Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201638
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8219201638.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore navrhovateľov: 1./ Z. G., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., 2./ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX
H., proti odporcom: 1./ Z. I., rod. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., 2./ N. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti

uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/26/2019-28 zo dňa 11.09.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Starám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Ďalším výrokom nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

3. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali uložiť odporcom povinnosť zdržať sa
konania, ktorým ich obťažujú na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v H. na ul. D. č. XXX/XX a
vedených na LV č. XXXX ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X a na nej postavenom rodinnom dome č.

XXX/XX, hluku a púšťania a prehrávania neprimerane hlasitej reprodukovanej hudby a zvuku nad mieru
primeranú pomerom. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 132 ods. 1 až 3; 324 ods. 1, 3; 325
ods. 1, 2; 326 ods. 1, 2; 327 Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že na základe obsahu spisu a priložených listín dospel k záveru, že v danej veci zákonné
podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané a to tak vo vzťahu

ku odporkyni v 1. rade, ako aj vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Navrhovatelia dôvodnosť nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili. Vo vzťahu ku odporkyni v 1. rade návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, keďže samotní navrhovatelia v návrhu tvrdili, že konania, vo vzťahu
ku ktorému sa domáhali súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia, sa dopúšťa výlučne
odporca v 2. rade. Vzhľadom na navrhovateľmi formulovaný petit neodkladného opatrenia, súd prvej
inštancie nemohol uložiť odporkyni v 1. rade povinnosť zdržať sa konania, ktorého sa podľa skutkových

tvrdení samotných narvhovateľov ani nedopúšťa. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd prvej inštancie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže navrhovatelia rozhodujúce skutočnosti
prostredníctvom predložených, resp. označených a súdom zabezpečených listín náležitým spôsobom
neosvedčili. Navrhovatelia boli povinní k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť listiny,
na ktoré sa odvolávajú. Navrhovatelia rozhodujúce listiny, na ktoré poukázali v samotnom návrhu, a
ktoré by mohli osvedčiť rozhodujúce skutočnosti k návrhu nepripojili. V zmysle návrhu navrhovateľov

súd prvej inštancie vyzval na predloženie listinných dôkazov Mestskú políciu I. H., ako aj OO PZ v H.,
avšak do dňa rozhodnutia mestská polícia na výzvu vôbec nereagovala, pričom podľa § 328 ods. 2C.s.p. je súd povinný rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do 30 dní od jeho
doručenia. OO PZ v H. zaslalo súdu odpoveď, ako aj spis, avšak ani z ich odpovede a spisu neboli
žiadnym spôsobom osvedčené skutočnosti tvrdené navrhovateľmi, teda že odporca v 2. rade púšťa

neprimerane hlasitú reprodukovanú hudbu a zvuk. Bola osvedčená skutočnosť, že vo veci susedských
sporov medzi navrhovateľmi a odporcom v 2. rade prebiehalo viacero priestupkových konaní, ktoré
boli postúpené Okresnému úradu H. na prejednanie, avšak nebolo vôbec osvedčené akého konania
sa týkalo a k akým zisteniam na základe šetrenia dospeli. Aby navrhovatelia boli úspešní s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, musia osvedčiť nimi opísané rozhodujúce skutočnosti, a v

tom majú význam predovšetkým listinné dôkazné prostriedky, keďže súd v tomto konaní nevykonáva
plnohodnotnédokazovanie.Navrhovateliapredložilisúduokreminéhosťažnosť,ktorúpodalinaodporcu
v 2. rade na Mestský úrad H. dňa 18.06.2019, avšak nepredložili žiadne závery, ku ktorým Mesto H. pri
vybavovaníichsťažnostidospelo,atedačiichsťažnosťnaodporcuv2.radebolaaspoňzčastidôvodná.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

6. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku konštatujúc, že z
hľadiska úspechu v konaní by odporcom v 1. a 2. rade patrila náhrada trov konania, keďže však zo

spisu vyplýva, že odporcom žiadne trovy konania nevznikli, stranám sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v 1. rade a v 2.
rade. V odvolaní uviedli, že s rozhodnutím nesúhlasia, pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil

skutkový stav veci, keď sa vôbec nezaoberal všetkými dôkazmi.

8. V odvolaní uviedli, že z ustanovení §§ 132 ods. 3 a 329 ods. 1 veta prvá CSP vyplýva, že navrhovatelia
pripojilidôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôžubezsvojejvinypripojiť.Ksťažnosti
podanej na Mestskom úrade H. dňa 18.06.2019 neboli doložené žiadne závery, ku ktorým Mesto H. pri

vybavovaní sťažnosti dospelo, pretože ku dnešnému dňu nie je o tejto sťažnosti rozhodnuté. Mesto H.
oznámilo písomným podaním zo dňa 16.07.2019, že daná vec bola odložená, keďže o priestupkoch
sa vedú konania. K výjazdom Mestskej polície mesta H. ako aj privolaným hliadkam OO PZ v H.
neboli preložené žiadne listiny, pretože navrhovatelia nedisponujú žiadnymi listinnými dôkazmi. Tak
Mestská polícia Mesta H. ako ani 00 PZ v H. nevydali navrhovateľom žiadne „potvrdenia“ o tom, že

boli navrhovateľmi privolaní z dôvodu pretrvávajúceho hluku šíriaceho sa zo susediacej nehnuteľnosti či
vulgárnych nadávok a urážok zo strany odporcu v 2. rade. Z obsahu predloženého priestupkového spisu
vedenéhonaORPZvH.,odboreporiadkovejpolíciepodčíslomspisu:B.-H.-Bvyplýva,ženavrhovateľka
v 1. rade podala na OR PZ v H., odbore poriadkovej polícii, OO PZ v H. dňa 07.06.2019 oznámenie o
protiprávnom konaní, ktorého sa dopúšťa odporca v 2. rade, pričom uviedla, že so susedom (odporcom

v 2. rade) má problémy už viac ako 2 roky, pričom intenzita jeho protiprávneho konania sa od polovice
januára 2019 stupňuje. Ďalej uviedla, že odporca v 2. rade nahlas púšťa hudbu, búcha dverami, a to aj
v nočných hodinách. Ďalej zo spisu vyplýva, že vysvetlenie k oznámeniu navrhovateľky v 1. rade podal
syn navrhovateľov Z. G., ktorý uviedol zhodne, že on a jeho rodičia (navrhovatelia) majú s odporcom
v 2. rade problémy približne 2 roky. Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v 2. rade (v

danej priestupkovej veci), podnet na stavebné konanie zo strany vlastníčky nehnuteľností, ktoré užíva
odporca v 2. rade., t.j. jeho matky odporkyne v 1. rade bol riešený v máji 2018. Výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností užívaných odporcom v 2. rade je jeho matka odporkyňa v 1. rade, ktorá má vedomosť o
jeho konaní a napriek tomu žiadnym spôsobom doposiaľ nezasiahla. Odporca v 2. rade bol oslovovaný
navrhovateľmi, a to ústne ako aj písomne listom zo dňa 18.06.2019, v ktorom títo apelovali na dobré

susedské vzťahy, ktoré pretrvali viac ako 30 rokov, a požiadali ho, aby sa zdržal hrubých a vulgárnych
nadávok na ich rodinu a najmä na ich syna Z. G. a ich vnúčatá, ktoré sú maloleté deti. Zároveň ho vyzvali,
aby upustil od púšťania neprimerane hlasitej reprodukovanej hudby. Súd prvej inštancie vôbec nevzal
do úvahy nielen list zo dňa 18.06.2019 adresovaný odporcovi v 2. rade, ale ani čestné vyhlásenia syna
navrhovateľov Z. G. a jeho manželky o protiprávnom a pretrvávajúcom konaní odporcu v 2. rade.

9. Ustanovenie § 329 ods. 1 veta prvá CSP nevylučuje výsluch strán či nariadenie pojednávania. Ak by
išlo zo strany odporkyne v 1. rade o nečinnosť a zo strany odporcu v 2. rade o protiprávne konanie, ktoré
by bolo len „jednorazové“ či „občasné“, navrhovatelia by sa nedomáhali na súde vydania neodkladnéhoopatrenia. Avšak odporca v 2. rade sa s vedomím jeho matky odporkyne v 1. rade dopúšťa protiprávneho
konania už po dlhší čas aj napriek skutočnosti, že má vedomosť o tom, že v jeho susedstve žijú
maloleté deti a osoby staršieho veku. Navrhovatelia majú za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil

skutkový stav a nesprávne vo veci rozhodol. Svedectvom protiprávneho konania je aj čestné vyhlásenie
zaťa navrhovateľov I. M., ktorý počas dovolenky v H., keď denne navštevoval svojich svokrovcov, t.j.
navrhovateľovvčaseod06.08.2019do17.08.2019avčaseod23.08.2019do30.08.2019,bolsvedkom,
že zo susediacej nehnuteľnosti užívanej odporcom v 2. rade, sa takmer denne šírila neprimerane hlasitá
hudba a hovorené slovo aj napriek skutočnosti, že na dvore, ktorý užíva odporca v 2. rade nebol nik

prítomný. Svedkom je aj dcéra navrhovateľov Z. M.. Tvrdenie navrhovateľov preukazujú aj zvukové a
audiovizuálne nahrávky. Nahrávky boli vyhotovené v mnohých prípadoch až v čase, kedy sa slovné
útoky zo strany odporcu v 2. rade stupňovali a ten svojím konaním vzbudzoval u navrhovateľov a členov
ich rodiny obavu o bezpečnosť a zdravie. Pokiaľ ide o odporkyňu v 1. rade, vlastník veci je povinný
dodržať a zaistiť dodržanie povinností uvedených v § 127 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k susedom
aj v tom prípade, ak vec neužíva osobne, ale užívajú ju členovia jeho domácnosti alebo iné osoby,

ktorým umožnil užívanie tejto veci. Odporkyňa v 1. rade má vedomosť o protiprávnom konaní odporcu
v 2. rade a napriek vedomosti o jeho konaní doposiaľ žiadnym spôsobom nezasiahla. Úmyselnosť
konania odporcov je preukázaná aj skutočnosťou, že odporca v 2. rade sa s vedomím odporkyne v
1. rade naďalej dopúšťal protiprávneho konania, keď sa z ním užívanej garáže denne šírila hudba a
hovorené slovo v takej intenzite, že navrhovatelia boli kvôli tomu nútení odchádzať počas dňa z domu,

aby sa vyhli extrémne obťažujúcemu, rušivému a nepríjemnému hluku. Odporcovia ani po doručení
tohto listu nepreukázali žiadnu snahu o vyriešenie či vysvetlenie danej situácie a naďalej arogantne
obmedzovali navrhovateľov v realizovaní ich vlastníckeho práva bežným užívaním rodinného domu a
dvora. Navrhovatelia sú vystavení hluku počas celých dní, a to bez akéhokoľvek dôvodu aj napriek tomu,
že ide o lokalitu rodinných domov, ktoré susedia na relatívne úzkych ale dlhších pozemkoch. Konanie

odporcov zjavne prekračuje mieru primeranú pomerom takmer na dennej báze.

10. Na základe uvedeného navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd návrhu navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a navrhovateľom priznal voči odporcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu sa zaoberal skutočnosťami

rozhodnými pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho
viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré vyhodnotil na základe tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľmi. Odvolatelia
v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a

ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd.

14. Navrhovatelia pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia list zo dňa 18.06.2019

adresovaný odporcom, sťažnosť zo dňa 18.06.2019 adresovanú Mestskému úradu H., čestné
prehlásenie navrhovateľov zo dňa 12.08.2019, potvrdenie OR PZ v H., odbor poriadkovej polície,
OO PZ H. zo dňa 07.06.2019 o tom, že navrhovatelia podali oznámenie týkajúce sa priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu.15. Na základe výzvy súdu OO PZ v H. v liste zo dňa 27.08.2019 oznámilo, že v rámci priestupkového
konania vo veci susedských sporov medzi rodinou G. a N. I. z H. vykonávali objasňovanie

priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu, pričom k uvedeným subjektom ešte vykonáva OO PZ
H. objasňovanie.

16. Okresné riaditeľstvo PZ v H. predložilo tiež záznam zo dňa 07.06.2019 o podaní oznámenia podľa
§ 59 ods. 3 Zákona o priestupkoch a záznam hliadky zo dňa 07.06.2019.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že tak, ako správne
konštatoval súd prvej inštancie, navrhovatelia síce osvedčili, že iniciovali proti odporcom viaceré konania
vo veci susedských sporov, avšak neosvedčili, akého konania sa to týkalo a k akým zisteniam došlo.
Nepredložili ani závery Mestského úradu H. vo vzťahu ku sťažnosti podanej proti odporcovi v 2. rade,
a teda či ich sťažnosť voči nemu bola dôvodná.

18. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať, či je nárok osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Zároveň však potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť
naliehavá.

19. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že odporca v 2. rade už
viac ako 2 roky ich obťažuje, od januára 2019 sa to stupňuje a od mája 2019 púšťa z garáže
reprodukovanú hudbu nepretržite, avšak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali až
12.08.2019. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia nepreukázali, že by na nimi namietané správanie
odporcu v 2. rade reagovali bezodkladne, a teda že potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu je

naliehavá.

20. Pokiaľ ide o odporkyňu v 1. rade, tu správne konštatoval súd prvej inštancie, že keďže samotní
navrhovatelia v návrhu tvrdili, že konania, vo vzťahu ku ktorému sa domáhali súdnej ochrany nariadením
neodkladného opatrenia, sa dopúšťa výlučne žalovaný v 2. rade, vzhľadom na navrhovateľmi

formulovaný petit neodkladného opatrenia nemohla byť uložená odporkyni v 1. rade povinnosť zdržať
sa konania, ktorého sa podľa tvrdení samotných navrhovateľov ani nedopúšťa. Pokiaľ navrhovatelia
v odvolaní namietali, že odporkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností, ktorú užíva odporca v 2.
rade a že odporkyňa v 1. rade má povinnosť dodržať a zaistiť dodržanie povinností uvedených v §
127 Občianskeho zákonníka a napriek konaniu odporcu v 2. rade nezasiahla, odvolací súd konštatuje,

že uvedené nič nemení na skutočnosti, že odporkyňa v 1. rade ani podľa samotných navrhovateľov
nenarušuje susedské práva navrhovateľov. Nebolo preto možné jej uložiť povinnosť zdržať sa konania,
ktorého sa nedopúšťa.

21. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné

okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade
odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia dostatočným spôsobom nepreukázali dôvodnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby
odporkyňa v 1. rade ich nejako rušila a že by sa skutky, ktorých sa má dopúšťať odporca v 2. rade boli
preukázané. Nateraz sa tvrdenia navrhovateľov pohybujú iba v rovine hypoteticky - teoretickej, u ktorých

nemožno jednoznačne konštatovať, že existujú. Pre tieto dôvody (neosvedčenie nároku) bol preto návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietnutý.

22. Odvolací súd dodáva, že ak by došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie (napr.

výsledky vyplývajúce z oznámení navrhovateľov vyššie uvedeným orgánom), môžu sa navrhovatelia
domáhať ochrany svojich práv novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( § 329 ods. 3
CSP).

23. To, že neboli naplnené očakávania navrhovateľov, teda súdy nerozhodli v súlade s ich právnym

názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu,
pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci
konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.24. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodenia ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

25. Je potrebné ešte dodať, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
vyžaduje potreba bezodkladne upraviť pomery, čo musí preukázať navrhovateľ, ktorý k návrhu musí
pripojiť listiny, na ktoré poukazuje. V prejednávanom prípade uvedené navrhovatelia nedodržali. Pritom
pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP). Nebolo preto možné vyhodnocovať iné listiny, ktoré neboli súdu doručené do rozhodnutia

súdu prvej inštancie. Keďže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné rozhodnúť aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), je povinnosťou navrhovateľov už
v návrhu prezentovať neodkladnú úpravu pomerov a doložiť to pripojenými listinami. AK to tak nie je
a navrhovatelia sa dožadujú, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie na preukázanie oprávnenosti
ich nároku, je na mieste podať žalobu, kde sa bude na návrh realizovať dokazovanie podľa predstáv
strán sporu.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní boli úspešní odporcovia, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevyplývajú, ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešným navrhovateľom nemohla byť

priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 6Cdo/544/2015.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).