Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215879
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117215879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne: C. D., E.. XX.X.XXXX, I. A. E. XX,
XXX XX Z., právne zastúpená Mgr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov,
IČO: 50 490 044, proti žalovaným: 1/ O. Š., E.. X.X.XXXX, I. A. XXXX/X, XXX XX X., 2/ Profesionálna
dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, 3/ U.. Ľ. K., E..
XX.X.XXXX, I. K. XXXX/XX, XXX XX Z., všetci právne zastúpení JUDr. Johana Bertová, advokátka, so
sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 42 344 794, o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/15/2017 zo dňa 2.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaným proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
rozhodol tak, že:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 1/ až 3/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa
6.4.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXXX, okres Prešov, obec Prešov, kat. úz. Prešov: stavba so súpisným číslom XXXX,
nachádzajúca sa na parcele registra T. č. XXXXX - záhradkárska chata, parcela registra T. č. XXXXX/

XX vo výmere 378 m2 - Záhrady, parcela registra T. č. XXXXX vo výmere 18 m2 - Zastavané plochy
a nádvoria a na LV č. XXXXX, okres Prešov, obec: Prešov, kat. úz.: Prešov: spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 22/474 na parcelách registra T. č. XXXXX/XX vo výmere 159 m2 - Záhrady a č. XXXXX/XX vo
výmere 315 m2 - Záhrady, uskutočnenej dňa 14.2.2017 v Prešove.

3. Ďalej uviedol, že žalobkyňa namietala neplatnosť dražby z dôvodu, že dňa 19.1.2017 uhradila
pohľadávku pokračovaním v dražobnom procese, a žalovaní v 1/a 2/ rade konali v rozpore s § 3 ods.

6 zákona o dobrovoľných dražbách a osvedčenie priebehu dražby vykonal notársky kandidát JUDr.
Rastislav Demeter, pričom písomné poverenie notára nie je súčasťou notárskej zápisnice. Súd prvej
inštancie tak uviedol, že pokiaľ ide o prvý dôvod neplatnosti dražby tak v zmysle ustanovenia § 3
ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávkybez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva neprevyšuje 2.000,- eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 27.7.2016 bolo vydané
oznámenie o začatí výkonu dobrovoľnej dražby. Zásielka s predmetným oznámením doručovaná

žalobkyni sa vrátila z toho dôvodu, že nebola žalobkyňou prevzatá v odbernej lehote. Zásielka sa
tak považuje za doručenú dňa 18.8.2016. Ku dňu doručenia oznámenia hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva bolo vo výške 6.000,- eur, a teda prevyšovala sumu 2.000,- eur. Žalobkyňa pohľadávku
uhradila až dňa 19.1.2017. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa tak namietala, že bolo zákonnou
povinnosťou žalovaného v 2/ rade od dražby upustiť. Súd však uvedenú námietku vyhodnotil ako

nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. k/ zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle
ktorého je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely
splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom, vrátane nákladov dražby v rozsahu
akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi. Súd prvej inštancie tak
konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že na upustenie od dražby bola žalobkyňa povinná uhradiť nie len

pohľadávku, ale aj príslušenstvo a náklady dražby. Dňa 2.11.2016 žalovaný v 2/ rade vyčíslil žalobkyni
pohľadávku s príslušenstvom a náklady dražby vo výške 22.158,97 eur. Náklady boli vyčíslené v sume
770,- eur a zahrňovali nielen dražbu záhradnej chatky so záhradkami, ale aj dražbu bytu (od ktorej sa
upustilo). Žalobkyňa však k úhrade sumy 22.158,97 eur pristúpila až dňa 19.1.2017, t.j. po viac ako 2
a pol mesiacoch, pričom za uvedenú dobu nepochybne vzrástli náklady dražby, keďže boli vykonané

úkony smerujúce k výkonu dražby, a to napríklad náklady na vypracovaný znalecký posudok. Tieto boli
žalobkyni žalovaným v 2/ rade vyčíslené dňa 19.1.2017 a v konaní boli aj žalovanými riadne preukázané.
Okrem toho aj zákonný úrok z omeškania nebol žalobkyňou uhradený v plnej výške. Žalobkyňa si bola
vedomá, že pohľadávka s príslušenstvom a nákladmi je vyššia ako dňa 2.11.2016. Aj napriek tomu
uhradila iba sumu 22.158,97 eur. Vyplýva tak z uvedeného, že žalobkyňa pred dražbou nezložila celú

sumu, ktorá sa rovná pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby, a preto žalovaný v 2/ rade
nebol povinný upustiť od dražby a výkonom dražby nebol porušený zákon o dobrovoľných dražbách.

4. Aj ďalšiu námietku žalobkyne týkajúcej sa osvedčenia priebehu dražby notárskym kandidátom súd
vyhodil ako nedôvodnú. V konaní bolo notárkou JUDr. Martinou Mižíkovou predložené poverenie zo

dňa 1.8.2016, z ktorého vyplýva, že poverila JUDr. Rastislava Demetera vykonaním všetkých úkonov,
ktoré sú predmetom činnosti ako aj vykonávaním činnosti podľa § 5 notárskeho poriadku. V konaní
nebolo preukázané, aby predmetné poverenie bolo antidatované, a teda ku dňu výkonu dražby mal
notársky kandidát poverenie na osvedčenie priebehu dražby. Skutočnosť, že predmetné poverenie nie
je súčasťou notárskej zápisnice podľa názoru súdu nie je dôvodom neplatnosti dražby, keďže podstatné

je, aby notársky kandidát mal poverenie na osvedčenie priebehu dražby, čo sa v danom prípade stalo.
Taktiež aj k ďalšej námietke žalobkyne, že na dražbe neboli prezentované námietky, súd prvej inštancie
poukázal, že nebolo preukázané, aby žalovaný v 2/ rade mal o nich vedomosť. Žalobkyňa podľa jej
tvrdenia dňa 14.2.2017 dve hodiny pred konaním dražby mala zaslať e-mail prostredníctvom svojho
zástupcu, a to správu dražobníkovi, že bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia. V konaní

nebolo preukázané, aby žalovanému boli tieto námietky doručené a taktiež, že sa s touto správou
oboznámil. Žalobkyňa zvolila postup, pri ktorom musí znášať riziko, že dražobník sa s predmetnou
správou neoboznámi, a to navyše za stavu, že dražba sa konala mimo sídla dražobníka. Žalobkyňa
mala možnosť sa zúčastniť dražby a na nej vzniesť námietky, čo sa nestalo.

5. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukázal záverom, že pokiaľ dražby z
dôvodu nesprávneho započítania úhrad bola vykonaná pre vymoženie vyššej sumy ako bol skutočný
stav pohľadávky, prípadne jej príslušenstva, žalobkyni by vzniklo voči žalovanému v 1/ rade právo na
vydanie bezdôvodného obohatenie, prípadne aj právo na náhradu škody. Nie je to však dôvodom pre
vyslovenie neplatnosti dražby. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP

a priznal žalovaným, ktorí v celom rozsahu boli úspešní nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
v rozsahu 100 %. Existencia dôvodov pre výnimočne nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená
a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s

výkladom § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002, ktorý bol prezentovaný v bode 34 rozsudku. Poukázala,
že uvedený prístup súdu je podľa jej mienky formalistický, alibistický, popierajúci samotnú podstatu
draženia ako formy zbavenia majetku bez režimu nútenú výkonu rozhodnutia a exekučného titulu. Z
uvedeného vyplýva, že ustanovenie ods. 6 nijakým spôsobom nebráni súdnej kontrole primeranostivýkonu záložného pri pomerovaní výšky pohľadávky a hodnoty predmetu dražby. Práve naopak,
zákonodarca mal záujem súdom uľahčiť ich rozhodovaciu činnosť, ustanoviť im minimálne hranice,
pri ktorej nemožno mať zo žiadnych okolností pochybnosti o absencii primeranosti dražby na strane

vymáhanej pohľadávky. Má za to, že zmyslom tohto ustanovenia nie je len zamedziť začiatok dražby
ak výška pohľadávky istiny nedosiahne sumu 2.000,- eur ale aj záujem zákonodarcu na tom, aby
neprebiehali vôbec dražby nehnuteľnosti ako speňaženie tak nízkeho dlhu. Navyše v priebehu konania
bolo preukázané, že zaplatenie sumy 22.158,97 eur malo byť pripočítané na istinu s ohľadom na znenie
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tak sa dražba konala len na úhradu príslušenstva pohľadávky.

Taktiež poukázala, že poverenie pre notárskeho koncipienta súd uzavrel iba tak, že v priebehu konania
bolo preukázané, že toto poverenie existuje a nebolo preukázané, že by bol antidatované. Uviedla,
že toto poverenie nemal dražobník ani navrhovateľ dražby vôbec k dispozícii, muselo byť vyžiadané u
notárky v priebehu tohto konania až po tom, čo na to upozornila. Prokuristka žalovaného v 2/ rade na
pojednávaní uviedla, že notársky kandidát nemal v priebehu predmetnej dražby poverenie ani ho nikomu
nepredložil, nakoľko je to bežnou praxou. Má za to, že toto poverenie nie je súčasťou dražobného spisu,

priebeh dražby osvedčila osoba, ktorá na to za daných okolností nemala oprávnenie. Taktiež uviedla,
že nemá ako preukázať to, že nepreukázala doručenie mailovej správy dražobníkovi zo dňa 14.2.2017,
ani to, že sa s ňou oboznámil. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 27.7.2016

bolo vydané oznámenie o začatí výkonu dobrovoľnej dražby a ku dňu oznámenia hodnota pohľadávky
bez jej príslušenstva bola vo výške 6.000,- eur, a teda prevyšovala sumu 2.000,- eur. Žalobkyňa
pohľadávku uhradila až dňa 19.1.2017, t.j. po viac ako dvoch mesiacov, pričom za uvedenú dobu vzrástli
náklady dražby keďže boli vykonané úkony smerujúce k výkonu dražby. Má za to, že žalobkyňa pred
dražbou nezložila celú sumu, ktorá sa rovná pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby,

a preto žalovaný v 2/ rade nebol povinný upustiť od dražby a výkonom dražby nebol porušený zákon
o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ sa týka o ich námietku ohľadne osvedčovania v priebehu dražby
notárskym kandidátom súd ju vyhodnotil ako bezdôvodnú. Ďalej žalovaní uviedli, že majú za to, že
správnosti prvoinštančného rozsudku nasvedčuje aj samotný žalobkyňou citovaný komentár - zákon
o dobrovoľných dražbách - komentár, Budjač Milan a spol. sa uvádza „v tomto prípade tak samotná

prekážka nespočíva v nemožnosti dražiť, ale v hodnote pohľadávky bez jej príslušenstva, ktorá ku dňu
oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- eur ..., cieľom zákonodarcu nebolo
kvantifikovať hrubý nepomer medzi výškou vymáhanej pohľadávky a hodnotou predmetu dražby, práve
naopak, zákonodarca má za cieľ vymedziť výhradne situáciu, v rámci ktorej by za žiadnych okolnosti
veriteľ nemal pomyslieť na nútený výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby.“ Žalovaní zotrvali

na svojom stanovisku z 25.7.2017, kde uviedli, že dňa 2.11.2016 mal žalovaný v 2/ rade mailom
oznámiť žalobkyni, že celková výška dlhu aj s nákladmi je 22.158,97 eur ešte neboli vykonané žiadne
úkony smerom k vykonaniu dobrovoľnej dražby bytu a záhrady so záhradnou chatkou. Nakoľko v
primeranom čase po zaslaní tohto vyúčtovania žalobkyňa pohľadávku neuhradila, žalovaný v 2/ rade
vykonal tieto úkony, ktoré náklady dražby adekvátne zvýšili. Následne následnými e-mailami z 19.1.2017

oznámil žalovaným v 2/ rade žalobkyni aktuálne vyčíslenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom
zriadeným na záhradu chatu a záhradu v celkovej výške 7.867,61 eur a na byt v celkovej výške
18.346,37 eur, a tieto už zahŕňali vzniknuté náklady dražby. Suma 22.158,97 eur, ktorú žalobkyňa
prevodným príkazom dňa 20.1.2017 zaplatila na účet žalovaného v 2/ rade nepostačovala na úhradu
obochpohľadávok,pretožalovanýv2/radeupustiloddražbybytužalobkyneavykonaldražbuzáhradnej

chaty a záhrady žalobkyni. S ohľadom na súdom prvej inštancie o aplikovaný § 19 ods. 1 písm. k/
zákona o dobrovoľných dražbách nie je právne relevantné, či zaplatenie sumy 22.158,97 eur malo byť
započítané na istinu s ohľadom na znenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež uviedli, že
žalovaní sú názoru, že žalobkyňou uvádzané námietky ohľadne pobúrenia pre notárskeho kandidáta nie
sú právne relevantné a nezakladajú neplatnosť dražby. Podstatné je iba to, čo v čase konania dražby

poverenie notárskeho kandidáta existovalo, čo bolo v konaní preukázané. Čo sa týka doručovania listín
týkajúcich sa dobrovoľnej dražby, poukázali, že námietka žalobkyne ohľadne prijímania e-mailov je
irelevantná. Žalovaní preto žiadali rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. potvrdiť a priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

8. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa žalobkyňa už nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmalnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §

387 ods. 1 CSP.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

11. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v ustanovené § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods.
1 CSP a § 393 ods. 2 CSP).

12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

13. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

14.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorémupredchádzalodospelk
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobkyne aj správne právne posúdil.

15. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia odvolaním žalobkyne
zodpovedá kritériám uvedených v ustanovení § 220 CSP. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

16. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobkyne, aj po ich preskúmaní

dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

17. Odvolací súd taktiež poukazuje, že aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o trovách konania
sa javí vecne správnym a zákonným, nakoľko v konaní mala žalobkyňa neúspech a naopak úspešný

žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade si žiadali priznať nárok na náhradu trov konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP. Aj v odvolacom konaní mali žalovaní úspech, naopak úspech nemala žalobkyňa. Žalovaní žiadali
priznať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto odvolací súd vyslovil, že žalovaným

proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesení,, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP ).19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).