Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200393
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117200393.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. Š.,
A.. XX.XX.XXXX, S. W. A. T. XXX/XX, XXX XX F. A. Q., v konaní o zaplatenie 1.009,79 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70 % s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 09.01.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 1.009,79 EUR spolu s úrokom vo výške 28 % p. a. od 09.12.2016 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. V rámci žaloby poukázal
na to, že so žalovanou uzavrel dňa 05.12.2013 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej je žalobca
oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa
aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle všeobecných obchodných podmienok (VOP) - bod 3.8 je
klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných

transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči
banke. Vzhľadom na porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril predmetný
účet, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu, pričom účet je možné zatvoriť len
vtedy, pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 08.12.2016
internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútrobankový
pohľadávkový účet, za účelom vyrovnania zostatku, pričom ide o internú transakciu banky, nie úhradu

zo strany žalovanej. Po dobu povoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, preto si žalobca
uplatnil úrok vo výške 28 % ročne do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami doručená dňa 16.03.2017 nevyjadrila.

3. Uznesením zo dňa 14.02.2017, súd vyzval žalobcu, aby svoje podanie zo dňa 03.01.2017 doplnil o

opísanie rozhodujúcich skutočností t.j. o skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú
jehonároky,prípadneajsuvedenímodkazovnaprávnypredpisnaktorýsaodvoláva.Zožalobymusíbyť
zrejmé čo tvorí žalovanú sumu, z akého titulu vznikla a kedy, nestačí odkaz na označené dôkazy (napr.
výpisy z účtov, sadzobník poplatkov, všeobecné obchodné podmienky, zmluva o bežnom účte, a pod.).4. Podaním súdu doručeným dňa 27.02.2017 žalobca poukázal na to, že žalovanej bolo počas trvania
zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 300 EUR, ktoré bolo neskôr zvýšené na

850 EUR, pričom žalovaná opakovane prekračovala povolený limit, čím porušovala zmluvu. Uviedol,
že súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého
výpisu. Debetné obraty predstavovali tieto operácie:
a) žalovaného platobné príkazy, POS platby (nákupy), výbery z ATM, spolu v sume 3.729,18 EUR,
b) úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok

vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu (20 % p.a., resp. od
01.07.2012 vo výške 28 % p.a.)“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Účtované sú vždy zo sumy
aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne. Spolu v sume
173,09 EUR.
c) mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb. Jedná sa o poplatok za vedenie účtu (účtovaný
žalovanému mesačne) v celkovej sume 43,78 EUR (12 x 3,90 EUR);

d) poplatky za:
- hotovostný výber v celkovej výške 6 EUR (3 x 2 EUR);
- výber hotovosti ATM inej banky v celkovej výške 24 EUR (2 x 3 EUR, 1 x 2 EUR, 1 x 10 EUR, 1 x 6 EUR);
- upomienka v celkovej výške 120 EUR (8 x 15 EUR);
- zistenie zostatku ATM inej banky v celkovej výške 2,70 EUR (9 x 0,30 EUR);

- nezrealizovaná platba v celkovej výške 2 EUR (2 x 1 EUR);
- hotovostný vklad v celkovej výške 1 EUR (2 x 0,50 EUR);
- výzvu v celkovej výške 30 EUR (1 x 30 EUR);
- zrušenie TP v celkovej výške 1,50 EUR (1 x 1,50 EUR).
Kreditné obraty (prijaté platby/vklady v hotovosti) predstavovali celkovú výšku 2.972,56 EUR.

5. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.05.2018 tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 859,79 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 09.06.2016
do zaplatenia v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70 %. Prvostupňový súd oproti

žalovanej sume 1.009,79 EUR nepriznal žalobcovi poplatky v sume 150 EUR, keďže tieto považoval za
nepreukázané a vzhľadom na ich výšku aj za rozporné s dobrými mravmi. Proti uvedenému rozsudku
podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu v zamietavom
výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

6. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva:
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)preskúmalrozsudokvnapadnutomrozsahu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2

CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní

opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje popis zisteného skutkového stavu a právneho
posúdenia veci vo vzťahu k nárokom, ktoré boli súdom prvej inštancie zamietnuté (poplatky za
upomienky a výzvu, úrok vo výške 28 %). Z odôvodnenia nie je zrejmé, či, resp. akým spôsobom súd

prvej inštancie vyhodnotil listinné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval existenciu a povahu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, existenciu povinnosti uhradiť poplatky za výzvy a upomienky.
Súd prvej inštancie uviedol, že poplatky za upomienku a výzvu majú povahu zmluvnej pokuty, ktorá
nebola písomne dojednaná, tiež konštatoval, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že žalovanej poskytolpovolené prečerpanie vo výške 850 Eur. Neuviedol však, z akých konkrétnych listinných dôkazov
vychádzal, keď dospel k predmetným záverom. Nie je tiež zrejmé, prečo existenciu nároku na zaplatenie
sumy predstavujúcej nepovolené prečerpanie súd prvej inštancie posudzoval v kontexte existencie

povoleného prečerpania, z akého dôvodu žalobcom uplatnený úrok (28 %) porovnával z hľadiska jeho
výškysozákonnýmúrokomzomeškania.Súdprvejinštancieanibližšienekonkretizoval,akýmiprávnymi
úvahami sa riadil, keď dospel k záveru o rozpore uplatneného úroku s dobrými mravmi.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám

sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu
zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust.
§ 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí sa vyrovná aj s argumentmi žalobcu prezentovanými
v odvolacom konaní. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

7. Žalobca oproti odôvodneniu žaloby, až na základe výzvy súdu podaním zo dňa 22.02.2017 oznámil,
že žalovanej bolo počas zmluvného vzťahu poskytnuté aj povolené prečerpanie vo výške 300 EUR
a neskôr bol limit povoleného prečerpania na základe žiadosti klienta zvýšený na 850 EUR. Keďže

žalovaná prekračovala povolený limit, čím porušovala zmluvu, dostala sa do omeškania s vyplatením
povoleného prečerpania a na základe toho jej žalobca znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na
0 EUR dňa 03.10.2016.

8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného

prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto
náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a) ,
b) , d) , f) ,g) , i) a w) ,
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebod) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

9. V súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi súd poukazuje na to, že všeobecné obchodné
podmienky, úrokové sadzby produktov, resp. sadzobník, neboli individuálne dojednané medzi stranami
sporu, pričom individuálne dojednanie predpokladá ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda jedná sa o také podmienky, s ktorými mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ak dodávateľ, v danom prípade žalobca, nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Skutočnosť, že tieto dokumenty
neboli individuálne dojednané, vyplýva aj z toho, že tieto neboli nikým podpísané, ani dátované. Jedná
sa o formulárové dokumenty, ktoré obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách, a tieto splývajú s
ďalším množstvom informácií do jedného celku tak, že priemerný spotrebiteľ je v kontraktačnej fáze

dojednávania zmluvy viac dezorientovaný, než dodávateľom seriózne informovaný o význame týchto
listín. Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s
množstvom právnických, resp. ekonomických termínov, v ktorom je problematické zorientovať sa osobe
znalej práva, a nie priemernému spotrebiteľovi. Uvedené v spojení so záverom, že tieto listiny neboli
individuálne dojednané, spôsobuje ich neprijateľnosť.

10. Z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z vyplýva, ktoré obligatórne zákonné
náležitosti musí obsahovať zmluva o povolenom prečerpaní, pričom v prípade ich absencie sa zmluva
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Uvedená zmluva neobsahuje minimálne náležitosť uvedenú
v § 9 ods. 2 písm. w) cit. zákona a z toho dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,

preto žalobca nemá nárok na zaplatenie uplatnených poplatkov a ani úroku. Čo sa týka úroku, súd
zároveň poukazuje na to, že žalobca v rámci svojho podania zo dňa 22.02.2017 poukázal na to, že
pri povolenom prečerpaní k úrokovej sadzbe 19,9 % pripočítaval úrok z omeškania vo výške 8 %, čo
by predstavovalo sumu 27,9 % a navyše súd poukazuje na to, že zo zmluvy o povolenom prečerpaní
vyplýva, že pri prekročení limitu povoleného prečerpania sa bude jednať o nepovolené prečerpanie,

čo bude mať za následok povinnosť platiť popri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania vo výške 5
%, teda nie je pravdou, aby žalobca mohol účtovať úrok vo výške 28 %. Súd zároveň poukazuje na
to, že nemožno pripustiť, aby si žalobca sám svojvoľne zvyšoval úrokové sadzby bez odsúhlasenia
spotrebiteľom, pričom tieto boli v čase uzavretia zmluvy oveľa nižšie. Ako už bolo konštatované,
predmetnýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akeďževpôvodnomrozsudkuužsúdpriznal

žalobcovi sumu 859,79 EUR s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, tak v tomto konaní
opätovne zamietol žalobu v časti poplatkov s 28 % - tným úrokom a zamietnutie žaloby sa týka zároveň
príslušenstva už priznanej istiny v prvotnom rozsudku, keďže túto súd priznal iba so zákonným úrokom
z omeškania a vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalobca nemá nárok
na iný (zmluvný) úrok.

11. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 23.06.2014
taktiež exaktne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a), f) a g), teda uvedenie druhu
spotrebiteľského úveru, doby trvania úveru, aj keby sa malo jednať o dobu neurčitú a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, keďže ako už súd konštatoval, všetky tieto náležitosti majú byť uvedené v

samotnej zmluve, čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Je potrebné poukázať aj na to, že spolu so žalobou žalobca predložil všeobecné obchodné
podmienky Prima banka Slovensko a.s. účinné od 01.01.2017 a aj keď zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb bola uzavretá 05.12.2013 a zmluva o povolenom prečerpaní

na účte dňa 23.06.2014. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.02.2017 žalobca ani nepredložil aktuálne
všeobecné obchodné podmienky (VOP) a predložil iba sadzobníky účinné od 21.03.2016, resp.
01.07.2016. Žalobca až ako prílohu odvolania predložil všeobecné obchodné podmienky - Prima banka
Slovensko, a.s. účinné od 01.10.2013, čo predstavuje 32 husto písaných strán a predložil aj ďalšie VOP
účinné od 01.10.2016. Na zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, ktorá bola uzavretá dňa 23.06.2014,

sa teda vzťahovali VOP účinné od 01.10.2013, pričom súd jednoznačne konštatoval, že tento dokument
nebol individuálne dojednaný a aj keby teoreticky pripustil opak, odstúpenie zmluvy, ktoré je uvedené
vo VOP pod písm. T. povolené prečerpanie na účte - občania, bod 14., kde neobsahuje informáciu o
výške úroku za deň, resp. spôsob výpočtu, pričom ako už súd konštatoval, všetky tieto náležitosti majúbyť uvedené priamo v zmluve a nie v rozsiahlych VOP, ktoré majú mať iba vysvetľujúci charakter ku
skutočnostiam, ktoré sú uvedené v zmluve a všetky obligatórne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia §
9 ods. 2 cit. zákona musia byť, podľa názoru súdu, uvedené v samotnej žalobe.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol na základe vyšších citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspech žalobcu predstavoval 85 %, neúspech 15 %, čo predstavuje rozdiel 70 %, preto súd na náhradu

trov konania v tomto rozsahu zaviazal pomerne neúspešnejšiu žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).