Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200796
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5819200796.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XX/XX, R., zastúpeného Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom R. XXX, Y., proti žalovanému
N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.

k. 3C/10/2019-29 zo dňa 05. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd v I. výroku zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými

na LV č. XXXX a nachádzajúcimi sa v k.ú. R., obec R., okres Y., vedené Katastrálnym odborom
Okresného úradu Námestovo, a to pozemkami C-KN parc. č. 1317/123, orná pôda o výmere 31 m2,
C-KN parc. č. 1317/136, orná pôda o výmere 240 m2, C-KN parc. č. 1317/149, orná pôda o výmere 6
m2, C-KN parc. č. 1317/182, orná pôda o výmere 485 m2, C-KN parc. č. 1317/183, orná pôda o výmere
1 048 m2, C-KN parc. č. 1317/184, orná pôda o výmere 1 004 m2, C-KN parc. č. 1317/222, ostatná
plocha o výmere 112 m2, C-KN parc. č. 1317/229, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, C-

KN parc. č. 1317/230, orná pôda o výmere 175 m2, C-KN parc. č. 1317/231, orná pôda o výmere 750
m2, C-KN parc. č. 1317/232, orná pôda o výmere 132 m2, C-KN parc. č. 1317/233, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 414 m2, C-KN parc. č. 1317/234, orná pôda o výmere 742 m2, C-KN parc. č.
1317/235, ostatná plocha o výmere 273 m2, C-KN parc. č. 1317/236, orná pôda o výmere 30 m2, C-KN
parc. č. 1317/237, orná pôda o výmere 35 m2, C-KN parc. č. 1317/242, orná pôda o výmere 458 m2, C-
KN parc. č. 1317/243, orná pôda o výmere 161 m2, C-KN parc. č. 1317/260, orná pôda o výmere 37 m2,

E-KN parc. č. 2505, trvalý trávny porast o výmere 1 088 m2 a E-KN parc. č. 2508/2, orná pôda o výmere
1 349 m2 a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, prenajať, zriadiť k nim záložné právo, vecné
bremeno, predkupné právo alebo zrealizovať zabezpečovací prevod práva. Zároveň k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam vo výroku II. zriadil záložné právo v prospech žalobcu. V III. výroku zriadil v prospech
žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a nachádzajúcej sa v k. ú. R., obec
R., okres Y., vedenej Katastrálnym odborom Okresného úradu Námestovo, ako stavba - rozostavaný

rodinný dom postavená na pozemku C-KN parc. č. 1317/233, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
414 m2. V IV. výroku zriadil v prospech žalobcu záložné právo k obchodnému podielu žalovaného o
veľkosti 100 % v obchodnej spoločnosti GANOS s.r.o., so sídlom Klin 43, Klin, IČO: 47 189 860 a v V.
výroku zriadil v prospech žalobcu záložné právo k obchodnému podielu žalovaného o veľkosti 100 % v
obchodnej spoločnosti STAVEB - Tech s.r.o., so sídlom Klin, 43, Klin, IČO: 46 626 794, v prípade oboch
spoločností za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 51.320,-

eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.03.2015, pričom obchodnému podieluzodpovedá vklad žalovaného do základného imania uvedených spoločností vo výške 5.000,- eur. Vo
výroku VI. napadnutého uznesenia uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2) Mal za to, že žalobca osvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného a
zabezpečovacieho opatrenia, keďže mal najmä zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.03.2015 osvedčené, že
medzi stranami konania existuje nezabezpečený záväzkovo právny vzťah, ktorý je potrebné zabezpečiť
záložným právom, aby žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku v prípade, ak by pohľadávka nebola
riadne a včas splnená. Návrhu žalobcu vyhovel aj z dôvodu nutnosti, neodkladne upraviť pomery medzi

žalobcom a žalovaným, nakoľko mal preukázané, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku predajom,
keďže značnú časť nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. R. previedol na tretiu osobu, o
čom svedčí plomba o vkladovom konaní vyznačená na príslušnom LV pod č. V-1196/2019. Bol názoru,
že záložné právo na dotknuté nehnuteľnosti, ako aj na obchodné podiely žalovaného v uvedených
spoločnostiach bolo možné zriadiť, nakoľko tieto sa nachádzajú vo výlučnom, prípadne v bezpodielovom
spoluvlastníctvežalovaného.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolvzmysleust.§255ods.1CSP.

3) Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Namietal nepomer, ktorý vznikol medzi uplatneným
nárokom na zaplatenie sumy 51.320,- eur a hodnotou majetku, ku ktorému bol zriadený zákaz
nakladania, ako i záložné právo. Žalobca pri podaní návrhu mal rozlišovať, v akom režime vlastníctva
sa nehnuteľnosti nachádzajú, či požadované záložné právo sa nedotkne aj inej osoby. V danom prípade

na LV. č. XXXX je spoluvlastníčkou v BSM okrem žalovaného aj jeho manželka, čo znamená, že
dom a parcela, na ktorej je dom postavený sú postihnuté rozhodnutím súdu, aj napriek tomu, že
jeho manželka nie je účastníkom konania a ani pôžičkového stavu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne, nakoľko týmto došlo k porušeniu práv inej osoby, ktorá tým nemala byť dotknutá.
Zabezpečený mal byť majetok vo vlastníctve len žalovaného a nie jeho manželky. Ďalej namietal, že

plomba V 1196/2019 nie je dôkazom toho, že išlo o konanie, ktoré by ako také nasvedčovalo úmyslu
znížiť možnosť zabezpečenia uplatňovanej pohľadávky žalobcom. Postup súdu považoval za predčasný
vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu na upomínacom súde. Na základe uvedeného navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť.

4) Žalobca s poukazom na odvolanie žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle
ust. § 386 písm. d) CSP ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP, alternatívne, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Uviedol, že účelom záložného práva je len zabezpečovať pohľadávku záložného
veriteľa. Akcesorická povaha tohto inštitútu sa prejavuje predovšetkým v tom, že záložné právo nemôže

samo o sebe existovať. Čo do vzniku i jeho trvania je závislé na vzniku, resp. trvaní zabezpečovanej
pohľadávky. Čo sa týka uspokojenia pohľadávky z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
poukázal na ust. § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že toto oprávnenie vyplýva priamo z ust. § 147

ods. 1 OZ, keďže ide o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva žalovaného.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho odôvodnením, ktoré

v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

6) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd považuje za nutné uviesť, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením súd
zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka.

Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Súd ho môže nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo aj po
jeho skončení. Cieľom tohto inštitútu je posilniť postavenie veriteľa a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná
alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo

uspokojenia pohľadávky veriteľa. Veriteľ si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom tohto záložného práva, až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a
vzniká až zápisom do príslušného registra.7) Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a

bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. V prípade plurality
záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa
dňa jeho vzniku.

8) Na zabezpečovacie opatrenie sa primerane v zmysle § 344 CSP použijú ustanovenia o neodkladnom
opatrení. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu
nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia
exekúcie,resp.výkonusúdnehorozhodnutia.Osvedčovanienarozdieloddokazovaniaznamená,žesúd
prostredníctvomtvrdenížalobcuuvedenýchvnávrhu,akoajzlistinnýchdôkazov,ktoréžalobcapredloží,
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani

nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

9) Podstatou vedeného sporu bolo rozhodnúť o tom, či je v danej situácii potrebné na základe

uvádzaného skutkového stavu nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zároveň aj neodkladné opatrenie.
Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal zo skutkových okolností uvedených v návrhu (a
odvolaní). V danom prípade žalobca vyvodzoval sporný právny vzťah so žalovaným zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 15.03.2015, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému peňažnú sumu vo výške 100.000,-
eur. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil pohľadávku riadne a včas (žalovaný ku dňu podania návrhu

žalobcovi dlží 51.320,- eur) žalobca si svoj nárok uplatnil v upomínacom konaní, ktoré je vedené pod
sp. zn. 1Up/357/2019 na Okresnom súde Banská Bystrica. Pre rozhodnutie nebolo nutné, aby mal
súd jednoznačne preukázanú existenciu peňažnej pohľadávky, ktorú si žalobca voči žalovanému vo
veci samej uplatnil. Postačovalo, aby bol tento nárok osvedčený. Táto podmienka v čase vydania
napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu bola dostatočne splnená. V danom prípade

bola súčasne daná potreba nevyhnutnej ochrany žalobcových práv a dôvodná obava z ohrozenia
výkonu rozhodnutia, ktorá pramenila z konania žalovaného, ktorý pár dní po tom, ako podal odpor
proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, podal návrh na vklad k pozemkom v jeho
vlastníctve, nachádzajúcim sa v k.ú. R. na LV č. XXXX v prospech tretej osoby, ktorú skutočnosť
preukazuje plomba vyznačená na uvedenom LV pod č. V - 1196/2019. Odvolací súd podotýka, že

žalovaný v odvolaní ani nevysvetlil, aké okolnosti ho k tomu viedli, len uviedol, že vyššie uvedená plomba
nie je dôkazom, že išlo o konanie, ktoré by ako také nasvedčovalo úmyslu znížiť možnosť zabezpečenia
uplatňovanej pohľadávky žalobcom.

10) Aj odvolací súd vyhodnotil konanie žalovaného ako účelové, v úmysle vyhnúť sa poskytnutia

plnenia žalobcovi, keďže žalovaný práve v čase, keď si žalobca začal uplatňovať svoju peňažnú
pohľadávku súdnou cestou, začal podnikať faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Na podklade týchto okolností bolo potrebné zároveň vyhovieť aj návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne
riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom je celkom výnimočným opatrením

a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k
neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Neodkladné opatrenie je voči zabezpečovaciemu v
subsidiárnom postavení a možno ho nariadiť len za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Pri rozhodovaní súdu o nariadení neodkladného opatrenia platí zásada
nevyhnutnosti zásahu súdu, t. j. súd ho nariadi len v prípade potreby úpravy právnych pomerov strán

súdnymrozhodnutím,pričomvdanomprípade,tátopotrebadanábola.Skutočnostivyplývajúceznávrhu
a z obsahu spisového materiálu dostatočne osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami. Je zrejmé, že potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami je daná, keďže prípadným
ďalším prevodom nehnuteľností, poprípade ich znehodnotením by došlo k ešte väčšiemu narušeniu

existujúcich vzťahov medzi stranami alebo k vzniku škody, a tým i k neprimeraným prieťahom v súdnom
konaní.11) Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že záložné právo sa týka aj nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, čím bola dotknutá aj jeho manželka, ktorá nie je účastníčkou konania,
tejto námietke nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd sa stotožňuje s výpočtom nehnuteľností a aj

obchodných podielov spoločností tak, ako to ustálil súd prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a V.
napadnutého rozhodnutia, nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalovaný je vlastníkom spôsobilých
predmetovzáložnéhopráva(nehnuteľností,podielov).Namargoobávžalovanéhoomanželkinpodielna
nehnuteľnosti patriacej do BSM, odvolací súd dodáva, že jej ochrany sa môže domáhať iným zákonným
spôsobom.

12) Záverom je potrebné dodať, že navrhovaným zabezpečovacím opatrením sa nevytvorí ani
nenávratný stav, ide o dočasnú úpravu pomerov a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neprimerane
nezasiahne do právnych vzťahov strán sporu, pričom na právach žalovaného nedochádza k
neprimeranej ujme a ani k vytvoreniu nenávratného a nenapraviteľného stavu v právnych vzťahoch,
a to predovšetkým z dôvodu, že obmedzenie žalovaného vyplývajúce zo zabezpečovacieho opatrenia

je dočasné. Zároveň neodkladným opatrením nie je judikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o
prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať reálny význam.

13) Vychádzajúc z uvedených skutočností, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami žalovaného
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil aj v závislom výroku o trovách

konania.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal úspech v odvolacom konaní, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).