Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218563
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2112218563.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobkyne: J.. Z. F., J..,

X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., zastúpená: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Kováčska č.
28, Košice, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Trnava, IČO: 00 610 381, so sídlom A. Žarnova
11, Trnava, zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom
Hlavná 31, Trnava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpený: JUDr.
Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v časti bolestného zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 81.744,00 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 20.463,00 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žaloba sa v časti zvýšenia spoločenského uplatnenia vo zvyšku zamieta.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.511,00 eur titulom liečebných nákladov do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žaloba sa v časti náhrady liečebných nákladov vo zvyšku zamieta.
VII. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 81.744,00
eur od 5.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5.511,00 eur od
26.12.2012 do zaplatenia.
VIII. Žaloba sa v časti príslušenstva - úrokov z omeškania vo zvyšku zamieta.
IX. Žaloba sa v časti náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti - renty zamieta.
X. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
XI. Štát má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.9.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 po zmene
žaloby zo dňa 27.9.2012, dňa 26.10.2012 a dňa 17.6.2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej zaplatiť
žalobkyni z titulu bolestného 7 231,20 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 81 744,- eur,
všetko s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 5.12.2012 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 40 872,- eur, liečebné náklady vo výške 7 605,97 eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 26.12.2012 do zaplatenia, liečebné náklady vo výške 2 024,19 eur s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania od 29.5.2013 do zaplatenia, zaostalú rentu vo výške 35 105,51 eur s 8,75

% ročným úrokom z omeškania od 13.1.2013 až do zaplatenia, vyplácať mesačnú rentu v sume 1 284,87
eur počnúc 1.11.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci a trovy konania.2.Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že bola dňa 3.7.2009 privezená rýchlou lekárskou pomocou
na centrálne prijímacie oddelenie FN Trnava, z dôvodu bolestí pochádzajúcich z krčnej chrbtice
a smerujúcich do hlavy. Na centrálnom príjme bola vyšetrená lekárkou, ktorej diagnostický záver

bol podozrenie na subarachnoidálne krvácanie v perimezencefalickej oblasti/krvácanie pod mäkkú
plenu mozgovú/. Napriek tomu, že sa žalobkyňa sťažovala najmä na bolesti krčnej chrbtice, okrem
medikamentov, jej dňa 3.7.2009 bolo naordinované iba CT vyšetrenie mozgu. po ktorom bola stanovená
diagnóza krvácanie pod mäkkú plenu mozgovú. Dňa 6.7.2009, nakoľko sa zdravotný stav žalobkyne
nezlepšil, jej bolo urobené vyšetrenie mozgu kontrastnou látkou podanou cez krčnú artériu /mozgová

panangiografia/, ktoré však môže spôsobiť vážne komplikácie práve v oblasti krčnej chrbtice. Pred
týmto rizikovým vyšetrením nebolo vykonané žalobkyni ani v deň prijatia, ani v ďalšie dni, žiadne
neinvazívne vyšetrenie krčnej miechy /MR, CT/, teda orgánu, na ktorého bolesti sa žalobkyňa od
začiatku sťažovala. Po tomto rizikovom vyšetrení sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, začali jej tŕpnuť
horné aj dolné končatiny. Až 7.7.2009 bolo žalobkyni urobené vyšetrenie mozgu aj krčnej chrbtice
pomocou magnetickej rezonancie /MR/, kde bolo vylúčené krvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, na

ktoré žalobkyňu od 3.7.2009 liečili a bola potvrdená lézia miechy v úrovni C2 až Th1s jej difúznym
opuchom. V dôsledku invazívneho vyšetrenia /mozgová panangiografia/ žalobkyňa utrpela ťažkú
kvadruplégiu. Za vzniknutú škodu na zdraví žalobkyne zodpovedá žalovaný podľa § 420 ods. 2, v
spojení s § 415 Občianskeho zákonníka 420a/ a 421a/, ako prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom bola
žalobkyni poskytnutá zdravotná starostlivosť. Bolestného bolo stanovené vo výške 460 bodov a sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 5200, hodnota jedného bodu je 15,72 €. Náhrada za bolestné tak
predstavuje sumu 7.231,20 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 81.744,- €. Vzhľadom na
invaliditu, jej vek v čase úrazu, rozsah a závažnosť následkov, obmedzenie a stratu spoločenského
uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov, navrhla žalobkyňa 50%-né zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, čo pri počte bodov 5200, predstavuje sumu 40.872,- €. Úraz zanechal u

žalobkyne také následky, ktoré degradovali kvalitu jej ďalšieho života v produktívnom veku. Žalobkyňa
sa stala úplne nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých a je natrvalo vylúčená z doterajšieho
aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života. Je imobilná, odkázaná na invalidný
vozík. Pri bežných denných a sebaobslužných činnostiach potrebuje dopomoc druhej osoby. Má výrazne
obmedzenú jemnú motoriku rúk. Trpí inkontinenciou, permanentnou únavou, nespavosťou a častými

depresiami. Ťažkú ujmu na zdraví utrpela žalobkyňa vo veku 42 rokov, následkom ktorej sa stala
invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Žalobkyňa utrpela
mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej /imateriálnej/ povahy. Je poškodená na svojej
osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu. Jednorazovo priznanou finančnou
náhradou má byť po celý zvyšok života žalobkyni kompenzovaná závažnosť poškodenia, tiež fyzické

a psychické strádanie a strata zdravotnej pohody. V náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa okrem iného neodráža skutočnosť, že úraz utrpela žalobkyňa v produktívnom veku a znamená tak
hlboký zásah do jej fyzických a psychických schopností, že výkon akejkoľvek činnosti je u nej spojený
s vynaložením zvýšeného úsilia, s ktorým musí prekonávať osobitné obtiaže vyvolané nepriaznivým
zdravotným stavom. Zdravotný stav žalobkyne po úraze a následky z neho vyplývajúce sú svojou

povahou výnimočné a kvalitatívne predstavujú zmenu podmienok vyjadrených pojmom „dôvody hodné
osobitného zreteľa“ podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. O liečebných nákladoch vo výške 7.605,97
€ boli predložené doklady, tieto sa týkali poplatkov za zdravotné pomôcky, pobyty v zdravotníckych
zariadeniach a cestovné do zdravotníckych zariadení: 1 mechanický vozík NETTI III 1704,00 €, 2
rehabilitácia Adeli centrum Piešťany 29.8.-17.9.2011 679,00 €; cestovné 236,20; 3 rehabilitácia Adeli

centrum Piešťany 6.12.-18.12.2010 2478,00 €, cestovné 136,20 €, 4 rehabilitácia 8.7.-13.7.2012 Šopron
141.700,- HUF 490,40 €, cestovné 29,35 €; 5 rehabilitácia 1.4. -7.4.2012 Šopron 70.200.- HUF 237,20 €,
cestovné 30,58 €; 6 rehabilitácia 20.11.-26.11.2011 Šopron 127.040,-HUF 404,17 €, cestovné 28,46 €; 7
rehabilitácia 9.10.-15.10.2011 Šopron 27.500,-HUF 93,95 €, cestovné 28,46 €; 8 fyzioterapia 270,00 €;
9 fyzioterapia 200,00 €; 10 fyzioterapia 180,00 €; 11 rehabilitácie 6/2011 40,00; 12 rehabilitácie 7/2011

20,00 €; 13 rehabilitácie 10/2011 40,00 €; 14 rehabilitácie 11/2011 40,00 €; 15 rehabilitácie 12/2011
20,00 €; 16 rehabilitácia 1/2012 30,00 €; 17 rehabilitácia 2/2012 30,00 €; 18 rehabilitácia 3/2012 30,00
€; 19 rehabilitácia 4/2012 30,00 €; 20 rehabilitácia 5/2012 20,00 €; 21 rehabilitácia 6/2012 20,00 €;
22 rehabilitácia 7/2012, 8/2012 60,00 €, spolu 7605,97 € a ďalšie 1 rehabilitácia mesiac september,
október 2012 60,00 €; 2 rehabilitácia mesiac november 2012 30,00 €; 3 rehabilitácia mesiac december

2012 30,00 €; 4 rehabilitácia april2012 Šopron 45.000,- HUF 170,00 €, cestovné 290 km 30,95 €; 5
rehabilitácia jún 2012 Šopron 11.000,- HUF 37,09 €, cestovné 290 km 30,04 €; 6 rehabilitácia august
2012 Šopron 45.000,- HUF 170,00 € cestovné 290 km 30,38 €; rehabilitácia 7.-13.10.2012 Šopron 7
62.700,- HUF220,97 €; 8 45.000,- HUF 158,59 €; 9 7.500,- HUF 26,61 €; 10 10.000,- HUF 35,54€; 11 21.000,- HUF 74,51 € cestovné 290 km 29,76 €, rehabilitácia 23. - 30.11.2012 Šopron; 12
45.000,- HUF 159,67 €; 13 62.700,- HUF 222,47 €; 14 10.000,- HUF 35,80 €; 15 7.500,- HUF 26,85
€; 16 20.000,- HUF 72,03 €; 17 strava Šopron 23. -30.11.2012 43,17 €, cestovné 290 km 29,76

€; 18 zdravotné pomôcky 300,00 €, spolu 2024,19 €. Žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok od
1.7.2010 vo výške 473,- € mesačne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 80 %. Denný
vymeriavací základ zamestnávateľa Domov sociálnych služieb pre dospelých Košúty činí 38,8617 €.
Denný vymeriavací základ zamestnávateľa Vysoká škola v Sládkovičove, s.r.o., v je 48,2016 €. Spolu
teda denný vymeriavací základ žalobkyne predstavuje sumu 87,0633 €. Výpočet straty na zárobku po

skončení PN - úrazová renta: 30,4167 x 0,8 x 87,0633 x 0,80 = 1.694,83 €, invalidný dôchodok 473.- €,
mesačná úrazová renta 1.221,83 €, zaostalá renta od 1.7.2010 do 31.12.2010, t.j. 6 mesiacov 7.330,98
€, zaostalá renta od 1.1.2011 do 31.12.2011, t.j. 12 mesiacov 14.925,87 €, úrazová renta 1.221,83 C/
mes., sa zvyšuje o 1,8 %, na sumu 1.243,82 € /opatrenie MPSVaR č. 404/2010/, zaostalá renta od
1.1.2012 do 31.10.2012, t.j. 10 mesiacov 12.848,66 €, úrazová renta 1.243,82 €/mes., sa zvyšuje o 3,3
%, na sumu 1.284,87 €, /opatrenie MPSVaR č. 344/2011/. Spolu zaostalá renta za obdobie od 1.7.2010

do 31.10.2012 predstavuje sumu 35.105,51 €. Od 1.11.2012 do budúcna patrí žalobkyni mesačná renta
vo výške 1.284.87 € do zmeny pomerov.

3.Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila tieto listinné dôkazy: posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia č.l. 6, lekárske správy č.l. 8-32, 57-63, rozhodnutie Sociálnej

poisťovne č.l. 35, doklady o liečebných nákladoch č.l. 45-55, 112-124, potvrdenie o invalidite č.l. 74,
potvrdenia o strate na zárobku č.l. 75-78, znalecké posudky č.l. 142, 216 a 346, oznámenie výsledku
šetrenia ÚDZS č.l. 98, výsluchy svedkov.

4.Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že málokedy je možné bez akýchkoľvek pochybností určiť,

že zdravotný stav pacienta bol spôsobený jednou konkrétnou okolnosťou. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú okolnosťami, majúcimi pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku
použili vzniká iba vtedy, keď rizikové vlastnosti použitého prístroja alebo inej veci boli bezpochyby
preukázané a bola bezpochyby preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi týmito vlastnosťami
a vznikom škody. S ohľadom na skutočnosť, že príčinná súvislosť medzi povahou veci a spôsobenou

škodou je jedným zo základných prvkov zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 421 a OZ, takýto
prístup nemožno v žiadnom prípade akceptovať a je nutné v tomto konaní preukázať, či škodná udalosť
mala skutočne príčinu v povahe prístroja, ak sa chce žalobkyňa na toto ustanovenie vôbec odvolávať,
alebo či škodná udalosť vznikla vôbec v súvislosti s činnosťou žalovaného. Ak sa použil prístroj, liečebný
či diagnostický prípravok atď., ktoré boli bez chyby a v čase jeho použitia sa neprejavoval a ani vo

väčšom množstve neobjavoval výskyt negatívnych účinkov pri ich použití a škoda vznikla v dôsledku
individuálnych vlastností pacienta, v tomto prípade aplikovať ustanovenie §421 a OZ nie je namieste,
preto aj túto okolnosť individuálnych vlastností pacienta je nutné v rámci konania skúmať. Žalobkyňa
navyše žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, že škoda jej vznikla v dôsledku povahy prístroja
alebo veci, ktoré boli použité pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaným, tento svoj návrh

okrem odkazu na ustanovenie § 421 a OZ ani neodôvodnila, teda z jej podania nie je zrejmé akými
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe (akého prístroja), jej mala byť spôsobená škoda. K otázke
všeobecnej zodpovednosti uviedol, že protiprávnosťou je konanie zdravotníckeho pracovníka, ktoré
nie je v súlade so súčasným stavom lekárskej vedy (non lege artis), „súčasný stav medicínskej vedy“
nie je v každom zdravotníckom zariadení na rovnakej úrovni. V danom prípade nebolo zistené, ani

orgánom dohľadu, pochybenie žalovaného, naopak bolo konštatované, že postup žalovaného bol v
rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti lege artis. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania v
časti bolestného a náhrady straty na zárobku. Žaloba bola podaná až po troch rokoch od vzniku škodovej
udalosti, pričom subjektívna premlčacia lehota je dva roky. To, že bol lekársky posudok vypracovaný v r.
2012 neznamená, že v tomto roku došlo k ustáleniu zdravotného stavu. Vzniesol námietku premlčania

voči nárokom na bolestné a úrazovú rentu. Ako dôkazy označil: výsluch svedkov, kontrolné znalecké
dokazovanie, podnet na ÚDZS č.l. 480.

5.Intervenient na strane žalovaného sa vyjadril tak, že žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti alebo povahou prevádzky

prístroja, či použitých zariadení a vznikom škody. Žiaden predložený dôkaz zo strany žalobkyne
jednoznačne neurčil, čo je príčinou poškodenia zdravia, pričom aj ZP organizácie hovorí o možnej alebo
pravdepodobnej príčine, týmto však v žiadnom prípade nemôže byť 100 % preukázaná zodpovednosť
žalovanej za vzniknutú škodu. Priložil poistnú zmluvu č.l. 214 a poistné podmienky č.l. 279.6.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

7.Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia č. 1/2014 MUDr.
Vrankovej okrem iného vyplýva, že v prvom rade bolo nutné vylúčiť ochorenie ohrozujúce ju na živote
a to krvácanie do mozgu. Pri vyšetrení u pacientky bol zachovaný správny postup. V prvom rade
bolo treba vylúčiť život ohrozujúci stav , čo bolo urobené. V SR nie je zákonom stanovená povinnosť

zabezpečiť dostupnosť MR vyšetrenia ani pre FN cez víkendy alebo po pracovnej dobe. Liek Nemotan,
tzv. kalciový blokátor bol indikovaný absolútne správne, tento liek patrí k základným liekom pri SAH
ako prevencia vzniku cievnych spazmov. Lekárom neurologického oddelenia vytkla indikáciu DSA až
na 4. deň po udalosti, čo je z hľadiska vzniku spazmov nevhodný termín. DSA je druh fluoroskopickej
techniky používajúci sa v intervenčnej rádiológii pre vizualizáciu ciev v kostnatom alebo hustom tkanive.
Snímky sú robené s použitím kontrastnej látky s odpočítaním pre-kontrastného obrazu. Vizualizácia ciev

celého mozgu odhaľuje rôzne patologické obrazy ciev ako zdroj krvácania. Nevykonanie DSA môže
znamenať neodhalenie zdroja krvácania, ktoré sa následne neošetrí a môže pri ďalšej a také krvácania
byť príčinou úmrtia pacienta. V súlade s odporúčaniami z roku 2008 bolo nutné vylúčiť aneuryzmu
ako zdroj krvácania, vyšetrenie C chrbtice nebolo prioritou pred DSS. Dnes sa už ale DSA vyšetrenia
upúšťa, vzhľadom k technickému rozvoju prístrojov MR. Dnešný rozvoj rádiodiagnostiky vytláča DSA

z diagnostiky a odporučenia bude treba meniť. Komplikácia počas DSA nesúvisela z predchádzajúcim
zlým stavom C chrbtice. Pri zavedení katétra a aplikácii kontrastnej látky došlo s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou k natrhnutiu cievnej steny, jej disekcii a následnej embolizácii do ACI l.dx a a.
spinalis anterior s opuchom miechy, ktorý sa vyvíjal hodiny po DSA. Hormonálna antikoncepcia môže
meniť koagulačný status a status cievnej steny, toto patrí do kompetencie hematológa. Indikácia DSA v

prípade podozrenia na prasknutú mozgovú výduť po predchádzajúcom vyšetrení CTAG s negatívnym
výsledkom je lege artis postup. Hodnotenie bolestného vypracované MUDr. Valkovou 8.8.2012 obsahuje
položku 230, dg krvácanie do miechy / edém miechy s ischémiou s navýšením o polovicu čo je 340
bodov, bolo vypočítané na 460 bodov, matematicky malo byť správne 510 bodov. Sťažené spoločenské
uplatnenie bolo 2600 bodov s navýšením na dvojnásobok 5200 bodov. I keby sa vykonalo vyšetrenie C

chrbtice pred DSA, nevylúčilo by to indikáciu DSA. Výhrady znalkyne: DSA sa malo urobiť skôr, na druhej
strane spazmy neboli potvrdené transkraniálnym dopplerom v deň vyšetrenia DSA, vyšetrenie bolo
realizované po DSA. Postup 6.7.2009 medicínsky nebol adekvátne promtný MRI krčnej chrbtice bolo
indikované už 6.7.2009 po komplikácii DSA pokiaľ sa objavila kvadrusymptomatológia. MRI vyšetrenia
nie sú v SR dostupné po pracovnej dobe, symptomatológia sa vyvíjala niekoľko hodín. Prognóza

dg ischemie a spinalis anterior je nešťastná a neexistuje špecifická liečba.V tejto veci CT ani MR
vyšetrenie krčnej chrbtice pred DSA vyšetrením nebolo nutné, neviedlo by k vylúčeniu DSA. Terminálne
blokovanérotácieCchrbticeniesúdôvodomnaCTaleboMRvyšetrenieCchrbtice,súbežnýmnálezom.
Nevykonanie neinvazívneho vyšetrenia C chrbtice a miechy pred invazívnym zákrokom DSA, v dôsledku
ktorého nastali zdravotné komplikácie nie je medicínskou chybou. Diagnóza bola stanovená správne,

komplikácie pri tomto zákroku sú veľmi zriedkavé, ale popisované. Ako pri každom invazívnom zákroku
môže dôjsť k nečakanej udalosti vrátane ohrozenia života a zdravia. Komplikácie sú popisované v
literatúre preto, lebo sa vo svete stávajú a nie vždy je to chyba indikácie alebo technického prevedenia.
V dokumentácii je kópia informovaného súhlasu pacientky s týmto vyšetrením, podpísaná pacientkou,
takže je predpoklad, že o rizikách bola informovaná. Prognóza SAH je vážna a mortalita vysoká. Okolo

12% zomiera ešte pred príchodom do nemocnice,30% zomiera v priebehu 30 dní. V SR nie je zákonom
stanovená povinnosť zabezpečiť dostupnosť moderného technicky kvalitného MR vyšetrenia ani pre FN
cez víkendy alebo po pracovnej dobe. Úlohou zdravotných poisťovní by nemala byť tvorba zisku, ale
zazmluvniť zariadenia tak aby toto bolo dostupné pre občanov SR a minimalizovali sa riziká invazívnych
vyšetrení čoho dôkazom je tento mimoriadne nešťastný prípad.

8.Z výsluchu znalkyne vyplýva, že bol použitý absolútne profesionálny a štandardný postup
zdravotníckeho personálu poskytnutím prvej pomoci, základne diagnostike, štandardné diagnostické a
liečebné postupy. Žalujúca strana ignoruje skutočnosť, že poškodená brala hormonálnu antikoncepciu.
Má to určite význam pre parametre cievnej steny a pre zrážanie krvi. Mení to parametre cievnej steny.

Na CT AG vyšetrení vyduť nezistili, preto postupovali podľa štandardných doporučení a indikovali
vyšetrenie DSA. Toto vyšetrenie je presnejšie, pretože môže zistiť menšie patológie, ktoré tiež môžu
pacientku ohrozovať na živote. Keďže toto DSA vyšetrenie je špecifická záležitosť a vyžaduje kvalitnú
prípravu, nie je ho možné realizovať hocikedy, pretože nie je k dispozícii kvalifikovaný človek. S týmtovyšetrením museli čakať, kým príde kvalifikovaný človek, aby to bol schopný realizovať a posúdiť.
Postup, ktorým nemocnica pristúpila k DSA vyšetreniu bol za daných okolností správny. Oboznámila sa
s angiografickým vyšetrením a presne zodpovedá popisu, ktorý je uvedený v zdravotnej dokumentácii

ako aj v ZP, toto vyšetrenie je popísané na str. 20 a prebehlo absolútne správne, akurát došlo pri v
streknutí pri podaní kontrastnej látky k tŕpnutiu ľavej ruky a poruche reči. Či tam došlo k disekcii, t.j.
natrhnutiu alebo k spazmu, čiže ku kŕču cievy, to dnes ťažko povedať, pretože kontrolné vyšetrenie
sa nerealizovalo. Užívanie antikoncepcie má vplyv na stav ciev a zrážania krvi, avšak dnes už nikto
nezistí, či toto mohlo mať vplyv na komplikácie, prípadnú disekciu už dnes nikto nezistí, pretože neboli

vykonané kontrolné vyšetrenia. Podľa mňa je to súhrn všetkých okolností, t.j. mohla to byť disekcia,
spazmus i vplyv antikoncepcie. Zo záznamu angiografického vyšetrenia sa príčina komplikácii nedá
zistiť, pretože po vstreknutí látky a vzniku komplikácii bolo vyšetrenie ukončené. Pri vyšetrení DSA sa
nezistila žiadna patológia. Okrem jednej zúženej cievy vľavo, čo mohla byť vrodená záležitosť. Voči
postupu po DSA mala výhrady kvôli MR, pretože o 13:45 hod. primár konštatoval postihnutie všetkých 4
končatín. Na jeho obranu je tá okolnosť, že nemal veľa možností na výber, pretože sa končila pracovná

doba a CT sa tieto veci nedajú zistiť, pretože poškodenie liečili naďalej, i keď nevedeli na čo. Neexistujú
štandardné postupy k tejto diagnóze a diagnóza, ku ktorej došlo, bohužiaľ má také následky, aké má.
Bolo zistené, že pacientka nehýbe ľavostrannými končatinami, necíti pravú stranu a má poruchu reči.
Dňa 07.07.2009 bolo vykonané MR vyšetrenie, kde bol zistený opuch miechy. Príčinou tohto opuchu
bolo nedokrvenie miechy, ktoré nastalo po uzávere cievy. Pričom dnes nemôžeme 100% povedať, čo

bolo príčinou uzáveru tejto cievy. Bola to súhra faktorov, terén hormonálnej antikoncepcie, kontrastná
látka a samotný výkon, či už disekcia alebo spazmus, ťažko povedať. MR vyšetrenie je k dispozícii len
počas pracovnej doby. Príčinou kvadroparézy bolo nedokrvenie miechy s následným opuchom. Postup
zdravotníckeho zariadenia, v tých možnostiach, ktoré mali, bol správny. V prípade ideálnych podmienok,
to znamená ak by nebol víkend a bola by k dispozícii kvalifikovaná osoba, ideálny postup by bol ak by

sa DSA vyšetrenie vykonalo do 12 hodín, pretože čím skôr od krvácania do mozgu sa takéto vyšetrenie
vykoná je to lepšie, pretože krvácanie do mozgu sa zvyšuje riziko spazmov a to každým dňom. Pokiaľ
ide o indikácia DSA až na 4 deň po udalosti, najideálnejšie je 12 hodín, v prípade, že by bola k dispozícii
kompetentná osoba, ale v prípade ak nebolo vykonané do 12 hod., aj to že ho vykonali až na 4. deň
bolo správne. Nebola vykonaná kontrola, bola tam HA, a bola tam kontrastná látka. Boli tam tieto tri

faktory, ale to už dnes nezistíme. Svoje pôvodné vyjadrenie ktoré je v ZP s odstupom času v tomto
smere prehodnotila. V medicíne je možné všetko. Je možné, že práve v tej cieve, práve vtedy vznikol
spazmus, ale určite tam mal vplyv DSA vyšetrenie, kontrastná látka a časová následnosť.

9.Z Doplnku č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 26.1.2015 vyplýva, že pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti vo FN Trnava lekári neurologického oddelenia v predmetnej udalosti nepostupovali v
súlade s odporučeniami Odborného usmernenia MZ SR pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou
mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu zo dňa 7.4.2008 kompletne citované v posudku. Pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti J.. Z. F. , J., K.. L. nepostupovali po výskyte komplikácií po vyšetrení
DSA dňa 6.7.2014 medicínsky adekvátne a neposkytli jej adekvátnu zdravotnú starostlivosť včas, aby

sa aspoň pokúsili zmierniť devastačné následky komplikácie, tým, že nerealizovali MRI vyšetrenie C
chrbtice po objavení sa príznakov na všetkých štyroch končatinách a nepodali adekvátnu liečbu opuchu
miechy Solumedrolom včas, čo považujem za medicínsku chybu.

10.Zo znaleckého posudku č. 31/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo

a farmácia O..R. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. vyplýva, že znalecká organizácia
musí na celý prípad nahliadať iba z pohľadu ex ante (teda z pohľadu osoby, ktorá mala v danom
čase iba daný okruh informácií), nie však z pohľadu ex post, teda so znalosťou výsledku veci, keď
sa vzhľadom na dodatočné informácie a poznatky nezreteľné súvislosti stávajú zreteľnými a často pri
pohľade ex post zdanlivo ľahko a jednoducho vysvetliteľnými. Zdravotné poškodenie žalobkyne vzniklo

v náväznosti na DSA - PAN Angiografické vyšetrenie intrakraniálnych mozgových ciev Seldingerovou
metódou. Týmto vyšetrením - katetrizáciou cez femorálnu - stehnovú artériu vpravo bola urobená
angiografia aortálneho oblúka a následne selektívne nasondované AV dx. (arteria vertebralis vpravo )
a ACC bilat. (obojstranne arteria carotis communis) s následnou aplikáciou kontrastnej látky. Podľa
Dr. Baláža (rádiológa, ktorý vykonal výkon) pri sondovaní a.subclavia l.sin, (podkľúčnej artérie vľavo)

s aplikáciou kontrastnej látky subjektívne navrhovateľka udávala tŕpnutie horných končatín. Začiatok
vyšetrenia bol o 11.00 hod. O 12.45 hod podľa záznamu v zdravotnej dokumentácii od MUDr. Haringa
už späť na Cerebrálnej jednotke, žalobkyňa subjektívne udávala, že jej oslabla ľavá horná aj dolná
končatina - tŕpnutie po DSA (pozn. znalca - časovo nie je presne datované, kedy tŕpnutie začalo). Vobjektívnom náleze v tomto čase tzn. 12.45 hod bola reč artikulovaná, bol prítomný chabý svalový
tonus vľavo, ľavú hornú končatinu dvíhala nad podložku, ľavá dolná končatina bola plegická (tzn. Úplne
ochrnutá). (Pozn. znalca - Odkedy sa ale slabosť ľavých končatín rozvíjala, nie je na základe údajov

v zdravotnej dokumentácii možné časovo presne zistiť.) O 13.45 hod. bola pri vyšetrení konštatovaná
dysartria (zle artikulovaná reč), zánikovo iritačná kvadruparéza akcentovaná vľavo, Babinski pozitívny
vľavo. Podľa tohto nálezu už bola prítomná aj pravostranná symptomatika, tzn. v priebehu hodiny
od 12.45 do 13.45 hod progredoval - zhoršil sa neurologický nález do obrazu kvadruparézy - tzn.
postihnutia všetkých štyroch končatín. Z uvedeného vyplýva, že zdravotné poškodenie navrhovateľky,

kvadruparéza, vznikla v súvislosti s vykonaním invazívneho výkonu a to DSA - PAN angiografického
vyšetrenia mozgových artérií Seldingerovou metódou po nasondovaní a aplikácii kontrastnej látky
do oblasti podkľúčnej artérie vľavo (...) Navrhovateľka pri odoberaní anamnézy pri vyšetrení na
centrálnom príjme FN Trnava udávala, že od rána sa necítila dobre, bolela ju chrbtica, poobede
dostala „kŕč do záhlavia“, odvtedy ju to bolelo, mala nauzeu- pocit na zvracanie, zvracala, netŕpli
je končatiny, ani nemala v nich slabosť. Ďalším údajom bol údaj chvíľky bezvedomia po kolapse v

práci. Aj napriek tomu, že doplnené neurologické vyšetrenie bolo negatívne, vzhľadom k uvedeným
ťažkostiam bolo správne indikované a urgentné doplnené CT vyšetrenie mozgu aj s následnou CT
Angiografiou, ktoré potvrdilo vyššie uvádzané subarachnoidálne krvácanie. Zdravotné poškodenie
navrhovateľky - kvadruparéza vzniklo v náväznosti na poskytnuté lekárske vyšetrenie a to PSA - PAN
Anqioqrafiu mozgových artérií katetrizačnou Seldinqerovou metódou, kedy po aplikácii kontrastnej látky

do ľavej a.subclavia, na teréne 3 dni starého subarachnoidálneho krvácania (perimezen- cefalického)
u pacientky užívajúcej hormonálnu antikoncepciu sa objavilo tŕpnutie horných končatín, neskôr sa
rozvinula kvadruparéza akcentovaná vľavo, nasledujúci deň na MRI bola potvrdená rozsiahla miešna
ischémia v rozsahu C2/3 - Th1 (resp. TH3/4) a zároveň boli potvrdené aj 3 menšie ischemické
ložiská v oblasti mozgu a to frontoparietálne kortikálne vpravo. Pravdepodobne tieto ložiská ischémie -

nedokrvenia v oblasti miechy a tiež mozgu vznikli na podklade vazospazmov, ktoré bývajú komplikáciou
samotného subarachnoidálneho krvácania, ale vazospazmy taktiež môžu vzniknúť aj po aplikácii jódovej
kontrastnej látky do artérie pri angiografickom vyšetrení. Či sa na rozvoji tak rozsiahlej ischémie v
oblasti miechy podieľala aj zvýšená zrážanlivosť krvi a prípadne aj cievne zmeny, ktoré vznikajú pri
užívaní hormonálnej antikoncepcie je ťažko potvrdiť alebo vyvrátiť, ale taktiež to mohol byť jeden z

faktorov, prečo miešna ischémia bola až taká rozsiahla. Iba samotná tromboembólia, tzn. upchatie
cievy a.spinalis anterior krvnou zrazeninou ako príčina rozsiahlej miešnej ischémie bola skôr menej
pravdepodobná (aj vzhľadom k tomu, že okrem ložiska nedokrvenia v oblasti krčnej miechy sa potvrdili
aj čerstvé menšie ložiská nedokrvenia v oblasti mozgu a to frontoparietálne kortikálne vpravo - čo
by hovorilo skôr o vazospazme ako príčine nedokrvenia). Neskôr doplnené ECHO - kardiografické

vyšetrenie nenašlo dutinové trombotické zmeny, čo hovorilo skôr proti kardioembólii ako príčine vzniku
ischémie miechy a mozgu. Vzhľadom k tomu, že neurologická symptomatika sa rozvinula v súvislosti s
vykonaným DSA vyšetrením intrakraniálnych mozgových ciev, možno predpokladať, že zabrániť vzniku
kvadruplégie resp. kvadruparézy u navrhovateľky, resp. podstatne znížiť riziko jej vzniku by bolo bývalo
možné nerealizovaním DSA (digitálnej substrakčnej angiografie) t.j. PAN Angiografického vyšetrenia

mozgových ciev Seldingerovou metódou, resp. jeho nerealizovaním v už rizikovom (vzhľadom na riziko
rozvojavazospazmov)časecca72hodínodvznikusubarachnoidálnehokrvácania.Nerealizovanietohto
vyšetrenia, ale v prípade potvrdeného aj keď benígneho perimezencefalického subarachnoidálneho
krvácania je však diskutabilné. Na jednej strane sa pri perimezencefalickom subarachnoidálnom
krvácaní v drvivej väčšine prípadov nenájde zdroj krvácania, toto krvácanie sa neopakuje a má dobrú

prognózu. Avšak aj v prípade perimezencefalického krvácania pri negatívnom CT Angiografickom
vyšetrení, čo bolo u navrhovateľky realizované ešte v deň prijatia, je doporučované, čo najskôr po
vzniku krvácania zrealizovať PAN Angiografické vyšetrenie Seldingerovou metódou na vylúčenie malej
aneuryzmy v oblasti zadnej mozgovej cirkulácie. V upresnení čo znamená čo najskôr sa jednotlivé
doporučenia odlišujú v tom, že podľa niektorých je to do 12 hodín, podľa iných doporučení do 24

hodín, podľa iných sa dá tolerovať interval do 72 hodín od vzniku subarachnoidálneho krvácania. Súvisí
to s rizikom vývoja vazospazmov, čo je komplikácia subarachnoidálneho krvácania, ktorá môže mať
pre pacienta závažné až fatálne následky. Vazospazmy pri subarachnoidálnom krvácaní sa objavujú
najčastejšie medzi 4.-14. dňom od vzniku krvácania s maximom 8.-12. deň. Preto aj endovaskulárne
alebo operačné riešenie aneuryzmy má byť realizované do maximálne 72 hodín, práve pre toto

riziko vývoja vazospazmov. Výnimočne sa však ale vazospazmy pri subarachnoidálnom krvácaní
môžu vyskytnúť už v intervale 48 až 72 hodín. U navrhovateľky sa jednalo o perimezencefalické
subarachnoidálne krvácanie, CT Angiografia v deň prijatia nedokázala - resp. nenašla aneuryzmu,
navrhovateľka bola v dobrom stave, klinicky len s ľahko vyjadrenou opozíciou šije, v anamnéze boloužívanie hormonálnej antikoncepcie a vek vyšší ako 35 rokov. PAN Ag vyšetrenie Seldingerovou
metódoubolorealizovanédňa6.7.2009o11.00hod,tzn.4.deňpobytucca72hodínodvznikukrvácania,
čo je práve tá časová hranica, po ktorej by sa už angiografické vyšetrenie s jódovou kontrastnou látkou

nemalo realizovať, pre vyššie uvedené riziko vazospazmov. Dôvody, ktoré hovorili prečo nerealizovať u
navrhovateľkyPANAngiografickévyšetrenieresp.počkaťsním,aksanedalorealizovaťskôr,boli:a.)CT
vyšetrením bolo diagnostikované perimezencefalické subarachnoidálne krvácanie, ktoré má spravidla
benígny priebeh a nezvykne sa opakovať a negatívna CT Angiografia v deň prijatia, ktorá nenašla zdroj
krvácania, b.) dobrý klinický stav navrhovateľky, c.) časový interval cca 72 hodín od vzniku krvácania

tzn. už hraničný časový interval, pre vyššie uvedené riziko vzniku vazospazmov. Ak sa robila DSA v čase
cca 72 hodín od vzniku krvácania, aj v prípade potvrdenej aneuryzmy, by už operačný zákrok vzhľadom
na limit pre riziko rozvoja vazospazmov bol veľmi rizikový, rovnako ako aj endovaskulárny zákrok, ak by
sa angiografia nerobila na pracovisku, ktoré zároveň Angiografické vyšetrenie Seldingerovou metódou
nemalo už v hraničnom čase cca 72 hodín od vzniku krvácania realizovať, ak sa nerealizovalo skôr a
malo sa potom počkať do obdobia odoznenia rizika vazospazmov t.j. 14 dní od vzniku krvácania. (...) U

navrhovateľky, sa postupovalo vo FN Trnava na Centrálnom príjme, pri diagnostike jej ťažkostí, pre ktoré
bola privezená, lege artis. Vzhľadom na subjektívne ťažkosti, aj pri negatívnom neurologickom náleze
v zmysle centrálnej neurologickej symptomatiky alebo meningeálneho syndrómu sa správne indikovalo
CT vyšetrenie mozgu na vylúčenie patologického procesu hlavy (resp. neurokrania). CT mozgu
potvrdilo subarachnoidálne krvácanie do oblasti bazálnych cisterien s presakovaním do 4. komory.

Pri tomto náleze bol správne indikovaný príjem na Cerebrálnu jednotku Neurologického oddelenia a
navrhovateľke bola indikovaná liečba. DSA (digitálna substrakčná angiografia) tzn. PAN Angiografické
vyšetrenie mozgových ciev katetrizačnou (Seldingerovou metódou) bola indikovaná na 6.7.2009. Ako
už bolo vyššie spomínané aj v prípade perimezencefalického subarachnoidálneho krvácania je toto
vyšetrenie indikované aj v prípade negatívneho CT-Angiografického vyšetrenia. To unamená, že v

indikácii doplnenia tohto DSA - PAN Angiografického vyšetrenia bolo lekármi Neurologického oddelenia
FN Trnava postupované lege artis. PAN Angiografické vyšetrenie je v prípade subarachnoidálneho
krvácania doporučované vykonať čo najskôr od vzniku krvácania, ako bolo vyššie spomínané najlepšie
do 24 hodín od vzniku krvácania, podľa iných doporučení je tolerovateľný interval do 72 hodín. DSA
- PAN Ag vyšetrenie Seldingerovou metódou bolo u navrhovateľky realizované dňa 6.7.2009 o 11.00

hod, tzn. 4. deň pobytu navrhovateľky v zdravotníckom zariadení. Nakoľko nevedeli presne na hodinu
datovať vznik primárnych ťažkostí navrhovateľky, pre ktoré bola prijatá dňa 3.7.2009, predpokladali,
že subarachnoidálne krvácanie vzniklo v bližšie neurčenom čase od rána až skoršieho poobedia dňa
3.7.2009. Od tohto času do realizácie PAN Angiografie dňa 6.7.2009 o 11.00 hod. prešlo približne 72
hodín, čo je práve tá časová hranica, po ktorej by sa už nemalo angiografické vyšetrenie s jódovou

kontrastnou látkou realizovať, práve pre vyššie uvedené riziko vzniku vazospazmov po 72 hodinách.
Vzhľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti sa priklonili k názoru, že v prípade perimezencefalického
krvácania u navrhovateľky s negatívnou CT Anqioqrafiou v deň prijatia, v dobrom klinickom stave a s
údajom užívania hormonálnej antikoncepcie sa PAN Anqioqrafické vyšetrenie Seldinqerovou metódou
nemalo už v hraničnom čase cca 72 hodín od vzniku krvácania realizovať, ak sa nerealizovalo skôr

a malo sa potom počkať do obdobia odoznenia rizika vazospazmov t.i. 14 dní od vzniku krvácania.
(...) Podanú liečbu v tomto štádiu, za daného klinického stavu a predpokladanej diagnózy vazospazmu
možno považovať za liečbu lege artis, jednalo sa o podpornú liečbu resp. nootropnú liečbu pri
predpokladanom nedokrvení mozgu resp. miechy. (...) Možno konštatovať, že v liečbe vazospazmov u
pani Z. F. sa postupovalo dňa 6.7.2009 na Cerebrálnei jednotke FN Trnava lege artis. (...) V ďalšom

slede, terapeutických a diagnostických postupov, zavedenie katétra pri retencii moča bolo lege artis, ako
aj indikácia doplnenia MRI vyšetrenia mozgu a krčnej oblasti miechy. MRI vyšetrenie bolo realizované
na druhý deň dňa 7.7.2009 o 9.15 hod. Otázkou ostáva, či vyšetrenie Magnetickou rezonanciou nebolo
možné realizovať už dňa 6.7.2016 v čase už rozvinutej neurologickej symptomatiky po angiografickom
vyšetrení. (...) Avšak ani v prípade skoršej realizácie vyšetrenia Magnetickou rezonanciou by sa

podstatne nezmenil terapeuticky postup. Pravdepodobne by sa do terapie skôr pridal Solumedrol, čo
ale v konečnom dôsledku je tiež veľmi diskutabilné, lebo kortikoidy pri ischémiách - nedokrveniach
indikovanéniesú,alevprípadeedému(opuchu)sapredsalennaniektorýchpracoviskáchpodávajú.(...)
Infúzna liečba bola lege artis. (...) Dňa 7.7.2009 v priebehu poobedia cca od 13.00 do 19.00 boli hodnoty
stredného arteriálneho tlaku pod hodnotou 70 mmHg, máme za to, že tieto hodnoty mali byt korigované

zvýšením príjmov parenterálnych tekutín. Či by ale táto korekcia (intenzívnejšia infúzna liečba) priniesla
už v stave rozvinutej rozsiahlej miešnei ischémie zlepšenie stavu pani Lívie Katona je však viac ako
otázne. (...) Kvadruparéza vznikla ako následok nedokrvenia -ischémie miechy v oblasti C2/3- Th3/4,
podľa charakteru nálezu nastalo nedokrvenie v povodí arteria spinalis anterior. Či príčinou poruchyprekrvenia v povodí arteria spinalis anterior bol vazospazmus v rámci subarachnoidálneho krvácania,
alebo vazospazmus po aplikácii jódovej kontrastnej látky, alebo sa spolupodieľala na nedokrvení aj
zvýšená tendencia k zrážanlivosti krvi pri užívaní hormonálnej antikoncepcie je ťažké posúdiť, mohlo sa

jednať aj o kombináciu - spoluúčasť všetkých týchto 3 faktorov. Iba tromboembólia tzn. upchatie artérie
krvnou zrazeninou mohla byť tiež jednou z možností, ale podstatne menej pravdepodobnou. (...) Skoršie
vykonanie magnetickej rezonancie by nezmenilo vývoj zdravotného stavu navrhovateľky, nezabránilo
by vzniku kvadruparézy. K lekárskemu posudku o bolestnom zo dňa 8.8.2012 MUDr. Valkovej náhradu
za bolesť by bodovali so sadzbou 420 bodov, s navýšením na polovicu, t.i. spolu 630 bodov. Položku

307 by navýšili o 70% , tzn. 2600 bodov +1820 bodov = 4420 bodov, pripočítali by aj položku 314 -
900 bodov a položku 316 - 300 bodov tzn. spolu 1200 bodov. Tzn. spolu za SSU 4420+1200 bodov
je 5620 bodov. (...) V Usmernení MZ SR pre starostlivosť pacientov s náhlou mozgovou cievnou
príhodouvhyperakútnomštádiuzodňa07.04.2008.včl.VI.Zobrazovacievyšetrovaciemetódyjeokrem
iného uvádzané: (3.) U všetkých pacientov s dôvodným podozrením na subarachnoidálne krvácanie
(CT nález, klinické príznaky) je potrebné urobiť 3D CT Anqioqrafiu. V prípade nedostupnosti 3D CT

anqioqrafie alebo negatívneho alebo nejasného nálezu je potrebné zrealizovať digitálnu substrakčnú
angioqrafiu (PSA). Vyšetrenie sa musí vykonať bezodkladne, najneskôr do 12 hodín od stanovenia
diagnózy SAH. Postup žalovanej (FN Trnava) bol v diagnostike SAH (subarachnoidálneho krvácania)
v súlade s vyššie uvedeným usmernením vtom, že 3D CT Anqioqrafia bola zrealizovaná prakticky
ešte v rámci vyšetrenia žalobkyne na centrálnom príjme. V prípade negatívneho CT Aq vyšetrenia

bolo indikované doplnenie DSA- diqitálnej substrakčnej anqioqrafie (PAN Anqioqrafie katetrizačnou
metódou). Nevhodným ostáva čas realizácie PSA cca 72 hodín od vzniku krvácania. (...) Diagnostiku a
liečbu miešnej ischémie nemožno považovať za liečbu non leqe artis, v podstate bola správna, spornou
otázkou ostáva možnosť skoršej realizácie Magnetickej rezonancie ešte dňa 6.7.2009, čo by však ale
v terapeutickom postupe pravdepodobne zmenilo len to, že by bol podaný Solumedrol už 6.7.2009.

Samotné podanie Solumedrolu - tzn. vysokej dávky kortikoidu pri miešnei ischémii je však ale sporné.
Perimezencefalické subarachnoidálne krvácanie bolo diagnostikované a liečené správne, až na skôr
nevhodnú časovú realizáciu DSA - PAN Angiografického vyšetrenia v hraničnom čase cca 72 hodín
od vzniku krvácania. (...) Možno konštatovať, že v liečbe vazospazmov u pani Z. F. sa postupovalo
dňa 6.7.2009 na Cerebrálnej jednotke FN Trnava lege artis. Poškodenie zdravia - kvadruparéza u

žalobkyni vznikla vysoko pravdepodobne v príčinnej súvislosti s DSA vyšetrením, nakoľko subjektívne
ťažkosti ako aj rozvoj neurologickej symptomatiky vznikli v náväznosti na invazívne vyšetrenie DSA a
aplikáciu kontrastnej látky do ľavej a. subclavia vľavo. Je podstatne menej pravdepodobné, že by sa
bola miešna ischémia v povodí a. spinalis anterior vyvinula aj v prípade nerealizácie DSA vyšetrenia.
Je pravdepodobné, že poškodenie zdravia žalobkyne (kvadruparéza) vznikla ako dôsledok spazmu

spinálnej artérie a to arteria spinalis anterior. Možno predpokladať, že na takom veľkom rozsahu
nedokrvenia sa spolupodieľalo aj užívanie hormonálnej antikoncepcie u pacientky staršej ako 35
rokov (nakoľko prokoagulačný účinok hormonálnej antikoncepcie je všeobecne známy a riziko stúpa s
vekom, je vyššie u žien starších ako 35 rokov). Skoršie doplnené MRI vyšetrenie by však zásadným
spôsobom nezvrátilo zdravotný stav žalobkyne, ani by zásadným spôsobom nezmenilo jej liečbu. U

žalobkyne už po návrate z DSA o 12.45 hod po objavení sa závažnej neurologickej symptomatiky bolo
vyslovené podozrenie na vazospazmus a liečba aj diagnostika sa viedli týmto smerom. (...) Obodovanie
bolestného bolo možné už po pol roku od vzniku poškodenia zdravia žalobkyne, obodovanie sťaženia
spoločenského uplatnenia po 2 rokoch od vzniku poškodenia zdravia. Znalecká organizácia sa k otázke
realizácieDSAvyšetrenianemôževyjadriť,nakoľkoodbornéusmernenieMZSRvsúvislostisvykonaním

- realizáciou DSA mozgových ciev nie je dostupné. Nebol dôvod testovať žalobkyňu na kontrastnú
látku. (...) Na základe obrazovej zdravotnej dokumentácie z vykonaného DSA vyšetrenia mozgových
ciev u žalobkyne nemožno zistiť, či a kedy udávala žalobkyňa nepríjemné pocity počas aplikácie
kontrastnej látky, rovnako nemožno stanoviť ani to, či bolo podávanie kontrastnej látky počas vyšetrenia
prerušené. Možno však konštatovať, že dané vyšetrenie bolo ako celok plne realizované. O 11.00 hod

začalo MUDr. Balážom vyšetrenie - DSA - mozgová PAN Angiografia Seldingerovou technikou cez AFC
(arteria femoralis communis) vpravo. Bola urobená angiografia aortálneho oblúka a následne selektívne
nasondované AV dx. (arteria vertebralis vpravo) a ACC bilat. (obojstranne arteria carotis communis). V
zázname (písanom rukou) od MUDr. Baláža údaj, že po výkone pacientke tŕpnu ruky. O 12.45 hod podľa
záznamu v zdravotnej dokumentácii od MUDr. Haringa zaznamenané, subjektívne pani Z. F. udávala, že

jej oslabla ľavá horná aj dolná končatina, tŕpnutie po DSA. V objektívnom náleze bola reč artikulovaná,
chabý tonus vľavo, ľavú hornú končatinu dvíhala nad podložku, ľavá dolná končatina bola plegická -
úplne ochrnutá. O 13.45 hod. bola pri vyšetrení konštatovaná dysartria, zánikovo iritačná kvadruparéza
akcentovaná vľavo, Babinski pozitívny vľavo. Predpokladáme, že existuje príčinná súvislosť medziDSA vyšetrením a klinickými príznakmi - postihnutím žalobkyne, nakoľko počas tohto vyšetrenia pri
aplikácii kontrastnej látky do ľavej podkľúčnej artérie udávala žalobkyňa tŕpnutie končatín a následne
rádiológomvzhľadomnatietoťažkostiboljejpodanýMesocain.Tietoťažkosti-tŕpnutiehornýchkončatín

- žalobkyňa pred vyšetrením nemala. Aký bol objektívny neurologický nález v tomto čase vyšetrenie
nie je možné povedať, nakoľko v tomto čase vyšetrená neurológom nebola a v dokumentácii nie je
z tohto času žiadny záznam o objektívnom náleze. Prvý záznam o objektívnom náleze je z času
12.45 hod, už po návrate z DSA vyšetrenia na cerebrálnu jednotku, v objektívnom náleze v tomto
čase bola reč artikulovaná, chabý tonus vľavo, ľavú hornú končatinu dvíhala nad podložku, ľavá dolná

končatina bola plegická - úplne ochrnutá. Pred DSA vyšetrením žalobkyňa klinické prejavy cievnych
spazmov v oblasti mozgovej cirkulácie nemala. TCCD - vyšetrenie transkraniálnym dopplerom, na
objektívne posúdenie prítomnosti resp. neprítomnosti vazospazmov, robené v tomto čase, tzn. pred DSA
u žalobkyne nebolo. Predpokladáme na základe zdravotnej dokumentácie, že TCCD bolo vykonané
v presne neurčenom čase po návrate žalobkyne z DSA vyšetrenia, po 12.45 hod. dňa 6.7.2009,
nakoľko indikované bolo o 12.45 hod. MUDr. Haringom a vykonané MUDr. Makom dňa 6.7.2009.

Čas vyšetrenia, ale nebol udaný, podľa sledu záznamov predpokladáme bližšie neurčený čas medzi
12.45 - 13.45 hod. CT vyšetrenie miechy realizované nebolo, lebo by nebolo prinieslo relevantný
diagnostický záver a v neposlednom rade, bolo by aj pomerne veľkou radiačnou záťažou pre žalobkyňu.
DSA vyšetrenie mozgových ciev je invazívna vyšetrovacia metóda, pri ktorej treba počítať s rizikom
neurologických komplikácií pri samotnej katetrizácii cievy - artérie, ako aj s komplikáciami v súvislosti

s podávaním kontrastnej látky. Mortalita - úmrtnosť varíruje podľa jednotlivých štúdií medzi 0-0,07%,
neurologická morbidita v rozmedzí 0,4-2,6%. Systémové komplikácie v zmysle renálnej insuficiencie
0,07% alebo kardiálne 0,3% sa môžu tiež vyskytnúť. Neurologické komplikácie sú definované ako
vznik, recidíva alebo zhoršenie neurologickej symptomatiky počas 24 hodín v náväznosti na vykonanie
angiografie. Tieto príhody môžu byť tranzitórne - prechodné, ak sa kompletne upravia do 24 hodín, alebo

pretrvávajúce - ak sa kompletne neupravia. Systémové - celkové komplikácie (iné ako neurologické)
ako: kardiologické: (poruchy srdcového rytmu), alebo renálne - obličkové (sekundárna nefropatia po
podaní kontrastnej látky) Lokálne komplikácie: komplikácie lokalizované v mieste punkcie a viazané na
použitie katetrizačného materiálu (hematóm, pseudoaneuryzma, disekcia a trombóza v oblasti arteria
femoralis). Injekčné podávané vo vode rozpustné röntgenpozitívne kontrastné látky sú používané pri

zobrazovaní ciev a to pri angiografii (zobrazení artérií), flebografii (zobrazení Žíl), pri CT vyšetrení.
Obsahujú jód vo vysokých koncentráciách, sú spravidla veľmi dobre znášané a len zriedka spôsobujú
závažné komplikácie. Často pociťujú pacienti počas aplikácie kontrastnej látky pocit tepla, zriedkavejšie
nepríjemnú chuť v ústach. Tieto prejavy ustupujú krátko po injekcii. Zriedkavo pacienti reagujú
precitlivelosťou až alergickou reakciou na kontrastnú látku: ľahké reakcie, napr. pocit na zvracanie,

zvracanie (1:100), stredne ťažké reakcie (svrbenie pokožky, kožný exantém, ľahké dýchacie ťažkosti
(1:500), ťažké - závažné reakcie (bronchospazmu, opuch laryngu, anafylaktický šok). Intraarteriálna
aplikácia jódovej kontrastnej látky môže spôsobiť vazospazmus. Žalobkyňa bola poučená a informovaná
o povahe svojho ochorenia, navrhovaných postupoch liečby, možných rizikách vývoja zdravotného stavu
ako aj o možnosti odmietnuť navrhovaný postup a o možných rizikách súvisiacich s odmietnutím. V

zázname je aj údaj, že osobitne bola poučená o invazívnom rádiologickom výkone a to DSA-PAN AG
mozgu Seldingerovou metódou. Tento informovaný súhlas je okrem pani Z. F. (predtým L.) podpísaný
aj lekárom, ale podpis je nečitateľný, takže zo záznamu nie je jasné, ktorý z lekárov žalobkyňu poučil.
Z daného informovaného súhlasu ani nie je jasné presne v akom rozsahu, čo sa týka rizika a možných
komplikácií DSA, bola žalobkyňa poučená. DSA - PAN Ag vyšetrenie Seldingerovou metódou bolo u

navrhovateľky realizované dňa 6.7.2009 o 11.00 hod, tzn. 4. deň pobytu navrhovateľky v zdravotníckom
zariadení. Nakoľko nevieme presne na hodinu datovať vznik primárnych ťažkostí navrhovateľky pre
ktoré bola prijatá dňa 3.7.2009 môžeme len predpokladať, že subarachnoidálne krvácanie vzniklo v
bližšie neurčenom čase od rána až skoršieho poobedia dňa 3.7.2009. Od tohto času do realizácie
PAN Angiografie dňa 6.7.2009 o 11.00 hod. prešlo približne 72 hodín, čo je práve tá časová hranica,

po ktorej by sa už nemalo vykonávať ani angiografické vyšetrenie s jódovou kontrastnou látkou, ani
endovaskulárne, či operačné riešenie aneuryzmy. Máme za to, že vyšetrenie sa malo realizovať skôr,
ako v tomto už hraničnom intervale, ak sa skôr realizovať nedalo, potom sa malo počkať s realizáciou až
po uplynutí obdobia zvýšeného rizika rozvoja vazospazmov. (...) Avšak ani v prípade skoršej realizácie
vyšetreniaMagnetickourezonanciouaskoršiehostanoveniediagnózymiešnejischémiebysapodstatne

nezmenil terapeutický postup a nemalo by to vplyv na rozsah trvalých následkov žalobkyne. Komplikácia
pri DSA nesúvisela so stavom chrbtice. Z technického hľadiska podľa CD záznamu bolo vyšetrenie
realizované správne, lege artis.11.Z oznámenia ÚDZS zo dňa 03.11.2010 (č.l. 98) vyplýva, že vo FN Trnava bola poskytnutá správna
zdravotná starostlivosť. Konečný zlý stav pacientky je výsledkom komplikácie invazívneho zákroku
(DSA), ktorá sa môže v ojedinelých prípadoch vyskytnúť a nemusí byť následkom nesprávnej indikácie

alebo technického prevedenia.

12.Z výsluchu žalovaného v zastúpení MUDr. Georgi Krastev vyplýva, že nebolo zistené pochybenie
žalovaného pri liečení poškodenej. K tvrdeniu, že bola poškodená cieva počas vyšetrenia DSA čo
spôsobilo poškodenie upchatie a poškodenie tepny a následne miechy, rovnakou mierou to mohlo byť v

dôsledkuvazospazmu,čojenajčastejšiakomplikáciaSAH.Pacientkaodprijatiadostávalatzv.prevenciu
proti vzniku vazospazmu, menovaným liekom Nimodipin, t.j. tvrdenie, že TCD vyšetrenie bolo robené
neskoro, t.j. na 4. deň nemení nič na veci. MR nemohla zmeniť nič v stave a následnom vývoji stave
pacientky.

13.Z výsluchu svedka MUDr. Jozefa Haringa, vyplýva, že bol ošetrujúcim lekárom žalobkyne v niektoré

dni, keď bola ona u nás na intenzívke. Bola prijatá 03.07.2009 do nemocnice najskôr na urgentnom
príjme, potom na naše lôžkové oddelenie. Prijímací lekár indikoval CT vyšetrenie mozgu, to sa robilo
na urgentnom príjme s tým, že tam bolo potvrdené subarach. krvácanie. Štandardný postup je dopĺňať
CT angiorgrafiu, čiže cieľom je potvrdiť alebo vylúčiť cievnu patológiu, či už aneurzmu, čiže výduť, alebo
AV malformáciu. To je štandardný postup, toto sa robí kontrastnou látkou. Angiografia bola urobená,

patológia sa nepotvrdila, a preto bola prijatá k nám na intenzívku. To všetko sa dialo 03.07.2009.
Následne na to bola podľa štand. postupov indikovaná DSA. Pokiaľ ide o skutočnosť, že DSA vyšetrenie
bolo vykonané až v pondelok 06.07.2009, tieto vyšetrenia sa nerobia cez víkendy. Tieto vyšetrenia
sú náročné, vyžadujú si tím odborného lekára a špecializované sestry, v tom čase sa štandardne
nevykonávali cez víkendy. Na rádiológii sa ani v súčasnosti nevykonávajú cez víkend. Je otázka na

rádiológa aká je rizikovosť zákroku DSA, tiež pokiaľ ide o otázku súdu, či má vplyv časový okamih
vykonania tohto vyšetrenia na možnosť zvýšenia rizika komplikácie pri ňom. Nie je správne tvrdenie
znalkyne že sa z časovým odstup realizácie DSA zvyšuje riziko vazospazmu. Pokiaľ je CTA vyšetrenie
nepreukázané štandardne sa indikuje DSA. Pacientke bol daný informovaný súhlas s tým, že bola
poučenáorizikáchakoajbenefitochtohtovyšetrenia.Tožeužívalapacientkahormonálnuantikoncepciu

bolo v prijímacej správe uvedené, tento fakt bol známy. Užívanie antikoncepcie pacientkou bolo skôr
rizikovým vo vzťahu k infarktu. Bol oboznámený so skutočnosťou, že počas DSA vyšetrenia mala
pacientka nejaké ťažkosti. Kolega, ktorý preberal pacientku po DSA vyšetrení o 12:45 hod. zapísal
oslabenie končatín, môj záznam je z 13:45 hod.

14.Z výsluchu svedkyne MUDr. Ivany Šimáškovej vyplýva, pacientka bola daná na JISKU na neurológiu
a nebola potrebná konzultácia s neurochirurgom. Na základe príznakov, s ktorými bola pacientka
privezená, mala svedkyňa podozrenie na krvácanie po mäkkú plenu mozgovú. V prvom rade bolo
potrebné vylúčiť subarachianálne krvácanie, ktoré sa však na CT čku potvrdilo. Na centrálnom príjme sa
musí vylúčiť najzávažnejšia diagnóza. Vzhľadom na príznaky, s ktorými bola navrhovateľka privezená

nebol dôvod vykonať v deň jej prijatia mag. rez., pretože na CT vyšetrení sa diagnóza potvrdila, takže
nebol dôvod na mag. rez.

15.Z výsluchu svedka K. L. vyplýva, že nesprávnym zdravotníckym zásahom malo dôjsť k porušeniu jej
mobility. Zarábala, bývali spolu, snažila sa byť veľmi aktívna a mala dokonca pred nehodou v roku 2009

dve zamestnania. Pracovala na VŠ v R., je doktorka sociálnej práce, poskytovala odbornú súčinnosť
vysokej škole. Po nehode stratou mobility jednak dolnej časti a jednak v hornej časti v rukách, nebola
práceschopná vyše roka. Strávili celý čas jednak v rehabilitačných strediskách, jednak doma, staral sa
o ňu osobne cez deň, a sestra sa o ňu starala večer, jednak čo sa týka hygienických vecí a toalety,
ktoré nevedela vykonávať samostatne. Nevie sa samostatne pohybovať, detailne je nutné ju polohovať

každé dve hodiny, je ležiaca. Pohybovať sa dokáže len pomocou invalidného vozíka. Keďže nemá
cit v prstoch a nevie hýbať s vozíkom, je nutné jej pomáhať s týmto. Nezvláda žiadne sebaobslužné
činnosti, ani príjem vody, je nutné jej pomáhať. Má aktuálne pomôcky, keď je pred ňou jedlo, dokáže
sa s ich pomocou najesť. Vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. V minulosti bol jej osobným asistentom,
aby som jej pomohol. Viac ako rok bola nezamestnaná, činnosť na VŠ musela zrušiť, ale v roku 2001

obnovila pracovnú činnosť v DSS F.. Je riaditeľkou DSS F., je jej možné viesť manažérsku činnosť,
keďže má plné mentálne schopnosti. Zo začiatku jej pomáhal aj v práci, ako pracovný asistent. Dokáže
obmedzene obsluhovať počítač, nedokáže plnohodnotne písať, s určitými ortézami to dokáže. Preprava
na pracovisko je riešená vždy pomocou dvoch ľudí na to, aby mohla byť premiestnená z vozíka do autaa tak isto na vybratie z auta. Ďalej musela byť uskutočnená prerábka v DSS, aby sa mohla dostať do
svojej kancelárie, ktorá je na 2. poschodí, keďže výťah je len na 1. poschodie. Aktuálne sa snaží dokončiť
svoju knihu, ktorú zozbierala ešte v minulosti materiálovo, ktorá sa venuje židovskej tematike. Záľuby,

ako záhrada alebo varenie nemôže vykonávať. Založila festival P. F. v F., ktorý kvôli jej chorobe musel
mať troj - štvorročnú pauzu, tento festival bol obnovený. Organizuje ho ona s pomocou kolegov. Tak isto
ako riaditeľka DSS sa snažila zúčastňovať externých výletov s klientmi, čoho sa už nemôže zúčastniť.
Pred poškodením zdravia mala partnera, s ktorým ešte pred chorobou skončila vzťah, aktuálne nemá
partnera. Potencionálne vzťahy sú momentálne obtiažnejšie kvôli jej hendicapu. Nevedel uviesť, či

reálne brala nejaké lieky na psychiku.

16.Z výsluchu svedkyne J.. E. F. vyplýva, že bola aktívna, spoločenská, chodila na rôzne kultúrne
podujatia, chodila pravidelne do divadla, rada cestovala, spoznávala nové krajiny. Teraz sa toto nedeje.
Musela sa k nej presťahovať, keď sa vrátila z nemocnice. Nedokáže sa sama pohnúť a teda ani ísť na
toaletu. Musí ju obliecť. Musí ju aj nakŕmiť, teraz sa už aj naučila so špeciálnou pomôckou najesť, avšak

jedlo jej musí podať. Nemá vôbec jemnú motoriku. Vo všetkom potrebuje pomoc. Je pracovne činná, je
riaditeľkou DSS. Potrebuje, aby ju do práce doviezli, vyviezli ju na poschodie a potom tam už funguje. Má
sekretárku, ktorá je pri ruke, keď potrebuje niečo podať. Žalobkyňa užíva lieky, ide o neurologické lieky,
ktoré jej predpísal doktor. Stále dúfa, že sa postaví na nohy, robia preto všetko, to jej dodáva životnú silu.
Asi pred rokom mala depresívne stavy, že nemôže robiť to, čo by chcela, že je neskutočne obmedzená.

Žalobkyňa bola neskutočne aktívna predtým, často na nej vidí, že by chcela niečo robiť sama, lenže
to nejde, pretože je obmedzená. S týmto stavom nebude ona nikdy vyrovnaná. Aby neupadla do tých
depresií, aby jej život bol kľudný, tak ju podporujú, chodia s ňou na rehabilitácie, stojí to veľa peňazí, lebo
sú to všetko súkromné zariadenia, kde jej poskytujú špeciálnu rehabilitáciu, ktorú potrebuje, nie takú
bežnú, ako v nemocnici. Keby mohli chodiť v pravidelných intervaloch do Adeli centra v Piešťanoch, bol

by jej stav oveľa lepší, avšak finančná situácia nestačí na potrebný trojtýždňový pobyt. Žalobkyňa má
neskutočné bolesti, bolestivý stav je permanentný, len intenzita je iná, občas je menšia, ale vždy tam
tá bolesť je. Žalobkyňa je uznaná za ZŤP. Pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, tá bola stanovená nad 70 % a pokiaľ ide o mieru funkčnej poruchy, tá bola stanovená nad 90
%. Depresie prekonávala s pomocou rodiny.

17.Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
18.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19.Podľa§ 420 ods. 1 až 2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
20.Podľa § 421a ods. 1 a 2 OZ každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,
veterinárnych a iných biologických služieb.

21.Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
22.Podľa § 445 OZ strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

23.Podľa § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi
a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení.
24.Podľa § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného
alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa

všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
25.Podľa § 447a OZ náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou
dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak
by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada zastratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom
pre vymeranie dôchodku.
26.Podľa § 449 ods. 1 a 3 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
27.Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú

ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
28.Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

29.Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
30.Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
31.Podľa § 71 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.2)
32.Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú
rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej

len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.
33.Podľa § 89 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma úrazovej renty sa určí ako
súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a
koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti

a čísla 100. Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa
odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak
zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca
suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok
uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má

nárok ku dňu jeho priznania.
34.Podľa § 4 ods. 3 ZoZS, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.
Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

35.Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.
36.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37.Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.38.Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

39.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

41.V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa bola hospitalizovaná u žalovaného od
3.7.2009 do 13.8.2009, že dňa 6.7.2009 jej bolo urobené DSA vyšetrenie kontrastnou látkou. Sporným
zostalo,čiboloposkytovaniezdravotnejstarostlivostižalobkynizostranyžalovanéholegeartisalebonon
lege artis a či žalovaný zodpovedá na škode na zdraví podľa všeobecnej alebo osobitnej zodpovednosti
za škodu.

42.Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú: a) bolesti (§ 444 OZ), b) sťaženie spoločenského
uplatnenia (§ 444 OZ), c) strata na zárobku (§ 445 až § 447 OZ), d) strata na dôchodku (§ 447a OZ), e)
účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§ 449 OZ) a f) jednorazové vyrovnanie (§ 447b OZ).

43.Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná
premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a
zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota
sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ in fine).

44.Pokiaľ ide o nárok na bolestné, v prípade nároku na odškodnenie bolesti (a za sťaženie
spoločenského uplatnenia) sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať
bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie
subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku.

45.Súd vyhodnotil námietku premlčania týkajúcu sa bolestného ako dôvodnú a dospel k záveru, že tento
nárok žalobkyne je premlčaný a teda nedôvodný, keď aj zo znaleckého posudku znaleckej organizácie
(č.l. 427) vyplýva, že obodovanie bolestného bolo možné už po pol roku od vzniku poškodenia zdravia
žalobkyne. K poškodeniu zdravia žalobkyne došlo dňa 6.7.2009, ustálenie bolestného bolo možné

uskutočniť už po pol roku od vzniku poškodenia, t.j. dňa 6.1.2010, dvojročná subjektívna premlčacia
doba uplynula dňa 6.1.2012, žaloba bola podaná až dňa 13.9.2012, na základe čoho súd vo výroku I.
žalobu v časti bolestného zamietol. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne
(napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie
o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď

nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo 721/2005).

46.Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ďalšie nároky žalobkyne, súd sa najskôr
zaoberal tým, či je daná zodpovednosť za škodu na strane žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že daná

zodpovednosť aj podľa § 420 OZ, aj podľa § 421 OZ. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že nie je daná všeobecná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 OZ,
keď nebolo preukázané, že by žalovaný konal non lege artis. Zodpovednosti (všeobecnej) sa zbaví
ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (č.l.
98) konštatoval, že bola poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. Konečný zlý stav pacientky

je výsledkom komplikácie invazívneho zákroku (DSA). Znalecká organizácia na viacerých miestach
znaleckého posudku konštatovala, že zdravotné poškodenie žalobkyne vzniklo v nadväznosti na DSA
- PAN Angiografické vyšetrenie. Ak sa skúma poskytnutie zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy a to ex ante a usmernenie MZSR v súvislosti s vykonaním -realizáciou DSA mozgových ciev nie je dostupné a podľa niektorých názorov možno DSA vyšetrenie
vykonať do 72 hodín a toto vyšetrenie bolo v danom prípade v tomto čase vykonané, nemožno hovoriť
o tom, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo nesprávne. Uvedený záver nemôže ovplyvniť ani

tá skutočnosť, že sa zdravotnícky úkon mohol (ale nemusel) uskutočniť skôr, pretože ide o hodnotenie
ex post. Ak nebolo vyšetrenie vykonané po hraničných 72 hodinách, bolo podľa názoru súdu pri
zohľadnení poznatkov lekárskej vedy vykonané včas. Súd sa stotožnil so závermi znaleckej organizácie,
že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis, preto uzavrel, že poškodenie zdravia na strane
žalobkyne nezavinil žalovaný, ktorý sa tak zbavil zodpovednosti podľa § 420 OZ.

47.Nedostatok zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia však nemožno vidieť iba v tom, že postupovalo
podľa pravidiel lekárskej vedy a v súlade s jej najnovšími poznatkami (lege artis).

48.Dňa 6.7.2009 objektívne došlo k takému poškodeniu zdravia žalobkyne, ktoré bolo v príčinnej DSA
vyšetrením čo súd vyhodnotil ako „škodnú udalosť“ podľa § 421a 2 OZ, v zmysle ktorého každý

zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré
sa pri plnení záväzku použili.

49.Ustanovenie § 420 ods. 1 OZ sa netýka zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia (lekára) za škodu
v prípade, keď bol liek technicky správne aplikovaný a škodu spôsobili okolnosti, ktoré majú pôvod

v povahe samotného lieku; v takom prípade nastupuje objektívna zodpovednosť podľa § 421a OZ.
Všeobecná zodpovednosť za škodu na zdraví podľa § 420 OZ by bola daná iba v prípade nesprávne
vykonaného lekárskeho zákroku (Ro NS ČR z 26. 5. 2011, sp. zn. 25 Cdo 1240/2009).

50.Keď znalecká organizácia dospela k záveru, že poškodenie zdravia žalobkyne došlo v dôsledku DSA

vyšetrenia a aplikácii kontrastnej látky, ide o vec, ktorá sa na plnenie záväzku (poskytovanie zdravotnej
starostlivosti) použila. Tejto zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť. Ide o absolútnu objektívnu
zodpovednosť bez možnosti liberácie, preto okolnosť, či žalovaný škodnú udalosť zavinil alebo nezavinil,
ako tomu bolo v tomto prípade, nie je rozhodujúca. Zodpovedný subjekt sa tejto zodpovednosti nemôže
zbaviť ani s poukazom na to, že urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby škode zabránil, ani tvrdením,

že by ku škode došlo aj inak. Pre stanovenie zodpovednosti za škodu je tu rozhodujúci charakter
kvalifikovanej činnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody. Zvýšená ochrana poškodeného má potom
za následok, že na prípadné zavinenie škodcu ako podmienku vzniku zodpovednosti za škodu sa
neprihliada; ide prakticky o zodpovednosť za výsledok činnosti škodcu.

51.Zdravotnícke zariadenie - Osoba vykonávajúca zdravotnícke služby zodpovedá v zmysle
ustanovenia § 421a OZ za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitého
prístroja, nástroja, lieku alebo inej veci použitej pri poskytnutí zdravotníckych služieb, a to aj keď ide o
vedľajšie účinky, ktoré majú za následok vznik škody, o ktorých nebolo zdravotníckej organizácii známe,
že k nim dochádza (R 9/1977).

52.Zodpovednosť za škodu podľa § 421a OZ vznikne, ak sú dané tieto zákonné predpoklady: a) ku
škode došlo v rámci záväzkového vzťahu, na základe ktorého došlo k plneniu, pri ktorom bol použitý
určitý prístroj alebo vec (poskytovanie zdravotnej starostlivosti) b) škodová udalosť, ktorá má svoj pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité na plnenie záväzku (DSA vyšetrenie), c) vznik

škody (poškodenie zdravia žalobkyne) a d) príčinná súvislosť medzi b) a c) (bez vyšetrenia by nedošlo
k poškodeniu zdravia).

53.Ak mechanizmom vyvolávajúcim poškodenie zdravia (príčinou vzniku škody) je vpich injekčnou ihlou
pri odbere krvi, ide o zodpovednosť podľa § 421a OZ, pretože príčina spočíva v povahe prístroja (B

4/1992).

54.Prístrojom alebo inou vecou je akýkoľvek hmotný predmet, ktorý bol použitý pri plnení záväzku. Pre
záver, či má škoda pôvod v povahe použitého prístroja alebo veci, nie je relevantné, či ide o dôsledky
rizika, ktoré sú s použitím takéhoto prístroja alebo veci všeobecne alebo zvyčajne spojené (vedľajšie

účinky). Nie je rozhodujúce ani to, či škodlivé účinky jeho použitia sú známe alebo či ku škode dochádza
celkom ojedinele. Okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho povahe, je však nielen jeho vada alebo chýbajúca
vlastnosť, ktorú by inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické alebo charakteristické vlastnosti,
teda samotná povaha prístroja.55.Pokiaľ žalovaný a intervenient namietali, že musí byť bezpečne preukázaná príčinná súvislosť,
súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 168/2010, Krajského súdu v Nitre

sp.zn. 5Co/255/2013, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/197/2015, Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 10Co/95/2016, kde súdy upustili od 100%-nej príčinnej súvislosti. V uznesení Ústavného súdu
ČR sp.zn. I. ÚS 1919/08 ÚS ČR uviedol, že „závery súdu ohľadom „stopercentného“ preukázania
objektívnej príčinnej súvislosti sa javí Ústavnému súdu ako nereálne, pretože je nedosiahnuteľné a
neudržateľné. Určovať v lekárskych postupoch jednoduchý vzťah príčiny a následku je samo o sebe

veľmi obtiažne. Podstatou lekárstva je vlastne vstupovať do celého reťazca príčin a následkov, do
procesov, ktoré prebiehajú v ľudskom tele, a vonkajším zásahom tieto procesy ovplyvňovať, meniť ich
smer, pôsobenie atď. Zásah lekára tak vlastne sám o sebe mení „prirodzený beh vecí“ v ľudskom tele,
zasahuje do komplexných vzťahov príčin a následkov. Aj v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolí
určitý liečebný postup, je veľmi obtiažne, ba vylúčené stanoviť, či tento postup bol nad všetku rozumnú
pochybnosť jedinou možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal.“

56.Inou vecou v zmysle ustanovenia § 421a OZ sa v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti
rozumie aj látka aplikovaná pacientovi, teda liek alebo liečebný prípravok, ktorý sa podáva pri plnení
záväzku zdravotníckym zariadením, ako tomu bolo aj v posudzovanej veci. Okolnosťou, ktorá má pôvod
v povahe liečiva, je nielen jeho vada alebo chýbajúca vlastnosť (napr. je infikovaný), ktorú by mal liek

mať, ale aj jeho vlastnosti, ktorými sa prejavuje pri svojom použití, či už typické alebo charakteristické
alebo naopak neobvyklé či nepredpokladané (Ro NS ČR z 26. 5. 2011, sp. zn. 25 Cdo 1240/2009).

57.Z hľadiska posúdenia právnej zodpovednosti podľa § 421a OZ je právne významné či medzi použitím
prístroja a vzniknutou ujmou je príčinná súvislosť.

58.Podľa tohto ustanovenia bude organizácia zodpovedať občanovi i vtedy, ak príčina vzniku škody
spočíva v povahe použitého prístroja alebo inej veci (napr. v jeho určitej vlastnosti), ktorá obvykle
nevyvoláva vznik škody, ale v konkrétnom prípade škodu vyvolala (R 2/1987).

59.Nie je rozhodujúce, či škodová udalosť je udalosťou pravidelne alebo nepravidelne sa vyskytujúcou,
ani to, či škodlivé pôsobenie tejto udalosti je známe alebo nie, alebo či sa vznik škody dal predvídať alebo
nie. Rozhodujúce je, ako vyplýva z posudku znaleckej organizácie, že zabrániť vzniku kvadruplégie resp.
kvadruparézy u žalobkyne, resp. podstatne znížiť riziko jej vzniku by bolo bývalo možné nerealizovaním
DSA. Aj znalecká organizácia vyslovila názor, že existuje príčinná súvislosť medzi DSA vyšetrením a

klinickými príznakmi - postihnutím žalobkyne.

60.Na základe toho mal súd preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti podľa § 421a OZ a tak vo
výroku II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 81.744,00 eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia,keďmalzposudkuobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatnenia(č.l.7)preukázané,že

hodnotenie v bodoch za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne je 5200 bodov. Nebolo sporné,
že hodnota jedného bodu je 15,72 eur, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia tak prestavuje
sumu 81.744,- eur.

61.Súd vo výroku III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 20.463,00 eur titulom zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 25% podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Zákon
medzi dôvody osobitného zreteľa zaradil napríklad uznanie invalidity, pričom z potvrdenia Sociálnej
poisťovne zo dňa 27.9.2012 (č.l. 74) mal súd preukázané, že žalobkyňa je od 1.7.2010 invalidná, miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je 80%,
poškodenie zdravia utrpela v pomerne mladom veku 42 rokov), má závažné trvalé následky. Zákon

umožňuje zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až o 50%, pričom súd žalobkyňou navrhované
zvýšenie o 50% nepriznal z dôvodu, že hoci je žalobkyňa invalidná až v rozsahu 80 %, tak nie zavinením
žalovaného, ktorý postupoval lege artis, ale povahou vyšetrenia ako takého vykonaného u žalovaného.
Takisto z výsluchu žalobkyne, ako aj svedkov K. L. a E. F. vyplýva, že žalobkyňa sa v rámci svojich
možností zaradila do života minimálne po pracovnej stránke.

62.Keďže súd v danom prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa ako na strane žalobkyne, tak
aj na strane žalovaného, vo výroku IV. zamietol žalobu vo zvyšku nároku na zvýšenie spoločenského
uplatnenia, pričom súd súčasne konštatuje, že výška nároku na zvýšenie sťaženia spoločenskéhouplatnenia závisela na úvahe súdu. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad
určené najvyššie výmery odškodnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového,

politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené
v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (Ro NS SR, sp. zn. 3 Cdo 90/2004).
Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy v celkom výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď stupeň ujmy nie je dostatočne vyjadrený zvýšením
základného odškodnenia podľa § 6 ods. 2 uvedenej vyhlášky (teraz § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.)

a náhrada takto stanovená nie je primeraná následkom, ktoré podľa predpokladov, ktoré mal poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku
poškodenia obmedzené a stratené (Ro NS ČR z 13. 6. 2001, sp. zn. 25 Cdo 1169/2000).

63.Súd vo výroku V. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.511,00 eur titulom liečebných
nákladov. Výšku škody spočívajúcu v účelne vynaložených nákladoch na liečenie sa poškodený dozvie

v okamihu, keď skutočne vynaložil tieto náklady, najneskoršie keď ukončil liečenie. Musí ísť o náklady
skutočne a účelne vynaložené na liečenie poškodeného. Účelnými nákladmi spojenými s liečením
sa rozumejú výdavky na zdravotné a rehabilitačné pomôcky. Tieto výdavky (náklady) sú predmetom
odškodnenia za podmienky, že boli vynaložené na liečenie poškodeného a že boli vynaložené účelne
a preukázateľne. Účelnosť nákladov sa posudzuje podľa toho, či boli vynaložené na liečebné úkony

alebo lekárske zákroky, vďaka ktorým sa poškodený vyliečil úplne alebo aspoň prispeli k zlepšeniu jeho
zdravotného stavu. Súd považoval za preukázané celkové liečebné náklady vo výške 5.511,00 eur za
mechanický vozík NETTI III 1704,00 € (č.l. 46), rehabilitácia Adeli centrum Piešťany 29.8.-17.9.2011
679,00 € (č.l. 47), rehabilitácia Adeli centrum Piešťany 6.12.-18.12.2010 2478,00 € (č.l. 48), fyzioterapia
september, október, november 2010 650,00 € (č.l. 53). Ďalšie doklady o vynaložených nákladoch

žalobkyne sú v maďarskom jazyku (č.l. 49 až 52, 114 až 123), pre súd sú nepreskúmateľné a preto
tieto výdavky považuje za nepreukázané, pričom sa možno stotožniť tiež s názorom žalovaného, že
rehabilitácie je možné absolvovať tiež na Slovensku, pretože nejde o špeciálne liečebné úkony. Príjmové
doklady za rehabilitácie na č.l. 54, 55, 113 súd takisto považuje za nepreskúmateľné, keď z nich
nevyplýva ani prijímateľ, väčšinu z nich vyhotovovala/podpisovala žalobkyňa. Cestovné náklady na

rehabilitácie a ďalšie vyčíslené náklady žalobkyni nebolo možné priznať, keď dôkazné bremeno o ich
vynaložení zaťažovalo žalobkyňu, pričom tvrdenie o ich uskutočnení, či technický opis vozidla na č.l.
124 súdu nepostačuje. S poukazom na uvedené, súd vo výroku VI. žalobu v časti náhrady liečebných
nákladov v zostávajúcej časti zamietol.

64.Keďže na nároky zo zodpovednosti za škodu sa aplikujú všeobecné ustanovenia o záväzkoch, je
možné aplikovať aj ustanovenie § 517 OZ o omeškaní. Popri hlavnom záväzku môže medzi účastníkmi
záväzkového vzťahu vzniknúť v dôsledku omeškania dlžníka i vedľajší (úrokový) záväzkový vzťah, a
to bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Súd vo výroku VII. zaviazal žalovaného
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy priznaného sťaženia spoločenského

uplatnenia 81.744,00 eur od 5.12.2012 (po podaní žaloby) do zaplatenia a úroku z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 5.511,00 eur (liečebných nákladov) od 26.12.2012 (po podaní žaloby) do
zaplatenia.

65.Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy

dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného)
odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť
a za sťažení spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva
rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na
splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z

ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal).(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 16/2010).

66.Žalobkyňa požiadala žalovaného o splnenie dlhu spočívajúceho v náhrade škody na zdraví listom
zo dňa 5.9.2012 a 24.9.2012 (č.l. 43), preto súd v časti, v ktorej vyhovel nároku vo veci samej priznal

žalobkyni tiež uplatnený nárok na úrok z omeškania. V zostávajúcej časti súd vo výroku VIII. úroky z
nepriznanej časti (liečebných nákladov) zamietol.67.Žalobkyňa sa domáhala tiež náhrady za stratu na zárobku - zaostalej renty a po skončení pracovnej
neschopnosti od 1.7.2010. Žalovaný vzniesol námietku premlčania aj pokiaľ ide o tento nárok.

68.Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, keď sa poškodený dozvedel o zárobku
dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne keď bolo vydané rozhodnutie o priznaní
invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel (Ro NS ČSR z 29. 4. 1988, sp. zn. 1 Cz 2/88).
Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti má povahu opakujúceho

sa plnenia a premlčuje sa ako celok, teda nie ako nároky na jednotlivé plnenia, ktoré z neho vyplývajú
a sú poskytované vo forme dôchodku (porovnaj Ro NS ČR z 18. 5. 2006, sp. zn. 25 Cdo 401/2005,
uverejnený ako Rc 36/2007) (Ro NS ČR z 30. 3. 2016, sp. zn. 25 Cdo 3515/2015).

69.Náhrada za stratu na zárobku je jedným nárokom. Tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé

mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty).

70.Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku (rozdiel medzi zárobkom a invalidným
dôchodkom) začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku
(R 41/1960).

71.Pokiaľ ide o náhradu uchádzajúceho zárobku, nastane premlčanie tohto nároku po uplynutí
premlčacej lehoty odvtedy, keď sa poškodený o tejto škode dozvedel, bez ohľadu na to, že sa snáď
nároky na jednotlivé, v budúcnosti splatné čiastkové plnenia ešte ani nemohli premlčať (R 28/1960).

72.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 5.8.2010 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo
výške 473,00 eur mesačne a to od 1.7.2010 (č.l. 35), rozhodnutie bolo prílohou k žalobe doručenej
súdu dňa 18.9.2012. Nárok na stratu na zárobku bol na súde uplatnený až dňa 31.10.2012 (č.l. 69),
preto súd námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a nárok v časti náhrady za stratu na zárobku -
renty vo výroku IX. zamietol. Súd okrajovo dodáva, že aj keby tento nárok žalobkyne nevyhodnotil ako

premlčaný, vyhodnotil by ho ako nedôvodný, pretože nebol uplatnený v súlade s príslušnými predpismi
upravujúcich výšku náhrady za stratu na zárobku.

73.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
76.Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

77.O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.2CSPvovýrokuX.tak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania,keď

malzato,žepomerúspechustránsporuboltakmerrovnaký.Žalobkyňabolaúspešnávnezanedbateľnej
časti sťaženia spoločenského uplatnenia 81.744,00 eur, v časti liečebných nákladov 5.511,00 eur, a
tiež úspešná v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 20.463,00 eur (neúspech v tejto časti
nemožno zohľadniť, keď závisel od úvahy súdu a preto ide o úspech v plnom rozsahu), t.j. celkom v
časti 107.718,00 eur, ako aj v časti príslušenstva a neúspešná v časti bolestného 7.231,20 eur, v časti

liečebných nákladov 4.119,16 eur, v časti zaostalej renty 35.105,51 €, v časti mesačnej renty 1.284.87
eur, celkom vo výške 77.092,20 eur (opakujúce sa plnenie 1.284,87 eur ako päťnásobok ročného
plnenia; § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), t.j. celkom v časti 123.548,07 eur.

78.O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol vo výroku XI. tak, že štát má voči žalovanému

právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%, keď v konaní vznikli trovy štátu v podobe súdneho
poplatku a znalečného vyplateného z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu s účinnosťou do
30.6.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťouod 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl.
4 ods. 1 CSP (analogia legis) v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď vo výroku XI. rozsudku

priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ale len v rozsahu 50% zohľadňujúc tak
úspech žalobkyne, ako aj úspech žalovaného, ktorý je približne rovnaký. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania štátu súd aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán
sporu uvedené vyššie, t.j. pomer ich úspechu a neúspechu (približne rovnaký úspech žalobkyne, ako aj
žalovaného a subjektu na strane žalovaného), preto sa súdu v danom prípade zdá spravodlivé zaviazať

žalovaného len na polovicu trov štátu. Žalobkyňa je zo zákona oslobodená od súdneho poplatku, preto ju
súd nezaviazal ani na náhradu trov konania štátu. O výške náhrady trov konania štátu bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).