Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 9T/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011595
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318011595.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Maniačkovej a

prísediacich Jána Kuglera a Heleny Antalovej v trestnej veci obžalovaného: K. L. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 21.8.2019 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. L., J.. X.X.XXXX I. J. L.S., Y. G. N. I. XXX/XXA A., Y..Č.. I. I. I. Ú. M. Ú. X. Q. XX.X.XXXX

j e v i n n ý, ž e

dňa 21.6.2018 v čase okolo 23:10 hod. si v meste N. na presne nezistenom mieste na ulici Y. na
dvore rodinného domu zakúpil od doposiaľ nestotožnenej osoby omamné a psychotropné látky, ktoré
sa nachádzali v igelitovom vrecku a ktoré neoprávnene prechovával až do dňa 21.06.2018 kedy bol v
čase okolo 23.20 hod v meste N. na ul. K. kontrolovaný hliadkou OO PZ N., kedy počas tejto kontroly
bol vyzvaný, aby dobrovoľne vydal veci pochádzajúce z trestnej činnosti, ak takéto veci pri sebe má, a

zároveň bol príslušníkmi OO PZ N. poučený o následkoch vydania takýchto vecí, načo po tejto výzve a
poučení obvinený z vrecka nohavíc dobrovoľne vydal pre účely trestného konania:

- 1 kus igelitového vrecka s obsahom 1761 mg metamfetamínu a s prímesou dimetylsulfónu
(metylsulfonylmetán, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 33,6 %
hmotnostného,

s tým, že hodnota metamfetamínu o hmotnosti 1761 mg (1,761 g) na čiernom trhu v mieste a čase

spáchania skutku predstavuje najmenej 70,44 Eur,

pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok,

a obžalovaný tak konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp.

zn. 2T 25/2008 zo dňa 27.02.2014 právoplatným a vykonateľným dňa 27.02.2014 odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
t e d a

neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a už bol za
taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a lobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a)

Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2,

ods. 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému

ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.10.2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na tunajší súd obžalobu č. k. 1Pv
299/18/2202 -34 na obžalovaného K. L. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek

1 písm. c), písm. d) odsek 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom a právnom základe bližšie tam
špecifikovanom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom, po daní možnosti obhajcovi
zaujať stanovisko k obžalobe, uviedol, že vyhlásenie urobiť nechce a v ďalšom využil svoje právo

nevypovedať. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka M. H., P. I., J. A.,
L. S.. F.. Z. H., prečítaním zápisnice o vydaní veci na č. l. 49-50, zápisnice o prehliadke tela na č.
l. 55-56, vyčíslenia hodnoty zaistených drog - odborného vyjadrenia na č. l. 48, rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/25/2008 zo dňa 27.2.2014, odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa
20.8.2019, odpovede na lustráciou v registri priestupkov zo dňa 20.8.2019, odpovede na lustriaciu v

Sociálnej poisťovni zo dňa 20.8.2019, správy o povesti z obce A., hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek

rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine
tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako obzvlásť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotrópných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona teda v jeho kvalifikovanej skutkovej
podstate z dôvodu naplnenia aj kvalifikačného momentu spočívajúceho v tom, že obžalovaný už bol za

taký čin odsúdený a dopustil sa ho obžalovaný L., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať
podrobný obsah výpovede svedkov, znalkyne, obsah znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a
vykonanýchlistinnýchdôkazov.Vrámcizáverovopreukázanýchskutkovýchzisteniachsúdnajednotlivé

dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený
obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.

K výroku o vine obžalovaného.
Pokiaľ ide o výrok o vine, tak súd poukazuje na zápisnicu o vydaní veci zo dňa 21.6.2018 (č.l. 49-50 ),
z ktorej je zrejmé, že dňa 21.6.2018 o 23:25 h. bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný obžalovaný na
vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pričom vydal 1 kus igelitového vrecúška s obsahom neznámej
kryštalickej látky. Zo zápisnice o vydaní veci ďalej vyplýva, že vyzvaná osoba, t. j. obžalovaný bola

osobitne poučená aj o tom, že dobrovoľným vydaním vecí si môže privodiť nebezpečenstvo trestnéhostíhania v súvislosti s vydanou vecou. Následne vyzvaná osoba - obžalovaný dobrovoľne vydala vyššie
uvedenú vec a zápisnicu na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísala. K vydaniu veci uviedol
obžalovaný, že sa jedná o pervitín, na hlavnom pojednávaní po prečitaní zápisnice obžalovaný potvrdil,

že podpis na tejto zápisnici je jeho podpisom.

Z obsahu citovanej zápisnice o vydaní veci je zrejmé, že príslušníci PZ postupovali v súlade s
ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. a vyzvanej osobe aj poskytli poučenie o prípade, v ktorom môže
vydanie veci odmietnuť. Vyzvaná osoba K. L. po poučení dobrovoľne vydala 1 ks igelitového vrecúška

s obsahom neznámej kryštalickej látky, pričom nevyužila možnosť odmietnuť vydanie veci vzhľadom
k poskytnutému poučeniu (t. j. s poukazom na zákaz sebaobvinenia), respektíve žiadným spôsobom
nenamietala, že vec nemá u seba, či pri sebe a preto nič ani nemôže na účely trestného konania vydať.

Z uvedeného procesného postupu príslušníkov PZ vyplýva, že vec (1 ks igelitového vrecúška s obsahom
neznámej kryštalickej látky) bola získaná zákonom predpokladaným spôsobom. Ide preto o dôkaz, ktorý

bol získaný z dôkazného prostriedku upraveného Trestným poriadkom, bol teda získaný zákonne a ide
o procesne použiteľný dôkaz v zmysle
§ 119 ods. 2 Tr. por.

Obhajoba namietala, že príslušníci PZ postupovali v rozpore so zákonom o policajonom zbore, keď

na vykonanie služobného zákroku nemali žiaden dôvod, nakoľko obžalovaný nebol pristihnutý pri
trestnom čine a teda ani nemali dôvod zisťovať jeho totožnosť, keď dôvod uvedený policajtami, že
obžalovaný znečisťoval verejné priestranstvo neobstojí. Eventuálne z pohľadu obhajoby možno prijať
za súladné so zákonom o policajnom zbore len zisťovanie totožnosti obžalovaného a teda po jej zistení
už mali postupovať príslušníci PZ podľa Trestného poriadku a nie podľa Zákona o policajnom zbore a

teda dôkaz - 1 ks. igelitového vrecúška s obsahom bielej kryštalickej látky, nie je získaný zákonným
spôsobom. K uvedenej obrane obhajoby súd uvádza, že príslušníci PZ konali pri získavaní dôkazu
podľa Trestného poriadku ( § 89 ods. 1 Tr. por.) a nie podľa zákona o policajnom zbore, respektíve,
že by zabezpečovali dôkaz podľa zákona o policajnom zbore. Príslušníci PZ teda ani nemohli pri
zabezpečovaní dôkazu postupovať v rozpore so zákonom o policajnom zbore, tak ako to namietla

obhajoba, keď pri zabezpečovaní dôkazu nebola vykonaná tzv. bezpečnostná osobná prehliadka podľa
zákona o policajnom zbore, čo potvrdili zhodne pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zasahující
príslušníci PZ M. H. a P. I.. Prehliadka tela obžalovaného bola vykonaná až následne na OO PZ Sereď
podľa § 155 ods. 1 Trestného poriadku ( viď zápisnica na č. l. 55). Súd teda zdôrazňuje opakovane,
že dôkaz (1 ks vrecúška s obsahom bielej kryštalickej látky) bol do trestného konania zabezpečený

postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. na základe dobrovoľného vydania zo strany obžalovaného a
nie na podklade služobného zákroku polície podľa zákona o policajnom zbore a preto sú námietky
obžalovaného ohľadne nezákonného postupu príslušníkov PZ pri zabezpečovaní dôkazu nedôvodné.

Pokiaľ ide o podozrenie z možného spáchania trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov PZ na vyzvanie

obžalovaného na vydanie věci, tak zo svedeckej výpovede príslušníka PZ M. H. vyplynulo, že spoločne
s kolegom hliadkovi na Trnavskej ulici v Seredi, čo je miesto známe tým, že sa tam pohybujú drogovo
závislé osoby a predávajú sa tam drogy, obdobne vypovedal aj svedok P. I., ktorý doplnil, že toto
miesto je veľmi znečistené odpadkami a ihlami a obžalovaného zastavili preto, že znečisťoval verejné
priestranstvo. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že keď ich obžalovaný zbadal, bol veľmi nervózny

až priam sa im vyhýbal. Pričom na otázku, čo tu robí, odpovedal sám obžalovaný, že si bol kúpiť
drogy a obžalovaný po poučení vydal vec a na mieste spísali zápisnicu o vydaní veci, ktorá mu bola
prečitaná a ktorú podpísal. Z uvedených svedeckých výpovedí je zrejmé, že príslušníci PZ si len plnili
svoje povinnosti, keď zbadali osobu ako znečiťuje verejné priestranstvo, pričom podozrenie o možnom
páchaní trestného činu nadobudli v súvislosti s tým, že obžalovaný sa správal nervózne, vyhýbal sa im.

Následne sa rozhodli toto podozrenie preveriť postupom podľa § 89 ods. 1 Tr. por. Podozrenie o páchaní
trestného činu sa následne potvrdilo, nakoľko obžalovaný dobrovoľne vydal 1 ks igelitového vrečuška s
obsahom neznámej kryštalickej látky, ktorou bol pervitín, čo aj sám obžalovaný uviedol. Súd konštatuje,
že príslušníci PZ postupovali zjavne v súlade s Trestným poriadkom a to ihneď ako nadobudli podozrenie
o možnom páchaní trestnej činnosti a dôkaz, ktorý bol predmetom tohto podozrenia nadobudli zákonným

spôsobom v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Nie je ne mieste spochybňovať výpovede svedkov
príslušníkov PZ na hlavnom pojednávaní, keď dobrovoľným vydaním veci zo strany obžalovaného sa
potvrdilo, že svedkovia pojali podozrenie zo spáchania trestného činu dôvodne.Súd sa musel tiež vysporiadať so svedeckou výpoveďou svedka navrhnutého obhajobou J. A., ktorý
na hlavnom pojednávaní vypovedal v úplnom rozpore so svedkami - zasahujúcimi príslušníkmi PZ M.
H. a P. I., ktorý tvrdil, že na dotknutom mieste bol spoločne s obžalovaným, že tam prišli autom ešte s

ďaľšou osobou, ktorú nepozná, že čakal pri aute na obžalovaného. Vtom, že za ním prišli hliadkujúci
policajti a legitimovali ho, dôvod prečo tak urobili, uviesť nevedel a zároveň mu dali fúkať. Následne,
keď videli obžalovaného, išli za ním a pýtali sa ho, čo tu robí, kto je a nech všetko vyloží z vrecák a on
ich uposlúchol, pričom následne mu dali ruky na kapotu auta a jednou rukou vyťahoval veci z vrecák.
Že by niečo podpisoval obžalovaný na mieste prehliadky, nevidel. Vie, že ho policajti nepoučovali o jeho

právach. Následne ho vzali na policajnú stanicu, pričom on išiel za nimi vo svojom vozidle a ešte aj
dostal pokutu za to, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Túto svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako
tendenčnú s cieľom pomôcť obžalovanému oslobodiť sa spod obžaloby, keďže ako sám svedok uviedol,
je kamarátom obžalovaného. Zasahujúci príslušníci PZ zhodne vypovedali o okolnostiach dôležitých pre
trestné konanie a ich tvrdenia sú v celom rozsahu podporené zápisnicou o vydaní veci podľa § 89 ods.
1 Trestného poriadku. Je predsa absolútne proti zdravému rozumu, aby obžalovaný túto podpísal a nič

proti nej nenamietal, ak by bolo tvrdenie svedka J. A. pravdivé. Naviac nie je súdu zrejmé, aký motív
by mali príslušníci PZ vymyslieť si, že obžalovaný bol v čase, kedy ho zastavili sám a iné osoby tam
prítomné neboli. Ich výpovede sa zhodujú vo všetkých podstatných momentoch pokiaľ ide o miesto, čas,
dôvod zastavenia obžalovaného, dôvod prečo sa ho spýtali, či má veci dôležité pre trestné konanie, ako
aj správanie sa obžalovaného, ktoré v nich vzbudilo podozrenie páchania trestného činu, dobrovoľné

vydanie drogy s uvedením, že ide o pervitín, vykonania poučovacej povinnosti.

Súd na tomto mieste uvádza, že postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por odmietol vykonať dôkaz navrhnutý
obžalobou - konfrontáciu medzi svedkom J. A., a zasahujúci policajtami t. j. M. H. a P. I., nakoľko ide o
dôkaz, ktorý je pre rozhodnutie súdu nadbytočný, nakoľko hodnotenie rozdielnych výpovedí svedkov je

vecou voľnej úvahy súdu v rámci hodnotenia už skôr vykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach.

Po ustálení skutkového stavu a prijatí záveru, že obžalovaný u seba neoprávnene prechovával v
zistenom množstve pervitín, bolo potrebné zodpovedať otázku, či sa jednalo o množstvo prevyšujúce 10

obvykle jednorázových dávok psychotropnej látky, alebo mal obžalovaný pri sebe viac ako 10 násobok
obvykle jednorázovej dávky. Povinnosť súdu skúmať uvedené parametre vyplýva z ustanovenia § 135
Trestného zákona, ktoré predstavuje zákonné kritérium pre subsumovanie drogových trestných činov
pod ustanovenia § 171 a
§ 172 Trestného zákona. Zákonodarca zámerne odlíšil závažnosť prechovávania omamných látok

konzumentmi a dílermi, kedy zároveň určil, že pokiaľ má páchateľ pri sebe viac ako 10 obvykle
jednorazových dávok drogy, nie je relevantný jeho úmysel drogu užívať alebo distribuovať. Súd
zdôrazňuje, že pojem obvykle jednorázová dávka drogy je pojem právny, a preto o tom, čo sa považuje
za obvykle jednorazovú dávku drogy môže rozhodovaťvýlučne orgán činný v trestnom konaní a súd.
Počet dávok je však otázka skutková. Ustálená, a v tomto smere bohatá súdna prax jednoznačne

určila, že znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ je len podkladom pre záver
o počte obvykle jednorazových dávok drogy v tom smere, že poskytne odpovede na odborné otázky
spočívajúce v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený
materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou, a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v
nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. KEÚ PZ nie je oprávnené rozhodovať a stanovovať

množstvo, ktoré by malo tvoriť jednorazovú dávku konkrétnej drogy. Vychádzajúc z uvedeného potom
námietka obhajoby spočívajúca v tvrdení o nedostatkoch znaleckého posudku vypracovaného KEU PZ
BA z pohľadu konštatovania množstva bežných jednotlivých dávok drogy, ktoré by sa zo zaisteného
množstva drogy dali vyrobiť, keď zákonným pojmom je obvykle jednorázová dávka drogy, ktorých
množstvo nebolo v konaní dostatočne a hodnoverne preukázané neobstojí a rovnako tak neobstojí ani

námietka spočivajúca v tvrdení, že žiaden produkovaný dôkaz nenasvedčuje, že by bol obžalovaný
dílerom drog.

Pojem "obvykle jednorazovej dávky" sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej
hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorázová

dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa
§ 171 Trestného zákona a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom
hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj
subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujemspravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje, je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ,
ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením).

Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam
z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú
kvalitu (množstvo účinnej látky), nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, a
teda nejde o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej
látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného

činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla pokryté zavinením páchateľa, pretože
sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide
a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva, a to bez toho, že by poznali presné
zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť
kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy, pretože sa dá zistiť len expertíznym
skúmaním,vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave (napr. 4To/79/2016,

4To/65/2010,4To/11/2014, 1To/168/2001), ale aj z praxe iných súdov na území Slovenskej republiky
(napr. Krajský súd Žilina č. Jtk 14/2011) a je súčasťou rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr.
sp. zn. 6Tdo/66/2015, 3Tdo/25/2017).

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/25/2017 o.i. vyplynulo, že pri určovaní obvykle

jednorazovej dávky drogy nemožno aplikovať subjektívne kritérium (pozn. určovať jednorazovú dávku
podľa reálnej potreby a spotreby drogy individuálnym konzumentom - obvineným), pretože takýto
mechanizmus určovania počtu dávok nezohľadňuje rovnaký zákonný postup ku ktorémukoľvek
páchateľovi trestného činu podľa § 171 Trestného zákona. Predovšetkým ale najvyšší súd v
spomenutom rozhodnutí explicitne vyjadril nesprávnosť určovania obvykle jednorazovej dávky

prostredníctvom účinnej látky v droge, nakoľko pre bežného konzumenta nie sú údaje o množstve
účinnej látky v droge spravidla k dispozícii. Pri určovaní obvykle jednorazovej dávky drogy je preto vždy
nutné postupovať podľa hmotnostného kritéria, a nie podľa obsahu účinnej látky ovplyvňujúcej kvalitu a
účinok drogy. Napokon sa v citovanom uznesení najvyšší súd zaoberal aj otázkou správnosti premisy
vyslovenej Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 4To/44/2016, že: „Za jednu priemernú obvykle

jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje
minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg. Od celkovej hmotnosti
100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom posudzuje vo svojej
celistvosti a je bez významu, či mal páchateľ prechovávané množstvo drogy rozdelené na viacero častí.“

Najvyšší súd si uvedenú právnu vetu bez výhrad osvojil.

Spôsobom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy sa najvyšší súd zaoberal aj v rozsudku
sp.zn. 6Tdo/66/2015, v ktorom konštatoval, že „ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného zákona hovorí
o prechovávaní omamnej a psychotropnej látky a nie o prechovávaní účinnej látky v omamnej, či

psychotropnej látke“.

Súd dospel k záveru, že vyššie uvedené úvahy je potrebné aplikovať aj na prejednávaný prípad. Zo
znaleckého posudku vypracovanom KEU PZ BA č. PPZ-KEU-BA-EXP-2018/7834, na ktorého závery
sa znalkyňa pri svojom výsluchu v plnom rozsahu odvolala, vyplýva, že 1 ks vrecúška s obsahom bielej

kryštalickej látky, ktorý im bol predložený na skúmanie, obsahoval - metamfetamín s hmotnosťou spolu
1761 mg s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej
látky
33,6 % hmotnostného metamfetamínu. Podľa vyššie rozobratého spôsobu určovania počtu obvykle
jednorazových dávok obžalovaným prechovávané množstvo pervitínu zodpovedá 17,61 obvykle

jednorazovým dávkam drogy.

Na základe uvedeného potom súd aj odmietol v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. vykonať obhajobou
navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria,
nakoľko sa jedná o určovanie počtu obvykle jednorázových dávok drogy na podklade vyššie

spomenutého subjektívneho kritéria, ktorého správnosť bola negovaná už uznesením Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Tdo/56/2014 zo dňa 16.12.2014, a následne bol právny názor z uvedeného
rozhodnutia potvrdený viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu, vrátane spomínaného rozhodnutia
sp.zn. 3Tdo/25/2017.Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dna 27.2.2014, sp. zn. 2T/25/2008, právoplatným dna
27.2.2014 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona.

V prípade trestného činu podľa § 172 Tr. zák. je v skutkovej vete nutné uviesť celkové množstvo tej ktorej
konkrétnej látky, priemernú koncentráciou účinnej látky v nej obsiahnutej (vyjadrenú buď hmotnostným

percentom, alebo v mg, aby bolo zrejmé že ide o omamnú alebo psychotropnú látku) a rozsah činu.
Rozsahom činu je nutné rozumieť hodnotu „drogy“. Keďže skutková podstata trestného činu podľa §
172 Tr. zák. je tzv. „dílerskou skutkovou podstatou“, automaticky sa predpokladá, že páchateľ s látkou
nakladal spôsobom vyjadreným v písm. a) až d) ods. 1 vždy na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším
osobám. Z uvedeného dôvodu kvantifikácia rozsahu činu má zodpovedať hodnote drogy pri predaji
koncovým užívateľom (konzumentom). Vzhľadom teda na skutkovú podstatu trestného činu podľa §

172 Tr. zák. a jeho povahu, kedy sa automaticky predpokladá predaj a distribúcia ďalším osobám, je
hodnotu drogy potrebné vyčísliť vždy a to i v prípade, že táto nedosahuje hodnotu podľa § 172 ods. 2
písm. e) Tr. zák.

Z odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky ( č. l. 48) prečitaného na hlavnom pojednávaní

postupom podľa § 269 Tr. por. mal súd preukázané, že hodnota 1 gramu psychotropnej látky
metamfetamín v 2. štvrťroku 2018 v trnavskom kraji bola od 40 eur do 55 eur a teda zaistené množstvo
pervitínu bolo možné predať najmenej za sumu 70,44 eur ( to je 40 eur cena za 1 gram pervitínu x
zaistené množstvo pervitínu v prejednávanej veci 1,761 g sa rovná 70,44 eur).

K vykonanej úprave skutkovej vety súd uvádza, že v skutkovej vete obžaloby podanej pre trestný čin
podľa § 172 Tr. zák. nie je potrebné uvádzať počet obvyklých jednorazových dávok presahujúcich počet
10, keď pojem obvykle jednorazová dávka ako právny pojem je objektívnym znakom skutkovej podstaty
výlučne iba trestného činu podľa § 171 Tr. zák. s poukazom na § 135 Tr. zák. Z uvedeného dôvodu súd

v tomto smere upravil skutkovú vetu.
V ďalšom súd uvádza, že dôkazné prostriedky a dôkazy netvoria súčasť skutkovej vety. Vyhodnocovať
dôkazy môže výlučné orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Ak sú v skutkovej vete uvedené citá-
cie dôkazných prostriedkov alebo dôkazov, môže uvedené implikovať, že orgán aplikujúci právo prene-
chal vyhodnocovanie dôkazov subjektom, ktoré na to nie sú oprávnené. Ak by sme pripustili správnosť

disponovania znaleckých posudkov, odborných vyjadrení alebo písomných potvrdení do skutkovej ve-
ty, potom si rovnako dobre obhájime existenciu aj iných dôkazných prostriedkov alebo dôkazov v skut-
kovej vete. Napríklad: „Podľa vyjadrenia svedka A. B.páchateľ C. D. napadol poškodenú E. F.“.Alebo
„Podľa kamerového záznamu páchateľ namieril zbraň na poškodeného A. B.“.A tak podobne. NS SR vo
svojom uznesení sp. zn. 6Tdo/82/2017 k predmetnej problematiku uvádza: „K formálnej úprave znenia

skutku, najvyšší súd dodáva, že v ňom nemožno odkazovať na znalecké posudky či odborné vyjadre-
nia a podobne, nakoľko ide vždy o záver súdu. Spôsob, akým súd dospel k skutkovým zisteniam, uve-
dením zdroja informácie, konajúci súd vyjadrí až v odôvodnení rozhodnutia.“
Vychádzajúc z uvedeného potom súd ako nadbytočné vypustil zo skutkovej vety obžaloby odkaz na
znalecký posudok KEU PZ Bratislava pod. č. PPZ-KEU-BA-EXP-2018/7834 a informáciu o cenách drog

v Slovenskej republiky zistených policajtami NAKA.

K výroku o treste obžalovaného.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest

zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon
v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby mimimálne 10 rokov
(zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 172 ods. 2 Tr.zák. je 10 až 15 rokov),
t. j. ide o obzvlášť závažný zločin (§ 11 ods. 3 Tr.zák.).

U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona,keďžebolužvminulostiodsúdený(pozn.okremodsúdeniaOSNZsp.zn.2T/25/08,naktorésúd
akonapriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Tr.zákonaneprihliadol,keďžetotoodsúdeniejeznakom
kvalifikovanej skutkovej podstaty, z odpisu z registra trestov výplývajú aj iné odsúdenia obžalovaného,
ktoré dosiaľ neboli zahladené). S poukazom na uvedené bolo u obžalovaného potrebné pri absencii

poľahčujúcej okolnosti a prítomnosti priťažujúcej okolnosti upraviť zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona
(zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou
a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Senát okresného súdu po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v § 172
ods. 2 Trestného zákona ( 10 až 15 rokov) podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona spôsobom uvedeným v
§ 38 ods. 8 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe
od 11 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného vyplývajúc najmä z jeho odpisu registra trestov a výpisu
z registra priestupkov možno konštatovať, že obžalovaný má sklony k protispoločneskému chovaniu a
páchaniu trestných činov rôzneho charakteru. Rovnako tak možno konštatovať, že na obžalovaného
zjavne predchádzajúce odsúdenia spojené aj s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody
nemali žiadny prevýchovný vplyv.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna
zložka trestu a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,

že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chraneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove pachateľa,

teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Na základe horeuvedeného potom súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 11 rokov a 8 mesiacov, nakoľko dospel k záveru, že takto uložený trest zodpovedá všetkým

zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Trestného
zákona konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vypývajúcej z jeho povahy a spôsobu
spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,
jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je aj
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu súd pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu s maximálním stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd zároveň uložil obžalovanému ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu ochranný dohľad v trvaní

dva roky postupom podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods.
1 Trestného poriadku).