Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010202
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113010202.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom 11.09.2019 v trestnej veci
proti obžalovanému Q. U. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/16/2013 zo dňa 21.11.2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného Q. U.
spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že

- dňa 17.4.2011 asi o 21.08 hod. v Prešove na ulici Námestie Kráľovnej pokoja, pred nákupným
strediskom Družba, pri bezbariérovom prístupe schodiska, po predchádzajúcom nedorozumení,
bezdôvodne fyzicky napadol X. W. tým spôsobom, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavej strany
tváre v dôsledku čoho tento spadol na zem na kolená, čím týmto konaním mu spôsobil zranenia a to:
zlomeninu tela sánky vpravo s minimálnym posunom úlomkov, zlomeninu uhla sánky vľavo s posunom

úlomkov otvorenú do ústnej dutiny, odstránenie dvoch zadných stoličiek v dôsledku úrazu a poranenie
lôžkového nervu sánky vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou
v trvaní 54-56 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., Q. X, s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnil.
V dôvodoch odvolania uvádza, že okresný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, avšak

s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku sa nie je možné stotožniť. Obžalovaný spáchanie trestnej
činnosti v celom rozsahu poprel a na svoju obhajobu okrem iného uviedol, že v kritickej dobe sa
pohyboval dole schodiskom a to pomocou dvoch barlí a pod schodmi zbadal skupinku ľudí, kde následne
jeden z nich ostal ležať na zemi, on mal výron a z toho dôvodu mal sadrový obväz a dve barly.
Následne sa dozvedel, že bol pánom W. označený za útočníka, používanie barlí mu bránilo napadnúť
poškodeného. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje okrem poškodeného X. W. aj svedok K.

O., ktorý incident videl zo vzdialenosti asi 40 metrov. Ako útočníka jednoznačne označil obžalovaného
Q. U., ktorého opoznal aj pri rekognícii. K popisu útočníka svedok O. uviedol, že tento mohol mať 165 až170 cm, zúčastnil sa rekonštrukcie, kde bol poškodený X. W., obžalovaný a ďalších asi desať deti a určite
to bol obžalovaný, ktorý napadol poškodeného. Všetko sa to odohralo vedľa schodov, videl to na vlastné
oči a útočníka opoznal aj podľa fotografie pri vykonaní rekognicie. Zo skutku obžalovaného jednoznačne

usvedčuje poškodený X. W., ktorý uviedol, že v kritickej dobe, keď vychádzali so W. z baru, oproti išiel
obžalovaný, ktorý ho jednou ranou zrazil na kolená. Odvolateľ hodnotení obhajobu obžalovaného ako
tendenčnú, účelovú, s úmyslom vyviniť sa. Má za to, že súd dostatočne nevyhodnotil všetky dôkazy
prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania a pri rozhodovaní o vine rozhodol predčasne a tým
aj nezákonne. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudkom v zmysle ust. § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je možné považovať za
dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci, podľa názoru krajského súdu, vykonané

dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne a zákonné rozhodnutie predmetnej veci nevyhnutné.

Dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané vyplývajú nielen z obsahu zápisníc
o hlavných pojednávaniach, ale aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd uviedol
nielen to, ktoré konkrétne dôkazy vykonané boli, ale skutočne veľmi podrobne a v zhode s tým, ako boli

produkované aj obsah jednotlivých dôkazov.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere považuje krajský súd za správne a úplné a preto
nepovažujezapotrebnéskutočnostiuvádzanévdôvodochprvostupňovéhorozhodnutiaznovaopakovať
a na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere odkazuje.

Avšak nielen v tomto smere, ale podľa názoru krajského súdu, po všetkých stránkach odôvodnenie
napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky, ktoré sú naň kladené ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku,
podľa ktorého, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu, ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto.

Z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil,
na základe ktorých skutočností a prečo dospel k záveru, ktorý prezentoval vo výroku napadnutého
rozsudku. Ani úvahám súdu prvého stupňa, ani spôsobu hodnotenia dôkazov z jeho strany niet čo
vytknúť a krajský súd ich považuje za jasné, logické a presvedčivé a preto si ich v celom rozsahu osvojil.

Vzhľadom na námietky prezentované v odvolaní okresného prokurátora považuje krajský súd za
potrebné len opätovne zvýrazniť niektoré skutočnosti.

Obžalovanýakotozovšetkýchjehovýpovedívyplýva,spáchanieskutkupopiera.Tvrdí,žepoškodeného
X. W. nenapadol, ani napadnúť nemohol, pretože v čase, keď tento mal byť napadnutý sa nachádzal na

schodisku, po ktorom schádzal z reštaurácie Družba, odkiaľ odchádzal spolu s I. F. a manželkou, pričom
on išiel pomaly vzhľadom na to, že sa pohyboval len pomocou dvoch barlí a na pravej mal sádrový
obväz.Včase,keďbolnaschodoch,zaregistrovalnapravoodschodiskatrochchlapov,ktorýmspočiatku
nevenoval pozornosť, následne si všimol, že jeden kľačí na zemi a ostatní sa rozpŕchli pritom ten čo bol
na zemi povedal Q. W., aby volala sanitku. Až na druhý deň mu volal svedok F., že mu volal poškodený,

že ho mal napadnúť on.

Podľavýpovedepoškodenéhonahlavnompojednávaní(vktorejsúoprotijehovýpovediamvprípravnom
konaní rozpory, ktoré nevedel vysvetliť) mal poškodený potom, čo sa stretol so W., ktorá ho pozvala napivo, keď vychádzali z baru stretnúť obžalovaného, ktorý niečo utrúsil, na čo sa ho opýtal, čo hovorí a
vzápätí dostal ranu a išiel do kolien.

Tie tvrdenia poškodeného nepodporuje vo svojich výpovediach ani len svedkyňa Q. W., ktorá mala s
poškodeným byť a ktorá uviedla, že potom, čo po záverečnej odišli z baru registrovala ako dole pri
schodoch stála nejaká skupina chlapcov, ktorí sa medzi sebou hádali, W. sa pri nich pristavil a začal s
nimi niečo riešiť, ona sa však akurát rozprávala s priateľkou I. (svedkyňou I., teraz U.), ktorá tam čakala
na priateľa, zrazu počula volanie o pomoc, W. kľačal na kolenách, podal jej do ruky telefón, aby volala

sanitku. V tom čase, keď sa rozprávala s priateľkou, stál obžalovaný na poschodí s barlami.

Okolnosť, že v čase, keď malo dôjsť k napadnutiu poškodeného stál obžalovaný na schodoch,
potvrdzuje aj svedkyňa I. I., vtedajšia priateľka a terajšia manželka obžalovaného, svedok I. F., ale
aj ďalší svedkovia, ktorí v tom čase ani predtým v bare neboli ani v spoločnosti obžalovaného, ani v
spoločnosti poškodeného. Ide o svedkov Q. Z. a Q. O.. Svedok Q. Z. uviedol, že keď fajčil na balkóne

videl U., ako ide dolu schodmi, v čase keď schádzal v blízkosti schodov registroval skupinku osôb, ktoré
asi vypité, strhla sa medzi nimi nejaká výmena názorov, nevie ako a jeden z nich kľačal na zemi. Ako sa
tam dostal, to nevidel. V čase, keď sa strhla šarvátka stál U. niekde v strede schodov. W. Q. O. tak isto
potvrdil, že bol fajčiť na terase, počul zdola hluk, prišiel k zábradliu, videl ako na zemi kľačí muž vo veci
asi 35 rokov, pri mužovi bola skupinka možno 5 - 6 chlapcov, dvaja bežali k parkovisku, dvaja traja ku

Kafečku, medzi tým vychádzal U., ktorého videl niekde na medziposchodí a mal barly.

Vo vzťahu k výpovedi svedka K. O., ktorý mal podľa tvrdení uvádzaných v podanom odvolaní
obžalovaného zo spáchania skutku tak isto usviedčať je v prvom rade potrebné uviesť, že okolnosti,
na ktoré odvolateľ poukazuje, tento svedok skutočne uvádzal v podstate takýmto spôsobom či už v

prípravnom konaní alebo pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2014. Vzhľadom na
rozpory vo výpovediach, vzhľadom na skutočnosť, ktorú uvádzal pri rekonštrukcii, aj vzhľadom na
celkovú situáciu na mieste činu samotnom, však o výpovedi tohto svedka boli pochybnosti, na ktoré
napokon poukázal krajský súd vo svojom predošlom rozhodnutí sp. zn. 1To 34/2014. Aj z uvedeného
dôvodu bol preto svedok po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu (teda rozsudku zo dňa

13.03.2014) v konaní pred súdom opätovne vypočutý. Výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní
dňa 21.09.2017 však bola znova odlišná od jeho pôvodných výpovedí, keďže uvádzal, že videl príchod
sanitky po incidente, bol vzdialený 14 až 17 metrov a skutok priamo nevidel, videl len chlapa na zemi.
Nevedel, kto je poškodený a obžalovaného prvý krát videl na fotke na polícii. Nemôže tvrdiť, že tým, kto
napadol poškodeného bol obžalovaný. Z jeho výpovede vyplýva, že to bol poškodený, ktorý ho oslovil, či

mu pomôže svedčiť, na čo on reagoval, že nemôže, pretože incident nevidel, no poškodený mu povedal,
že on to všetko zariadi. Ak teda vzhľadom na všetky vyššie uvádzané okolnosti aj skutočnosti plynúce z
dôvodov napadnutého rozhodnutia, dôkazná situácia aj bez výpovede svedka O. neumožňovala urobiť
nepochybný záver o tom, že skutok, ktorý obžaloba kládla obžalovanému za vinu, tento skutočne
spáchal, výpoveď svedka O. uvedený záver, teda záver o tom, že nebolo preukázané, že skutok spáchal

obžalovaný (skôr naopak) ešte viac utvrdzuje.

Odvolanie prokurátora preto z uvedených dôvodov rozhodne nie je možné považovať za dôvodné a ako
také ho krajský súd podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.