Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318203907
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318203907.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Mesto Levice, IČO: 00 307

203, Levice, Nám. Hrdinov 1, v zastúpení: Ing. Viliam Rybár, nar. 02.10.1957, bytom Javorová 3114/46,
Levice, proti žalovanej: B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. L., J.. G. XXA, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí stavby so súpisným
číslom XXXX, na ulici J.. G. XXA Z. L., evidovaný na liste vlastníctva číslo X pre katastrálne územie L.,
okres L., obec L., vedený katastrálnym odborom Okresného úradu L. a odovzdať tento byt žalobcovi do
30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“)
dňa 28.09.2018 domáha, aby súd rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti: byt č. XX, ktorý sa nachádza na X.
poschodí stavby so súpisným číslom XXXX na ul. J.. G. XXA v L., ktorý je evidovaný na liste vlastníctva
č. X, vedenom Okresným úradom L., Katastrálnym odborom, pre katastrálne územie L. a žiadal zároveň
odovzdať tento byt v lehote (po upresnení žaloby) do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd doručil žalovanej žalobu dňa 18.10.2018 spolu s uznesením č. k. 15C/57/2018 -14
zo dňa 04. 10. 2018 (výzva na vyjadrenie sa k žalobe), ako aj spolu s ostatnými listinnými dokladmi
tvoriacimi prílohy k žalobe a poučením (doručenka na č. l. 13). Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom
nevyjadrila, pojednávaní sa nezúčastnila, ako ani neospravedlnila svoju neúčasť.

3. Na pojednávaní konanom dňa 31.07.2019 okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s

nasledovnými listinnými dokladmi: 4. čl. 1 - 3 žaloba, čl. 6 - 7 nájomná zmluva č. OSOO-8997/2017 zo
dňa 04.10.2017, čl. 8 výpis z katastra nehnuteľností, čl. 9 - 10 výpis z obchodného registra spoločnosť
SLUŽBYT L., spol. s r. o., čl. 14 uznesenie z 04.10.2018 - výzva na vyjadrenie sa k žalobe a čl. 23 -
26 predloženie kolaudačného rozhodnutia v overenej kópií. Z takto vykonaného dokazovania, vyjadrení
zástupcu žalobcu na pojednávaní, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca ako výlučný vlastník bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí stavby (ubytovne) so

súpisným číslom XXXX na ulici J.. G. XXA Z. L., postavenom na parcele č. XXX, o výmere XXX
m2, evidovanej na LV č. X, pre katastrálne územie L. (ďalej len byt), udelil splnomocnenie konateľom
spoločnosti SLUŽBYT L., s. r. o., L., O. X, ktorej predmetom činnosti okrem iného je aj správa a údržba
bytového fondu. Uvedená spoločnosť vykonávala pre žalobcu správu a údržbu bytového a nebytovéhofonduvrozsahuvoľnýchživnostívdanomprípadeajsprávudanejubytovne.Žalovanáakofyzickáosoba
uzatvorilasožalobcom,ktorýbolzastúpenýuvedeným správcom,nájomnúzmluvuč.OSOO-8997/2017
zo dňa 11.10.2017 (ďalej len nájomná zmluva), na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej byt do

užívania na dobu určitú do 30.04.2018, pričom k predĺženiu doby nájmu nedošlo (č. l. 6,7). Podľa čl.
5 nájomnej zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť prenajímateľovi nájomné a preddavky na úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaná aj napriek uplynutiu doby nájmu bytu byt nevypratala
a užíva ho naďalej bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca
ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu. Na výzvu súdu žalobca

predložil kolaudačné rozhodnutie stavby so súpisným číslom č. XXXX na F.. J.. G. XXA, L. (č. l. 24 -27)
z ktorého má súd preukázané, že v prípade nehnuteľnosti o vypratanie ktorej ide, došlo k zmene účelu
užívania kancelárskych priestorov na malé bytové jednotky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.06.1998. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, keďže žalovaná
predmet nájmu dobrovoľne neopustila. Zároveň uviedol, že žalovaná neuhradila ani jednu mesačnú
platbu, ku dňu pojednávania vyčíslil celkový nedoplatok 2.737,00 eur. Podľa čl. 3 nájomnej zmluvy

žalobca odovzdal byt žalovanej do užívania bezodkladne po uzatvorení nájomnej zmluvy a to na základe
protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SLUŽBYT L., spol. s
r. o., IČO: 34 117 989 súd zistil, že táto obchodná spoločnosť bola založená 17.03.1995, jej štatutárnym
orgánombolzástupcažalobcustým,žepredmetompodnikaniabolookreminéhoajsprávahnuteľnéhoa
nehnuteľného majetku iných osôb, ako aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním doplnkových služieb.

4. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

5. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

6. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,

ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

7. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.

Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

8. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

9. Podľa § 710 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

10. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má

nájomca právo na bytovú náhradu.

11. Z citovaného ustanovenia § 126 OZ vyplýva, že občiansky zákonník poskytuje vlastníkovi veci
právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Jednou z možností ochrany vlastníckeho práva
je aj žaloba na vydanie veci. Pre dosiahnutie úspechu danou žalobou sa predpokladá, že iná osoba

neoprávnene - bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať.
Aktívne legitimovaný na podanie žaloby je vlastník nehnuteľnosti a pasívne legitimovanou osobou
je práve osoba, ktorá má vec (v danom prípade nehnuteľnosť) fakticky vo svojej moci, avšak nemá
na to žiadny právny titul. S prihliadnutím na zásady civilného sporového konania, podľa ktorých súdnevykonáva zisťovanie skutkového stavu, ale vystupuje len ako arbiter, ktorý zisťuje skutkový stav z
podkladov zaslaných mu stranami sporu, súd pri rozhodnutí o tomto nároku žalobcu vychádzal preto
len z listinných dokladov a tvrdení žalobcu, ktoré žalovanou neboli žiadnym spôsobom spochybňované,

preto ich súd považuje za nesporné. Súd sa nesnaží o poznanie materiálnej resp. objektívnej pravdy,
ale zisťuje skutkový stav v rozsahu procesnej aktivity sporových strán, pričom bez takejto aktivity súd
v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a uzavrie proces zisťovania skutkového stavu s tým, že vec
meritórne rozhodne.

12.Zkonaniajezrejmé,žežalovanábolavkonaníabsolútnepasívna,navýzvysúduvôbecnereagovala,
pojednávaní sa nezúčastňovala Z listinných dokladov vyplýva, čo súd zároveň považuje aj za nesporné,
že medzižalobcomažalovanoudošloplatnýmspôsobomkvznikunájomného vzťahu,doktoréhostrany
sporu vstúpili uzatvorením nájomnej zmluvy. Súd tiež považoval za nesporné, že došlo k ukončeniu
nájomného vzťahu uplynutím času a to z dôvodu, že nájomná zmluva bola dojednaná na dobu určitú.
Aj napriek uplynutiu času, na ktorý bol dojednaný nájomný vzťah, žalovaná naďalej užíva predmet

nájmu a tento predmet nevydala žalobcovi. Okrem toho, podľa oznámenia žalobcu, žalovaná neplatila
nájomné, ako ani dohodnuté úhrady spojené s užívaním bytu, ktorá skutočnosť rovnako nebola žiadnym
spôsobom zo strany žalovanej spochybnená.

13. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú, súd zároveň

dospel k názoru, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu a to s poukazom na ustanovenie §
712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná, ktorá
má byt vypratať, neuviedla resp. neoznačila žiadne dôvody osobitného zreteľa /napr. rodinné pomery,
sociálne pomery a pod./ z ktorých by bolo možné vyvodiť jej potenciálne právo na bytovú náhradu.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že samotná žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti uhrádzať

dohodnuté platby, ktoré jej vznikli v súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou a neprejavila žiadnu snahu
aspoň čiastočne uhradiť svoj dlh v prospech žalobcu. Žalovaná sa dokonca vyhýbala komunikácii so
žalobcom,sktorýmpodľavyjadreniažalobcuodmietalakomunikáciuadokoncasianinepreberápoštové
zásielky, ktoré jej žalobca zasiela (č. l. 21). Žalovaná tak v komunikácii so žalobcom, ako aj v komunikácii
so súdom, je absolútne pasívna, čím sa však sama svojou nečinnosťou dostáva do ešte horšej pozície,

s prihliadnutím aj na vyššie uvedené.

14. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj v prípade ak by aj sporná nehnuteľnosť
nemala charakter bytu, tak by síce došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy, a to do 30.04.2019 ( § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka), avšak v čase vyhlásenia rozsudku by žalovaná rovnako už nemala

žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti a to z dôvodu uplynutia času, pretože nájomný vzťah by sa
predĺžil maximálne o 1 rok. Aj v danom prípade by v čase vyhlásenia rozsudku bolo preukázané, že
žalovaná rovnako užíva nehnuteľnosť už bez právneho dôvodu. Keďže žalovaná žiadnym spôsobom
nespochybnila uplatnený nárok žalobcu, pričom nárok žalobcu vyplýva z predložených listinných
dokladov, súd preto vyhovel žalobe v celom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť vypratať predmetnú

nehnuteľnosť,pretožejepreukázané,žežalovanáneoprávnenezasahujedovlastníckehoprávažalobcu
tým, že užíva daný byt už bez právneho dôvodu.

15. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Žalobca sa pôvodne domáhal plnenia v lehote 3 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku, následne
v tejto časti upravil žalobu a žiadal uložiť žalovanej povinnosť vypratať byt v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Súd je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o odôvodnený prípad na
určenie dlhšej lehoty, ako lehoty 3 dní, s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia si iného bývania. Súd

preto uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú v prvom výroku tohto rozsudku
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, teda v súlade so žalobou, pretože takúto lehotu súd
považuje za primeranú s prihliadnutím na predmet konania.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto
súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).