Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200914
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200914.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu T. F., bytom K., Š. XX,

protižalovanémuSociálnejpoisťovni,Bratislava,Ul.29.augusta8,ožalobenapreskúmanierozhodnutia
žalovaného z 21.08.2018 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo 14.09.2017 č. XXX XXX XXXX X - II. bola
zamietnutá žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nesplnil zákonnú podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem dôvodu týkajúceho sa
neukončeného súdneho konania na Krajskom súde v Košiciach v konaní o invalidnom dôchodku iné
námietky neuviedol.

3. Žalovaný rozhodnutím z 21.08.2018 č. XXX XXX XXXX X odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že na základe žiadosti žalobcu z 12.04.2016
o priznanie invalidného dôchodku prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím z 28.04.2016,
ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení
(ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu,
že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z
12.04.2016 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu

schopností vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 20 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok, v ktorom nesúhlasil s určenou mierou
poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu.
Konanie na krajskom súde bolo vedené pod č. 5Sa/32/2016.

6. V uvedenom konaní na podnet krajského súdu bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach
16.08.2017 s nasledovným posudkovým záverom:Žalobca v detstve prekonal pád z výšky na hlavu s bezvedomím, a popáleninu pravého stehna. Od
úrazu má bolesti hlavy a opakovane bol vyšetrený neurológom. Opakovaný objektívny neurologický
nález žalobcu je negatívny. Bol predčasne prepustený zo základnej vojenskej služby pre neurózu u

anomálnej osobnosti. V rokoch 1986 a 1987 bol vyšetrený psychológom ako nevyrovnaná osobnosť so
schizoidnými tendenciami bez potreby liečby. Žalobca je pravidelne sledovaný a liečený psychiatrickou
ambulanciouoddecembra2014prezmiešanúdisociatívnuporuchu,pričomhlavnýmpríznakomporuchy
je strata pamäte na dôležité udalosti, ktoré nezapríčiňuje organická psychická porucha alebo prechodná
strata pocitu osobnej identity, plného uvedomovania okolia a základná porucha osobnosti.

Pri opakovanom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a po doložení prepúšťacej správy z hospitalizácie
na psychiatrickej klinike od 11.08.2016 do 19.08.2016 na základe objektívneho vyšetrenia žalobcu
za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatria V.. D. A. 16.08.2018, a po prehodnotení
všetkých dostupných absolvovaných psychiatrických vyšetrení žalobcu, vrátane hospitalizačnej správy,
zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá rozhodujúce zdravotné postihnutie - porucha osobnosti a

správania - emočne instabilná osobnosť hraničného typu s významnými paranoidnými prejavmi stredne
ťažkého až ťažkého stupňa, zaradené do kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 -
poruchy osobnosti a poruchy správania, písm. b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením
výkonnosti organizmu, dezintegrácia, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia od 50 do 80 %).

Vzhľadom na iné zdravotné postihnutie žalobcu - disociatívna (konverzná) porucha bližšie neurčená, je
miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % v súlade s § 71 ods.8 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Celková miera poklesu schopností vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity bol

určený dňom prepustenia žalobcu z diferenciálno - diagnostickej hospitalizácie, t.j. 19.08.2016.

7. Uvedeným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods.1
zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe preukázaných skutočností Sociálna

poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie zo 14.09.2017 č. XXX XXX XXXX X - I., ktorým podľa § 112
zákona o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie z 28.04.2016 č. XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti
o priznanie invalidného dôchodku, ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany žalobcu.

Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Košiciach uznesením z 21.11.2017 č. 5Sa/32/2016 konanie o

invalidnýdôchodokzastavil,pretožezrušenímrozhodnutianeexistovalajednazozákonnýchprocesných
podmienok konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca podal odvolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol tak, že ho uznesením
z 30.05.2018 č. 9So/9/2018 potvrdil.

8. Žalobca teda splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity, t.j.
k XX.XX.XXXX žalobca dovŕšil 49 rokov veku. Pred vznikom invalidity žalobca získal 5422 dní obdobia
dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods.10 zákona o sociálnom poistení predstavuje 14 rokov a 312
dní dôchodkového poistenia. Žalobca teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý podľa § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona o

sociálnom poistení je najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri posúdení nároku žalobcu na dôchodok boli
zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú. Získanie ďalšieho obdobia

dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

10. Na dôchodkové účely žalobcovi nebolo hodnotené obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných
občanov hľadajúcich zamestnanie od 27. 08. 2003 do 18. 11. 2003, počas ktorého mu nebola
vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 255

ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., podľa ktorého sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Do zamestnania sa na
dôchodkové účely započíta aj v období pred 01. 01. 2001 doba vedenia v evidencii nezamestnanýcha v období od 01. 01. 2001 do 31. 12. 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods.
1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Pretože obdobie vedenia v evidencii
nezamestnaných občanov hľadajúcich si zamestnanie u žalobcu trvalo v období po 31. 12. 2000, a

počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie žalovaný nepovažoval za
náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia.

Žalobcovi na účely dôchodku nebolo hodnotené obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov
od 13. 02. 2013 do 09. 05. 2013, pretože toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa

§ 60 zákona o sociálnom poistení.

Pretože žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na
rozhodovací proces, žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

11. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorú na výzvu

súdu doplnil podaním zo 17. 12. 2018. V žalobe uviedol, že žalovaný o svojich komisiách úmyselne
zamietal, maril a predlžoval priznanie invalidity a k nemu prislúchajúce zákonné náležitosti, a to
bez dôvodu. Prehliadal kompletné vyšetrenia i vyšetrenia z minulosti, ktoré boli predložené Sociálnej
poisťovni hneď od začiatku podania žiadosti o priznanie invalidity. Namietal, že Sociálna poisťovňa pri
posudzovaní invalidity žalobcu ani raz nekonzultovala jeho zdravotný stav s odborným lekárom, ktorý

má žalobcu vo svojej dispenzarizácii od roku 2014, čím porušila ustanovenie § 153 ods.8 zákona o
sociálnom poistení. Konštatoval, že v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Sa/32/2016 bol odborný
lekársky posudok zo dňa 21.09.2016 uznaný ako jediný dôkazový materiál Sociálnej poisťovne proti
zamietaniu invalidity žalobcu, ktorý bol po súdnom pojednávaní dňa 13.06.2017 bez vedomia žalobcu
odstránený a nahradený lekárskou správou - zápisnica o ústnom pojednávaní z toho istého dňa

21.09.2016.

Žalobca tiež namietal, že mu nebol priznaný pokles zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného
postihnutia orgánov a systémov, a to kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 8 -
ťažké poruchy v určenej percentuálnej výške 70 - 80 %, ktorého predložená zdravotná dokumentácia

žalobcu plne obsahuje.

Žalobca v žalobe tiež uviedol, že niekoľkokrát žiadal predvolať súdneho znalca pre efektívne a rýchle
posúdenie veci nestrannou kompetentnou osobou, čo žalovaný bez odôvodnenia zamietal.

12. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30. 08. 2018 po doručení rozhodnutia, ktoré napadol žalobou,
zaplatil poistné na základe pokynu zamestnanca Sociálnej poisťovne na oddelenie dôchodkov, pričom
dňa 05. 10. 2018 žalovaný mu oznámil, že doplatok poistenia na priznanie invalidného dôchodku bol
zaplatený po doručení rozhodnutia žalovaného, preto musí podstúpiť opäť podmienky určené Sociálnou
poisťovňou na priznanie invalidity. Žalobca preto pod nátlakom Sociálnej poisťovne dňa 05. 11. 2018

podal opäť žiadosť o invalidný dôchodok, predložil nové odborné výsledky s diagnózou, ktoré potvrdzujú
úplnú zhodu s odbornými lekárskymi posúdeniami a diagnózou, ktorú Sociálna poisťovňa zamietala
priznať.

13. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 191 písm. c), d), e), f)

a g) Správneho súdneho poriadku. V petite žaloby navrhol, aby súd rozhodol tak, že základné práva
žalobcu postupom žalovaného v konaní o priznanie invalidity záležitosťami porušené boli, a že sa
žalobcovi priznáva finančné zadosťučinenie, ktoré po prehodnotení spôsobených dôsledkov predloží
Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, tá je povinná to uhradiť do dvoch mesiacov. Ďalej navrhol,
aby sa žalobcovi priznal podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o percentuálnej miere poklesu

zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov kapitola V. - duševné
choroby a poruchy správania, položka 8 - ťažké poruchy v určenej percentuálnej výške 70 - 80 %. Ďalej
žiadal priznať podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťažené
spoločenské uplatnenie, a to od nadobudnutia plnoletosti podľa osobitného predpisu, a priznať ostatné
plnenia Sociálnej poisťovne od podania žiadosti o invaliditu odo dňa 30. 12. 2015.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Konštatoval, že námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia jeho zdravotného stavu považuje za
nedôvodné, pretože zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poisteniažalovaného, ústredie 03. 08. 2016 na základe podaného opravného prostriedku, ktoré bolo doručené
žalovanému, ústredie, 17. 05. 2016 a postúpeného Krajskému súdu v Košiciach 21.09.2016 k č.
9Sa/23/2016. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený aj za účasti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie

V.. A., ktorá na základe pohovoru so žalobcom a po preštudovaní všetkých odborných psychiatrických
vyšetrení, ktoré žalobca doložil k žiadosti o invalidný dôchodok, dospela k záveru, že posúdením
psychického stavu žalobcu je potrebné vyžiadať jeho hospitalizáciu na psychiatrickej klinike za účelom
ďalšieho aktuálneho diagnostického doriešenia. Diagnostická hospitalizácia žalobcu bola vyžiadaná
prostredníctvom jeho odborného psychiatra V.. V.. Žalobca následne absolvoval hospitalizáciu na

psychiatrickej klinike od 11.08.2016 do 19.08.2016, pričom prepúšťaciu správu z hospitalizácie odmietal
doručiť posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovaného, predložil ju až krajskému súdu v rámci
preskúmavacieho konania. Pre nespoluprácu žalobcu bol jeho zdravotný stav posúdený opakovane
21.09.2016 opätovne za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie, na základe ambulantných
psychiatrických nálezov a bol vyhodnotený ako neurotická porucha.

15. Na dožiadanie krajského súdu z 26. 06. 2017 o vyhotovenie doplňujúceho posudku o zdravotnom
stave žalobcu aj v prítomnosti prísediacej lekárky z odboru psychiatrie V.. A. a na základe ním
predloženej prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickej klinike od 11. 08. 2016 do 19. 08. 2016
bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie
16. 08. 2017. Žalobcovi bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovená porucha osobnosti a

správania - emočne nestabilná osobnosť s výraznými paranoidnými prejavmi stredne ťažkého až
ťažkého stupňa, podľa kapitoly V. - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy
osobnosti a poruchy správania, písm. b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením
výkonnosti organizmu, dezintegrácia, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % s navýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia

žalobcu - disociatívna (konverzná) porucha, bližšie neurčená, na celkovú mieru poklesu schopností
vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený dňom prepustenia žalobcu
s diferenciálno-diagnostickej hospitalizácie, t. j. 19. 08. 2016, kedy bol jeho psychický stav komplexne
vyšetrený a uzavretý v kolektíve lekárov psychiatrického oddelenia.

16. Zhodne ako v rozhodnutí, žalovaný konštatoval, že pri posúdení nároku žalobcu na dôchodok, boli
zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, považujú. Získanie ďalšieho obdobia
dôchodkového poistenia v odvolacom konaní nebolo preukázané. Pred vznikom invalidity žalobca získal
5422 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 312 dní, preto žalobca nesplnil podmienku

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý
je podľa § 72 ods.1 písm. g) zákona o sociálnom poistení 15 rokov z obdobia pred vznikom invalidity.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol listom zo 14. 09. 2017 informovaný o tom, že v súčasnosti
platná právna úprava mu umožňuje dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142

ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, ak bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov po
31. 12. 2003. Zo žiadosti žalobcu o výplatu invalidného dôchodku z 21. 01. 2019 doručenej žalovanému
23. 01. 2019 vyplýva, že žalobca po doručení rozhodnutia žalovaného dňa 27. 08. 2018 prostredníctvom
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 30. 08. 2018 zaplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, a to za obdobie od 13. 02. 2013 do 06. 04. 2013.

18. Na základe neformálnej žiadosti žalobcu z 21. 01. 2019 bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Košice 15. 01. 2019, ktorý opätovne
určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu poruchu osobnosti a správania - emočne nestabilná
osobnosť s významnými paranoidnými prejavmi stredne ťažkého až ťažkého stupňa, podľa kapitoly V.

- duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písm.
b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia podľa
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť
50 % so zvýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia žalobcu. Dátum vzniku invalidity ponechal dňom
19. 08. 2016. Na základe nových skutočností - zaplatením poistného žalobcom a novej žiadosti žalobcu

o priznanie invalidného dôchodku spísanej 08.10.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z
11.02.2019 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala žalobcovi
od 19. 08. 2016 invalidný dôchodok v sume 97,-- eur mesačne, ktorá bola zvýšená podľa § 82, § 293dq
a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2017 na sumu 101,-- eur mesačne od 01. 01. 2018podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení na sumu 105,10 eur mesačne a od 01. 01. 2019
podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení na sumu 109,30 eur mesačne.

19. K námietkam žalobcu týkajúcich sa lekárskej správy a odborného posudku o invalidite vyhotovené
posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného uviedol, že ich považuje
za nedôvodné, pretože o posúdení zdravotného stavu je vyhotovená lekárska správa (zápisnica),
ktorá obsahuje základné náležitosti o zdravotnom stave posudzovaného (žalobcu), ktorú po posúdení
zdravotnéhostavupodpisujeposudzovaný.Druhoučasťoulekárskejsprávyjeposudokoinvalidite,ktorý

v prípade priznania invalidného dôchodku je prílohou rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Tak to bolo aj v prípade žalobcu.

20. Námietku žalobcu, aby jeho zdravotný stav posúdil znalec žalovaný považoval taktiež za nedôvodnú,
pretože právomoc vykonávať lekársku posudkovú činnosť a určovať pokles schopností vykonávať
zárobkovú činnosť zákon zveril v zmysle § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení výlučne do právomoci

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Svoju činnosť vykonávajú na vysokej
profesionálnej a odbornej úrovni, ktorú nadobudli získaním osobitnej špecializácie v odbore posudkové
lekárstvo v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Plne rešpektujú
závery odborných vyšetrení, ktoré sú uvádzané špecialistami v príslušnom lekárskom odbore. S

poukazom na tieto dôvody napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správne vyhodnoteného
skutkového stavu veci platného v čase rozhodovania. Žalovaný sa preto pridržiaval skutkových a
vecných dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí z 26. 10. 2018 a trvá na správnosti rozhodnutia
žalovaného zo 14. 09. 2017 č. XXX XXX XXXX X - II.
21. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že bol opakovane bezdôvodne posudzovaný

posudkovými lekármi, pričom MUDr. Beňačková ho nikdy neliečila, neviedla s ním žiadne pohovor a
preto žiadal, aby lekárska správa - posudok, v ktorej ako prísediaca bola MUDr. Beňačková bol vyradený
zo spisu. Posudok vyhotovený menovanou považuje za nevierohodný a neetický. Trval na vykonaní
znaleckého dokazovania a priznania miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa kapitoly V
položka 8 v rozsahu 70 - 80 % a to spätne od plnoletosti. Namietal tiež opätovné zisťovanie jeho

zdravotného stavu po zaplatení poistného a to napriek tomu, že kontrolná lekárska prehliadka bola
stanovená až na rok 2020.

22. Žalovaný vo vyjadrení na repliku žalobcu uviedol, že mimoriadna kontrolná lekárska prehliadka
bola uskutočnená 05. 02. 2019, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu

bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená naďalej na 60 %, keďže žalobca lekárskymi
nálezmi nepreukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu. Invalidita trvá naďalej od 19. 08. 2016.

Námietku žalobcu týkajúcu sa ustanovenia znalca v konaní žalovaná považuje za nedôvodnú, pretože
v odvolacom konaní žalobca nepreukázal žiadnymi odbornými nálezmi, ktoré by svedčili o inom

zdravotnom stave ako bol v čase jeho posudzovania. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený viackrát aj za
prítomnosti prísediacej lekárky z odboru psychiatrie V.. A., pričom miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená vzhľadom na jej posúdenie, ktoré vychádzalo zo zdravotnej
dokumentáciežalobcu,ktorúpredložilžalovanému.Skutkovéokolnostitýkajúcesarozsahuzdravotného
poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia

sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj
zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie a prizvanie znalca z príslušného odboru. Žalovaný
naďalej zotrváva na svojich skutkových a vecných dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a
navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

23. Súd podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, oboznámil sa s
dávkovým a posudkovým spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Žalobca pred začatím pojednávania na správnom súde po poučení zmenil petit svojej žaloby tak,
že navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 21. 08. 2018 II č. XXX XXX XXXX X z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia, pretože ochorením, pre ktoré bol invalidizovaný trpí už od detstva,
teda skôr, ako dovŕšil 18 rokov veku. Žiadal preto, aby mu bola priznaná invalidita podľa § 70 ods. 2zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že trvá na svojich podaniach doručených súdu týkajúcich sa
žiadosti o zastavenie výplaty invalidného dôchodku a nesprávnosti rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný
invalidný dôchodok.

25. Na pojednávaní žalobca predložil odborné vyjadrenie praktickej lekárky V.. P. C. z 10. 09. 2012,
vyjadrenie psychiatra V.. V. V. z 09. 09. 2019 a F.. V.. J. F., W.., prednostu II. psychiatrickej kliniky z 09.
09. 2012. Z oboch stanovísk psychiatrov vyplýva, že u žalobcu sú prítomné prejavy disociatívnej poruchy
ťažkej a emočnej nestabilnej poruchy osobnosti, hraničný typ, psychické ťažkosti trvajú a ovplyvňujú

psychický stav a správanie žalobcu prakticky celý dospelý život. Z vyjadrenia praktickej lekárky vyplýva,
že žalobca psychickými chorobami trpel už pred 18. rokom veku, keď bol ešte nezaopatreným dieťaťom.

26. Súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že ako 9-ročný utrpel úraz pádom z výšky 4,5 metra na hlavu.
Po úraze mal bolesti, triašky, bol malátny. S rodičmi navštevoval lekárov, ale lieky nezaberali a po troch
rokoch jeho otec rozhodol, že žiadne lieky už brať nebude. Žalobca uviedol, že na bolesti hlavy si zvykol.

Ochorenie sa prejavilo na základnej vojenskej službe. Uviedol, že jeho obvodná lekárka ho poslala ku
psychológovi aj k psychiatrovi, ale žiadne ďalšie postupy neboli určené až praktická lekárka V.. C. sa
seriózne začala zaoberať jeho zdravotným stavom a poslala ho za psychiatrom V.. V., ktorý ho zas poslal
k psychológovi. Po roku a pol s výsledkami od psychológa sa vrátil k V.. V. - psychiatrovi, ktorý ho poučil,
aby podal žiadosť o invalidný dôchodok.

27. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na podaných vyjadreniach a navrhla zamietnuť žalobu ako
nedôvodnú. Konštatovala, že v prípade, ak žalobca disponuje lekárskymi nálezmi, ktoré ešte posudkoví
lekári sociálnej poisťovne nemali k dispozícii a nemali ich možnosť vyhodnotiť, mal žalobca možnosť ich
dodatočne predložiť a požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu.

28. Žalobca s prehodnocovaním svojho zdravotného stavu nesúhlasil, pretože pri jeho hodnotení bol
prítomný lekár, ktorému boli známe tie skutočnosti, ktoré predložil na pojednávaní, ako aj to, že jeho
zdravotný stav pretrvával od dosiahnutia plnoletosti.

29. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

30. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§

71 ods. 2 cit. zákona).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 1.

veta cit. právneho predpisu).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možností poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods. 4 písm. a/, b/ cit. zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % sa určuje podľa druhu zdravotného

postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (§ 71 ods. 6 cit. zákona).Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,

dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí aj ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 cit. zákona).

Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

31. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho

poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť:
a/ nemocenského poistenia
b/ dôchodkového poistenia
c/ úrazového poistenia.

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie:
a/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
b/ dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nepriaznivého dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného
dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť (§ 153 ods. 3, písm. a/, b/ zákona o sociálnom poistení).

32. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

33. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a

objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti sociálnej poisťovne.

Organizačná zložka sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na
odborné posúdenie skutočností dôležitých potrebných pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok (§
196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej

poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná
vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).

Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne

a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení).

34. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol žalobcovi žiadosť
o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Z obsahu napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredie a obsahu dávkového spisu
vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 72 ods. 1 písm. g/ zákona o sociálnom poistení,
pretože pred vznikom invalidity, t. j. pred dňom 19. 08. 2016 získal 14 rokov a 312 dní obdobia
dôchodkového poistenia.

Žalobca túto skutočnosť nenamietal a po poučení zo strany žalovaného dodatočne uhradil poistné za
obdobie od 13. 02. 2013 do 06. 04. 2013.Žalobca však nesúhlasil s vyhodnotením jeho zdravotného stavu príslušnými posudkovými lekármi
žalovaného stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z obsahu spisu a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že podkladom pre vydanie rozhodnutia napadnutého
žalobou bol posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice zo 16.
08. 2017, ktorý bol vyhotovený v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.
5Sa/32/2016-36. Podľa posudku, ktorý bol vyhotovený po vyšetrení žalobcu prítomným prísediacim
lekárom z odboru psychiatrie, že na základe objektívneho vyšetrenia a prehodnotením všetkých

dostupných absolvovaných psychiatrických vyšetrení včítane hospitalizačnej správy na Psychiatrickej
klinike Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola
žalobcovi stanovená porucha osobnosti a správania - emočne instabilná osobnosť hraničného typu s
významnými paranoidnými prejavmi stredne ťažkého až ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a s prihliadnutím na disociatívnu poruchu navýšená o 10 %. Žalobca
bol uznaný invalidným s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s

dátumom vzniku invalidity s dňom prepustenia s diferenciálno-diagnostickej hospitalizácie, t. j. od 19.
08. 2016. Tento posudok zo 16. 08. 2017 bol vyhotovený ako dopĺňací posudok ku posudku z 21. 09.
2016 vyhotovený tým istým posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účasti prísediaceho lekára
z odboru psychiatrie. K zmene v posudzovaní invalidity u žalobcu došlo po tom, čo mali lekári k
dispozícii prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobcu na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice

L. Pasteura v Košiciach. V posudku zo dňa 21. 09. 2016 a 16. 08. 2017 boli vyhodnotené psychiatrické
a psychologické vyšetrenia od roku 1986 do roku 2016 a neurologické vyšetrenia z roku 1986, 2014
a 2016, ako aj interné vyšetrenie z roku 2015. V oboch posudkoch sa zhodne konštatuje, že žalobca
bol opakovane vyšetrený neurológom, ale objektívny neurologický nález je negatívny. Žalobca bol
predčasneprepustenýzozákladnejvojenskejslužbypreneurózuuanomálnejosobnostiavrokoch1986

a 1987 vyšetrený psychológom ako nevyrovnaná osobnosť so schizoidnými tendenciami bez potreby
liečby. Od decembra 2014 je žalobca pravidelne sledovaný a liečený psychiatrickou ambulanciou pre
zmiešanú disociatívnu poruchu. Hlavným príznakom poruchy je strata pamäte na dôležité udalosti, ktoré
nezapríčiňuje organická psychická porucha alebo prechodná strata pocitu osobnej identity a plného
uvedomovania okolia. Rozhodujúce ochorenie u žalobcu bolo presnejšie diagnostikované až po jeho

hospitalizácii na psychiatrickej klinike. Žalobcove námietky, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne
posúdený a že nebolo prihliadané na všetky kompletné vyšetrenia, nie sú dôvodné, pretože z posudkov
vyplýva, že príslušný posudkový lekár vyhodnotil všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal k dispozícii,
pričom posudkový lekár postupoval v súlade s § 153 ods. 8 2. veta zákona o sociálnom poistení, podľa
ktoréholekársociálnehopoisteniaústrediamôžeposúdiťdlhodobonepriaznivýzdravotnýstavpoistenca

v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

35. Súd nepovažuje námietku žalobcu, že vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie za dôvodnú,
pretože na ustanovenie znalca na posúdenie zdravotného stavu žalobcu nebol dôvod. Z oboch
posudkov nevyplývajú žiadne rozpory a nejasnosti, posudkový lekár vychádzal z diagnostických záverov

jednotlivých lekárskych nálezov a predovšetkým zo záveru prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu,
v rámci ktorej sa spresnila diagnóza rozhodujúceho ochorenia.

36. Námietka žalobcu, že nebola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa kapitoly V položka 8 v rozsahu 70 - 80 % súd nepovažuje za opodstatnenú vzhľadom na to, že

ide o posúdenie medicínskej otázky, ktorá je v právomoci príslušného posudkového lekára sociálneho
poistenia. Posudkový lekár stanovil pokles schopnosti zárobkovej činnosti u žalobcu zaradením jeho
rozhodujúceho ochorenia do kapitoly V položka 5 písm. b/ ako poruchy osobnosti a poruchy správania
- ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu dezintegrácia kde je
stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 80 %. Stanovenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zaradenie rozhodujúceho ochorenia vyplýva z
diagnostického záveru prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu. Súd nemá medicínske vedomosti,
ale pri laickom posúdení položky 8 kapitoly V vyplýva, že námietka žalobcu o nesprávnom zaradení
jeho rozhodujúceho ochorenia je neopodstatnená, keďže v spomínanej položke sú zaradené syndrómy
porúch správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi (mentálna anorexia,

sexuálne poruchy, ktoré nie sú spôsobené organickou poruchou alebo chorobou).

37. Žalobca na pojednávaní doplnil žalobné návrhy o požiadavku, aby mu bola priznaná invalidita podľa
§ 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobca však súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, žejeho zdravotný stav v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom by mohol mať za následok jeho
invaliditu. Žalobca utrpel v detstve úraz hlavy pádom z výšky, bol podľa jeho vyjadrenia aj vyšetrený a
ako následok pociťoval bolesti hlavy, ale neurologické vyšetrenia z neskoršieho obdobia boli v norme.

Najstaršie vyšetrenie pochádza z roku 1986 a 1987, kedy bol sporadicky vyšetrovaný psychológom
a psychiatrom ako nevyrovnaná osobnosť bez potreby liečby. Súd preto nepovažoval túto žalobnú
námietku za opodstatnenú a dôvodnú.

38.Popreskúmanížalobounapadnutýchrozhodnutíaoboznámenísasospisomžalovanéhosúddospel

k záveru, že rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný
získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k jednoznačnému záveru.
Rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žalobcova žiadosť o invalidný dôchodok pre nesplnenie jednej zo
zákonných podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok a to získanie potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia bolo vydané v súlade so zákonom. Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 zamietol.

39. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozsudku.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len

"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.