Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Katková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211481
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716211481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o
maloletého B. Y., nar. XX. XX. XXXX a maloletú I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, obe
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov - matky T.. J.
Y.,nar.XX.XX.XXXX,strvalýmpobytomU.XXX,XXXXXL.aotcaT..Z.Y.,nar.XX.XX.XXXX,strvalým
pobytom U. XXX, XXX XX L., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/24/2016-36 zo dňa 17. 03. 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 03. 2017 návrh matky maloletých detí (ďalej aj ,,matka“)
na úpravu práv a povinností k maloletým deťom zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že v čase podania návrhu matka s maloletými
deťmi bývala v poschodovom rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch rodičov.

Maloletý B. navštevoval X. ročník W. M. C. v K. K.. Maloletá I. navštevovala X. ročník Z.. J.C. vo J.. Otec
maloletých detí (ďalej aj ,,otec“) platil výživné v sume 190,- Eur na maloletého B. a v sume 210,- Eur na
maloletú I.. Otec žije od 11. 02. 2017 v spoločnej domácnosti s matkou a s maloletými deťmi.
Matka je zamestnaná v A. A., a.s. vo J. ako O. A. - C. R.. Jej priemerný mesačný príjem za rok 2016
bol vo výške cca 800,- Eur/mesačne.
Otec je zamestnaný v spoločnosti V., s.r.o. ako C.. Jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od
12/2015 do 11/2016 bol vo výške 1.577,25 Eur.

Podľa názoru okresného súdu návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je
dôvodný.Zvýsluchurodičovmaloletýchdetísúdprvejinštancie zistil,žerodičiažijúaktuálnevspoločnej
domácnosti a podieľajú sa na starostlivosti o spoločnú domácnosť, ako aj na starostlivosti o spoločné
maloleté deti. Pokiaľ matka žiadala upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom z obavy, že otec sa
vysťahuje za prácou do zahraničia, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť je len v rovine plánov
a nie je zrejmé, či táto situácia v budúcnosti niekedy nastane. Otec aj matka zhodne uviedli, že otec
pravidelne prispieva na maloleté deti výživným, a to aj nad rámec dohody uzavretej s matkou, rodičia

sa vedia dohodnúť aj na styku s maloletými deťmi.
O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej aj ,,CMP“).2. Proti rozsudku okresného súdu matka podala v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že otec sa
nepodieľa na výdavkoch o domácnosť. Podľa jej názoru otec býva s nimi od februára účelovo. Výdavky,
na ktorých sa podieľa, súvisia s predmetmi v jeho užívaní, aj na pôžičku prispieva len čiastočne. Na

výdavkoch nad rámec dohodnutého výživného sa podieľa aj ona. Má obavu, že otec opätovne opustí
spoločnú domácnosť ako v minulosti, preto žiadala zveriť maloleté deti do jej starostlivosti.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.

4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty matky v odvolaní.

9. Rozhodovanie podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) prichádza do úvahy, ak rodičia maloletého dieťaťa
neuzavreli manželstvo a nežijú spolu (vôbec nezačali, resp. prestali spolu žiť), eventuálne rodičia

maloletého dieťaťa sú manželia a nežijú spolu (vôbec nezačali, resp. prestali spolu žiť).

10. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) dospel k záveru, že zákonné podmienky pre
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. Y., nar. XX. XX. XXXX a I. Y., nar. XX.
XX. XXXX nie sú splnené.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti, pričom obaja sa
podieľajú na výchove a starostlivosti o maloleté deti. Otec na výživu maloletých detí pravidelne prispieva
výživným, na výške ktorého sa dohodli s matkou (i nad rámec neho).

12. V súvislosti s odvolacími námietkami matky odvolací súd uvádza, že skutočnosť, na ktorú matka
poukázala v odvolaní, t.j. že otec sa nepodieľa na všetkých nákladoch s vedením domácnosti, nie je
dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Ani obava matky ohľadne opustenia
spoločnej domácnosti otcom v budúcnosti kvôli eventuálnemu zamestnaniu v zahraničí neodôvodňuje
t.č. upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom s poukazom na ustanovenie § 217

ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva: ,,Pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia.“
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že faktické odlúčenie ako dôsledok výkonu práce (povolania
mimo obvod bydliska rodiny) samo o sebe nestačí pre záver o tom, že rodičia maloletého dieťaťaspolu nežijú, treba tu posúdiť najmä mieru a rozsah osobnej starostlivosti dieťa zodpovedajúcu tejto
okolnosti, spôsob úhrady nákladov na domácnosť a rodinu a celkovú funkčnosť rodiny v priebehu tejto
životnej situácie rodičov (vzájomné návštevy, trávenie osobného voľna, dovoleniek, prázdnin (viď judikát

R 56/1992).

13. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd
správne pri náhrade trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

(§ 52 CMP).

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré
ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s
ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, keďže CMP neustanovuje inak.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.