 1. rade

odstúpila najneskôr ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov z pozície predsedníčky žalovaného v
1. rade, a preto najneskôr od tohto dňa nebola oprávnená vykonávať v mene žalovaného v 1. rade
akékoľvek právne úkony, a ak by aj došlo k ich vykonaniu, tak tieto nemohli zaväzovať žalovaného
v 1. rade. Splnomocnenie zo dňa 30.5.2018 udelené žalovanému v 2. rade (dražobníkovi) nebolo
splnomocnením oprávňujúcim ho na realizovanie akýchkoľvek úkonov v súvislosti s prípravou a

realizáciou dražby, okrem iného aj na vyhotovenie a doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného
práva z 9.7.2018. Navyše v deň konania dražby mal licitátor za preukázané, že jej údajný záväzok vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade bol v čase konania dražby nižší než 2.000,-Eur.

4. K návrhu žalobkyňa pripojila notársku zápisnicu N643/2019, Nz 20111/2019, NcRls 20590/2019 zo

dňa 25.6.2019, oznámenie o dražbe zo dňa 14.5.2019, vyjadrenie k ponuke - predkupné právo štátu
na kúpu národnej kultúrnej pamiatky zo dňa 11.6.2019, oznámenie o začatí výkonu záložného práva,
zápisnicu z rokovania Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov B. zo dňa 24.5.2018,
zápisnicu z rokovania Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov B. zo dňa 19.5.2017,
vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, znalecký posudok č. 48/2018 znalkyne P. F.

5. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 26.11.2018 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov so sídlom B. pokračovať v konaní o dobrovoľnej dražbe, jej vykonaním dňa
5.12.2018 prostredníctvom dražobníka FINLEGAL services s.r.o..

6. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 18.12.2018 vydaným pod sp. zn. 41C/33/2018
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol z dôvodu, že návrh na nariadenie
neodkladného neobsahoval predpísané podstatné náležitosti a rovnako petit návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniabolneurčitýanevykonateľný.Vuznesenísúdprvejinštancieďalejskonštatoval,

že navrhované neodkladné opatrenie v smere uloženia zákazu žalovanému, aby nepokračoval v
dobrovoľnej dražbe je vo vzťahu k žalovanému nelegitímne, keďže žalovaný nie je v tejto veci pasívne
vecne legitimovaný.7. Následne dňa 11.3.2019 podala žalobkyňa ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala súd, aby zakázal žalovanému Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov so
sídlom B. pokračovať vo výkone jeho záložného práva prostredníctvom dražobníka spoločnosti Finlegal

services, s.r.o., vykonaním dobrovoľnej dražby predajom zálohu bytu č. X. na X.. poschodí v bytovom
dome súp. č. XXX na B. popisné číslo XX.
.
8. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.4.2019 vydaným pod sp. zn. 41C/33/2018 súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.3.2019 zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie

žalovaného. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.6.2019 vydaným pod sp. zn. 2Co/160/2019
potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 8.4.2019.

9. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 19.6.2019 žalobkyňa žiadala
súd, aby uložil spoločnosti Finlegal services, s.r.o. zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby bytu č. X
na X. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXX., na B. v E., popisné číslo XX, zapísaného na Liste

vlastníctva č. XXXXX.

10. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.7.2019 vydaným pod sp. zn. 23C/14/2019 návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

11. Z notárskej zápisnice N 643/2019, Nz 20111/2019 predloženej žalobkyňou súd zistil, že dňa
25.6.2019 sa v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Martiny Mižikovej konala dobrovoľná dražba.
Dražobníkom bola spoločnosť Finlegal services, s.r.o. a navrhovateľom dražby bolo Spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, B. č. XX, E.. Šlo o prvé kolo dražby, dražobná zábezpeka bola
stanovená vo výške 27.000,- Eur, pričom na dobrovoľnú dražbu sa dostavili štyria účastníci. Predmetom
dražby bola nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré
mesto, katastrálne územie Stredné mesto, pozemky parc. č. XXX, výmera 447 m2, stavby súpisné číslo
XXX, prac. č. XXX, byt č. X . nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu, vchod XX. Cena predmetu

dražby bola ocenená znaleckým posudkom na sumu 111. 000,- Eur a cena dosiahnutá vydražením bola
138.000,- Eur. Vydražiteľom sa stala spoločnosť T&M TOPREAL s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040
01 Košice, IČO: 44 306 181, t.j. žalovaný v 3. rade.

12. Z výpisu z katastra nehnuteľností List vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území Stredné mesto

súd zistil, že žalovaný v 3. rade T&M TOPREAL s.r.o. je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností
bytu č. X. na X. poschodí, Dom meštiansky, B., súpisné číslo XXX., parc. č. XXX, okres Košice I, obec
Košice - Staré mesto, katastrálne územie Stredné mesto vrátane podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1620/10000 a vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nadobudol dobrovoľnou dražbou č. N 643/2019. Nz 20111/2019, NcRls 20590/2019.

13. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

20. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na
ktorý bolo nariadené.

22.Podľaust.§334Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnanávrhneodkladnéopatreniezruší,akodpadnú

dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným

opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne,
resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť
ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.

26. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má

navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť
pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j.
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia
byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

27. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal
všakstarostlivozvážiťnajmärozsahnavrhovanýchobmedzeníadopadzožalovanejstrany.Neodkladné
opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo vecisamej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov
sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou
treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia

tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom
opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o
návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného

opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách
o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného
opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí
byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti

poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný
návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo
vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno,

resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.

28. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav.
Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody

či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.

29. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťoval v prvom rade dôvodnosť návrhu,

t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobkyňa uplatňuje a potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia.

30. Žalobkyňa sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia
zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou a to jej prevodom, zaťažením v prospech inej

osoby, zriadením akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného
zaťaženia.

31. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako o návrhu podanom spolu so žalobou vo veci samej, ktorou žalobkyňa žiada, aby súd určil neplatnosť

dražby konanej dňa 25.6.2019 na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ktorou došlo k
prevodu bytu č. X evidovanému Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva
č. XXXXX, vedený pre katastrálne územie Stredné Mesto, nachádzajúcim sa na X. poschodí vo vchode
č. XX obytného domu súpisné č. XXX, postavenom na parcele č. 534 a taktiež k podielu priestoru na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckemupodielukpozemkuvrozsahu

1620/10000. Súd tak skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

32. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v
návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na
rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je

potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným

neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného
opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivýa či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia
podmienené.

33. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z
dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter.
Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutiavovecisamej,avšakmusiabyťosvedčenéokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

34. Žalobkyňa existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila existenciou rizika, že vydražiteľ - žalovaný v 3. rade by vzhľadom na

zápis na liste vlastníctva mohol realizovať prevod vlastníckeho práva k predmetu dražby, čím by sťažil
po meritórnom rozhodnutí súdu v danej veci obnovenie pôvodného stavu.

35. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neodkladného opatrenia

neosvedčila naliehavosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Ak má byť neodkladné opatrenie
nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych
pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba
nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré
by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.

36. Výrok rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti /aj o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby/ je
záväzný totiž pre strany sporu a aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti
rozsudku (ust. § 228 od. 1 Civilného sporového poriadku) a aktuálna právna úprava umožňuje zmenu
zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, na základe určovacieho výroku súdu aj v

prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na znenie ustanovenia ust. § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je výrok
právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného
práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná

poznámka o súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje
publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva
k nehnuteľnosti. Zákonodarca rozšíril záväznosť súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v
čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania.
Nie je pritom rozhodujúce, či o poznámke nadobúdateľ vedel, pretože stačí, že mal možnosť objektívne

zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdny spor.

37. Podľa ust. § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie
vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

38. Podľa ust. § 39 ods. 1, ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad zapíše poznámku na
základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných
predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. Okresný úrad vyznačí v katastri

poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

39. Strana sporu má tak možnosť na príslušnej správe katastra nehnuteľností podať návrh na zápis
začatia súdneho konania, v ktorom si uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti a to formou poznámkypodľa vyššie citovaných ust. § 38, § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona. Ak teda
bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od
strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom

privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.

40.Vdanomprejednávanom prípadezVýpisuzListuvlastníctvač.XXXXX,okresKošiceI,ObecKošice
- Staré mesto, katastrálne územie Stredné Mesto je bez akýchkoľvek pochybností súdu preukázaná
skutočnosť, že v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o súdnom konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 34C/23/2019 zo dňa 30.7.2019 na nariadenie neodkladného
opatrenia a určenia neplatnosti dražby N 643/2019, Nz 20111/2019, P - 670/2019 v.z. 953/19.

41. K samotnému navrhnutému neodkladnému opatreniu súd uvádza aj to, že nariadiť neodkladné
opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá

je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje v dôsledku, ktorých sa strana, ktorá podáva návrh
na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná
strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.

42. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila konanie žalovaného v 3. rade smerujúce k takému
nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na
bezodkladnú úpravu pomerov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov
založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti poskytnutia procesnej prevencie

súdom. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neuviedla a ani neosvedčila súdu skutočnosť, že by žalovaný
v 3. rade svojim konaním mohol vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane
žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že súčasný vlastník nehnuteľnosti, teda žalovaný v 3. rade má v
úmysle túto nehnuteľnosť scudziť tretím osobám, či zriadiť vecné práva resp. záložné právo v prospech
tretích osôb. Samotné tvrdenie žalobkyne, že vydražiteľ by mohol realizovať prevod vlastníckeho práva

k predmetu dražby bez toho, aby preukázala, že žalovaný v 3. rade v tomto prípade postupuje resp.
aspoň zamýšľa postupovať úkonmi, ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľnosti, nemôže zakladať
bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu.

43. Aj v prípade realizácie takýchto úkonov zo strany žalovaného v 3. rade je v katastri nehnuteľností

uvedená poznámka o prebiehajúcom súdnom spore a prípadný rozsudok o určení neplatnosti dražby
bude záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva, keďže návrh by
bol podaný v čase, keď v katastri je evidovaná poznámka o prebiehajúcom súdnom spore.

44. Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.