Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215203153
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3215203153.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu EKA, s.r.o., so sídlom Trenčianska
cesta 603, 957 01 Bánovce nad Bebravou,
IČO 36 300 446, právne zastúpeného BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811
08 Bratislava, IČO 36 867 276, proti žalovanému TATRABYT, a.s.,

so sídlom J. Matušku 16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 36 307 629, právne zastúpenému JUDr.
O. O. st., advokátom, so sídlom kancelárie
L. XXX/XX, XXX XX Z. I. Z., o zaplatenie 6 666,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduBánovcenadBebravouč.k.6Cb/71/2015-198zodňa9.decembra2016,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že
podanou žalobou, rozšírenou dňa 22.6.2016, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 6 666,76
eur, úrokov z omeškania z príspevkov za služby spojené s užívaním bytu vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 417,47 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1 710,66 eur od 1.6.2016

do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 282,47 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, vo výške 8,00
% ročne zo sumy 878,33 eur od 1.6.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1 017,91 eur
od 1.6.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania z príspevkov do fondu opráv vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 18,51 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
18,51 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.8.2015 do
zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.9.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 %

ročne zo sumy 18,51 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od
16.11.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.1.2016 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
18,51 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.3.2016 do
zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.4.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 18,51 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18,51 eur od

16.6.2016 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, vo výške
8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur
od 16.8.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.9.2015 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
21,20 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.12.2015 do
zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.1.2016 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne

zo sumy 21,20 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.3.2016
do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.4.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00% ročne zo sumy 21,20 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 21,20 eur od
16.6.2016 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 20,89 eur od 16.6.2016 do zaplatenia, sumy vo
výške 417,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 417,47 eur od 1.6.2015

do zaplatenia, sumy vo výške 1 710,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 1.6.2016
do zaplatenia, sumy vo výške 640,43 eur, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.8.2015 do zaplatenia, sumy

vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.9.2015 do
zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51
eur od 16.10.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 18,51 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.1.2016 do zaplatenia, sumy

vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.2.2016 do
zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18,51 eur
od 16.3.2016 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 18,51 eur od 16.4.2016 do zaplatenia, sumu vo výške 18,51 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,00 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, sumy vo výške 18,51 eur s úrokom

z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18,51 eur od 16.6.2016 do zaplatenia, sumy vo výške
282,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 282,47 eur od 1.6.2015 do
zaplatenia, sumy vo výške 878,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 878,33
eur od 1.6.2016 do zaplatenia, sumy vo výške 474,60 eur, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.6.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20

eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.7.2015 do zaplatenia, sumy
vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.8.2015 do
zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20
eur od 16.9.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 21,20 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, sumy vo výške
21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.1.2016 do zaplatenia,
sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.2.2016
do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy

21,20 eur od 16.3.2016 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 21,20 eur od 16.4.2016 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, sumy vo výške 21,20 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 21,20 eur od 16.6.2016 do zaplatenia, sumy
vo výške 1 071,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1 071,91 eur od 1.6.2016

do zaplatenia, sumy vo výške 707,77 eur, sumy vo výške 20,89 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,00 % ročne zo sumy 20,89 eur od 16.6.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
je správcom bytových domov v Z. I. Z., v ktorých je žalovaný vlastníkom troch bytov : bytu č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX, bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX a bytu č. XX v bytovom dome
súp. č. XXXX. Žalovaný mal povinnosť na základe mesačného predpisu pravidelne uhrádzať platby za

služby spojené s užívaním bytu a príspevok do fondu opráv. Byt č. XX je na základe nájomného
vzťahu v užívaní pána W. Z., ktorý pravdepodobne priamo za žalovaného uhrádzal platby na
účet žalobcu. Žalovaný, resp. nájomca si od roku 2011 neplnil povinnosti uhrádzať platby pravidelne
mesačne tak, ako mu boli predpísané na základe mesačného predpisu. Žalovaný za byt č. XX neuhradil
za služby spojené s užívaním bytu za obdobie roka 2014 sumu 417,47 eur, za služby spojené s užívaním

bytu za obdobie roka 2015 sumu 1 710,66 eur, preddavky za služby spojené s užívaním bytu za január
2016 až júl 2016 v sume 640,43 eur a platby do fondu opráv za mesiace júl 2015 až júl 2016 v sume
18,51 eur za každý mesiac. Byt č. XX je na základe nájomného vzťahu v užívaní pána W. N., ktorý
pravdepodobne za žalovaného uhrádzal platby na účet žalobcu. Žalovaný, resp. nájomca si od roku
2011 neplnil povinnosti uhrádzať platby pravidelne mesačne tak, ako mu boli predpísané na základe

mesačného predpisu. Žalovaný za byt č. 38 neuhradil za služby spojené s užívaním bytu za obdobie
roka 2014 sumu 282,47 eur, za obdobie roka 2015 sumu 878,33 eur, preddavky za služby spojené s
užívaním bytu za január 2016 až júl 2016 v sume 474,60 eur, platby do fondu opráv za mesiace júl 2015
až júl 2016 v sume 21,20 eur za každý mesiac. Byt č. XX je na základe nájomného vzťahu v užívaní paniW. O., ktorá pravdepodobne za žalovaného uhrádzala platby na účet žalobcu. Žalovaný, resp. nájomca
si od roku 2011 neplnil povinnosti uhrádzať platby pravidelne mesačne tak, ako mu boli predpísané na
základe mesačného predpisu. Žalovaný za byt č. XX neuhradil za služby spojené s užívaním bytu za

obdobie roka 2015 sumu 1 017,91 eur, preddavky za služby spojené s užívaním bytu za január 2016 až
júl 2016 v sume 707,77 eur a platbu do fondu opráv za mesiac júl 2016 v sume
20,89 eur za každý mesiac. Dňa 25.5.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných súm, táto
výzva sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Na preukázanie svojho nároku žalobca
označil a predložil listinné dôkazy.

2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že je vlastníkom bytov uvedených v žalobe a vlastníctvo bolo
zapísané na základe súdnych rozhodnutí v spore o určenie vlastníckeho práva, ktoré voči žalovanému
viedla Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný zo strany bývalej Správy katastra
Z. I. Z. obdržal oznámenie č. Z XXX/XXXX zo dňa 4.4.2013 o zapísaní údajov o právach
k nehnuteľnostiam na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 162/2010 zo dňa 29.9.2011.

Na základe toho žalovaný požiadal žalobcu listom zo dňa 17.6.2013 o predloženie dokladov, ktoré sa
vzťahujú na byty uvedené na listoch vlastníctva a listom zo dňa 8.6.2015 a zo dňa 30.6.2015 urgoval
ich dodanie. Do 21.10.2015 žalobca nedodal žalovanému žiadne doklady súvisiace
sozmluvouovýkonesprávy,ktorémalibyťpodkladompreplneniepovinnostížalovanéhovočižalobcovi.
Z dokladov, ktoré sú prílohami k žalobe, je zrejmé, že predpisy mesačných zálohových úhrad a

vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za príslušné roky zasielal žalobca priamo nájomcom
bytu a nie žalovanému. Žalovanému nebola doručená výzva žalobcu. Spolu s vyjadrením predložil
žalovaný listinné dôkazy.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní stranami sporu

a z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako správca uzatvoril dňa 16.10.2007 so Slovenskou
republikou ako vlastníkom bytov a nebytových priestorov v zastúpení Ministerstvom
hospodárstva SR Zmluvu o výkone správy č. 375/2007-3100-3130 (ďalej aj len „zmluva“ alebo „zmluva
o výkone správy“). Predmetom zmluvy je poverenie správcu vlastníkom bytov a nebytových priestorov
určených rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 4Co/111/2007, ktorý tvorí prílohu zmluvy o

výkone správy okrem bytov a nebytových priestorov v domoch súp. č. XXXX a č. XXXX,
zabezpečením prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva
domu a zabezpečením služieb spojených s užívaním bytov. Predmetom zmluvy sú ďalej vzájomné práva
a povinnosti správcu, vlastníka a nájomníkov bytov pri zabezpečení plnení dohodnutých touto zmluvou.
Rozsah predmetu je uvedený v článku II. zmluvy, práva a povinnosti správcu v článku III. zmluvy a

spôsob rozúčtovania nákladov za poskytnuté plnenia v článku IV. V článku V. zmluvy označenom ako
„Práva a povinnosti nájomníkov“ sa uvádza, že rozsah práv a povinností nájomníkov je určený
zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov a touto zmluvou. Podľa bodu 2. tohto článku sú nájomníci povinní mesačne vždy do konca
bežného mesiaca poukazovať na účet správcu poplatky za služby spojené s užívaním bytového domu,

bytu, resp. nebytového priestoru podľa mesačného zálohového predpisu vystaveného správcom podľa
čl. II ods. 2 písm. b/ tejto zmluvy, platby do fondu opráv na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv
spoločných častí a spoločných zariadení a poplatok za výkon správy 200 Sk mesačne s DPH. Tieto
platby budú špecifikované v mesačnom zálohovom predpise platieb jednotlivých nájomníkov bytov, ktorý
bude tvoriť nedeliteľnú súčasť zmluvy o užívaní bytu. V článku V. zmluvy sú uvedené aj ďalšie práva a

povinnosti nájomníkov. V bode 11 článku V. sa uvádza, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o výkone správy. Článok VI. zmluvy je označený ako „Správa spoločných častí, zariadení,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva domu a pozemku“ a obsahuje ďalšie práva a povinnosti
správcu a nájomníkov. Článok VII. zmluvy je označený ako „Oprávnenie a spôsob hospodárenia s

fondom prevádzky, údržby a opráv“ a v bode 1. sa uvádza, že nájomníci bytov a nebytových priestorov
v dome sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne do fondu
prevádzky, údržby a opráv určenou sadbou 10 Sk/m2. Uvedený článok obsahuje aj ďalšie práva a
povinnosti správcu a nájomníkov. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný je vlastníkom
bytov v katastrálnom území Z. I. Z., a to bytu č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX, bytu č. XX v bytovom

dome súp.č. XXXX a bytu č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva
žalovaného bol vykonaný dňa 2.4.2013 na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2Cdo 162/2010 zo dňa 29.9.2011. Týmto uznesením bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo 4. marca 2010 sp.zn. 4 Co 106/2009, 4 Co 107/2009 v jeho zmeňujúcom výroku a v nadväzujúcomvýrokuotrováchkonania. Pozápisevlastníckehoprávažiadalžalovanýlistomzodňa17.6.2013žalobcu
o predloženie základných údajov o nájomcoch bytov, výške platených záloh k 2.4.2013 a výške záväzku
nájomníka daného bytu voči správcovi. Žalobca odpovedal listom zo dňa 14.7.2013 a podľa tohto listu

predkladal žalovanému aj zmluvu o výkone správy. Na liste je uvedené „prevzala“ bez ďalších údajov.
Podľa listu žalobcu zo dňa 15.6.2015 bol žalovaný upozornený, že so žalobcom stále neuzavrel zmluvu
o výkone správy, ktorú žalobca už niekoľkokrát žalovanému zasielal poštou. List je bez podpisu a bez
údajov alebo dokladov o jeho doručení. Listom zo dňa 21.10.2015 mal žalovaný vyzvať žalobcu na
zaslanie príslušných zmlúv, predpisov zálohových úhrad za užívanie bytu a vyúčtovania nákladov za

jednotlivé kalendárne roky od obnovenia vlastníckych práv žalovaného k bytom v správe žalobcu. List je
bez údajov alebo dokladov o jeho doručení. Na tento list odpovedal žalobca listom zo dňa 2.11.2015 bez
toho, aby zaslala nejaké doklady žalovanému. List žalobcu je bez podpisu a bez údajov alebo dokladov
o jeho doručení.

4. Zmluva o výkone správy bola súdu prvej inštancie predložená dňa 22.6.2016 a v tento deň aj doručená

žalovanému.Ažspoluslistomžalobcuzodňa12.7.2016boližalovanémudoručenépredpisymesačných
zálohových úhrad za roky 2013 - 2016 a vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2013
- 2015 vzťahujúce sa k uvedeným trom bytom a vyhotovené na meno žalovaného. Vyúčtovania
za roky 2011 - 2014 a predpisy za roky 2011 - 2015 boli spolu so žalobou, resp. neskôr v priebehu
konania predložené na mená nájomcov bytov. Z týchto dokladov zároveň vyplýva, že nedoplatky boli na

jednotlivých bytoch aj za obdobia predchádzajúce roku 2014, po započítaní ďalších platieb nájomcov si
žalobca zmenenou žalobou uplatňoval už iba nedoplatky za roky 2014 a 2015 a neuhradené platby za
rok 2016. Dňa 10.11.2016 predložil žalobca súdu a v ten istý deň boli žalovanému aj doručené správy
o činnosti správcu za rok 2015 týkajúce sa bytových domov súp. č. XXXX a súp. č. XXXX.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie 39 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, 2,
§ 8a ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu 16.10.2007; ďalej len
zákon č. 182/1993 Z. z.) a po právnom posúdení predmetu sporu dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že žalovaný je vlastníkom uvedených troch bytov v

bytových domoch, ktorých správcom je žalobca. Vlastnícke právo žalovaného bolo zapísané na základe
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne, avšak iný rozsudok, ako je ten, na ktorý sa odvoláva zmluva o výkone správy. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je faktickým správcom
bytových domoch, v ktorých sa nachádzajú vyššie uvedené tri byty vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom

na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie závažné pochybnosti
o tom, či bola zmluva o výkone správy platne uzatvorená. Zmluva v podstatnej náležitosti, ktorou je
označenie bytových domov (bytov), ku ktorým má žalobca vykonávať správu, odkazuje na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne 4Co/111/2007. I keď strany sporu túto skutočnosť v konaní nerozporovali,
súd prvej inštancie konštatoval, že označeným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol

zrušený iný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, čo malo za následok tú skutočnosť, že bol obnovený
zápis vlastníckeho práva žalovaného k uvedeným trom bytom. Na základe toho je potom
namieste dôvodná a rozumná pochybnosť o tom, či bol žalobca správcom bytových domov, v ktorých sa
nachádzajú uvedené tri byty, na základe platnej zmluvy. Toto však preukázané nebolo, keďže žalobca
kompletnú zmluvu vrátane rozsudku nepredložil. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje platnosť

zmluvy je to, že na základe uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol zrušený
rozsudok, ktorý určil vlastnícke právo k bytom v prospech Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstva
Hospodárstva SR a bol tak obnovený zápis vlastníckeho práva žalovaného k minimálne trom
bytom, ktorých sa týka toto konanie. Je všeobecne známe, že takéto konania sa viedli minimálne dve a
týkali sa niekoľkých desiatok bytov. Rozhodnutia súdov vydané vo veci samej v týchto konaniach majú

deklaratórne účinky, nie konštitutívne účinky, a preto je namieste otázka, či v čase uzatvorenia zmluvy
bola zmluva o výkone správy uzatvorená v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. medzi správcom
a skutočnými vlastníkmi bytov, a najmä, či bola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Reálne žalobca bol správcom bytových domov, v
ktorých sa byty nachádzali, no je minimálne pochybné, či ním bol aj de iure na základe platnej zmluvy.

Uvedené však nebolo možné z vykonaných dôkazov ustáliť a keďže ide o spor dvoch rovných strán,
nemohol a nevykonal súd prvej inštancie žiaden dôkaz nad rámec navrhnutých a predložených
listinných dôkazov, pričom rozhodujúcou skutočnosťou je už len to, že žalobca ani len nepredložil
kompletnú zmluvu o výkone správy.6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je zo zákona povinný uhrádzať ako vlastník bytov správcovi
platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu, avšak správcovi, ktorý

je preukázateľne a de iure správcom na základe platnej zmluvy, čo v danom prípade preukázané nie
je. Podľa zákona č. 182/1993 Z.z. podstatnými náležitosťami zmluvy okrem iného sú vzájomné práva
a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky,
údržby a opráv domu, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi a zásady určenia výšky
platieb za správu. Predložená zmluva tieto náležitosti neobsahuje a vo viacerých ustanoveniach uvádza

práva a povinnosti nájomcov a nie vlastníkov. Zmluvu však neuzatvárali nájomcovia, ale v
tom čase subjekt, ktorý bol evidovaný ako vlastník bytov, ktorý v zmluve prenášal všetky povinnosti na
nájomcov, no nezákonne, pretože zo zmluvy medzi dvomi subjektmi nemôžu plynúť povinnosti tretej
strane, ktorá nie je stranou zmluvy a ani zo zákona jej povinnosti uvádzané v zmluve nevyplývajú. Podľa
názoru súdu prvej inštancie v konaní nebol spoľahlivo preukázaný ani právny základ nároku žalobcu.
V prípade, že by súd prvej inštancie vychádzal iba zo zákona a z toho, že žalobca bol správcom bytov

a žalovaný vlastníkom bytov, tak v zmluve nebola jednoznačne dohodnutá povinnosť vlastníkov
platiť poplatok za výkon správy. Vo vzťahu k žalovanému nemá žalobca nárok na poplatok za výkon
správy. Žalovaný v konaní okrem iných namietal, že žalobca nemá nárok na tento poplatok z dôvodu, že
si nesplnil povinnosť predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej
činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Žalobca

správu za rok 2015 predložil v konaní a žalovanému bola v konaní doručená. Pri správach za ostatné
roky nepreukázal tvrdenie, že správy doručil obvyklým spôsobom. Žalobca nemá voči žalovanému nárok
na poplatky za správu za obdobia predchádzajúce roku 2015.

7.Žalobcasivkonaníuplatňovalajpreddavkyzaslužbyspojenésužívanímbytovzaobdobieodjanuára

2016 do júla 2016 a platby do fondu opráv za mesiace roku 2016. Súd prvej inštancie uzavrel, že na tieto
platby nemá žalobca nárok ani v prípade, že by bol právny základ jeho nároku daný a zmluva platná.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že ide o preddavkové platby a vlastník nie je v omeškaní
s ich úhradou pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, čo analogicky zodpovedá aj preddavkovým
platbám za služby v prípade nájmu bytu a tak aj názoru vyslovenému Najvyšším súdom Slovenskej

republiky v rozsudku 4Cdo 140/2002 (publikovaným pod č. R 78/2004), na ktorý poukázal aj samotný
žalobca. Na preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv žalobca nemá nárok aj preto, že vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní ich poukazovať v súlade so zmluvou o výkone
správy, avšak predložená zmluva na ne zaväzuje nájomcov a nie vlastníkov, a preto nemôžu byť tieto
platby poukazované vlastníkmi v súlade so zmluvou.

8. Súd prvej inštancie poukázal taktiež na to, že v prípade, ak by bral do úvahy faktický stav, že žalobca
bol správcom bytových domov s predmetnými bytmi vo vlastníctve žalovaného a že žalovaný bol na
základe zákona povinný platiť žalobcovi preddavky na služby a platby do fondu opráv bez ohľadu na
platnosť zmluvy alebo na to, že by bola zmluva preukázateľne platná, tak nemá nárok na poplatky za

správu z dôvodov uvedených vyššie a uvádzané platby mal uskutočňovať skutočný vlastník bytov v
konkrétnom čase a nie nájomcovia, čo má za následok to, že žalovaná suma v žiadnom prípade nemôže
byť správna a výška sumy, na ktorú by mal žalobca nárok, je spornou a spoľahlivo nepreukázanou, keď
žiadna platba nemohla byť započítaná na poplatok za správu, vlastník v konkrétnom čase mal platiť
preddavkovoúhradyzaslužbyapoplatkydofonduoprávanáslednemutietoplatbymalibyťvyúčtované,

pričom z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovanému neboli včas a riadne doručené ani
predpisy mesačných zálohových platieb a vyúčtovania.

9. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nenavrhol a nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval platné uzatvorenie zmluvy a nárok na poplatky za

správu. Na úhradu týchto poplatkov nemohol započítať žiadne platby. Žalobca nemá od žalovaného ako
vlastníka nárok na platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, keď v tejto časti je zmluva v
rozpore so zákonom, čím je sporná a nepreukázaná celá žalovaná suma, pričom na časť z nej nemá
žalobca vôbec nárok aj preto, že platby za rok 2016 boli len zálohové a nenastala ich splatnosť. Právnym
titulom platieb požadovaných žalobcom nie je podľa žalobcu zmluva o výkone správy ale vlastnícke

právo žalovaného, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil iba čiastočne. Právnym základom toho,
že žalovaný je povinný platiť poplatok za správu, poplatky do fondu a preddavky na služby a nedoplatky
na vyúčtovaní, je skutočne zákon a vlastnícke právo žalovaného k bytom. Pre výšku platieb, spôsob
platieb a najmä pre to, komu ich má vlastník bytov platiť, je však rozhodujúca zmluva o výkone správy,na ktorú zákon aj v súvislosti s platbami odkazuje, a ktorá musí byť platne uzatvorená na to, aby tieto
nároky zakladala konkrétnemu subjektu, v danom prípade žalobcovi. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal,
že správa bola správcom vyhotovená a zverejnená obvyklým spôsobom v bytovom

dome a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by sa tak nestalo, k tomuto tvrdeniu
súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nemôže dokazovať niečo, čo sa nestalo, ale naopak, dôkazné
bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý keď tvrdil, že správa bola zverejnená obvyklým spôsobom, mal to
preukázať. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie zistením stanoviska Ministerstva hospodárstva SR
k existencii zmluvy a predložením iných zmlúv o výkone správy k iným bytovým domom. Súd prvej

inštancie navrhovaný dôkaz nevykonal ako nadbytočný a nepodstatný, pretože v konaní posudzoval
uplatnené nároky z konkrétnej zmluvy predloženej zmluvy a jej platnosť, keď stanovisko ministerstva
nebolo potrebné ani záväzné.

10. O nároku žalovaného na náhradu trov konania ako úspešnej strany sporu rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právny poriadok
SR nepozná pojem uzavretie zmluvy o výkone správy de iure a de facto ako sa súd prvej
inštancie snažil odôvodniť neplatnosť zmluvy o výkone správy. Žalobca uzavrel v r. 2007 so Slovenskou

republikou zastúpenou Ministerstvom hospodárstva SR zmluvu o výkone správy. Slovenská republika
bola vlastníkom všetkých bytov v predmetných bytových domoch, o čom žalobca nemal pochybnosť.
V r. 2008 Slovenská republika postupne prevádzala vlastníctvo bytov na nových vlastníkov zmluvami
o prevode vlastníctva, ktorých znenia žalobca nepoznal. Povinnou náležitosťou (§ 5 zákona) zmluvy o
prevode vlastníctva bytu v bytovom dome je vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru

v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy a bez tohto
vyhlásenia by noví vlastníci nemohli byť zapísaní do katastra nehnuteľností. Žalovaný s Ministerstvom
hospodárstva SR žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu neuzatvoril a ako vlastník bol zapísaný na
základe uznesenia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/162/2011 zo dňa 29.9.2011 a nemusel vyhlasovať, že
k zmluve o výkone správy pristupuje. Žaloba za účelom spochybňovania vykonávania jeho správy v

bytových domoch vyzval aj žalovaného na potvrdenie pristúpenia k zmluvy o výkone správy. Žalobca
poukázal na skutočnosti uvedené žalovaným v liste zo dňa 15.6.2015, v ktorom okrem iného žalovaný
uvádza, že požiadavka žalobcu na údajný prepis bytov je formálna a duplicitná a ako žalovaný oznámil
žalobcovi, nájomníci bytov patriacich žalovanému, priamo uhrádzajú platby vyplývajúce zo zmluvy o
výkone správy v prospech správcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nemôže odvolávať na to, že

nevie na základe čoho, resp. kto povolil nájomníkom žalovaného uhrádzať platby za služby spojené
s užívaním bytu a za FO priamo na účet správcu. Podľa hmotného práva platí, že nadobudnutím
vlastníctva bytu v bytovom dome ipso iure nadobúda nový vlastník všetky práva a preberá všetky
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Singulárna sukcesia je zvýraznená v § 8a ods. 7
zákona. Nový vlastník nemôže ovplyvniť podmienky už platnej zmluvy o výkone správy, ktorú si môže

vyžiadať od pôvodného vlastníka alebo od správcu a je na jeho vôli oboznámiť sa s touto zmluvou.
Dodatočné námietky alebo argumenty nového vlastníka bytu, že o obsahu zmluvy nevedel alebo s
niektorými ustanoveniami nesúhlasí, sú právne irelevantné. Zdôraznil, že pokiaľ mal súd
prvej inštancie za potrebné v konaní rozhodovať o platnosti, resp. o neplatnosti
zmluvy o výkone správy, stranami sporu mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v

bytových domoch uvedených v zmluve. Žalobca si nevie predstaviť, že rozhodnutím súdu by zmluva
bola voči niektorým vlastníkom bytov v dome neplatná pre údajný rozpor so zákonom a voči iným
vlastníkom bytov v dome by zmluva platila. Žalovaný je v bytových domoch vlastníkom celkom 6 bytov.
Predmetom žaloby je vymáhanie nedoplatkov týkajúcich sa 3 bytov, za ďalšie 3 byty sú úhrady platené
riadne a včas. S poukazom na odsek 20 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a na oznámenie

súdu na pojednávaní dňa 22.6.2016 o zhodných tvrdeniach strán sporu a spornosti výšky a rozsahu
uplatnenéhonároku,ježalobcatohonázoru,žezformulácieodôvodneniavyplýva,žesúdprvejinštancie
vykonal zjavne aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli a na základe toho určil, že existuje dôvodná
a rozumná pochybnosť o tom, či žalobca bol správcom na základe platnej zmluvy. Aj keby žalobca v
konaní nepredložil platnú zmluvu o výkone správy, resp. zmluva o výkone správy by bola neplatná,

žalovaný nemôže byť zbavený zákonnej povinnosti platiť za služby spojené s užívaním bytu a platby do
fondu opráv spojené s vlastníctvom bytov a platby do fondu opráv nemožno odvodzovať od doručenia,
resp. nedoručenia vyúčtovania. Žalobca ako správca, a rovnako aj ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome nemôže zodpovedať za nedbanlivosť žalovaného pri starostlivosti o jeho vlastníctvotým, že sa žalovaný vôbec nezúčastňuje schôdzí vlastníkov bytov. Žalobu sa žalobca domáha plnenia,
ktoré nie je žalovaný dlžný priam žalobcovi. Prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv sú vo
vlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Nie sú prostriedkami, na ktoré by mal nárok

samotný žalobca. Poplatky za služby sú uhrádzané správcom za celý bytový dom priamo jednotlivým
dodávateľom bez ohľadu na to, či niektorý z vlastníkov povinné platby uhrádza alebo nie. Z tohto
dôvodu žalobca nie je veriteľom žalovaného priamo, ale veriteľom sú ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov, ktorých správca pri vymáhaní nedoplatkov zastupuje (§ 8b ods. 1, 2 zákona). Žalobca je
zákonom splnomocnený, aby na súde zastupoval všetkých vlastníkov bytového domu a vymáhal plnenia

od vlastníka, ktorý si zákonné povinnosti vyplývajúce z vlastníctva bytu, neplní. Žalobca opakovane
komunikoval so žalovaným, preto nie je pravda, že nevedelo nájomníkoch a ani o výške dlžnej sumy. S
poukazom na odsek 22. odôvodnenia žalobca ďalej uviedol, že platba za správu je jednotou
zo služieb, ktoré vlastník bytu uhrádza v zmysle mesačného predpisu. Správca predkladal vlastníkom
bytov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok a vyúčtovanie použitia fondu opráv do
31. mája nasledujúceho roka. Túto správu správca predkladal obvyklým spôsobom v dome vyvesením

na nástenke bytového domu, keďže zákon a ani zmluva neukladá správcovi povinnosť zasielať správu
každému vlastníkovi osobitne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Spolu s odvolaním žalobca
predložil zápisnicu zo schôdze vlastníkov Z. zo dňa 17.3.2015, prezenčnú listinu, zápisnicu zo schôdze
vlastníkov Z. XXXX zo dňa 25.3.2015 a prezenčnú listinu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje za správny názor súdu prvej inštancie
na platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o výkone správy. Žalovaný uzatvoril zmluvu s Ministerstvom
hospodárstva spôsobom, ktorý nezodpovedá ustanoveniam zákona č. 182/1993 Z.z., keď § 8a
ods. 1 určuje náležitosti zmluvy, medzi ktoré patria aj zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie

s nimi. Zmluva určuje, že úhrady - poplatky za služby spojené s užívaním bytového domu, platby do
fondu opráv, poplatky za výkon správy, sankcie za omeškanie, nedoplatky na skutočných nákladoch na
základe ročného vyúčtovania, budú platiť nájomcovia. Žalovanému nie sú známe dôvody uzavretia takto
formulovanej zmluvy. Vlastník bytu je povinný podľa § 8a ods. 1 zákona uzatvoriť o správcom písomnú
zmluvu o výkone správy (základná povinnosť), v tomto ustanovení sú určené náležitosti zmluvy. Zásady

platenia úhrad sú obligatórnou náležitosťou zmluvy a práve tieto zakladajú pre vlastníka povinnosť platiť.
Zo znenia § 10 ods. 6 zákona vyplýva iba to, že povinnosť platieb sa splní uhradením na účet dome
v banke. Dôsledky skutočnosti, že žalobca ako správca uzatvoril zmluvu, ktorá odporuje obsahom aj
účelom zákonu, nemôže znášať žalovaný, ale žalobca. Žalovaný vo vzťahu k platbám za výkon správy
trvá na tom, že žalobca si nesplnil povinnosť predloženia ročného vyúčtovania v zákonnej lehote a preto

nemá nárok na zaplatenie tejto odmeny. Zo znenia § 8 ods. 2 zákona vyplýva, že táto povinnosť má byť
splnená voči všetkým vlastníkom a nie je právom správcu vyberať si, ktorým vlastníkom správu predloží
a ktorým nie. Z dokladov, ktoré žalobca predložil s odvolaním, vyplýva, že žalovaný nie je uvedený
ako vlastník bytu, v dokladoch sa nachádzajú mená nájomníkov, z čoho je zrejmé, že žalobca vôbec
nepozýval žalovaného na schôdze a tak si voči žalovanému neplnil základné povinnosti. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. Podaním zo dňa 2.2.2017, ktorým žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného, oznámil, že v plnom
rozsahu trvá na žalobe a podanom odvolaní.

14. Podaním zo dňa 17.2.2017 žalovaný oznámil, že žalobca vo vyjadrení neuvádza žiadne nové
skutočnosti oproti odvolaniu a preto nie je dôvod na posudzovanie jeho podania.

15. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších

predpisov.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ a c/ CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred
súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

19. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470

ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky
a úkony súdu a strán sporu vykonané do 30.6.2016 podľa právneho stavu za platnosti a účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd
tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

20. Žalobou na plnenie, doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.7.2015 za platnosti Občianskeho
súdneho poriadku (§ 82 ods. 1, § 80 písm. b/ O.s.p.), ktorej zmenu - rozšírenie pripustil súd prvej
inštancie uznesením č.k. 6Cb/71/2015-142 zo dňa 23.6.2016 na základe návrhu žalobcu doručenom

súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 22.6.2016, sa žalobca proti žalovanému domáha peňažného
plnenia na základe skutkových okolností vymedzených v žalobe. Žalovaný je vlastníkom bytov : č. XX
na 9. poschodí v bytovom dome súp.č. XXXX na ulici G. 6, Z. I. Z. (LV č. XXXX), č. XX na 5. podchodí
a č. XX na 2. poschodí v bytovom dome súp.č. XXXX na ulici M. XX, Z. I. Z. (LV č.
XXXX) ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v týchto

bytových domoch. Žalobca je v zmysle § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov správcom predmetných bytových domov. Byt č. XX v bytovom
dome súp.č. XXXX je v užívaní W. Z.. Byt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX je v užívaní W. N..
Byt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX je v užívaní W. O.. Títo nájomníci uhrádzali platby
na účet žalobcu pravdepodobne priamo za žalovaného. V podaní zo dňa 20.6.2016 (č.l.110 spisu),

ktorým navrhol zmenu žaloby, žalobca špecifikoval za jednotlivé byty obdobie, splatnosť, predpísanú
výšku platieb a úhrady platieb za služby spojené s užívaním bytu, preddavky na tieto služby a platby
do fondu opráv, z ktorých následne vyčíslil žalobou uplatnené nedoplatky. Peňažný nárok uplatnil proti
žalovanému ako vlastníkovi bytov, ktorý má v zmysle zákona povinnosť na základe mesačného predpisu
pravidelne mesačne uhrádzať platby za služby spojené s užívaním bytov a príspevok na účet fondu

opráv.

21. Skutkový stav ustálil súd prvej inštancie z listinných dôkazov, ktoré predložili v konaní strany sporu.
V rámci právneho posúdenia žalobou uplatnených peňažných nárokov posudzoval súd prvej inštancie
predbežnú, prejudiciálnu otázku, za ktorú považoval otázku platnosti zmluvy o výkone správy uzavretú

medzi žalobcom a Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
pod č. 375/2007-3100-3130 dňa 6.10.2007, v ktorej má žalobca postavenie správcu podľa zákona č.
182/1993 Z.z. a Slovenská republika má postavenie vlastníka bytov a nebytových priestorov podľa
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 4Co/111/2007. V odseku 20. odôvodnenia súd prvej inštancie
okrem iného uviedol, že vlastnícke právo žalovaného bolo zapísané na základe rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, avšak iný rozsudok
ako je ten, na ktorý sa odvoláva zmluva o výkone správy. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie závažné pochybnosti o tom, či bola zmluva o
výkone správy platne uzavretá. Označeným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol
zrušený iný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, čo malo za následok tú skutočnosť, že bol obnovený

zápis vlastníckeho práva žalovaného k predmetným bytom. Potom je namieste dôvodná na rozumná
pochybnosťotom,čibolžalobcasprávcombytovýchdomovnazákladeplatnejzmluvy.Žalobcavkonaní
nepreukázal túto skutočnosť, keďže v konaní nepredložil kompletnú zmluvu vrátane rozsudku. Za ďalšiu
skutočnosťou spochybňujúcu platnosť zmluvy považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že na základeuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol zrušený rozsudok, ktorý určil vlastnícke právo k
bytom v prospech Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie považoval za všeobecne známe, že takéto
konania sa viedli minimálne dve a týkali sa niekoľko desiatok bytov. Rozhodnutia súdov vo veci samej

majú deklaratórny charakter a preto je namieste otázka, či v čase uzavretia zmluvy bola zmluva o výkone
správy uzavretá v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. medzi správcom a skutočnými vlastníkmi bytov
a či bola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Vychádzajúc následne z odseku 21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd prvej
inštancie konštatoval, že predložená zmluva o výkone správy neobsahuje podstatné náležitosti podľa

zákona č. 182/1993 Z.z. a vo viacerých ustanoveniach uvádza práva a povinnosti nájomníkov, nie
vlastníkov, pričom zmluvu uzatváral v tom čase evidovaný vlastník bytov, ktorý v zmluve prenášal všetky
povinnosti nezákonne na nájomcov. Zo zmluvy medzi dvoma subjektmi nemôžu plynúť povinnosti tretej
strane, ktorá nie je stranou zmluvy a povinnosti uvádzané v zmluve tretej strane zo zákona nevyplývajú.

22. V súvislosti s právnym posúdením tejto skutkovej situácie aplikoval na vec súd prvej inštancie §

39 Občianskeho zákonníka. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie obsiahnutá v odseku 20. a 21.
odôvodnenia neobsahuje výklad a interpretáciu tohto ustanovenia na skutkový stav, ktorého dôsledkom
je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Pre absenciu výkladu a interpretácie použitého zákonného
ustanovenia na skutkový stav vyhodnotil odvolací súd túto hodnotiacu úvahu súdu prvej inštancie ako
nepresvedčivú a čiastočne nepreskúmateľnú. Skúmanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, i keď

v rámci posudzovania prejudiciálnych otázok, vyžadovalo v danom spore postup súdu prvej inštancie
podľa § 150 ods. 1, 2 CSP na vyžiadanie si ďalších skutkových tvrdení od strán sporu týkajúcich
sa najmä odstránenia nezrovnalostí o identifikácii rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
uvedeného v zmluve o výkone správy a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tieto
rozhodnutia sa v predloženom súdnom spise nenachádzajú. Potreba ich predloženia, prípadne ich

vyžiadania v rámci úradnej činnosti súdu, je opodstatnenejšia o to viac, že otázka vlastníctva bytov
mala byť riešená minimálne v dvoch konaniach a súd prvej inštancie odôvodnil tým, že mal pochybnosť,
či zmluva o výkone správy bola uzavretá v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. medzi správcom a
skutočnými vlastníkmi bytov. Pre vyslovenie záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, či už z
dôvodu na strane subjektov uzatvárajúcich zmluvu, najmä na strane subjektu, ktorému musí svedčiť

vlastnícke právo k bytu/bytom, alebo čo do obsahu práv a povinností upravených zmluvou o výkone
správy, musia byť v konaní zistené rozhodné skutočnosti z hľadiska právnej istoty so zohľadnením
individuálnych konkrétnych okolností v spore, existujúcich minimálne od 16.10.2007. Presvedčivosť
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie patrí k základným a podstatným náležitostiam odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP.

23. Z predloženej zmluvy o výkone správy nepochybne vyplýva, že jediným vlastníkom bytov v
bytových domoch v čase jej uzavretia bola Slovenská republika. Postupne však dochádzalo k odpredaju
týchto bytov nájomníkom a títo sa vo vzťahu k žalobcovi dostali do postavenia vlastníkov bytov.
Žalovaný, ktorý odvodzuje vlastnícke práva k bytom z rozhodnutia súdu a ako vlastník je zapísaný

v evidencii nehnuteľností, má v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. nielen právo, ale aj
povinnosť zúčastňovať sa na správe domu, rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu
a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a
opráv. Rozsahu plnenia tejto zákonnej povinnosti žalovaným nenasvedčuje ani z hľadiska plynutia času
obsahvzájomnejpísomnejkomunikáciemedzižalobcomažalovanýmodobdobia,kedysažalovanýmal

sťať vlastníkom bytov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný mal dostatok informácií o nájomníkoch
bytov a existujúcich nedoplatkoch za účelom plnenia si označenej zákonnej povinnosti. V priebehu
konania žalobca prostredníctvom súdu doručil žalovanému všetky listiny na meno žalovaného, ktorými
žalobca preukazuje výšku uplatnených peňažných nárokov. Z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. vyplýva povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vykonávať úhrady do

fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu v prípade, ak sa títo vlastníci
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak (v zmluve o výkone správy). Obsah vlastníckeho práva žalovaného k bytom je v plnom rozsahu
daný § 123 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (§ 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP bude
v konaní o uplatnených peňažných nárokoch žalobcu pokračovať ďalej a
postupovať tak, že vyžiada a pripojí do spisu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aKrajského súdu v Trenčíne týkajúce sa vlastníctva bytov žalovaného, prípadne vyžiada a pripojí celý spis
príslušného katastrálneho úradu, ktorým tento úrad zapísal vlastníctvo k bytom v prospech žalovaného.
Vo veci nariadi pojednávanie, ktoré vykoná po splnení zákonných podmienok. Na začiatku pojednávania

oboznámi strany sporu a ich právnych zástupcov s pripojenými rozhodnutiami, prípadne so spisom
katastrálneho úradu. Z prípravy pojednávania vykoná predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods.
2 CSP). Súd prvej inštancie postupom podľa § 150 ods. 1, 2 CSP vyžiada od strán sporu ďalšie
skutkové tvrdenia z dôvodov uvedených odvolacím súdom v odseku 22. tohto odôvodnenia. Následne
súd prvej inštancie určí predmet dokazovania vo veci samej pri rešpektovaní dôkazného bremena, jeho

delení a presúvaní a pri negatívnej dôkaznej teórii. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je
toho názoru, že za nadbytočný nie je možné považovať ani návrh žalovaného na vykonanie dôkazu
týkajúceho sa zmluvy o výkone správy so Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky vo vzťahu k okolnostiam jej uzavretia so žalobcom a k obsahu dojednaní podľa
článku I. bod 1 a podľa článku V. tejto zmluvy. Nové rozhodnutie vo veci odôvodní súd prvej inštancie
v súlade s § 220 ods. 1 - 3 CSP tak, aby odôvodnenie spĺňalo požiadavku riadneho a

presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia vo veci na doloženie správnosti, zákonnosti a spravodlivého
výroku rozhodnutia. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné. Pri posudzovaní prejudiciálnej otázky platnosti zmluvy o výkone správy

sa s aplikáciou hmotnoprávnej normy vysporiada v rámci hodnotiacej úvahy tak, aby výklad tejto normy
dal jasnú a jednoznačnú odpoveď bez pochybností o platnosti tohto právneho úkonu na právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným a uplatnené nároky posúdi a právne zhodnotí v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. vrátane povinnosti žalovaného upravenej v § 14 ods. 1
tohto zákona.

25. V súlade s uvedenými názormi a závermi posúdil odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného ako
opodstatnené a z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

26. V súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne o nároku na náhradu trov konania, prvoinštančného a

odvolacieho, súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).