Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419200212
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419200212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : R Collectors s.r.o., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému : L. L., B.. XX.XX.XXXX,
O. X. Z. XX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 4.675,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.211,94 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 4.184,-eur od 19.02.2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,-
eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.1.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 4.675,40 eur, úroky vo výške 5.031,28 eur, úroky vo výške 23,90 % ročne
zo sumy 4.675,40 eur od 23.1.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
4.675,40 eur od 23.1.2019 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 54,65 eur a nahradiť mu trovy

konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 06.08.2018
medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO:31 340 890 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená pohľadávka
postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou danej úverovej
zmluvy uzavretej bankou so žalovaným boli podľa tvrdenia žalobcu Všeobecné obchodné podmienky,

Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a sadzobník poplatkov, pričom na základe tejto úverovej
zmluvy Poštová banka, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 5.000,-eur. V žalobe žalobca tvrdil,
že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia
podľa zmluvných dokumentov, no úver riadne a včas nesplácal, preto postupca úver dňa 04.02.2016
vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný podľa tvrdenia žalobcu dlžnú
sumu z úveru nezaplatil ani len sčasti. Podľa špecifikácie v žalobe dlh žalovaného ku dňu 22.1.2019
pozostáva z dlžnej istiny vo výške 4.675,40 eur, dlžných úrokov z istiny do 22.1.2019 vo výške 5.031,28

eur, zmluvného úroku vo výške 23,90 % ročne zo sumy 4.675,40 eur od 23.1.2019 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.675,40 eur od 23.1.2019 do zaplatenia a bankových
poplatkov vo výške 54,65 eur.3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu, Obchodné podmienky
účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy,
Sadzobník účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy, Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru,

upozornenie na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 11.1.2016, Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018 a listinu „Aktuálny stav úveru“ ku dňu vyhotovenia žaloby.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 28.8.2019 na ktoré sa žalobca napriek
riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa
25.7.2019, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol,
že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia
pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

6. Podaním zo dňa 25.7.2019 žalobca doplnil rozhodujúce skutočnosti k uplatnenému nároku a predložil
jeho podrobnú špecifikáciu spolu s predpisom splátok k predmetnej zmluve o úvere.

7. Žalovaný k veci na pojednávaní vyjadril sa tak, že zmluvu s Poštovou bankou uzatvárala za neho
jeho priateľka, na jeho údaje, ona zrejme aj splatila tie splátky ktoré boli na úver uhradené, keď sa jej na

to pýtal, povedala mu, že všetko je v poriadku, všetko je vyplatené, že to má pustiť z hlavy. Vzhľadom
na to, že v zmluve je ako dlžník označený on a sú tam jeho údaje, nežiada dokazovanie k pravosti
podpisu a podobne, je ochotný dlh z danej úverovej zmluvy splácať, ale nedokáže tak urobiť naraz, len
v splátkach. Žalovaný požiadal o povolenie splátok vo výške 100,-eur mesačne čo odôvodnil svojimi
pomermi a množstvom záväzkov.

8.Následneprisvojomvýsluchunapojednávanížalovanýuviedol,žeskutkovétvrdeniažalobcutýkajúce
sa uzavretia zmluvy, splácania, resp. nesplácania úveru a vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
nerozporuje, čo sa týka toho, či chodili mu nejaké upomienky či výzvy na platenie, pamätá si jednu
výzvu na zaplatenie kde boli pripojené aj zloženky, o postúpení pohľadávky na žalobcu vie. Predčasné

zosplatnenie úveru nerozporoval, ani to, že posledná úhrada vykonaná bola ešte v marci 2015 s tým,
že odvtedy, ani teraz, po doručení mu žaloby neplatil nič. K svojim pomerom uviedol, že jeho príjem je
700 až 800,-eur mesačne, má niekoľko ďalších dlhov a exekúcií kde mesačne by mal splácať cca po
700,-eur, má dve maloleté deti, na dcéru platí výživné 110,-eur mesačne. Býva v rodičovskom dome u
priateľkiných rodičov, keďže jeho príjem pokrýva len splátky dlhov, snažia sa s priateľkou nejako vyžiť

a pomáhajú si.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.7.2019, vykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto
spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP) a tiež oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov

predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako
„Zmluva o úvere dobrápôžička“. V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890 a ako dlžník je tam
označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako žiadosť
o poskytnutie úveru kde je uvedené, že požadovaná výška úveru že je 5.000,-eur, ako doba splácania
úveru je tam uvedená doba 72 mesiacov. V článku 5 zmluvy označenom ako „Zmluva o
úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia“ je uvedené, že výška schváleného úveru je 5.000,-

eur, úroková sadzba je 23,90 % ročne, dátum prvej splátky je 15.11.2014, dátum každej ďalšej platby je k
15.dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 136,-eur z čoho 131,-eur ide na úhrady úrokov a istiny a 5,-
eur na úhradu nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver, počet mesačných splátok úveru
je 72. Ako dátum konečnej splatnosti úveru je tam uvedený dátum 15.10.2020. Ďalej je tam uvedené,
že RPMN je 26,70 %, priemerná hodnota RPMN na trhu že je 16,81 % a celková čiastka úveru že je

9.400,02 eur.

11. Žalobca predložil aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a tiež Všeobecné obchodné
podmienky a Sadzobník poplatkov platný od 1.10.2014.12. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa
22.10.2014 vyčerpal sumu 5.000,-eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru

žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 18.11.2014 sumu
136,-eur, dňa 10.12.2014 sumu 136,-eur, dňa 12.12.2014 sumu 136,-eur, dňa 15.01.2015 sumu 136,-
eur, dňa 16.02.2015 sumu 136,-eur a dňa 17.03.2015 sumu 136,-eur, celkovo teda sumu spolu 816,-eur
z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 324,60 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov
a poplatkov. Konkrétne podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.07.2019 na úhradu poplatkov započítaná

bola suma 30,-eur, na úhradu úrokov (zmluvných a úrokov z omeškania) suma 461,40 eur a na istinu,
ako už bolo uvedené, suma 324,60 eur.

13. Listom označeným ako „Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 11.01.2016
pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 04.02.2016 mu

oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 04.02.2016 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne
vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5.745,16 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od
doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových podacích hárkov
žalovanému doručované na adresu bydliska, výzva na úhradu dlžnej sumy podľa dokladu na čl. 43 spisu
podaná na prepravu bola dňa 5.2.2016 a vrátila sa banke ako nedoručená.

14. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie
úveru. Keďže pôvodný veriteľ s ktorým žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu je bankou, obchodnou
spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je
poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v zmluve
bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by

ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a
z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od
pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné

ustanovenia o postúpení pohľadávky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu 22.10.2014 (deň uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 22.10.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá Poštovou bankou, a.s. so žalovaným je ako už bolo
uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom

predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov
( spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto
zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených
tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou
jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu

je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá
reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje,
že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza

sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

23. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 22.10.2014 a predložením
listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018“, v ktorej je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému
s potvrdením o prijatých splátkach preukázal, že pôvodný veriteľ poskytol na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000,-eur. Tiež preukázal, že žalovaný
na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa 17.03.2015 zaplatil len sumu 816,-eur. Žalobca tvrdí, že

tým, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky
špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu
v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich
súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v
časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý

bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a
bez poplatkov. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške
žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 5.000,-eur. A keďže z tejto sumy žalovaný úhradami pred podaním
žaloby doposiaľ uhradil len časť vo výške 816,-eur, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenianevrátenej časti úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 4.184,-eur (5.000,-eur - 816,-eur) a tiež v
časti úroku z omeškania, a to jednak úroku z omeškania z omeškaných splátok do zosplatnenia úveru vo
výške 23,29 eur, ako aj úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy dlžnej istiny od 19.02.2016

a za dôvodnú ju mal aj čo do zaplatenia poplatkov (poštovného) vo výške 4,65 eur.

24. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (22.10.2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti

podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať
výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí
vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu
(úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní
neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods.2 písm.j) tiež uvedenie

ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle §
9 ods.2 písm.k) aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX a obsahu
ďalších dôkazov preložených žalobcom na preukázanie svojho nároku súd konštatuje, že uvedená
zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a
celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej

výške,nemožnonaneprihliadnuťahľadísananeakokebytamneboliuvedenévôbec(ktomupodporne
pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä
body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako zmluvy o úvere veriteľa Poštová banka,
a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a
práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať

o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť
akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé
aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie
pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie

spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle
§ 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva
neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého „predpisu splátok k zmluve o úvere“ (čl.
63 spisu) je tiež zrejmé, že ani údaj o výške splátok uvedený v zmluve nie je správny. Ide pritom o
základné, veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému je preto bezúročný a bez poplatkov.

26. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené
údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v
takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa
rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase

a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.
Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má pritom podobu predtlačeného formulárového
tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných
náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de
facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa

ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená
nesprávne (RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o výške splátok).27. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a všetkých predpokladoch použitých na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 5 zmluvy o úvere
(t.j. výške úveru 5.000,-eur, dobe splácania 72 mesiacov a výške mesačnej splátky 136,-

eur) zodpovedá RPMN 28,61 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej
splátky 131,-eur keďže podľa zmluvy poistné malo byť 5,-eur mesačne) by hodnota RPMN bola 26,56

% a nie v zmluve uvedená hodnota 26,70 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne
uvedenie RPMN bezúročný a bezpoplatkov. Aj pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého
úveru (5.000,-eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková čiastka úveru
(9.400,02 eur ), a teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške
9.400,02 eur pri dobe splácania 72 mesiacov je výška RPMN 26,38 % a nie 26,70 % ako je uvedené
v zmluve. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne

uvedenú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona (§ 9 ods.2 a § 11 ods.1 písm.b) je pravdivo
informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017).

28. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (výška splátok, RPMN a celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť vrátane uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN) je navyše
treba uviesť, že priamo v zmluve je jasne uvedené, že mesačných splátok je 72 a výška mesačnej
splátky je 136,-eur. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak ako tak, že úver má splatiť
72-oma splátkami po 136,-eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a
celkovo splatnej čiastky. Aj podľa predložených Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (článok

VI bod 6.1) je dlžník povinný splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach
zahrňujúcich splátku istiny a úrokov. Zo zmluvy samotnej pritom nijako nevyplýva, žeby výška niektorej
zo 72 dohodnutých splátok mala byť iná ako 136,-eur. Ak by tomu tak bolo, muselo by to v zmluve byť
výslovne uvedené, čo nie je. Žalobca po výzve súdu ako dôkaz predložil tzv. „predpis splátok k zmluve
o úvere číslo XXXXXXXXXX“ v ktorom je uvedené, že v skutočnosti len výška splátky číslo 1 až 71 bola

136,-eur, pričom výška splátky číslo 72 mala byť len 104,02 eur, teda podľa názoru súdu o nedodržaní
zákonnej náležitosti v podobe uvedenia správnej výšky splátky (a to priamo v zmluve) nemôže byť
pochýb. Z tzv. predpisu splátok, ale ani zo zmluvy samotnej kde jej súčasti sú vymenované v článku 5
bod 5.7 nevyplýva, žeby predpis splátok bol súčasťou zmluvy, ale ani keby to tak bolo, nič to nemení na
tom, že vzhľadom na podstatný rozpor medzi zmluvou a skutočnosťami vyplývajúcimi z predpisu splátok,

teda že v skutočnosti posledná splátka mala byť v inej výške ako je uvedená v zmluve nejde o platné
naplnenie požiadavky zákona čo do náležitosti - výška splátok. Nemožno precizovanú úpravu náležitostí
zmluvy o úvere sankcionovanú v prípade jej nedodržania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru
a slúžiacu na ochranu spotrebiteľa platne naplniť vtedy, ak v zmluve sa uvedie jedna výška mesačnej
splátky a neuvedie sa tam, že v skutočnosti posledná splátka ( majúca vplyv na výšku RPMN a celkovo

splatnej sumy) bude v úplne inej výške.

29. Ak je priamo v zmluve, v tej jej časti ktorá identifikuje parametre úveru (tu je ňou článok 5 zmluvy)
a ktorá spotrebiteľa logicky zaujíma najviac a možno predpokladať a rozumne očakávať, že venuje jej
najväčšiu pozornosť jasne uvedené, že úver bude splácaný mesačnými splátkami vo výške 136,-eur

mesačne v počte 72, potom nemožno tam uvedený nesprávny údaj o RPMN a celkovo splatnej sume,
ktorý nezodpovedá prepočtu tejto výšky a počtu splátok obhájiť predpisom splátok kde je uvedená úplne
iná výška poslednej splátky. Preto úver je pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa
(lebo výpočet RPMN zjavne vychádzal z takej výšky poslednej splátky ktorá je v rozpore so zmluvou)
bezúročný a bezpoplatkov.

30. V zmysle § 9 odst. 2 písm.j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí
byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru 9.400,02 eur, no rovnako
ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, keďže ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a

počtu splátok úveru (136 eur x 72). Ak dlžník podľa zmluvy mal hradiť 72 mesačných splátok po 136,-
eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 5 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania
úverového vzťahu sumu spolu 9.792,-eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 9.400,-
eur. Aj pri výpočte bez výšky poistného by celkovo splatná suma (72 x 131,-eur) bola 9.432,-eur, tedavyššia ako je uvedené v zmluve. Ak celková čiastka úveru skutočne mala byť 9.400,02 eur tak, ako je to
uvedené v zmluve, tak potom je to len potvrdením toho, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená
výška mesačných splátok (nakoľko podľa zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala

byť rovnaká), čo v zmysle § 9 ods.2 písm. k) a § 11 ods.1 písm.b) zákona je len ďalší dôvod bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

31. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere

sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie výšky mesačnej
splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

32.Otom,žeideokľúčovéúdaje(RPMNacelkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť)svedčíkoniec
koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017
Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci

C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov

a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na
úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

33. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je
obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm.g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú
veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové

služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľskýúveraleboabyhozískal
za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

34. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej
úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle
ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch
nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37,
§ 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka úveru) je totiž potom vyjadrený

v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 9.400,02 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou
9.792,-eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok. Z údajov uvedených v článku 5 zmluvy kde
je jasne uvedené, že platiť sa bude 72 mesačných splátok v rovnakej výške 136,-eur nie je absolútne
zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 9.400,02 eur, keď sa
tam netvrdí ani žiaden poplatok za poskytnutie úveru ani nič podobné a netvrdí sa tam, že v skutočnosti

výška poslednej splátky má byť nižšia. O nesprávnosti uvedeného údaja, ktorý je takto pre spotrebiteľa
jednoznačne zavádzajúci v jeho neprospech, lebo prezentuje predmetný úver spotrebiteľovi výhodnejšie
než akým v skutočnosti je preto súd nemá najmenšie pochybnosti.

35. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného

aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie
nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci,
keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o výške splátok, celkovej splatnejčiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na
úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

36. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd
opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej úverovej zmluvy Poštovej banky a.s., v ktorom
Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017 uviedol, cit „ neuvedenie
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé
informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa
preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky
na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78
%, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej

splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že
dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom musí
odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale
rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto
výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36

predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov
tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o
úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne
uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú
percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo

informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu
irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne
uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v
danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“

37. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1
ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z listiny Aktuálny stav úveru vyplýva, že boli poskytnuté
prostriedky vo výške 5.000,-eur a zaplatená bola doposiaľ na úver suma len 816,-eur, súd má za to,
že žalobca mohol požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, tu sumy

4.184,-eur, ktorá už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru žalovaný po uplatnení práva
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratil právo hradiť úver v splátkach a tiež úroky z omeškania
vo výške 23,29 eur a poštové poplatky vo výške 4,65 eur.
38. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle
tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle
predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru.
Bolo preukázané omeškanie žalovaného a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovaného) na uplatnenie tohto
práva (písomné upozornenie zo dňa 11.01.2016 s dokladom o jeho doručovaní je na čl.39 a 40 spisu).

39. Preto ak bol bezúročný úver žalovaného dňa 04.02.2016 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaný
v spore ani nenamietal a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v
tom čase bola vo výške 4.184,-eur.
40. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 s prílohou preukázal,
že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu

s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky bolo v súlade s
ustanoveniami o postúpení pohľadávok v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.), zákonom o bankách (§
92 ods.8) a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky. Nebolo ničím spochybnené tvrdeniežalobcu, že žalovaný po dni 04.02.2016 kedy bol úver predčasne zosplatnený nezaplatil nič. Preto nárok
nazaplatenieúverovejistinyvovýške4.184,-eursúdmalzauplatnenýdôvodneatentožalobcovipriznal.

41. Čo sa týka žalobou uplatnených poplatkov vo výške 54,65 eur, tieto podľa listiny aktuálny stav úveru
pozostávajú z poistného 3x 5,-eur, poplatku za 1. upomienku vo výške 10,-eur, poplatku za 2. upomienku
vo výške 25,-eur, poplatku za upozornenie pred zosplatnením vo výške 1,15 eur a za výzvu na splatenie
úveru s príslušenstvom vo výške 3,50 eur. Súd z nich za prípustné a opodstatnené považoval len
preukázané poštovné vo výške 4,65 eur zaplatené za doručovanie „upozornenia zo dňa 11.01.2016“

žalovanému (1,15 eur) a za doručovanie výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 04.02.2016 (3,50 eur)
žalovanému.

42. Úver je bezúročný a bezpoplatkový a tak poplatky titulom poistného žalobcovi nebolo možné
priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá

spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov
s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením a skutočných nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie sumy 15,-eur z titulu
„poistného“ nepriznal.

43. Čo sa týka poplatku za upomienku č.1 a 2 vo výške 10,-eur a 25,-eur, ten nebol dôvodne uplatnený,
lebo nebolo žalobcom vôbec preukázané vyhotovenie, či doručovanie takejto upomienky žalovanému
( tieto upomienky mali byť zo dňa 22.06.2015 a 28.07.2015, no predložená bola len upomienka-
upozornenie zo dňa 11.01.2016 a výzva zo dňa 04.02.2016), ani vznik reálnych nákladov s tým
spojených v žalovanej výške, ktorá zjavne presahuje možné skutočné náklady s upomienkami spojené.

Odhliadnuc od uvedeného, v zmluve je uvedená suma poplatku za 1. upomienku 9,96 eur a za
2. upomienku 24,90 eur, preto suma veriteľom žiadaného poplatku nemá oporu ani v ním predložených
listinných dôkazoch, keď je zrejmé, že nemožno takéto poplatky z ľubovôle veriteľa zaokrúhľovať. Už len
samotná skutočnosť uplatnenia poplatku vo výške presahujúcej v samotnej zmluve uvedenú výšku je v
zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka ukladajúceho povinnosť každému práva vykonávať v súlade

s dobrými mravmi dôvodom pre nepriznanie ani časti tohto poplatku.

44. Preto za dôvodne uplatnené „poplatky“ súd považoval len poštovné vo výške 4,65 eur a preto priznal

len tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobcovi.

45. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru
nárok na úroky vôbec nevznikol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol
veriteľovi nárok na úroky (čo nevznikol), i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované

úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna
judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V
uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015
sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná

úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len
sankcieanatentoúčeljekogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2Občianskehozákonníkavspojení

s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli
by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejtosúvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS
IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník

dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že
následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

46. Keďže žalobca v súvislosti s požadovanými nárokmi poukazoval aj na znenie obchodných

podmienok, tak tu mu súd pripomína to, čo by mu už malo byť dobre známe, a síce, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s. v znení „V prípade,
ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta
voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2017 sp.zn.22Co/2/2017
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti

by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto
zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú

v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a
takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom
ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril
protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky

bybolovpriamomrozporesozákonom.Akbytedasúdvtusúdenomsporepriznalplneniezneprijateľnej
zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie
pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a
práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.

47. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak za dobu omeškania
do 04.02.2016, teda do dňa kedy bol úver za predčasne zosplatnený a taktiež za dobu omeškania od
05.02.2016 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu
omeškania od 22.10.2014 účtoval veriteľ žalovanému úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne. Žalobca
uviedol ako vyčíslil úrok z omeškania, pričom k vyčíslenému úroku z omeškania poskytol vo svojom

vyjadrení zo dňa 25.7.2019 vysvetlenie také, že v žalobe uvedená suma 5.031,28 eur žiadaná ako
„úroky“ predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 22.01.2019
po započítaní úhrad žalovaného zarátaných na úroky. Podľa tvrdenia žalobcu suma úrokov z omeškania
do dňa 04.02.2016 (vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) predstavuje sumu 23,29 eur a suma úrokov
z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 700,56 eur, pričom zároveň

uviedol akú časť úhrad žalovaného započítal na zmluvné úroky a úroky z omeškania.

48. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

50. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.51. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

52. Žalobca v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č.20/2013
Z.z., teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania.

53. Vychádzajúc z prehľadu splácania úveru žalovaným v listine „Aktuálny stav úveru“ je treba súhlasiť
so žalobcom v tom, že prvýkrát do omeškania so splácaním úveru sa žalovaný dostal už pri prvej splátke
v novembri 2014, keď prvú splátku úveru splatnú podľa zmluvy dňa 15.11.2014 uhradil s omeškaním až
dňa 18.11.2014. V tom čase sadzba zákonného úroku z omeškania bola 5,05 % ročne. Keďže prehľad
splácaniaúveružalovanýmajehoomeškaniakorešpondujesvýpočtomúrokuzomeškaniapredloženým

žalobcom (z jednotlivých mesačných splátok úveru za dobu do 04.02.2016), pričom tu toto
vyčíslenie je správne, keďže počítal sa úrok z omeškania len z jednotlivých splátok úveru dohodnutých
v zmluve, súd žalobcom vypočítaný úrok z omeškania vo výške 23,29 eur (zo splátok splatných od
15.11.2014 do 04.02.2016) považoval za dôvodne uplatnený a preto ho žalobcovi priznal.

54. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru, tu úrok z omeškania bol
priznaný zo sumy 4.184,-eur ako aktuálnej dlžnej úverovej istiny, a to odo dňa 19.02.2016 do zaplatenia.
Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietal a ktoré bolo zo strany veriteľa možné
a zákonné bol povinný zosplatnenú čistú úverovú istinu o ktorej výške sa mohol dozvedieť (a o
strate výhody splátok) až z výzvy zo dňa 04.02.2016 zaplatiť do 18.02.2016, nakoľko vo „Výzve na

úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 04.02.2016 bola mu na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10
kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú v zmysle článku 4.3.6 Všeobecných obchodných podmienok
banky treba považovať za doručenú žalovanému tretí deň po jej odoslaní, t.j. dňa 08.02.2016. Lehota 10
kalendárnych dní tak plynula do 18.02.2016 a keďže k úhrade do 18.02.2016 nedošlo, od 19.02.2016
žalovaný je v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 4.184,-eur

a takou je aj v súčasnosti. Vychádzajúc zo sadzby ECB v čase keď sa žalovaný prvýkrát dostal do
omeškania sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne nepresahuje
zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.

55. Celkovo teda podľa názoru súdu žalobou bol dôvodne uplatnený nárok vo výške spolu 4.211,94 eur

pozostávajúci zo sumy nevrátenej úverovej istiny ku dňu podania žaloby (5.000,-eur - 816,-eur) čo sa
rovná istine 4.184,-eur, poplatkov vo výške 4,65 eur a úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške
23,29 eur. Preto prisúdená bola žalobcovi suma 4.211,94 eur a úroky z omeškania (zo zosplatnenej
istiny) od 19.02.2016 tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

56. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho
žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil
žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 100,-eur mesačne.
Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu (ktorý
je v zmysle § 195 CSP a § 295 CSP jedným z dôkazných prostriedkov), s prihliadnutím na výšku dlžnej

sumysplátkou,ktorázodpovedázásadespravodlivejochranyprávvyjadrenejvčl.2Civilnéhosporového
poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane
splatnosťceléhoplneniajesplátkavovýške100,-eurmesačne.Vzhľadomnapomeryžalovaného,výšku
jeho príjmu, vyživovaciu povinnosť a iné dlhy a výšku jeho dlhu voči žalobcovi súd má za to, že splátka vo
výške 100,-eur mesačne je primeraná výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako spoločnosť hromadne

vymáhajúca pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti nebude tým neprimerane zasiahnutý vo
svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektuje požiadavku
spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne
postavenie strán sporu (článok 6 odsek 2 základných princípov CSP). Čo sa týka výšky splátky pôvodne
dohodnutej v zmluve, k tomu súd uvádza, že zohľadnil, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bez

poplatkov.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. Vo
vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené,sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri
výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho
určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok

z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom
prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej

pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

58. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej

právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje

sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

59. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

60. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať
za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.

61. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej
žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho
zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu
nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a
tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do

zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku.
Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých
dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v
niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel
Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú

upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký
jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a
úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu
žalovanejistinysvedomím,žeichprípadnénepriznanienebudemaťžiadenodrazvrozhodnutíotrovách
konania.

62. V danom prípade, vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 4.675,40 eur, pričom len v
žalobe už vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli uplatnené vo výške 5.031,28 eur, čo po započítaní
požadovaných poplatkov 54,65 eur spolu činí sumu 9.761,33 eur je zrejmé, že aj bez započítania
žalobcom žiadaného pokračujúceho príslušenstva ( aj v podobe ďalších úrokov vo výške 23,9 % ročne s

ich vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku) je pri prisúdenej istine len 4.211,94 eur a úroku z omeškania
prevažujúci úspech na strane žalovaného. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom.
Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom
rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania

neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle
§ 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.