Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200584
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116200584.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950, proti žalovanému: P. O., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Č. XXXX/XX, XXX XX O. o zaplatenie 4.482,36 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 100 EUR z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 3.475,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 3.625,50 EUR od 21.2.2016 do 26.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8

% ročne zo sumy 3.525,50 EUR od 27.1.2018 do 14.3.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 3.475,50 EUR od 15.3.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 70 EUR mesačne
počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20-teho dňa v
kalendárnom mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 58 % na účet právneho
zástupcu žalobcu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2016 voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 5.150,36 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 9.2.2013 do
zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Uviedol, že dňa 28.6.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú

sumu pôžičky vo výške 7.485 EUR na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný sa
zaviazal úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach v sume 124,75 EUR a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 7.485 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, ku dňu podania
žaloby uhradil z vyššie uvedenej sumy sumu 374,50 EUR a z toho dôvodu právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 19.1.2013 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
5.150,36 EUR. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 4.856,86 EUR plus zmluvnú pokutu vo výške

668 EUR.
3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručená dňa 20.2.2016. Žalovaný sa však
k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.4. Podaním zo dňa 23.2.2016 doručeným konajúcemu súdu dňa 25.2.2016 žalobca zobral žalobu späť
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Súd uznesením č.k.
41C/11/2016-20 zo dňa 29.2.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 668 EUR zastavil.

5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň
15.3.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 19.2.2018 a právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 14.2.2018. Na pojednávaní dňa 15.3.2018 nebol prítomný žalobca, ani jeho
právny zástupca, ktorý sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní dňa 14.3.2018, a zároveň súhlasil s
rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti., žalovaný sa pojednávania zúčastnil. Súd rozhodol tak, že

pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný k veci uviedol, že pokiaľ ide o predmetný dlh, je si vedomý
toho, že si vzal predmetnú pôžičku, jej výšku si však už presne nepamätá. Momentálne je jeho príjem v
zamestnaní okolo 450 EUR a nemá nasporených toľko finančných prostriedkov, aby mohol dlžnú sumu
žalobcovi uhradiť naraz. Žalovaný ďalej uviedol, že po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 100 EUR
dňa 24.1.2018 a sumu 50 EUR dňa 14.3.2018. Žalovaný tiež požiadal o uhrádzanie dlhu v splátkach s
tým, že si uvedomuje, že nezaplatením jednej splátky sa celý dlh stane splatným.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom
a to: Zmluva o pôžičke č. 3560529973 (7110753) zo dňa 28.6.2012, Predžalobná upomienka zo dňa
19.1.2013, doručenka a Prehľad splátok a úhrad žalovanej a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 28.6.2012 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke č. 3560529973
( evidenčné číslo 7110753), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v
prospech žalovaného ako dlžníka pôžičku vo výške 4.000 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú
sumu spolu s príslušenstvom. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60 mesačných splátkach po
124,75 EUR so splatnosťou prvej splátky nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy v zmysle čl. 6 bodu

6.4 VOP. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 32 %, priemerná hodnota RPMN 21,68 % a
ročná úroková sadzba 32 %. Celkové náklady žalovaného (spotrebiteľa) predstavujú sumu 3.485 EUR.
Celková čiastka, ktorú musí podľa zmluvy žalovaný zaplatiť je 7.485 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný sa podľa tvrdenia právneho predchodcu
žalobcu dostal do omeškania, pričom zaplatil len sumu 374,50 EUR. Na základe tejto skutočnosti právny

predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013 označeným ako „predžalobná upomienka“ žiadal uhradiť
všetky splátky jednorazovo vo výške 7.397,69 EUR najneskôr do 3 dní od doručenia predmetnej
upomienky.
7. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu ku
dňu 19.9.2016 postúpil predmetnú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom. Na základe uvedenej skutočnosti súd
uznesením č.k. 41C/11/2016-34 zo dňa 1.2.2017 pripustil, aby z konania vystúpil právnych predchodca
žalobcu a na jeho miesto vstúpil žalobca.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
8. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

9. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
10. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
11. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona

12. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak jeto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak
navýkladvýnimkyzprávnejnormynestačíjazykovývýklad,privýkladetakejtovýnimkytrebapostupovať
reštriktívne.
14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
19. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.23. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí
byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z.,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna
2014).

25. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
27. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :
28. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný

spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo
zmluvy o pôžičke, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné

plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru,
že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny predchodca žalobcu

dňa 28.6.2012 so žalovaným platne uzavrel Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému pôžičku v sume 4.000 EUR, ktorú žalovaný skutočne použil, čím mu vznikla povinnosť
splatiť istinu spolu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky
sú Všeobecné obchodné podmienky podpísané žalovaným. Aj keď išlo o zmluvu o pôžičke, súd túto
posudzoval ako spotrebiteľský úver, keďže veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla úver v rámci

svojho podnikania a žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky, resp., že niektoré jej dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi.
32. Súd nezistil dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, pretože žalovaný nárok neuznal.
Vo svojom vyjadrení k žalobe len poukázal na svoje majetkové pomery a uviedol, že by bol schopný
splácať v splátkach po 80 EUR mesačne, čo rozhodne nie je možné považovať za uznanie nároku ani

čo do dôvodu, ani čo do výšky.
33.Zozmluvyopôžičkeuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmvyplýva,žeprávny
predchodca poskytol žalovanému sumu 4.000 EUR.34. V Zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 32 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (jún 2012) vo výške 12,93
%, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa

nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.
35. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný ku dňu podania žaloby
uhradil z titulu pôžičky sumu 374,50 EUR. Po podaní žaloby žalovaný uhradil dňa 24.1.2018 sumu 100
EUR, preto súd z dôvodu čiastočného späťvzatia zo dňa 14.3.2018 konanie v tejto časti istiny spolu s
príslušenstvom konanie zastavil. Dňa 14.3.2018 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 50 EUR.

36. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na
to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000 EUR a súd považoval úver
za bezúročný vzhľadom na rozpor výšky úroku s dobrými mravmi, a keďže žalovaný zaplatil z titulu
splácania úveru pred podaním žaloby žalobcovi sumu 374,50 EUR a po podaní žaloby sumu 150 EUR,
súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.475,50 EUR. Vzhľadom na

uvedené, súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
37. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania,
keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania
je rozhodujúca splatnosť dlhu. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 1.1.2016
predstavuje 0,75 %, preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z
priznanej istiny.
38. Súd rozhodol o splácaní dlhu žalovaného v splátkach, nakoľko má za to, že vzhľadom na povahu

prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery žalovaného je takéto riešenie vhodnejšie.
Hľadiskami pre úvahu súdu bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade vzhľadom na osobné pomery žalovaného

príliš ťaživé, a zároveň či by žalobca mohol dosiahnuť uspokojenie svojho nároku uložením povinnosti
žalovanej plniť naraz v celom rozsahu. Súd tak rozhodol aplikovaním analógie v procesnom práve s
prihliadnutím na čl. 6 CSP, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce
z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Civilný sporový poriadok je programovo budovaný
na koncepte silného sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na

dosiahnutie rýchleho a spravodlivého rozhodnutia. Uvedená korekcia má byť vykladaná so zreteľom
na základný cieľ civilného procesu, a tým je rýchle a spravodlivé rozhodnutie, čím má súd na mysli
koncept formálnej spravodlivosti dodržaním atribútov spravodlivého procesu obsiahnuté predovšetkým
v judikatúre najvyšších súdnych autorít, a z tejto množiny najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Európskeho súdu pre ľudské práva.

39. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, uvedený v podaní žalobcu doručenom súdu dńa
14.3.2018, súd záverom uvádza nasledovné:
40. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok. 25. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho
účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné
uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia
aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej

možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových
metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť
porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné
právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských
úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať

Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je toho
názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/15, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v
prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úverochje úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. (z Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn.:
9Co/278/2017 zo dňa 23.1.2018)
41. Taktiež k rozhodnutiu Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým

Ústavný súd vyslovil nesúlad ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ust. čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súd uvádza, že predmetné rozhodnutie doposiaľ
nebolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a teda nenadobudlo účinnosť.

O trovách konania súd rozhodol takto :

42. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

43. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Keďže žalobca mal vo veci úspech
v rozsahu 81 % a žalovaný v rozsahu 19 %, súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 62 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).