Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010379
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8717010379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2017 samosudcom JUDr.

Máriou Petruškovou v trestnej veci obž. Y. S. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
Y. S. L. D. V. - nar. XX.XX.XXXX L. Y., N. Y., B. P. Y., C..
K.. T. Č.. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- sa v presne nezistenej dobe v roku 2011 dohodol so svojou exmanželkou Q. S. na tom, že podá

žiadosť o poberanie prídavkov na ich spoločné dieťa maloletú T. S. v Nemecku, kde v tom čase pracoval
a zároveň sa dohodli na tom, že týmito prídavkami pokryje aj platbu výživného na maloletú T. S., s čím
poškodená Q. S. súhlasila, avšak obvinený Y. S. v žiadosti bez vedomia Q.V. S. dodatočne uviedol svoje
číslo účtu SQ.5 vedeného v ČSOB banke, na základe čoho v období od mesiaca december roku 2011 do
mesiaca september roku 2014 poberal na svoje číslo účtu prídavky na dieťa v celkovej výške 5.575,85,--
eur, z ktorých sumu vo výške 1.195,85,--eur použil na svoju potrebu a sumu vo výške 4.380,--eur až
dňa 05.12.2014 vložil na životnú poistku č. 6546073, kde poisteným bola ich mal. dcéra T. S. D. Y. S.
bol poistníkom a zároveň on sám mohol disponovať s predmetnou poistkou, avšak finančné prostriedky

na tomto účte neponechal a dňa 02.02.2015 došlo zo strany poistníka Y. S. k odkupu účtu špeciálneho
poistného vo výške 4.078,34,--eur, kde táto suma bola vyplatená na adresu trvalého bydliska Y. S.,
K.. T. XXXX/XXX, Y., ktoré následne použil pre svoju potrebu, pričom už v čase, keď žiadal príslušné
úrady v Nemecku o prídavky na dieťa vedel, že finančné prostriedky neodovzdá Q. S., čím ju ako osobu
oprávnenú zastupovať a spravovať majetok maloletej uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške
5.575,85,--eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a využil niečí omyl a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Za to mu
u k l a d áPodľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 /jedného/ roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenej Q. S., V..

XX.XX.XXXX, P. T. B., C.. R. Č.. XXX, okres Y. - zákonnej zástupkyni R.. T. S., V.. XX.XX.XXXX škodu
vo výške 4 078,34,--eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Q. S., V.. XX.XX.XXXX, bytom T.Á. B., C.. R. Č..
XXX, N. Y. o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Y. S. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad obžalobu pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že sa v presne nezistenej dobe
v roku 2011 dohodol so svojou exmanželkou Q. S. na tom, že podá žiadosť o poberanie prídavkov na
ich spoločné dieťa maloletú T. S. v Nemecku, kde v tom čase pracoval a zároveň sa dohodli na tom,
že týmito prídavkami pokryje aj platbu výživného na maloletú T. S., s čím poškodená Q. S. súhlasila,

avšak obvinený Y. S. v žiadosti bez vedomia Kataríny Ivanovej dodatočne uviedol svoje číslo účtu SQ.
vedeného v ČSOB banke, na základe čoho v období od mesiaca december roku 2011 do mesiaca
september roku 2014 poberal na svoje číslo účtu prídavky na dieťa v celkovej výške 5.575,85,--eur,
z ktorých sumu vo výške 1.195,85,--eur použil na svoju potrebu a sumu vo výške 4.380,--eur až dňa
05.12.2014 vložil na životnú poistku č. 6546073, kde poisteným bola ich mal. dcéra T. S. D. Y. S. bol

poistníkom a zároveň on sám mohol disponovať s predmetnou poistkou, avšak finančné prostriedky na
tomto účte neponechal a dňa 02.02.2015 došlo zo strany poistníka Y. S. k odkupu účtu špeciálneho
poistného vo výške 4.078,34,--eur, kde táto suma bola vyplatená na adresu trvalého bydliska Y. S.,
K.. T. XXXX/XXX, Y., ktoré následne použil pre svoju potrebu, pričom už v čase, keď žiadal príslušné
úrady v Nemecku o prídavky na dieťa vedel, že finančné prostriedky neodovzdá Q. S., čím ju ako osobu

oprávnenú zastupovať a spravovať majetok maloletej uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške
5.575,85,--eur.
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného
Y. S., svedkyne Q. S., prečítaním listinných dôkazov v podobe rozsudku Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 19C 123/2009, kópie zápisnice o pojednávaní vo veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. 14P

345/2014, správ a potvrdení Rodinnej poisťovne Berlín a Nemeckej spolkovej pracovnej agentúry,
spolu s prílohami k rozhodnutiam o rodinných prídavkov, žiadostí o splátkový kalendár, dokladu o
zaplatení výživného, zmluvy o obstaraní vrátenia daní a príspevkov, fotokópií dokladov viažucich sa k
uzatvoreniu životného poistenia, vyčíslenia škody, platobného príkazu a ďalších fotokópií bankových
výpisov, príjmových pokladničných dokladov a faktúr, fotokópie odpisu notárskej zápisnice zo dňa

17.03.2017 a zistil nasledovné.
Obžalovaný Y. S. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdil, že v žalovanom období
pracoval v Nemecku, kde požiadal o vyplácanie prídavkov na mal. T. S., ktoré mu boli vyplatené v
októbri roku 2014 na jeho bankový účet vedený ČSOB, a.s. v dvoch splátkach po cca 4 000,--eur
a 1 500,--eur, matke dieťaťa Q. S. ich však nevyplatil, pretože sa domnieval, že ona ich minie pre

svoju potrebu, keďže mal. T. S. bola zverená do osobnej výchovy a starostlivosti matky. V záujme
„ochrany“ vyplatených rodinných prídavkov pred ich svojvoľným „disponovaním“ matkou dieťaťa Q. S.
začiatkom roka 2015 zo svojho bankového účtu vybral časť vyplatených rodinných prídavkov vo výške
cca 4 000,--eur /4 380,--eur/ a zainvestoval ich v spoločnosti MET AMSLICO ako životnú poistku pre
mal. T. S. s tým, že s peniazmi mohol disponovať výlučne on. Obžalovaný ďalej uviedol, že zvyšnú

časť vyplatených rodinných prídavkov si ponechal doma v hotovosti. Podľa tvrdení obžalovaného časť
rodinných prídavkov vo výške cca 4 000,--eur /4 380,--eur/ z účtu vedeného v spoločnosti MET
AMSLICO neskôr vybral a za účelom „vyššieho zhodnotenia“ ich vložil na ďalší svoj účet vedený v
spoločnosti WSM INTERNATIONAL BROKER Ltd, kde sú doposiaľ, pričom i s týmito peniazmi môže
disponovať výlučne iba on s tým, že po dovŕšení 18 roku veku svojej dcéry T. jej ich mienil vyplatiť, o

čom mala svedčiť aj notárska zápisnica. Obžalovaný ďalej tvrdil, že zvyšnú časť rodinných prídavkov vpodobe preplatku za rodinné prídavky vo výške 1 254,--eur v neskoršom období uhradil matke dieťaťa
Q. S. prostredníctvom poštovej poukážky, resp. že ďalšiu časť rodinných prídavkov vo výške cca 500,--
až 600,--eur použil v núdzi pre potrebu svojej rodiny, resp. že peniaze získané vyplatením rodinných

prídavkov nikdy nechcel použiť pre svoju potrebu dodajúc zároveň, že mal záujem len na tom, aby sa
vyplatené rodinné prídavky nedostali do rúk matky dieťaťa Q. S..
Svedkyňa Q. S. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzala, že obžalovaný je jej
bývalým manželom, s ktorým má mal. dcéru T., V.. XX.XX.XXXX, ktorá jej bola na základe rozsudku
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19C 123/2009 zo dňa 11.01.2010, právoplatným dňom 31.03.2010

zverená do jej osobnej starostlivosti a na základe, ktorého bola oprávnená spravovať aj majetok mal.
T., spolu s poberaním rodinných prídavkov na maloleté dieťa i to, že keď obžalovaný začal pracovať
v Nemecku navrhol jej, aby rodinné prídavky boli poberané z príslušných nemeckých úradov, s čím
súhlasila. Svedkyňa ďalej tvrdila, že krátko na to od príslušného nemeckého úradu dostala oznámenie,
že rodinné prídavky jej budú vyplatené za obdobie od decembra 2011 do decembra 2013 vo výške cca 4
200,--eur, spolu s prídavkami vyplatenými za mesiac január 2014, k čomu však nedošlo a že keď vo veci

kontaktovala obžalovaného ten jej najprv tvrdil, že vyplácanie rodinných prídavkov „nevybavil“ a neskôr,
že rodinné prídavky si nechal poslať na svoj účet, pričom odmietal jej návrh na to, aby rodinné prídavky
boli vložené na bankový účet, s ktorým by nemohol disponovať ani jeden z nich. Svedkyňa zároveň
uviedla, že až po podaní jej návrhu na zvýšenie výživného na príslušný Okresný súd Poprad, obžalovaný
časť vyplatených rodinných prídavkov vo výške 4 380,--eur vložil na účet, slúžiaci ako životná poistka pre

mal. dcéru Sofiu a že hoci obžalovaného žiadala aj o vrátenie preplatku rodinných prídavkov vo výške
1 116,--eur odmietol jej ich vyplatiť a vrátiť, resp. že obžalovaný jej túto časť finančných prostriedkov
síce vyplatil v auguste 2017, ale tak, že túto čiastku jej zároveň „stiahol“ z alimentov, teda z vyplatenia
bežnej vyživovacej povinnosti.
Svedkyňa ani po upozornení na rozpory v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku v časti

jej tvrdení, či a kedy mala zriadený bankový účet v spoločnosti Tatrabanka, a.s., resp. či a kedy číslo
bankového účtu oznámila obžalovanému nevedela bližšie uviesť a tvrdila len to, že bankový účet v
spoločnosti Tatrabanka, a.s. mala zriadený od roku 2012, že nevie kedy obžalovaný podával príslušným
nemeckým orgánom žiadosť o vyplácanie rodinných prídavkov a v ktorej uviedol číslo svojho bankového
účtu, a nie číslo jej bankového účtu a že ani v súčasnosti nemá vedomosť o tom, na akom účte

obžalovaného sa vyplatené rodinné prídavky nachádzajú, keďže obžalovaný s účtom, na ktorý mu boli
rodinné prídavky vyplatené viackrát manipuloval a odmietal ju o pohybe týchto peňazí informovať, resp.
odmietal s ňou o predmetnej veci komunikovať hlavne potom, čo vo veci podala trestné oznámenie,
o stiahnutie ktorého ju obžalovaný opakovane žiadal s tým, že ak tak urobí, on jej vráti časť jemu
vyplatených prídavkov. Konaním obžalovaného sa cítila byť z toho dôvodu podvedená a jeho tvrdenia,

že vyplatené rodinné prídavky by použila pre svoju potrebu označila za klamlivé s poukazom nato, že
ako osoba, ktorej bola mal. dcéra T. zverená do opatery a starostlivosti, bola oprávnená vyplatenými
rodinnými prídavkami disponovať.
Listinný dôkaz v podobe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19C 123/2009 zo dňa 11.01.2010,
právoplatného dňom 31.03.2010 svedčí pre to, že manželstvo obžalovaného Y. S. D. Q. S. bolo

rozvedené, mal. dcéra T. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky Q. S. a
obžalovaný Y. S. ako otec mal. dcéry bol povinný prispievať na jej výživu sumou 70,--eur mesačne,
pričom matka dieťaťa Q. S. bola oprávnená zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, až do
doby, kým sa nezmenia pomery.
Listinné dôkazy v podobe fotokópií originálov i ich prekladu svedčia preto, že obž. Y. S. dňa 09.09.2014

v mene matky dieťaťa Q. S. požiadal Rodinnú poisťovňu Berlín - Branderbung o vyplácanie rodinných
prídavkov, ktoré mu boli príslušnou Spolkovou agentúrou práce aj priznané a vyplácané, pričom
obžalovaný v žiadosti uviedol svoje číslo účtu T. vedené v tom čase v ČSOB, a.s.
Z vyjadrenia Rodinnej poisťovne Berlín - Branderbung vyplýva však aj to, že podľa § 64 ods. 1 nariadenia
Európskeho Spoločenstva č. 987/2009 sa za každé dieťa vyplácajú prídavky len jednej osobe.

Podľa § 64 ods. 2, vetá prvá nariadenia Európskeho Spoločenstva č. 987/2009 ak spĺňajú viaceré osoby
predpoklady na tento nárok, prídavky na dieťa sa vyplácajú k rukám osoby, ktorá žije s dieťaťom v
spoločnej domácnosti.
Zpredmetnéhovyjadreniazároveňvyplývaikonštatovanie,žeprednostnýnároknavyplatenierodinných
prídavkov na mal. T. patril matke dieťaťa Q. S..

Listinné dôkazy v podobe overenej fotokópie potvrdenia Rodinnej poisťovne Berlín - Branderbung zo
dňa 14.10.2014 spolu s prílohami svedčili pre to, že Spolková agentúra práce mala Q. S. vyplatiť rodinné
prídavky na mal. Sofiu za obdobie od decembra 2011 do decembra 2013 vo výške 4 122,71,--eur a za
január 2014 vo výške 160,48,--eur.Listinné dôkazy v podobe fotokópií výziev, potvrdení a rozhodnutí Rodinnej poisťovne Berlín -
Branderbung zo dňa 08.02.2016, resp. zo dňa 11.03.2016, spolu s písomným vyjadrením Kataríny
Ivanovej zo dňa 03.03.2016 svedčia preto, že Q. S. bola príslušným nemeckým orgánom vyzvaná na

vrátenie preplatku rodinných prídavkov vo výške 1 116,--eur.
Listinné dôkazy v podobe žiadosti o splátkový kalendár neprávom vyplatených rodinných prídavkov z
Nemecka zo dňa 11.03.2016, resp. zo dňa 01.04.2016 svedčia preto, že v predmetnej veci konala na
žiadosť obž. Y. S. alebo v mene Q.V. S. spoločnosť TJ-Legal, s.r.o. Prešov.
Listinné dôkazy v podobe potvrdenia spol. MetLife zo dňa 03.08.2016, spolu s návrhom na uzavretie

investičnéhoživotnéhopoisteniaadokladuozaplatenípoistnéhosvedčiapreto,žeobž.Y.S.akopoistník
uzatvoril so spoločnosťou MetLife životnú poistku č. 6546073 na mal. T. S. ako poistenú so začiatkom
dátumu poistenia 05.12.2014, pričom ako záloha bola obžalovaným zaplatená čiastka 4 380,--eur a ako
ročné poistné čiastka 373,92,--eur uhradené do 05.12.2016, pričom podľa zmluvy bol dohodnutý odkúp
špeciálneho vkladu po uplynutí dvoch rokov, o čo obžalovaný dňa 19.01.2015 aj požiadal, pričom jeho
žiadosti bolo príslušnou poisťovňou vyhovené dňom 02.02.2015 a bola mu na jeho adresu Y., C.. K.. T.

Č.. XXXX/XX zaslaná čiastka vo výške 4 078,34,--eur.
Ako však vyplýva zo zápisnice o pojednávaní vedenej na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 14P
345/2014 obžalovaný ešte dňa 05.02.2015 v predmetnej veci o zvýšenie výživného tvrdil, že peniaze vo
výške 4 380,--eur vyplatené mu ako rodinné prídavky použil na uhradenie poistného a uzavretie poistnej
zmluvy pre mal. T. - životné poistenie MetLife dôchodok č. 6546073, s dátumom začiatku poistenia

05.12.2014.
Zpredmetnýchlistinnýchdôkazovokreminéhovyplývaajto,žeobžalovanývbode4návrhunauzavretie
investičného poistenia urobil vyhlásenie o vlastníctve finančných prostriedkov s tým, že čestne vyhlásil a
svojim podpisom potvrdil, že poistnú zmluvu uzatvára vo vlastnom mene a na vlastný účet a že finančné
prostriedky, ktoré použije na zaplatenie akéhokoľvek poistného tak pri spísaní tohto návrhu ako aj počas

doby platnosti poistnej zmluvy sú jeho vlastníctvom, ktoré nadobudol v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky.
Listinné dôkazy v podobe e-mailových výpisov z účtu vedeného v spoločnosti WSM International Broker
Ltd. a odpis notárskej zápisnice č. N59/2017, NZ 8910/2017 zo dňa 17.03.2017 svedčia preto, že v
predmetnej spoločnosti mal obžalovaný na svoje meno zriadený účet č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX,

XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, na ktorý v predmetnej spoločnosti WSM International Broker Ltd. vložil
vyplatenérodinnéprídavkyvovýške 4079,--eurzaúčelomichinvestovaniastým,ževbodeII.zápisnice
čestne vyhlásil, že finančné prostriedky budú vyplatené jeho dcére T. S., nar. XX.XX.XXXX po dovŕšení
18. roku veku a v bode III. zápisnice, že finančné prostriedky nie sú jeho vlastníctvom, pre prípad jeho
smrti tvoria výlučné vlastníctvo mal. dcéry T..

Listinné dôkazy v podobe dokladov vyhotovených Rodinnou poisťovňou Berlín - Branderbung zo dňa
08.02.2016 a v podobe výpisu z bankového účtu vedeného v TATRA BANKE, a.s. zo dňa 08.04.2016
vyplýva, že Q. S. na výzvu Rodinnej poisťovne Berlín - Branderbung vrátila preplatok rodinných
prídavkov vo výške 1 116,--eur.

Takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanej osobe, ako aj k všetkým okolnostiam žalovaného
skutku a konania obžalovaného podľa konajúceho súdu postačilo preto, aby mohol spoľahlivo
konštatovať, že bol ním zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že
mu jeho rozsah postačuje pre rozhodnutie v danej veci. Tieto dôkazy súd po ich vyhodnotení vyššie
uvedeným spôsobom a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarala obhajoba alebo
orgán činný v trestnom konaní dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný
Y. S. tým, že v presne nezistenej dobe v roku 2011 dohodol so svojou exmanželkou Q. S. na tom, že podá
žiadosť o poberanie prídavkov na ich spoločné dieťa maloletú T. S. v Nemecku, kde v tom čase pracoval
a zároveň sa dohodli na tom, že týmito prídavkami pokryje aj platbu výživného na maloletú T. S., s čím

poškodená Q. S. súhlasila, avšak obvinený Y. S. v žiadosti bez vedomia Q. S. dodatočne uviedol svoje
číslo účtu T. vedeného v ČSOB banke, na základe čoho v období od mesiaca december roku 2011 do
mesiaca september roku 2014 poberal na svoje číslo účtu prídavky na dieťa v celkovej výške 5.575,85,--
eur, z ktorých sumu vo výške 1.195,85,--eur použil na svoju potrebu a sumu vo výške 4.380,--eur až
dňa 05.12.2014 vložil na životnú poistku č. 6546073, kde poisteným bola ich mal. dcéra T. S. D. Y. S.

bol poistníkom a zároveň on sám mohol disponovať s predmetnou poistkou, avšak finančné prostriedky
na tomto účte neponechal a dňa 02.02.2015 došlo zo strany poistníka Y. S. k odkupu účtu špeciálneho
poistného vo výške 4.078,34,--eur, kde táto suma bola vyplatená na adresu trvalého bydliska Y. S.,
K.. T. XXXX/XXX, Y., ktoré následne použil pre svoju potrebu, pričom už v čase, keď žiadal príslušnéúrady v Nemecku o prídavky na dieťa vedel, že finančné prostriedky neodovzdá Q. S., čím ju ako osobu
oprávnenú zastupovať a spravovať majetok maloletej uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške
5.575,85,--eur.

Predmetný skutkový stav objektívne a spoľahlivo vyplynul z dokazovania vykonaného súdom tak
prostredníctvom čiastočných výpovedí obžalovaného Y. S., ako aj z výpovedí svedkyne Q. S. a vyššie
uvedených listinných dôkazov.
Obžalovaný Y. S. žalovaný skutok ani nepoprel a bránil sa len tým, že jeho konanie nenaplnilo skutkovú
podstatu žalovaného trestného činu, pretože konal len v „záujme“ svojej maloletej dcéry T., na ktorú

uzatvoril životnú poistku a príjemcom plnenia poistného v prípade jeho smrti mala byť práve ona
a v „záujme“ toho, aby Q.V. S., matka dieťaťa nemohla „disponovať“ s jemu vyplatenými rodinnými
prídavkami aj preto, že v istom čase spolu s dcérou chcela odísť a pracovať do cudziny.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
uviedol niekoho do omylu a využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu.
Cudzím majetkom sa rozumejú veci, pohľadávky, ako aj iné majetkové práva a hodnoty, ktoré vlastnícky
nepatria páchateľovi.

Škodou na takomto majetku je majetková ujma alebo reálny úbytok z hmotnej podstaty, ako aj ujma
na zisku.
Obohatenie je možné definovať ako neoprávnené zväčšenie svojho majetku alebo majetku iného.
Omyl je nezhoda /vedomosti, predstáv/ človeka so skutočným stavom veci.
Páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých

okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. Môže tak konať nielen vo vzťahu priamo k
poškodenému, ale aj k iným osobám.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou väčšou rozumie suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok škody malej, t. j. škody prevyšujúcej sumu 266,--eur.

Vkontextevyššievyhodnotenéhodokazovaniasúdpotomkonanieobžalovanéhozhľadiskasubjektívnej
stránky kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovednej osoby konajúcej v priamom úmysle podľa §
15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.
Obžalovaný ako účastník rozvodového konania a ako otec maloletej dcéry T. musel vedieť už na

základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 19C 123/2009 zo dňa 11.01.2010, právoplatného
dňom 31.03.2010, že maloleté dieťa T. S. bola zverená do osobnej starostlivosti matky Q. S. a že Q. S. je
oprávnená zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, až do doby kým sa nezmenia pomery.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po

rozvode, najmä určí, komu maloletého dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodu rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou

starostlivosťou.
Obžalovaný však toto rozhodnutie súdu nerešpektoval, vo veci uplatnenia nároku na prídavok na mal.
dcéru T. i jeho vyplácania konal protiprávne, svojvoľne, v ziskuchtivosti a s úmyslom získať pre seba
osobný a finančný prospech na úkor oprávnenej osoby - Q. S., matky maloletého dieťaťa a v rozpore s
príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., využijúc to, že v žalovanom čase pracoval

mimo územia Slovenskej republiky a mimo trvalého bydliska Q. S., pôsobil v Nemecku, kde bol v
inkriminovanej dobe prídavok na dieťa vyplácaný nepomerne vo vyššej čiastke než na území Slovenskej
republiky a to až vo výške viac než 160,--eur mesačne, pričom v Slovenskej republike to predstavovalo
čiastku asi len od 22,--eur do 23,--eur.Obžalovaný konal aj v rozpore s ďalším právnym predpisom, ktorý upravuje účel, poskytovanie a
vyplácanie prídavku na dieťa - Zákon o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom zabezpečení, keď príslušnými orgánmi Nemecka vyplatený mu prídavok na maloletú

dcéru T. v celkovej výške 5 575,85,--eur nevyplatil Q. S. ako osobe oprávnenej brániac sa len tým,
že prídavok chcel a mienil použiť na životné poistenie maloletej osoby a tak, aby nimi Q. S. nemohla
fakticky disponovať a nič na tom nemení tá skutočnosť, že sa mal s matkou maloletého dieťaťa Q. S.
dohodnúť na tom, aby rodinný prídavok poberal z príslušných nemeckých úradov on, keďže v zmysle
predmetnej právnej úpravy konečným prijímateľom prídavku na dieťa ako štátnej sociálnej dávky, ktorou

štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa mala byť výlučne matka
dieťaťa Q. S. ako rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia
súduaaniskutočnosťuzatvoreniaživotnéhopoisteniapredcéruT.,keďžepreukázateľnečasťoupoistnej
sumy, ktorú tvorili vyplatené prídavky disponoval tak, že ju previedol na svoj ďalší účet tvrdiac, že tak
konal z dôvodu jej zhodnotenia alebo z dôvodu použitia týchto financií v núdzi a pre potreby svojej
súčasnej rodiny.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
zabezpečení prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ Zákona o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom zabezpečení oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič, ktorému bolo

dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.
Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ Zákona o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom zabezpečení oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak sa stará o nezaopatrené dieťa.
ObžalovanýY.S.boldoposiaľjedenkrátsúdnetrestanýnazákladerozhodnutiaOkresnéhosúduPoprad,
sp. zn. 2T 83/2003 pre trestný čin podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v evidencii priestupkov

má tri záznamy, posledný zo dňa 13.06.2015 za porušenie občianskeho spolunažívania podľa § 49 ods.
1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, zo strany súčasného zamestnávateľa je hodnotený kladne a z miesta
trvalého bydliska je hodnotený všeobecne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všeobecné i individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby uložený trest iných odradil od páchania trestných
činov a aby vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou, pričom u obžalovaného Y. S. súd nezistil
žiadnu z poľahčujúcich ani z priťažujúcich okolností v zmysle § 36 alebo § 37 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho

následky, formu zavinenia, pohnútku obžalovaného, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosti nápravy a tak dospel k záveru, že u obžalovaného sa účel trestu dosiahne aj uložením trestu
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka, s odkladom na skúšobnú dobu vo
výmere 1 roka.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu

trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody, vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa neho
tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobeného
následku/, ako i samotnej osobe obžalovaného.
Konajúci súd o nároku poškodenej Q. S., ako zákonnej zástupkyni mal. T. Ivanovej rozhodol tak, že
obžalovanémuY.S.uložilpovinnosťzaplatiťškoduvovýške4078,34,--eurasamotnúosobupoškodenej

Q. S. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1
Trestného poriadku.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a využil niečí omyl a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.