Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513201892
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:3513201892.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUD. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu YOGI, spol. s.r.o., Brnianska
2, 911 57 Trenčín, právne zastúpený JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, Poľovnícka 10, 915 01
Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému F.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX M.,
právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné,

o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k.11C/150/2014-154 zo dňa 21.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok súdu 1.inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 240,- Eur a z
trov právneho zastúpenia vo výške 3.634,13 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 100, § 101, § 107, § 451 ods.1,2 a §
657 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní tvrdil, že v medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a ak žalobca plnil žalovanému, jednalo sa o plnenie bez
právneho dôvodu. Súd však z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca dňa 25.02.2010 poukázal sumu 4.000,- Eur
na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo je preukázané jednak výpismi z účtu žalobcu o odoslaní

peňazí i výpisom z účtu žalovaného o pripísaní, resp. vložení peňazí na účet. Keďže sa jedná o zmluvu
pôžičke, premlčacia lehota je 3-ročná, ktorá v deň podania žaloby na súd t.j. 22.02.2013 neuplynula.
Preto súd na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadal.

4. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne
uzatvorená v súlade s ust. § 657 OZ Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca dňa 25.02.2010

poskytol žalovanému prevodom na účet žalovaného sumu 4.000 eur, ktorá bola žalovanému pripísaná
na účet dňa 26.02.2010. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v lehote najneskôr do 31.12.2010.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca finančnú hotovosť v sume 4.000 eur,
reálnežalovanémuspôsobom,ktorýboldohodnutývústnejzmluveopôžičke,atoprevodomnaúčetdňa
25.02.2010 (týmto dňom sa zmluva stala platnou) previedol, teda peniaze žalovanému boli poskytnuté.

5. Z ust. § 657 vyplýva, že na uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže
takáto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťouobsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky,
z obsahu musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu ( peňazí ) Keďže táto zmluva
je reálnou zmluvou ( kontraktom ), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu

pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne. Teda vznik zmluvy o pôžičke predpokladá nielen dohodu zmluvných strán,
aleajskutočnéodovzdaniepredmetupôžičkydlžníkovi.Ažreálneodovzdaniepredmetupôžičkyzakladá
právny vzťah zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, kedy sa okrem samotného
uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyžaduje aj ďalší úkon, t.j. odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. A

až splnením uvedených podmienok vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi pôžičku, teda vrátiť to, čo
mu bolo zo strany veriteľa požičané. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa 30.06.2012 a konštatoval, že v danom prípade k reálnemu odovzdaniu
peňazí žalovanému došlo (čo on ani nepoprel), nakoľko z výpisu účtu žalobcu i z výpisu účtu žalovaného
jednoznačne bolo preukázané, že peniaze boli prevedené z účtu žalobcu na účet žalovaného, a z
potvrdenia SLSP, a.s. je zrejmé, že dňa 26.02.2010 žalovaný sumu 4.000,- Eur v hotovosti vybral. Bola

tedasplnenápodmienkaodovzdaniapredmetupôžičky,pretozmluvaopôžičkevzniklaasúdjupovažuje
za platnú.

6. Ďalej z výpovedí svedkov mal súd za preukázané, že žalovaný žiadal peniaze pre seba, že mali byť
plnené na jeho účet. Ďalej mal za preukázané, že v čase poskytnutia pôžičky, t.j. 25.02.2010, žalovaný

disponoval zostatkom na účte v sume 908,25 Eur, čo vzhľadom na podnikateľské aktivity žalovaného,
nie je vysoká suma.

7. Potvrdenie zo dňa 26.02.2010, ktoré mal podpísať G.. P. N., súdu nebolo doložené v origináli,
samotný G.. N. poprel, že by takéto potvrdenie podpisoval, nakoľko žalovanému nikdy žiadne potvrdenie

nepodpisoval. On žiadne finančné prostriedky od žalovaného nikdy nežiadal. Taktiež na trestné
oznámenie podané na svedka T. za krivú výpoveď, súd v tomto konaní neprihliadal. Preto súd na základe
vykonaného dokazovania podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenia
sumy 4.000,- Eur titulom zmluvy o pôžičke.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej O.s.p.),účinného do 30.06.2016. Konštatoval, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu
a preto mu priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 240,- Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume výške 3.634,13 Eur.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Uviedol, že žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Suma 4.000,- Eur, ktorá
je predmetom konania, bola na jeho bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pripísaná dňa
26.02.2010 a v ten istý pracovný deň odovzdaná v hotovosti G.. P. N., švagrovi žalovaného. G.. P. N.

opakovaneuviedolžalovanému,ževzhľadomktomu, žeonaspoločnosťsručenímobmedzeným,ktorej
je spoločníkom a konateľom (Chemkostav Trading. s.r.o.) má exekučne blokované účty, je potrebné, aby
bol použitý bankový účet žalovaného na poukázanie sumy 4.000,- Eur v prospech G.. N.. Vzhľadom na
blízkerodinnévzťahymedzižalovanýmaG..N.avzájomnédobrévzťahyexistujúcevtomčasežalovaný
súhlasil, aby bol jeho bankový účet použitý na tento účel bez bližších informácií o tom, o akú platbu,

resp. na aký účel majú bvť dané finančné prostriedky použité.V ten istý deň. kedy bola suma 4.000,-
Eur pripísaná zo strany žalobcu na bankový účet žalovaného, ju v celosti žalovaný v hotovosti zo svojho
bankového účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. vybral a odovzdal celú čiastku 4.000,- Eur v priestoroch
pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. na Námestí slobody v Humennom G.. N.. Pri tomto odovzdaní bola
prítomná aj manželka žalovaného A. Š., ktorá bola svedkom odovzdania hotovosti v sume 4.000,- Eur

žalovaným G.. N., ako aj svedkom toho ako G.. N. ubezpečuje žalovaného, že celú túto záležitosť on
sám osobne vysporiada a žalovaný s touto finančnou operáciou nemá žiadne ďalšie povinnosti. G.. N. pri
preberaní u peňažnej čiastky podpísal vlastnoručne žalovanému prevzatie sumy 4.000,- Eur v hotovosti
pochádzajúce od žalobcu dňa 26.02.2010. Toto písomné potvrdenie je súčasťou spisového materiálu.
Žalovaný nemá a nikdy nemal vedomosť o tom na aký účel alebo z akého titulu boli tieto peniaze zaslané

na jeho bankový účet v prospech G.. N., nakoľko sa nikdy nezúčastnil rokovaní medzi splnomocneným
zástupcom žalobcu a G.. N.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa malo jednať o pôžičku, ide výlučne o zmluvu
uzavretú medzi žalobcom a G.. N., ktorý uistil žalovaného, že z vybratia a odovzdania tejto sumy pre
žalovaného nevyplývajú žiadne dôsledky. Žalovaný v priebehu súdneho konania opakovane žiadal,aby bola ako svedkyňa vypočutá A. Š.. Konajúci súd návrh na vykonanie tohto dôkazu bez ďalšieho
odôvodnenia zamietol. Rovnako zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania formou grafologického
skúmania pravosti podpisu G.. N. na origináli predmetného potvrdenia o prevzatí čiastky 4.000,- Eur,

ktorým žalovaný disponuje napriek tomu, že navrhované dôkazy by preukázali pravdivosť tvrdení
žalovaného. Počas konania žalovaný poukázal na to, že považuje tvrdenia E. T., ktorý vypovedal v tejto
právnej veci ako svedok na pojednávaní dňa 27.04.2015 za nepravdivé a účelové, nakoľko žalovaný sa
nikdy nestretol s E. T.m a prvýkrát ho videl až ako svedka na pojednávaní a teda nikdy nemohol ani v
jeho prítomnosti dojednať zmluvu o pôžičke. Pre ilustráciu, svedok E. T. uviedol, že pri týchto údajných

rokovaniach, ktorých sa žalovaný podľa tvrdenia svedka mal zúčastniť, mal žalovaný žiadať pôžičku
od žalobcu za účelom odblokovania svojich exekučne zablokovaných účtov, pričom bolo v konaní
preukázané, že žalovaný v tom čase exekučne zablokované účty nemal a mal na účte kladný finančný
zostatok. Práve naopak G.. N. mal v rozhodnom období exekučne zablokované účty a bol to práve on kto
z tohto dôvodu požiadal žalovaného o súčinnosť pri výbere a odovzdaní platby, ktorú chcel od žalobcu
prevziať bezhotovostným prevodom, ale nemohol tak urobiť, nakoľko mal účty zablokované. Žalovaný

toto konanie svedka E. T. považuje za protiprávne a z tohto dôvodu podal dňa 30.04.2015 trestné
oznámenie na príslušnom orgáne činnom v trestnom konaní. Okrem toho na preukázanie svojich tvrdení
uvádza žalovaný aj ďalšiu skutočnosť zrejmú z výpovede svedkov E. T. Y. G.. N., ktorá preukazuje, že
svedkovia, minimálne jeden z nich uvádza nepravdivé skutočnosti. Kým E. T. vo svojej výpovedi tvrdil,
že pri jednaniach o poskytnutí pôžičky bol okrem neho osobne prítomný aj žalovaný a G.. N., práve G..

N. vo svojej výpovedi naopak tvrdil, že on sa nikdy rokovania o takejto téme nezúčastnil a v žiadnom
prípade nebol prítomný na stretnutí, kde sa táto záležitosť prerokovávala. Taktiež G.. N. ako svedok na
pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že o pôžičke 4.000,- Eur pre žalovaného nevedel a že je to istým
spôsobom nezmyselné, lebo firma TK Trading s.r.o., kde je žalovaný konateľom dostala v tom čase na
účet 100.000.-Eur, z čoho sa 70.000,- Eur použilo na vyrovnanie pre YOGI spol. s.r.o. a zvyšok žalovaný

vybral, mal ich pre svoj prospech, preto je nezmyselne hovoriť o nejakej pôžičke. Konajúci súd sa
nezaoberal hodnovernosťou svedeckej výpovede E. T., ktorá bola kľúčovým podkladom pre rozhodnutie
v tejto právnej veci napriek tomu, že je tu zjavný rozpor s výpoveďou druhého svedka, a tiež napriek
tomu, že pán T. nie je štatutárom ani zamestnancom žalobcu a tvrdí, že sa údajne zúčastňoval práve
rokovaní o údajnej pôžičke pre žalovaného na miestach výrazne vzdialených od sídla žalobcu a bydliska

svedka aj žalovaného. Navyše sa súd nezaoberal otázkou, či žalobca štandardne poskytuje pôžičky bez
akejkoľvek písomnej zmluvy a prípadného overenia podpisov. Ak by sa tým zoberal, bolo by zistené,
že žalobca pri pôžičkách poskytnutých v minulosti vždy vyžadoval formu notárskej zápisnice a úradne
overené podpisy zmluvných strán a v tomto konkrétnom prípade žalobca tvrdí, že žalovanému poskytol
pôžičku bez akéhokoľvek listinného dôkazu a ďalšieho overenia. Neexistencia akéhokoľvek listinného

dôkazu v tomto konkrétnom prípade preukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným sa nemohlo jednať o
právny vzťah z titulu pôžičky.Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovanému poskytol pôžičku, je nepochopiteľné,
prečožalovanéhopredpodanímžalobynikdynevyzvalnavráteniepôžičkyaniústneanipísomne.Pokiaľ
by skutočne bola medzi stranami sporu dojednaná zmluva o pôžičke s určeným dátumom splatnosti,
podaniu žaloby by jednoznačne predchádzalo vyzvanie dlžníka na vrátenie pôžičky. Aj na základe tejto

skutočnosti žalovaný zdôraznil, že nikdy nedošlo k poskytnutiu pôžičky žalobcom žalovanému. Žalovaný
nikdy nežiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky, nakoľko nebol v takej finančnej situácii, aby ju potreboval.
Poukazáal to aj skutočnosť, že v lehote jedného mesiaca po tejto udalosti vyplatil v mene spoločnosti,
ktorej je spoločníkom a konateľom žalobcovi 70.000,- Eur za postúpenie pohľadávky jednorazovým
bankovým prevodom. Dôkaz, ktorý vykonal súd ohľadne zisťovania zostatku na účte žalovaného

vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. považuje žalovaný za irelevantný vo vzťahu k prejednávanej veci,
nakoľko výška aktuálneho zostatku nepreukazuje stav finančnej hotovosti u žalovaného. Žalovaný mal v
tom čase viacero bankových účtov jednak ako fyzická osoba aj podnikateľ a skúmaná výška zostatku na
jednom bankovom účte, keď súd neskúmal zostatky finančných prostriedkov na iných bankových účtoch
nemôže preukazovať skutočný finančný stav žalovaného. Žalovaný trvá na tom, že pokiaľ má žalobca za

to, že v prospech žalovaného plnil sumu 4.000.- Eur bez právneho dôvodu, uplatňuje si voči žalovanému
vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto opakovane žalovaný namieta premlčanie nároku žalobcu v
tejtoprávnejveci,nakoľkokpremlčaniunárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniadochádzavlehote
dvoch rokov a premlčacia doba na uplatnenie takéhoto nároku tak žalobcovi uplynula dňom 31.12.2012,
t.j. pred podaním žaloby na súd dňa 22.02.2013. Žalovaný počas celého konania namietal premlčanie

nároku žalobcu a žiadal, aby konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu, avšak konajúci súd na
námietku premlčania neprihliadol. Rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou spočívajúcou vtom, že súd
zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu formou znaleckého posudku na posúdenie pravosti
podpisu G.. N. na origináli potvrdenia o prevzatí čiastky 4.000,- Eur od žalovaného, ktorý by potvrdilskutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne pravosti tejto listiny a tým aj existenciu pôžičky medzi G.. N.
a žalobcom, ako aj návrh žalovaného na vypečutie svedkyne A. Š.. Žalovaný má preto za to, že mu
bolo odňaté Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu a bol naplnený odvolací dôvod podľa

§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

XX. Žalobcovi bolo odvolanie prostredníctvom jeho právnej zástupkyne doručené na vyjadrenie dňa
22.12.2015. Vyjadrenie zo strany žalobcu k odvolaniu žalovaného súdu zaslané nebolo.

11. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 C.s.p.).

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13.Nezávislosťrozhodovaniasúdovsamusíuskutočňovaťvústavnomavzákonnomprocesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 157
ods. 2 OSP (teraz § 220 ods. 2 CSP). Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu
na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s
argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd
musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej, ktorej strany, postačuje, že sa s jej
argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.

14. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp.
právne závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplývajú. Tento rozsudok preto nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. V dôsledku toho je nutné odôvodnenie napadnutého

rozsudku považovať za nepreskúmateľné.

15. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalobca žalovanému sumu 4.000,-
Eur dňa 25.02.2010 a to prevodom z účtu žalobcu na účet žalovaného. Zmluva o pôžičke mala byť
uzatvorená ústne. Nakoľko žalovaný v dohodnutej dobe požičanú sumu nevrátil, žalobca ho viackrát

telefonicky vyzýval a urgoval o vrátenie dlžnej sumy. Na výzvu žalovaný nereagoval, preto sa domáha
vrátenia finančných prostriedkov prostredníctvom žaloby podanej na súde. Žaloba bola na súde podaná
dňa 22.02.2013. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a skutočnosti uvádzané žalobcom považoval
za nepravdivé. Tvrdil, že so žalobcom nemal nikdy žiadne záväzky a od žalobcu si nikdy žiadne peniaze
nepožičal titulom pôžičky. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že práve spoločnosť

TKTrading,s.r.o.,kdeonjekonateľomnadobudlanazákladezmluvyoodplatnompostúpenípohľadávky
uzavretej dňa 09.04.2010 so spoločnosťou YOGI spol. s r.o. pohľadávku vo výške 76.346,01 Eur, za
ktorú spoločnosti YOGI spol. s r.o. riadne zaplatil prevodom peňazí na jej bankový účet. Následne dňa
09.04.2010 bola uzavretá zmluva o odplatnom postúpení predmetnej pohľadávky medzi postupom TK
Trading s.r.o. a postupníkom F.. P. Š., na základe čoho všetky práva a povinnosti z tejto pohľadávky

prešli na žalovaného ako na postupníka. Čo sa týka sumy 4.000,- Eur, žalovaný tvrdil, že si myslel, že ide
o nejakú vrátku preplatku za to čo bolo už zaplatené a bolo nad rámec. So žalobcom sa nemal rozprávať
o tom o aké peniaze, resp. aký právny titul ide potom čo mu došli peniaze na jeho účet. Rozprával sa
o tom iba s p. G.. N., ktorý mu povedal, že to bolo dohodnuté. Ďalej žalovaný tvrdil, že peniaze 4.000,-Eur, ktoré mu prišli na účet vydal G.. N. a to dňa 26.02.2010. Peniaze mali byť odovzdané pobočke
Slovenskej sporiteľne na Námestí Slobody v Humennom bezprostredne potom, ako mu na jeho účet
nabehli. Peniaze mal žalovaný vybrať z účtu a dať ich G.. N. a to za prítomnosti svojej manželky, ktorá

nie je sestrou G.. N., ale sestra je manželkou pána G.. N.. Žalovaný tvrdil, že poskytol svoj účet na tieto
účely iba v tomto jedinom prípade a bolo to len z jedného dôvodu, lebo G.. N. všetky svoje osobné
účty, všetky svoje firemné účty a taktiež aj účty, na ktorých bol disponentom mal zablokované titulom
exekučného konania JUDr. W.. Žalovaný s poskytnutím peňazí súhlasil, keďže v tom čase mali s G..
N. dobré vzťahy. K narušeniu vzťahov došlo až od apríla, mája 2010, kedy zaplatil spoločnosti YOGI

spol. s.r.o. zo spoločnosti, kde bol konateľom, za pohľadávku 70.000,- Eur. Žalovaný mal pochybnosti
o vierohodnosti svedeckej výpovede svedka G.. N., nakoľko medzi nimi sa vedú viaceré spory. Preto
žiadal, aby súd vykonal ako dôkaz výsluch jeho manželky, ako aj dôkaz na vykonanie grafologickej
skúšky pravosti podpisu G.. N. na potvrdení o prevzatí peňazí. Mal za to, že navrhované dôkazy sú
dôkazy potrebné na preukázanie, že medzi žalovaným a žalobcom nevznikol nikdy právny vzťah zo
zmluvy o pôžičke. Pokiaľ žalobca mal za to, že poskytol na účet žalovaného sumu 4.000,- Eur, môže

sa jednať iba o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je bezdôvodným obohatením a za tých okolnosti
namietal žalovaný premlčanie nároku žalobcu, keďže žaloba bola podaná vo februári 2013 a premlčacia
lehota uplynula dňa 31.12.2012.

16. Súd prvej inštancie nevykonanie dôkazu výsluchom svedka a to manželky žalovaného, ako aj návrh

na vykonanie grafologickej skúšky pravosti podpisu G.. N. zamietol a konštatoval, že sú nepodstatné pre
rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že v konaní úlohou súdu nebolo zisťovanie na čo peniaze žalovaný
použil, nakoľko sa jedná o vzťah medzi troma osobami. Potvrdenie o prevzatí peňazí, ak by aj tento
dôkaz bol pravdivý, týka sa vzťahu žalovaného s G.. N., nie žalovaného so žalobcom. Avšak k tomuto
dôkazu sa G.. N. vyjadril, že ho nepodpisoval a žalovaný môže mať takýchto potvrdení či dokladov ako

jeho príbuzný množstvo.

17. Z výpovede svedka G.. P. N. okrem iného vyplýva, že o pôžičke 4.000,- Eur nevedel, určitým
spôsobomtobolonezmyselné,lebofirmaTKTradings.r.o.dostalanaúčet100.000,-Eur,70.000,-Eursa
použilo na vyrovnanie účtu pre YOGI spol. s.r.o. a zvyšok pán Š. vybral, mal ich vo svoj prospech, preto

bolo nezmyselné hovoriť o nejakej pôžičke. Nepamätal sa, že by bol na nejakom spoločnom rokovaní,
keďže odvtedy už uplynulo viac ako 5 rokov a rovnako nevedel uviesť, či bol prítomný na rokovaní o
poskytnutí pôžičky. On však od žalobcu nikdy žiadnu pôžičku nežiadal. On v tom čase súkromný účet
nemal. Manželkin účet v tej dobe nebol blokovaný. Blokovaný bol účet firmy Chemkostav Trading a účet
jeho mamy, kde mal dispozičné právo narábať s účtom. Ak by chcel dostať peniaze od spoločnosti YOGI

spol. s.r.o., tak by sa dohodol, aby mu peniaze dali na ruku, v hotovosti a podobne. Má za manželku
sestru žalovaného. Ich vzťah sa však v súčasnej dobe nedá nazvať priateľským. Medzi nimi sú viaceré
spory. Z výpovede svedka E. T. vyplýva, že žalovaného pozná z videnia a asi 3 - 4 krát sa so žalovaným
rozprával. Žalovaný mal dlžiť nejakú sumu, zároveň bol v príbuzenskom pomere s p. G.. N. a žiadali
nejaké peniaze na odblokovanie účtu. Jednalo sa asi o 10.000,- Eur. Peniaze pýtal sám p. Š.. Pán Kuric

mu nechcel dať takúto sumu a nevedel presne uviesť akú sumu nakoniec požičal. S pánom O. chodieval
na rokovania v jeseni a v zime v roku 2010. Stalo sa to aj na Salaši Krajinka, kde bol prítomný on, pán
O. a G.. N. a pán Š.. Žalovaný mal peniaze použiť na odblokovanie nejakého účtu, výslovne na to si
peniaze pýtal. Boli tam asi hodinu, pokiaľ si dobre pamätal, predmetná pôžička sa dohodovala asi na
dvoch stretnutiach. Akú úlohu zohrával p. G.. N. nevedel uviesť. Mal pocit ako keby G.. N. radil G.. Š.,

nakoľko vzájomne komunikovali. Malo byť dohodnuté, že požičané peniaze vráti p. Š. F.. O.. Okrem
stretnutia na Salaši Krajinka sa v rovnakej zostave stretli napríklad aj na pumpe, kde sa na isto dohodlo,
že táto pôžička, resp. peniaze budú zaslané Š.. Výška pôžičky predmetom rokovania vtedy nebola,
toto sa dojednalo na Salaši Krajinke, čo bolo ďalej nevedel uviesť, toto bolo posledné rokovanie.

18. Podľa ust.§ 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania, tak ako bolo popísané vyššie súd prvej inštancie vyvodil,
že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzavretá v súlade s ust.§ 657 Občianskeho zákonníka

zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca dňa 25.02.2010 poskytol žalovanému prevodom na účet
sumu 4.000,- Eur, ktorá bola žalovanému pripísaná na účet dňa 26.02.2010. Žalovaný sa mal zaviazať
vrátiť požičanú sumu v lehote najneskôr do 31.12.2010. Súd prvej inštancie konštatoval reálny prevod
sumy4.000,-Eur,tedapeniazežalovanémuboliposkytnuté.Kreálnemuodovzdaniupeňazížalovanémudošlo, nakoľko z výpisu účtu žalobcu i z výpisu účtu žalovaného jednoznačne bolo preukázané, že
peniaze boli prevedené z účtu žalobcu na účet žalovaného.

20. Odvolací súd konštatuje, že skutočne bolo preukázané, že reálne k odovzdaniu peňazí žalovanému
došlo. Zároveň z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. je zrejmé, že dňa 26.02.2010 žalovaný sumu
4.000,- Eur v hotovosti vybral, teda podmienka odovzdania predmetu pôžičky bola splnená. Ďalšie
podstatné náležitosti obsahu dohody však podľa názoru odvolacieho súdu preukázané neboli a
odvolacia námietka žalovaného v tomto smere je dôvodná. Skutočne, tak ako to tvrdí súd prvej inštancie

v dôvodoch svojho rozhodnutia podstatnou náležitosťou obsahu dohody o pôžičke je okrem označenia
zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka
vrátiť veci rovnakého druhu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na dôkaz založený na č.l. 6
spisu, pohyb na účte, z ktorého vyplýva, že suma 4.000,- Eur bola skutočne zúčtovaná 25.02.2010,
účel platby však uvedený nie je. V konaní o vrátení pôžičky leží na žalobcovi dôkazné bremeno o tom,
že plnenie žalovanému poskytol, ako aj to, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke.

Nestačí, že bolo plnenie žalovanému skutočne reálne poskytnuté. Pokiaľ by plnenie nebolo poskytnuté
na základe zmluvy o pôžičke, mohlo by ísť o iný právny dôvod poskytnutia plnenia, mohlo by sa jednať
aj o bezdôvodné obohatenie, tak ako tvrdí žalovaný v obrane proti tvrdeniu žalobcu.

21. Odvolací súd zhodne so žalovaným a jeho odvolacími námietkami nepovažuje za preukázané, že

žalovaný žiadal peniaze pre seba a že mali byť plnené na jeho účet titulom poskytnutia pôžičky. Uvedené
skutočne spochybnil vo svojej výpovedi G.. P. N. a presne sumu, ktorá mala byť poskytnutá ako pôžička
nepotvrdil ani svedok T., pričom na tieto svedecké výpovede poukazuje súd prvej inštancie pri hodnotení
výsledkov dokazovania. Hodnotenie súdu prvej inštancie, že z výpovede svedkov mal za preukázané, že
žalovaný žiadal peniaze pre seba, podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá zistenému skutkovému

stavu tak ako ho popísal tak súd prvej inštancie, ako i odvolací súd vyššie.

22. Možno však prisvedčiť súdu prvej inštancie, že čo do zisťovania originality podpisu na potvrdení zo
dňa 26.02.2010 G.. P. N., tento poprel, že by takéto potvrdenie podpisoval, zároveň poprel, že žiadne
finančné prostriedky od žalovaného nikdy nežiadal. Preto sa i odvolaciemu súdu javí ako nepodstatné

pre rozhodnutie vo veci samej vykonanie grafologickej skúšky pravosti podpisu G.. N.. Inak je to s
výpoveďou manželky žalovaného, ktorá mala byť prítomná pri odovzdávaní peňazí G.. N.. Manželka
žalovaného mala potvrdiť, že medzi žalovaným a žalobcom nevznikol nikdy právny vzťah zo zmluvy o
pôžičke, ale že finančné prostriedky boli určené G.. N., žalovaný ich vybral a v deň, keď boli pripísané
na účet G.. N. odovzdal. Uvedená otázka je podľa názoru odvolacieho súdu dôležitá vo vzťahu k

právnej kvalifikácií nároku žalobcu i k otázke premlčania. Záver súdu prvej inštancie o nevykonaní
dôkazu navrhovaného žalovaným čo do výsluchu jeho manželky je podľa názoru odvolacieho súdu
neodôvodnený, pričom mu chýbala predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúc z
priebehu konania a stavu dokazovania, tak ako ho popísal vyššie odvolací súd. V tejto súvislosti bol preto
žalovaný postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako žalobca v konaní. Odvolací súd poukazuje

na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 350/08 z 30.09.2010.

23.Pretoodvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenépostupompodľa§389ods.1písm.b/ C.s.p.zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa znova zaoberať otázkou právneho titulu vzniku záväzkového
vzťahu medzi stranami sporu, vykonať dokazovanie výsluchom manželky žalovaného, tak ako to
žalovaný navrhol v priebehu konania, ako to namietal v odvolacom konaní, vyporiadať sa v tomto
rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, argumentáciou strán sporu a následne vo veci znova rozhodnúť

a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených teraz v § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.