Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220667
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117220667.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej I.. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX,
XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,
010 01 Žilina, IČO: 42350026, o zaplatenie 4.111,59 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/219/2017-225 zo dňa 12.7.2019 takto

r o z h o d o l :

Návrh na opravu rozhodnutia zamieta.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať sumu 1.096,88 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo sumy
1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018, zo
sumy 1.138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018, zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 30-teho dňa v mesiaci počínajúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 29,68 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovanej, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval. Ďalej poukázal na právny záver vyplývajúci z

uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co/152/2018-186 z 19.3.2019, ktorým bol zrušený rozsudok
v spojení s opravným uznesením č.k. 20Csp/219/2017-188 zo dňa 16.1.2019 v zamietavom výroku, vo
výrokuolehotenaplnenieavsúvisiacomvýrokuotrováchkonaniaavrozsahuzrušeniabolavecvrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na základe doplneného dokazovania, na
ktorý obsah súd prvej inštancie následne poukázal, uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že strany
konania uzatvorili dňa 3.1.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných

splátkach po 83,66 eura. Strany si v zmluve dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250,- eur a
ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15,9 % s tým, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN)
bola vo výške 19,03 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,33 % a konečná splatnosť úveru bola
stanovenák20.12.2023.Žalobcalistomzodňa24.7.2017vyhlásilpredčasnúsplatnosťúveruažalovanábola vyzvaná na zaplatenie sumy 4.402,78 eura do 3.8.2017. Podľa prehľadu splácania, žalovaná
uhradila celkom 3.262,74 eura a po zosplatnení podľa vyjadrenia žalovanej uhradila dňa 22.11.2017
99,74 eura, 25.1.2018 124,56 eura a 10.5.2018 124,56 eura. Z výpisu účtu žalovanej vyplýva, že dňa

3.1.2014 bola žalovanej vyplatená suma 4.750 eur a z výpisu z účtu (č.l. 116 spisu) vyplýva, že žalovaná
uhradila dňa 21.11.2017 99,74 eura, 25.1.2018 124,56 eura, dňa 9.5.2018 124,56 eura a dňa 21.6.2018
41,52 eura.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

§ 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že
predmetom konania po zrušení rozsudku č.k. 20Csp/219/2017-131 zo dňa 23.7.2018 zostalo rozhodnúť
o uplatnenom nároku na zaplatenie istiny vo výške 2.665,85 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania,
úroku vo výške 228,96 eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z istiny vo výške 4.111,59 eura od 25.7.2017
do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od
25.7.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, založený

spotrebiteľskou zmluvou s tým, že ďalej uviedol, že ex offo skúmal zákonné náležitosti požadované
právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej
výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmluve je nesprávne
uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C 377/14, v ktorom Súdny dvor Európskej únie ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3

písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ako aj body I. Prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaná
na základe zmluvy o úvere reálne čerpala 4.750 eur (úver znížený o poplatok za poskytnutie úveru 250

eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovanej, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 5.000 eur, má to
rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Táto nesprávna
celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška
RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. V tejto
súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci v bode 8., v ktorej časti bol

viazaný právnym názorom v zmysle ust. § 391 Civilného sporového poriadku.

Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou uplatnených nárokov z titulu úroku vo výške 228,96
eura, úroku z omeškania vo výške 2,23 eura, úroku vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny
4.111,59euraod25.7.2017dozaplatenia,akoajúrokuzomeškaniavovýške5%ročneznezaplatených

úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia. Vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 2.665,85 eura
súd poukázal na odôvodnenie uvedené v bode 30. s tým, že považoval úver za bezúročný a bez
poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len sumu skutočne
poskytnutého plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanej bola vyplatená suma 4.750
eur, do zosplatnenia uhradila 3.262,74 eura, po zosplatnení uhradila dňa 22.11.2017 sumu 99,74 eura,

dňa 25.1.2018 sumu 124,56 eura, dňa 10.5.2018 sumu 124,56 eura a dňa 21.6.2018 sumu 41,52 eura,
ktoréúhradyvyplývajúzpredloženéhovýpisuzúčtu.Zároveňplatbaobsahujerovnakývariabilnýsymbol
a špeciálny symbol. Z tohto dôvodu súd ustálil, že sa jedná o úhrady na úver. Žalovaná teda celkom
zaplatila 3.653,12 eura a rozsudkom č.k. 20Csp/219/2017-131 z 23.7.2018 bola žalobcovi právoplatne
priznaná suma 1.096,88 eura a žalovaná poukázala úhrady v celkovej výške 3.653,12 eura, čo spolu

predstavuje 4.750 eur, t.j. celkom poskytnutú sumu, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti istiny zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnené úroky vo výške 228,96 eura, úroky vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny
4.111,59 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených
úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, tak súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie

uvedené v bode 30. s tým, že posúdil úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca nemá nárok
na zaplatenie úrokov. Ak nemá nárok na úroky, tak žalovaná sa ani nemohla dostať do omeškania so
zaplatením úrokov, a preto nárok v časti úrokov vo výške 228,96 eura, úroky vo výške 15,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 4.111,59 eura od 25.7.2017 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatených úrokov 228,96 eura od 25.7.2017 do zaplatenia nie je dôvodný, a preto žalobu

v tejto časti zamietol. Zároveň súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo
výške 2,23 eura, keďže žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť tohto nároku pokiaľ ide o jeho výšku. Z
predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, ako žalobca k sume 2,23 eura dospel, odkedy omeškanie
žalovanej počítal a z akej sumy. Vychádzajúc zo záverov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru takžalovaná sa do omeškania mohla dostať iba v časti istiny. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil
amortizačnú tabuľku, podľa ktorej by súd mohol posúdiť, či žalovaná bola v omeškaní so splácaním
istiny, nebolo možné preskúmať výšku úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania z istiny prevyšujúcej priznaný nárok, rozsudkom č.k. 20Csp/219/2017-131
z 23.7.2018, tak ani v tejto časti žaloba nie je dôvodná. K zosplatneniu pohľadávky došlo dňa 24.7.2017
a nasledujúci deň sa žalovaná dostala do omeškania. Ku dňu zosplatnenia istina predstavovala 1.487,26
eura. Žalovaná uhradila dňa 22.11.2017 99,74 eura, 25.1.2018 124,56 eura, 10.5.2018 124,56 eura a

21.6.2018 41,52 eura. Tieto úhrady boli započítané na istinu. Rozsudkom v tejto veci bol právoplatne
priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017, zo
sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018,
zo sumy 1.138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018, zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia,
čo zodpovedá vyššie uvedeným úhradám, a preto nárok na úrok z omeškania v prevyšujúcej časti nie
je dôvodný.

Vo vzťahu k poskytnutiu lehoty na plnenie súd prvej inštancie citoval ust. § 232 ods. 3,4 Civilného
sporového poriadku a uviedol, že na strane žalovanej zohľadnil zlú sociálnu situáciu, a preto, aby
sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej a jej rodiny, povolil jej splácať dlžnú sumu v mesačných
splátkach 50 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie, povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky

nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Nezasiahne neprimerane ani do
jeho hospodárskych pomerov spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného
zaradené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktoré pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným
spôsobom v splátkach. Na strane žalovanej zohľadnil postavenie žalovanej ako spotrebiteľky s tým, že
poukázal na to, že žalovaná žije so svojím manželom a školopovinným mal. dieťaťom s tým, že príjem

manžela je 401,14 eura, príjem žalovanej 287,95 eura, je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške
212,10eura,ďalejpoberáprídavoknadieťavovýške24,34eurastým,žecelkovýpríjemvdomácnostije
925,53 eura. Celkové výdavky na chod domácnosti sú 1.168,34 eura (Š. - 31 eur, hypotéka 608,74 eura,
inkaso 162,60 eura, splátka pre C. B., G..M..B.. 100 eur, pohľadávka V. G., G..M..B.., 50 eur, pohľadávka
V. G., G..M..B.. 30 eur, X. G., Z..G.. 68 eur, poistenie žalovanej 79 eur, poistenie manžela žalovanej 79

eur). Priznanú splátku 50 eur súd vzhľadom na majetkovú situáciu žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku
priznanej sumy považoval za primeranú s tým, že dlžná suma by mala byť splatená v primeranej dobe
cca 18 mesiacov, keďže už uhradila 200 eur. Tvrdenie žalobcu, že priznaním splátok vo výške 50 eur
by súd priznal žalovanej splácať úver v takmer dvojnásobne nižšej výške, než v akej mala hradiť úver
v zmysle zmluvy (83,66 eura), súd uviedol, že výška splátky 83,66 eura by bola iba v prípade, ak by

zmluva mala všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a počte
splátok 120, predstavuje výška splátky sumu 39,58 eura. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie
preukázala výpis z účtu, ktorým preukázala úhradu sumy 150 eur dňa 3.6.2019, 50 eur dňa 23.1.2019,
ktorénebolizohľadnenévoveci,zdôvodu,žerozsudokč.k.20Csp/219/2017-131z23.7.2018nadobudol
právoplatnosť vo výroku I. a II. (okrem možnosti splácať dlžnú sumu) dňa 18.9.2018, a preto uvedené

úhrady nemohli byť zohľadnené pri priznanej výške istiny a úroku z omeškania.

Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvzmysleust.§255ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku.
Poukázal na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 348,86 eura z dôvodu, že žalovaná
uhradila predmetnú sumu po podaní žaloby, a preto žalovaná v tejto časti zastavenie konania zavinila.

Žalobca bol úspešný v časti priznania 1.096,88 eura zo sumy 3.762,73 eura a teda v rozsahu 35,16 %
a žalovaná vo zvyšných 64,84 %, a preto úspech žalovanej prevyšuje úspech žalobcu a je v rozsahu
29,68 %. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok,
lehotu na plnenie, ako aj výrok o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,
ako aj nesprávnych skutkových zistení. K posúdeniu splnenia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy uviedol, že žalovanej bol na základe úverovej

zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, z ktorej žalobca časť finančných prostriedkov 250 eur použil
na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Použitie tejto časti poskytnutej sumy žalovanou na úhradu
poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve ods. 1.2 základných podmienok, nijako nespochybňuje
výšku sumy poskytnutej žalovanej, ani neznižuje istinu dlhu žalovanej. Poplatok bol v zmluve jasne,zrozumiteľne vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami úveru. Žalovaná ako
spotrebiteľka mala možnosť sa oboznámiť s predmetným poplatkom aj prostredníctvom formulára
obsahujúceho štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol poskytnutý pred

uzatvorenímúverovejzmluvy.Vovzťahukprimeranostivýškypoplatkuzaposkytnutieúverupoukázalna
to, že postupoval v súlade s právnymi predpismi a od žalovanej nevyžadoval za poskytnutie finančných
prostriedkov neprimerané plnenie. Poukázal na ust. § 53 ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy s tým, že žalobca jednoznačne žalovanej poskytol plnenie, za ktoré mu
prináleží protiplnenie, a to v podobe zmluvných obchodných úrokov, ako aj v podobe výslovne, jasne

a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku, lebo ide o hlavný predmet plnenia z úverovej zmluvy.
Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu. Vo vzťahu k celkovej čiastke úveru uviedol, že v zmluve
je uvedená suma v súlade so zákonom a to zodpovedá násobku počtu splátok a výške splátky a súčtu s
poplatkom za poskytnutie úveru, t.j. vo výške 10.289,20 eura. Za správny údaj preto považoval aj údaj o
výškeRPMN.Vovzťahuknepriznaniuvyčíslenéhoúrokuzneuhradenýchsplátokdodátumupredčasnej
splatnosti poukázal na to, že vyčíslený úrok do zosplatnenia bol riadne v žalobe špecifikovaný. Jedná

sa o úrok z omeškania vo výške 2,23 eura, čo predstavuje každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti úročenú aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. tak, ako bol dohodnutý
v zmluve v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súčasťou odôvodnenia v tejto časti
odvolania je aj špecifikácia uplatneného úroku z omeškania vo výške 2,23 eura. Vo vzťahu k poskytnutiu
dlhšej lehoty na plnenie uviedol, že podľa jeho názoru, rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže

zvýhodňovať jednu stranu na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 50 eur mesačne súd zapríčinil,
že žalovaná bude priznanú istinu splácať takmer 2 roky. Výška splátky musí byť určená primerane tak,
aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalovanej
neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania.
Výhoda poskytnutá žalovanej v podobe umožnenia uhradiť dlh v neprimerane nízkych splátkach, je

podľa názoru žalobcu zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu a porušuje rovnosť
účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru žalobcu,
súd priznaním splátok postupoval v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
poukázal na to, že podľa jeho názoru nie je daný dôvod na zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti,
a preto aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania mala byť žalobcovi priznaná náhrada v plnom

rozsahu. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhol vydať opravné uznesenie z dôvodu, že podľa
jehonázorusúdprvejinštancievovýrokuI.opomenuluviesť,zaakéobdobieježalovanápovinnázaplatiť
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.096,88 eura, pokiaľ uviedol ..... zo sumy 1.096,88 eura
od22.6.2018vpravidelnýchmesačnýchsplátkach.....,pričompodľanázoružalobcumábyťuvedené.....

zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust.§379,§380,§390CSP,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniasnariadenímtermínuverejného
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa

2.10.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

ako aj právnym posúdením, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ako aj vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení
vrátane nesprávneho právneho posúdenia náležitosti zmluvy o úvere v spotrebiteľskom vzťahu neboli
dôvodné. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku

skúmal aj obligatórne náležitosti dojednanej zmluvy o úvere v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi
z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. O posúdení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý
bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 3.1.2014, bolo
právoplatne rozhodnuté v rozsudku č.k. 20Csp/219/2017-131 zo dňa 23.7.2018 vo vzťahu k výroku
označeného II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.096,88 eura

z titulu istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do
22.11.2017, zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018
do 10.5.2018, zo sumy 1.138,40 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018 a zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018
do zaplatenia. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné od 18.9.2018. Následne pokiaľ súd prvej inštancie
správne vychádzal zo záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, správne o ďalších uplatnených
nárokoch žalobcom špecifikovaných v žalobnom návrhu (č.l. 4 spisu) rozhodol, a preto správne v

prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Náležite sa vysporiadal so všetkými uplatnenými
nárokmi, ktorých nedôvodnosť správne právne posúdil.

6. Vo vzťahu k nepriznaniu úroku z omeškania vo výške 2,23 eura, ktorú odvolaciu námietku žalobca
uplatnil, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal

špecifikáciu tohto uplatneného nároku, a preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vo vzťahu
k tomu nároku žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia. Výška uplatneného úroku z omeškania 2,23
eura z obsahu žaloby nevyplýva. Pokiaľ žalobca vyčíslil tento uplatnený nárok v odvolacom konaní,
k tomu odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu do vyhlásenia dokazovania za skončené
uplatnený nárok preukázať. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom žalobca sa na nariadený termín

pojednávania nedostavil, žiadne iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil. V spore s ochranou slabšej
strany sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania vzťahujú
len vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (§ 296 CSP). Uvedený
postup je v súlade so zásadou koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nie sú oprávnené

vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania.
Zákonná koncentrácia konania vyplývajúca z ust. § 154 CSP znamená, že procesné úkony strán
sporu, ktorej koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne
neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z tohto dôvodu
odvolací súd uplatnenú námietku nepovažoval za opodstatnenú.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa poskytnutia dlhšej lehoty na plnenie
vyplývajúcej z ust. § 232 ods. 3 CSP. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý po
zohľadnení sociálnych a majetkových pomerov na strane žalovanej umožnil žalovanej splácať priznanú
istinu s príslušenstvom v 50 eurových mesačných splátkach. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené

tvrdenie žalobcu o znevýhodnení žalovanej ako spotrebiteľky, o porušení zásady rovnosti účastníkov
občianskoprávneho vzťahu. Stanovením tzv. doložky cross default, t.j. doložky, ktorá znamená, že
nezaplatenímjednejsplátkysastávazročnýcelýdlh,jezabezpečenáajochranaprávžalobcu.Vprípade
porušenia splácať priznanú istinu s príslušenstvom žalovanou, žalobca má právo domáhať sa zaplatenia
celého dlhu.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov konania z dôvodu, že súd prvej inštancie správne na rozhodnutie o trovách konania
aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania s
tým, že pokiaľ žalobca nebol úspešný vo vzťahu k uplatnenej istine s príslušenstvom v celom rozsahu, na

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebolo možné aplikovať zásadu zodpovednosti úspechu
v spore vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Aj v tejto časti uplatnená odvolacia námietka preto nebola opodstatnená.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.

1, 2 CSP.

9. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na opravu rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom rozhodoval len o lehote na plnenie vyplývajúcej z ust. § 232 ods. 3 CSP.Písomnévyhotovenierozhodnutiajevsúladesjehoverejnýmvyhlásenímpodľazápisniceopojednávaní
z 12.7.2019 (č.l. 223-224 spisu). Je nesporné, že rozsudkom č.k. 20Csp/219/2017-131 zo dňa
23.7.2018, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.096,88 eura z titulu istiny

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.487,26 eura od 25.7.2017 do 22.11.2017,
zo sumy 1.387,52 eura od 23.11.2017 do 25.1.2018, zo sumy 1.262,96 eura od 26.1.2018 do 10.5.2018,
zo sumy 1.138,48 eura od 11.5.2018 do 21.6.2018 a zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia.
V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a vykonateľný od 18.9.2018. Neuvedenie
následne v napadnutom rozsudku pri stanovení dlhšej lehoty na plnenie ako lehoty 3 dní, t.j. zákonnej

lehoty, odvolací súd nepovažoval návrh na opravu v tejto časti rozhodnutia za dôvodnú, lebo rozsudkom
o priznaní istiny s úrokom z omeškania súd prvej inštancie obdobie priznaného úroku z omeškania
náležitevyčíslil.Vovzťahuknapadnutémurozsudkulenzmenillehotunaplneniestým,žesúdjeviazaný
verejným vyhlásením rozhodnutia v zmysle ust. § 219 ods. 1, 4 CSP. V danom prípade návrh na opravu
napadnutého rozhodnutia v navrhovanej časti .....zo sumy 1.096,88 eura od 22.6.2018 do zaplatenia,
odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,lebopodľanázoruodvolaciehosúdusanejednáochybuvpísaní,

počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorú by bolo potrebné opraviť postupom podľa § 224 CSP. Z
tohto dôvodu návrh žalobcu na opravu rozhodnutia zamietol.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. §

255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu žalovanej trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila,
a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so
zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP) žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.