Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201078
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016201078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,

PhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu
(sťažovateľa): VERCAJCH CENTRUM spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, Zvolen, IČO: 36
004 359, zastúpeného JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Rudlovská cesta 47, Banská
Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104142504/2016 z 20. novembra 2016 a
č. 104142335/2016 z 20. novembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 24S/161/2016-47 z 30. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 24S/161/2016-47 z 30. júna 2017 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.KrajskýsúdvBanskejBystrici(ďalejlen„správnysúd“)rozsudkomč.k.24S/161/2016-47z30.06.2017
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104142504/2016 z 20.11.2016 a
č. 104142335/2016 z 20.11.2016. Žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania

nepriznal.

2.Vodôvodnenírozsudkusprávnysúduviedol,žepredmetompreskúmaniabolirozhodnutiažalovaného
č. 104142504/2016 z 20.11.2016 (zdaňovacie obdobie február 2012) a č. 104142335/2016 z 20.11.2016
(zdaňovacie obdobie marec 2012), ktorými boli potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica
(ďalej aj „správca dane“) č. 103790000/2016 z 25.08.2016 a č. 103790542/2016 z 25.08.2016.

3. Rozhodnutie správcu dane č. 103790000/2016 z 25.08.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za február 2012 v sume 35 549,45 €, bolo odôvodnené tým, že správca dane neuznal žalobcovi
odpočítanie dane z faktúry č. 420404 zo 17.02.2012 v sume 241,62 € a č. 420403 zo 17.02.2012 v sume
430,20 € od dodávateľa KESTLER Co, spol. s r.o. za opravu motorového vozidla Renault Scienic II
Monospace.Vtejtočastinebolorozhodnutiepredmetomsúdnehoprieskumu.Správcadanetiežneuznal
žalobcovi nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k
predávaným bytom v nasledujúcich prípadoch:

A/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s G. s predmetom zmluvy byt č. X na prízemí v stavbe
so súp. č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc. č. XXXX/X, v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria ovýmere 66 m2 vo veľkosti 7355/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2 vo
veľkosti 7355/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 vo veľkosti 7355/45488,
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti 7355/45488. Kúpna cena bola

stanovená na 102 540,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu 20 508,80 € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 82 031,20 € bez
DPH. Vklad bol povolený 06.02.2012.
B/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s Y. H. s predmetom zmluvy byt č. X na

prízemí v stavbe so súp.č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc.č. XXXX/X, v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu k vyššie uvedenému bytu, spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 7794/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7794/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
149 m2 vo veľkosti 7794/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti

7794/45488.Kúpnacenabolastanovenána108660,-€,ztohocenabytuaspoluvlastníckehopodieluna
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 21 732,- € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 86
928,20 € bez DPH. Vklad bol povolený 06.02.2012.
C/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s Z. s predmetom zmluvy byt č. X na 1.

poschodí v stavbe so súp.č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc.č.XXXX/X, v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, k vyššie uvedenému bytu, pripadajúci spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých je
postavený dom, v ktorom sa byt nachádza - parcela registra CKN č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 3898/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere

377 m2 vo veľkosti 3898/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2 vo veľkosti
3898/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti 3898/45488. Kúpna
cena bola stanovená na 54 400,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu 10 868,80 € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 83 531,20 € bez

DPH. Vklad bol povolený 06.02.2012.

4. Rozhodnutie správcu dane č. 103790542/2016 z 25.08.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za marec 2012 v sume 25 687,46 €, bolo odôvodnené tým, že správca dane neuznal žalobcovi
odpočítanie dane z faktúry č. 6312223017 od dodávateľa Stredoslovenská energetika a.s. na sumu

30,67 € (DPH 6,13 €), ktoré súviselo s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA s.r.o. V tejto
časti nebolo rozhodnutie predmetom súdneho prieskumu. Správca dane tiež neuznal žalobcovi nárok
na odpočítanie dane vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom
v nasledujúcich prípadoch:
A/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s H. F. a Z. J. s predmetom zmluvy byt č. X na

druhom nadzemnom podlaží v stavbe so súp.č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN, parc.č.
XXXX/X a XXXX/XX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 7754/45488, č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7754/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria

o výmere 149 m2 vo veľkosti 7754/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo
veľkosti 7754/45488 a č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 vo veľkosti 7754/45488.
Kúpna cena bola stanovená na 102 610,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 20 522,- € s DPH (DPH bola priznaná v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 82 088,- € bez

DPH. Vklad bol povolený 29.03.2012.
B/ Žalobca ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s D. P. s predmetom zmluvy byt č. X na prízemí v
stavbe so súp. č. XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc.č. XXXX/X a XXXX/XX, v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a k vyššie uvedenému bytu, spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcela registra CKN č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 vo veľkosti 7170/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7170/45488, č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
149 m2 vo veľkosti 7170/45488, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti
7170/45488, č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 vo veľkosti 7170/45488. Kúpnacena bola stanovená na 90 000,- €, z toho cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu 18 000,- € s DPH (DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie február 2012) a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch 72 000,- € bez

DPH. Vklad bol povolený 30.03.2012.

5. Správca dane vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom
konštatoval, že predmetom kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností bol aj predaj spoluvlastníckeho
podielu k pozemkom patriacim k predávanému bytu, išlo o parcely, na ktorých nehnuteľnosť stojí, a ktoré

sú vedené v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria, teda o pozemok zastavaný stavbou
- stavebný pozemok. Nakoľko išlo o predaj časti bytu vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba
stojí do piatich rokov od kolaudácie (kolaudačné rozhodnutie č. V2011-08/879/B/6/C/12/Mt, vydané
20.12.2011 a právoplatné 23.01.2012), predaj tejto nehnuteľnosti nebol v zmysle § 38 ods. 1 a 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) oslobodený od dane a na byt
aj súvisiace pozemky sa vzťahuje rovnaký režim zdanenia. Žalobca bol povinný k spoluvlastníckemu

podielu k pozemkom a k bytom pri ich predaji uplatniť za zdaňovacie obdobie február 2012 DPH spolu
v sume 35 415,07 € (zo sumy 212 490,40 €) a v zdaňovacom období marec 2012 DPH spolu v sume
25 681,33 € (zo sumy 154 088,- €). Správca dane konštatoval, že daňový subjekt tým, že nepriznal a
neodviedol DPH z predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom porušil § 19
ods. 1, § 38 ods. 1 a 2 zákona o DPH. V danom prípade išlo o dodanie bytov, ktoré vznikli rekonštrukciou

starého kaštieľa. Platiteľ po rekonštrukcii nepredával celú nehnuteľnosť, ktorej prvá kolaudácia bola pred
viac ako piatimi rokmi, ale predával jej časti - jednotlivé byty, ktorých prvá kolaudácia bola v roku 2012.
Žalobca síce budovu kaštieľa nadobudol kúpou v roku 2005 bez dane, avšak tým, že sa rozhodol zmeniť
jej technický stav a vybudovať v nej byty, musel svoj postup pri uplatnení režimu zdanenia posudzovať
v súvislosti s prestavbou pôvodnej stavby na byty. Platiteľ dane sa pri predaji jednotlivých bytov nemôže

rozhodnúť, či predaj bytov oslobodí od dane alebo nie. Predaj bytov podlieha DPH, nakoľko ich predaj je
uskutočnený do piatich rokov od prvej kolaudácie. Platiteľ predal byty spolu so stavebnými pozemkami
(byt a spoluvlastnícky podiel k pozemkom bol predaný jednou kúpnou zmluvou a išlo o pozemky, na
ktorých stavba stojí) a teda sa na ne vzťahuje rovnaký režim zdanenia ako je uplatnený pri bytoch.
Správca dane tiež z odpovede Miestneho úradu Bratislava - Devín č. 132/848/2016/ZE/140 z 23.03.2016

zistil, že Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a
doplnkov, podľa záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je dotknutá parcela č. XXXX/X
a XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. G., funkčné využitie územia malopodlažná zástavba obytného územia, kód
102. Z uvedeného správca dane vyvodil, že predmetné parcely sú podľa územného plánu považované
za stavebné pozemky a podliehajú zdaneniu v rovnakom režime ako byty.

6. Žalovaný svojimi rozhodnutiami odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. Poukázal
na to, že predávané byty vznikli rekonštrukciou existujúcej nehnuteľnosti - kaštieľa, zaradeného
do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, ktorý žalobca nadobudol v roku 2005 od štátu. K
predmetným bytom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt, právoplatné

dňom 23.01.2012. S poukazom na § 38 ods. 1 zákona o DPH uviedol, že v prípade predaja jednotlivých
bytov a nebytových priestorov vzniknutých v rámci nadstavby, prístavby a rekonštrukciou pôvodnej
nehnuteľnosti, ktorá si vyžadovala kolaudáciu, sa považuje pre účely zákona o DPH za prvú kolaudáciu.
Byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti sú posudzované na účely počítania päťročnej
lehoty pri ich predaji ako samostatné časti nehnuteľnosti. Žalobca po rekonštrukcii nepredával celú

nehnuteľnosť,ktorejprvákolaudáciabolaviacakopred5rokmi,alejejčasti-jednotlivébyty,ktorýchprvá
kolaudácia nadobudla právoplatnosť v roku 2012. Predaj predmetných bytov podlieha DPH, nakoľko ich
predaj bol uskutočnený do 5 rokov od ich prvej kolaudácie. Správca dane postupoval podľa žalovaného
v súlade so zákonom o DPH, keď považoval dotknuté pozemky za stavebné, nakoľko všetky parcely
registra CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX sú definované ako zastavané plochy

a nádvoria. Vo vzťahu k námietke, že pozemky, ktoré nie sú zastavané stavbou, nie sú stavebnými
pozemkami aj vzhľadom ku skutočnosti, že sú národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá podlieha režimu
podľa osobitného zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon č. 49/2002
Z.z.“) žalovaný poukázal na vyjadrenie Mestskej časti Bratislava - Devín, z ktorého vyplýva funkčné
využitie územia ako málopodlažná zástavba obytného územia a mal za to, že predmetné pozemky sú

stavebnými pozemkami a spôsob zástavby je v tomto území len limitovaný určitými obmedzeniami tak,
ako to bolo uvedené vo vyjadrení mestskej časti. Preto bol postup správcu dane podľa žalovaného
súladný s § 38 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď stavebné pozemky, ktoré boli dodávané spolu s bytmi,
zdanil príslušnou sadzbou DPH.7. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe namietal, že budovu kaštieľa nadobudol v roku 2005 a
k predaju bytov (a súvisiacich pozemkov) došlo až v roku 2012. Z uvedeného dôvodu mal zato, že predaj

nehnuteľností bol oslobodený od DPH s poukazom na § 38 ods. 2 druhá veta zákona o DPH. Naopak
žalovaný počítal päťročnú lehotu odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia č. V2011-08/879/
B/6/C/12/Mt z 20.12.2011, t.j. od 23.01.2012. V konaní nebolo sporné nadobudnutie nehnuteľnosti
(kaštieľa) žalobcom v roku 2005. Žalobca zaťažil DPH predaj bytov a podielov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu. Bez zaťaženia DPH došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na

pozemkoch C KN parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX. Zo zmlúv a príslušného
listu vlastníctva vyplýva, že stavba súp. č. XXX je postavená na parcele č. XXXX/X a XXXX/XX. S
prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle § 38 ods. 1 druhá veta zákona o DPH, platného v čase
prevodu nehnuteľností, sa byty a nebytové priestory na účely oslobodenia od DPH považujú za časti
stavby, v prípade bytov a nebytových priestorov je oslobodené od DPH ich dodanie, pokiaľ k nemu
dôjde po piatich rokoch odo dňa prvej kolaudácie stavby (alebo bytov a nebytových priestorov v nej

umiestnených) alebo odo dňa prvého začatia užívania bytov a nebytových priestorov. Z kolaudačného
rozhodnutia č. V2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011 vyplýva, že v rámci kolaudačného konania
došlo k povoleniu dodatočnej zmeny stavby pred jej dokončením a povoleniu užívania stavby: „3
rodinné dvojdomy v radovej zástavbe a jeden samostatne stojaci dvojdom - Z.“, na bytový dom R.. Z
kolaudačného rozhodnutia tiež vyplýva, že bytový dom má 8 bytových jednotiek, prestavbou kaštieľa

bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek, z ktorých päť bolo predmetom kúpnych zmlúv
spolu s podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a podielom k pozemkom.
Vzhľadom k uvedenému dospel správny súd k záveru, že vyhodnotenie správcu dane, ktorý za začiatok
päťročnej lehoty v zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH považoval deň právoplatnosti uvedeného
kolaudačného rozhodnutia, nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Podstatné je, že

prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek, ktoré boli ako časť stavby
skolaudované vyššie uvedeným rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu ich prvou kolaudáciou je kolaudácia
v roku 2012 a nakoľko byty boli predané v roku 2012 nemožno konštatovať, že na predaj týchto častí
stavby - bytov a nebytových priestorov sa oslobodenie od DPH vzťahuje. Súladne so zákonom nemožno
ani tvrdiť, že k predaju bytov došlo po piatich rokoch odo dňa ich užívania s tým, že žalobca stavbu

kaštieľa nadobudol v roku 2005 a to vzhľadom k tomu, že byty vznikli až prestavbou kaštieľa a ich
užívanie bolo povolené citovaným kolaudačným rozhodnutím.

8. Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný
pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 (§ 38 ods. 2 zákona o DPH).

Vzhľadom k uvedenému podľa správneho súdu predaj bytov a nebytových priestorov podliehal DPH. V
konečnom dôsledku kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola cena bytov a podielov na spoločných
častiach stanovená s DPH, v čom žalobca ako daňový subjekt nepochybil. Na stavebný pozemok sa v
prípade jeho dodania so stavbou vzťahuje právny režim stavby (bytu). Ak teda išlo o stavebné pozemky,
nesúladná so zákonom je podľa správneho súdu argumentácia žalobcu, že k dodaniu pozemkov došlo

po uplynutí piatich rokov od prvej kolaudácie stavby, resp. od jej prvého začatia užívania.

9. Správny súd poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 461/2009 Z.z., ktorým bolo novelizované
ustanovenie § 38 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorej „sa navrhuje odstrániť nejednoznačnosť
pri aplikácii tohto ustanovenia. Cieľom tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré

tvoria časť nehnuteľnosti, boli posudzované na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti
nehnuteľnosti“. Správny súd považoval za súladné so zákonom, pokiaľ žalovaný ako prvú kolaudáciu
stavbypovažovalkolaudáciu,vrámciktorejdošlokpovoleniuužívaniaprestavbouvzniknutýchsiedmych
bytových jednotiek.

10. Žalobca ďalej namietal, že pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli stavebnými
pozemkami a ich dodanie tak bolo oslobodené od DPH. Tvrdil, že za stavebné pozemky možno
považovať len tie pozemky, na ktorých stojí stavba, nakoľko tieto sú skutočne zastavané. Zároveň v
tomto prípade pozemky stavbou nezastavané nie je možné podľa žalobcu považovať za stavebné z
dôvodu, že ako súčasť kultúrnej pamiatky podliehajú prísnemu režimu a je absolútne vylúčené, aby

bolo kedykoľvek v budúcnosti možné na nich čokoľvek stavať. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že
zákon o DPH neustanovuje, čo je stavebným pozemkom. Odkaz pod čiarou k § 38 ods. 1 odkazuje na
§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“),
podľa ktorého stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce aleboúzemným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Z
administratívneho spisu vyplýva, že všetky pozemky (parc.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/XX) sú v katastri nehnuteľností vedené ako zastavané plochy a nádvoria v zmysle § 9 písm. i/

zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „katastrálny zákon“). Pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako zastavané
plochy a nádvoria môže a nemusí byť stavebným pozemkom. Ak ide o pozemok zastavaný stavbou,
ide o stavebný pozemok vždy, nakoľko spĺňa jednu z definícií podľa § 43h stavebného zákona. Ak
takýto pozemok (označený ako zastavané plochy a nádvoria) zastavaný nie je, nemusí ísť nevyhnutne

o stavebný pozemok. Naopak, stavebným pozemkom môže byť aj pozemok označený ako „záhrady“.
Určujúcim faktorom pre stanovenie pozemku ako stavebného je, či patrí do časti územia určeného
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím za zastavanie.

11. V tomto smere niet podľa správneho súdu pochybností, že pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/XX
sú stavebnými pozemkami, nakoľko z listu vlastníctva vyplýva, že na nich je postavená stavba súp.č.

XXX a tieto pozemky tak bez ďalšieho spĺňajú definíciu stavebného pozemku podľa § 43h stavebného
zákona. U ostatných pozemkov (parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX) žalovaný resp. správca dane
skúmali, či ide o časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. Zistili, že Územný plán
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov podľa záväznej
časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je dotknutá parcela č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k.

ú. G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia, kód 102. Právnemu záveru,
ktorý daňové orgány z tejto skutočnosti vyvodili, a teda, že ide o stavebné pozemky, nemožno podľa
správneho súdu nič vytknúť.

12. Žalobca sa podľa názoru správneho súdu mýli ak tvrdí, že za stavebné pozemky možno považovať

len pozemky, na ktorých stojí stavba, nakoľko ide len o jednu z definícii stavebného pozemku podľa
§ 43h stavebného zákona. Aj pozemok stavbou nezastavaný je stavebným pozemkom, pokiaľ spĺňa
jednu z ďalších definícií stavebného pozemku a teda, že ide pozemok, ktorý je časťou územia určeného
územným plánom obce na zastavanie alebo určeného územným plánom zóny na zastavanie alebo
určeného územným rozhodnutím na zastavanie. Pokiaľ teda daňové orgány z vykonaného dokazovania

s poukazom na § 43h stavebného zákona vyvodili, že ide o pozemok určený územným plánom obce na
zastavanie a na základe takéhoto skutkového zistenia dospeli k záveru, že dodanie takéhoto pozemku
nepodlieha oslobodeniu od DPH, nejde o výsledok nesprávneho právneho posúdenia.

13. Skutočnosť, že zákon č. 49/2002 Z.z. v § 27 ods. 2 zakazuje vykonávať v bezprostrednom okolí

nehnuteľnej kultúrnej pamiatky stavebnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové
hodnoty kultúrnej pamiatky podľa správneho súdu neznamená, že takýto pozemok, určený územným
plánom obce na zastavanie, stráca charakter stavebného pozemku. Ani § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002
Z.z. nezakazuje akúkoľvek stavebnú alebo inú činnosť, ale iba takú, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové
hodnoty kultúrnej pamiatky. Ak zákon č. 49/2002 Z.z. ustanovuje podmienky a postupy pri obnove,

rekonštrukcii, prestavbe a aj užívaní nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou, ide o rozšírenie
všeobecných technických požiadaviek na výstavbu v porovnaní so stavbami, ktoré kultúrnou pamiatkou
nie sú.

14. Podľa správneho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový

stav na riadne posúdenie veci, nakoľko nevykonal reálne overenie, či dotknuté pozemky sú stavebnými
pozemkami. Naopak, z administratívneho spisu je zrejmé, že sa žalovaný a správca dane touto
skutočnosťou zaoberali a vychádzali z informácie Mestskej časti Bratislava - Devín, ktorá je pre
katastrálne územie G. stavebným úradom. Žalobca tvrdil, že Mestská časť Bratislava - Devín nie
je orgánom kompetentným na rozhodovanie o charaktere dotknutých pozemkov. Uvedená mestská

časť ale o charaktere pozemkov nerozhodovala, nakoľko charakter pozemkov vyplýva zo zákona
(§ 43h stavebného zákona) a z územného plánu Mesta Bratislava. Preto na poskytnutie žiadanej
informácie správcovi dane bol stavebný úrad dostatočne kompetentný. Ak žalobca namietal, že žalovaný
postupoval v rozpore s § 3 zákona č. 49/2002 Z.z., podľa ktorého orgány štátnej správy na ochrane
pamiatkového fondu sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

a krajské pamiatkové úrady, z § 4, § 10 a § 11 zákona č. 49/2002 Z.z. nevyplýva žiadnemu z týchto
orgánov kompetencia určiť, ktorý pozemok je alebo nie je stavebným pozemkom. Správny súd dodal,
že predmetom konania nebola stavebná činnosť žalobcu v súvislosti s národnou kultúrnou pamiatkou,
jej obnova, rekonštrukcia alebo prestavba. Administratívnym konaním nebolo stavebné konanie aledaňové konanie zamerané prostredníctvom daňovej kontroly na zistenie resp. preverenie skutočnosti
rozhodujúcej pre správne určenie dane. Zisťovanie, či pozemok je alebo nie je stavebným pozemkom u
orgánov štátnej správy, ktorým takáto kompetencia zo zákona nevyplýva, by bolo preto podľa správneho

súdu nadbytočné.

15. Žalobca napokon namietal porušenie základných zásad správneho (daňového) konania, keď tvrdil,
že žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, neúplne zistil skutkový stav a neprihliadol
na dôkazy predložené žalobcom. K uvedenému správny súd uviedol, že ak zo žalobnej námietky

vyplýva, že žalovaný hodnotil vykonané dokazovanie jednostranne, takáto námietka je len vyjadrením
nesúhlasu s hodnotením správcu dane (a žalovaného) a sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie, že žalovaný neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom je
nekonkrétne bez toho, aby žalobca uviedol, na ktorý dôkaz predložený žalobcom žalovaný (a správca
dane) neprihliadol vôbec a aký vplyv malo takého pochybenie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Tvrdením žalobcu, že kaštieľ, v ktorom sa predané byty nachádzajú a pozemky, na ktorých je postavený,

sú národnou kultúrnou pamiatkou, sa žalovaný a správca dane zaoberali. Meritom veci ale nebolo
zisťovanie, či predmetom kúpnych zmlúv bola alebo nebola národná kultúrna pamiatka, ktorú skutočnosť
žalovaný ani nespochybňoval. Meritom veci bolo zistenie, či pozemok, majúci charakter národnej
kultúrnej pamiatky, je alebo nie je stavebným pozemkom a či v tomto smere sa na neho vzťahuje režim
oslobodenia od dane.

16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote
kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného

zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu
trov konania.

17. V dôvodoch uviedol, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď za prvú kolaudáciu stavby
považoval kolaudáciu, v rámci ktorej došlo k povoleniu užívania prestavbou vzniknutých siedmych

bytovýchjednotiek.Uvedenéjepodľažalobcuvrozpores§38ods.1a2zákonaoDPH.Podľažalobcuje
nepochybné,žestavbakaštieľa,vktorejsanachádzajúbyty,prevodktorýchbolposudzovanývsúvislosti
s povinnosťou žalobcu odviesť DPH, sa začala užívať pred viac ako piatimi rokmi pred týmto prevodom.
Kolaudácia, ku ktorej došlo rozhodnutím z 20.12.2011, právoplatným dňa 23.01.2012, teda nemôže byť
považovaná za prvú kolaudáciu danej stavby. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ním nešlo o kolaudáciu

jednotlivých bytov v stavbe sa nachádzajúcich, ale o kolaudáciu stavby ako takej. Z uvedeného je nutné
vyvodiť, že pre posúdenie plynutia päťročnej lehoty nemá toto kolaudačné rozhodnutie žiadny význam.

18. Pokiaľ sa správny súd stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného, že pre posúdenie charakteru
dotknutých parciel ako stavebných pozemkov je postačujúca informácia poskytnutá Mestskou časťou

Bratislava - Devín, takýto postoj správneho súdu je podľa žalobcu formalistický a absentuje v ňom
snaha o chápanie vecí v súvislostiach. Napriek skutočnosti, že dané parcely sú súčasťou územia
určeného na zastavanie málopodlažnou zástavbou, je s ohľadom na ich charakter ako národnej kultúrnej
pamiatky bezpochyby potrebné pri posudzovaní ich charakteru, teda toho či sa skutočne jedná alebo
nejedná o stavebné pozemky, osloviť orgány, v ktorých kompetencii je v stavebnom konaní vyslovenie

súhlasu alebo nesúhlasu so stavebnou činnosťou na takýchto pozemkoch, pričom takýmito orgánmi sú
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a krajské pamiatkové
úrady.

19. S poukazom na ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z. (§ 2 ods. 1, § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, b/, §

14 ods. 1 a ods. 2, § 29 ods. 2 a 4) žalobca namietal, že nie územný plán rozhoduje, či národná kultúrna
pamiatka, ktorá je zahrnutá do územia určeného na zastavanie, je skutočne stavebným pozemkom, ale
orgányuvedenévzákoneč.49/2002Z.z.rozhodujú,činárodnákultúrnapamiatkabudemôcťbyťvyužitá
ako stavebný pozemok. Tento dôkaz opakovane navrhnutý žalobcom žalovaný nevykonal, a teda riadne
nezistil skutkový stav veci. V tejto súvislosti žalobca dodal, že cieľom zákona o DPH bolo zaťažiť daňou

také stavebné pozemky, ktoré stavebnými pozemkami funkčne sú a môžu byť v tomto zmysle aj využité.

20.Ďalejžalobcaspoukazomna§18ods.1aods.2a§27ods.2zákonač.49/2002Z.z.namietal,žena
základe citovaných ustanovení zákona nie je možné považovať pozemky v okolí plášťa stavby kaštieľa,ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, a ktoré sú sami kultúrnou pamiatkou, za stavebné pozemky.
Za stavebné pozemky nemožno podľa žalobcu považovať ani len tie parcely, ktoré sa nachádzajú v
ochrannom pásme kultúrnej pamiatky.

21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu stotožnil s právnym posúdením veci
správnym súdom.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2
SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods.

4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

23. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol
žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104142504/2016 z 20.11.2016
a č. 104142335/2016 z 20.11.2016, ktorými boli potvrdené rozhodnutia Daňového úradu Banská

Bystrica č. 103790000/2016 z 25.08.2016 a č. 103790542/2016 z 25.08.2016 o určení rozdielu DPH
žalobcovi za zdaňovacie obdobia február a marec 2012, keď správca dane dospel k záveru, že dodanie
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX nie
je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

25. Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane
dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch
od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej

časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže
rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory
sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.

26. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania

stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie
odsek 1.

27. Podľa § 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a

pozemok zastavaný stavbou.

28. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty
kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich

metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak
nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou
pamiatkou aj pozemok.

29. V zmysle § 38 ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie stavby alebo jej časti vrátane

dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch
od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej
časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti. Platiteľ sa môžerozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory
sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.

30. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres L. IV, obec L., k.ú. G. mal kasačný súd za
preukázané, že pozemky parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2 a parc. č.
XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 sú zastavané stavbou (kaštieľ) so súp.č. XXX.
V prípade pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ide o zastavané plochy a nádvoria, pričom
tieto zastavané stavbou nie sú.

31. Mestská časť Bratislava Devín rozhodnutím č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2012, povolila dodatočnú zmenu stavby pred dokončením stavby a
povolilaužívaniestavby:„3rodinnédvojdomyvradovejzástavbeajedensamostatnestojacidvojdom-Z.
ul., L. G., „S.: SO XX - dvojdom - bytová jednotka č. X“, na bytový dom R., s ôsmymi bytovým jednotkami
s tým, že prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek (byt č. 1 - 7).

32. Z dotknutých kúpnych zmlúv vyplýva, že žalobca nepredával stavbu - kaštieľ ako celok, ale predával
samostatne jednotlivé byty (byt č. 1, 3, 5, 6 a 7) ako časti stavby (kaštieľa) vrátane spoluvlastníckeho
podielu na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX.

33. S poukazom na znenie § 38 ods. 1 zákona o DPH sa kasačný súd stotožnil s právnym posúdením
skutkového stavu preskúmavanej veci daňovými orgánmi a správnym súdom, a to že v danom prípade
päťročná lehota na účely možnosti oslobodenia predaja bytov vrátane spoluvlastníckeho podielu na
pozemkochoddanezačalaplynúťodprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutiaMestskejčastiBratislava
Devín č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011, t.j. od 23.01.2012. V prejednávanej veci totiž išlo

o predaj (dodanie) bytov (byty č. 1, 3, 5, 6 a 7) ako samostatných častí stavby - kaštieľa so súp. č.
XXX, nachádzajúceho sa v k.ú. G., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Dotknuté byty boli v zmysle
kolaudačného rozhodnutia č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt z 20.12.2011 vybudované práve prestavbou
kaštieľa, pričom týmto kolaudačným rozhodnutím bola táto zmena stavby (prestavba kaštieľa) povolená
a zároveň bolo povolené aj jej užívanie, t.j. bolo povolené užívanie prestavbou vzniknutých siedmych

bytových jednotiek (byty č. 1 až 7).

34. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že zákonom č. 471/2009 Z. z. došlo k zmenám a doplneniu
zákona o DPH, a to aj vo vzťahu k § 38 ods. 1 zákona o DPH, kedy za slová „kolaudácie stavby“, slová
„užívanie stavby“ a slová „užívania stavby“ boli vložené slová „alebo jej časti“ a na konci § 38 ods. 1

zákona o DPH bola pripojená veta „Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa
prvej vety považujú za časť stavby.“

35. V dôvodovej správe k návrhu zákona č. 471/2009 Z.z. je vo vzťahu k uvedeným zmenám zákona
o DPH (§ 38 ods. 1) uvedené: „Navrhuje sa odstrániť nejednoznačnosť pri aplikácii tohto ustanovenia.

Cieľom tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti, boli
posudzované na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti nehnuteľnosti“. V tejto súvislosti
kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť
predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová
správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Teleologický výklad (e

rationelegis)jevýkladúčelový,ktorýmázabezpečiťnájdenieúčeluazmysluprávnejnormy.Teleologický
výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy.

36. V zmysle vyššie uvedeného, ak teda žalobca predával samostatne jednotlivé byty, ako časti stavby
- kaštieľa, ktoré vznikli jeho prestavbou, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane

podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH bolo potrebné vziať do úvahy prvú kolaudáciu stavby (bytového domu),
ktorou bolo povolené ich užívanie, t.j. ktorou bolo povolené užívanie prestavbou vzniknutých siedmych
bytových jednotiek (byty č. 1 až 7) ako samostatných častí stavby - kaštieľa. Na základe uvedeného
dospel kasačný súd k záveru, že predaj dotknutých bytov podliehal dani, keďže tento sa uskutočnil do
piatich rokov od ich prvej kolaudácie.

37. Podľa kasačného súdu správca dane a žalovaný dospeli tiež k správnemu právnemu záveru, že
rovnako predaj spoluvlastníckych podielov na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
XX a XXXX/XX podliehal dani.38. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že zákon o DPH ustanovuje osobitný režim aj na dodanie
pozemku.

39. V zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie pozemku okrem dodania
stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie
odsek 1.

40. Zákon o DPH pojem stavebný pozemok nedefinuje, avšak v § 38 ods. 1 odkazuje na § 43h
stavebného zákona. Podľa 43h ods. 1 stavebného zákona sa stavebným pozemkom rozumie časť
územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na
zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

41. Dodanie pozemku sa teda posudzuje podľa toho, či je predmetom dodania stavebný pozemok

alebo pozemok, ktorý podľa § 43h staveného zákona nespĺňa kritériá stavebného pozemku. Dodanie
pozemku, okrem stavebného, je oslobodené od dane. Dodanie stavebného pozemku naopak dani
podlieha. Ak sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie § 38 ods. 1 zákona
o DPH, t.j. uplatní sa na jeho dodanie rovnaký režim ako na stavbu. Ak sa teda dodávajú stavebné
pozemky spolu so stavbou, ich daňový režim sa bude spravovať podľa toho, aký daňový režim sa bude

uplatňovať na dodanú stavbu. V prípade jej zdaňovania sa bude zdaňovať aj dodaný stavebný pozemok
a v prípade dodania stavby s oslobodením od dane sa oslobodenie od dane bude vzťahovať aj na
dodanie stavebného pozemku.

42. Vo vzťahu k pozemkom parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2 a parc.č.

XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 mal kasačný súd z listu vlastníctva č. XXXX,
vedeného pre okres L. A., obec L., k.ú. G. za preukázané, že tieto sú zastavané stavbou - kaštieľ so
súp.č. XXX. Z uvedeného dôvodu ide o pozemky stavebné v zmysle § 43h ods. 1 stavebného zákona,
ktorých dodanie v zmysle § 38 ods. 2 zákona o DPH dani podlieha. Zároveň je potrebné dodať, že ak
sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie § 38 ods. 1 zákona o DPH, t.j.

uplatní sa na jeho dodanie rovnaký režim ako na stavbu alebo jej časť, a ako už bolo vyššie uvedené,
predaj dotknutých bytov dani podliehal.

43. Čo sa týka pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, kasačný súd mal z listu vlastníctva
č. XXXX, vedeného pre okres L. IY. za preukázané, že ide o zastavané plochy a nádvoria. Mestská

časť Bratislava - Devín v územnoplánovacej informácii č. 132/848/2016/Ze/140 z 10.03.2016 na výzvu
správcu dane uviedla, že Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2017, v
znení zmien a doplnkov, v záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou sú dotknuté parcely
č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k. ú. G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného
územia, kód 102.

44. Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bol schválený 31.05.2007 uznesením
Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná
časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
č. 4/2007 .

45. Kasačný súd uvádza, že na účely daňového konania, v prípade pozemku, ktorý nie je zastavaný

stavbou, je určujúcim faktorom na posúdenie, či ide o stavebný pozemok alebo nie, skutočnosť, či tento
pozemok patrí do časti územia určeného územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo
územným rozhodnutím na zastavanie (§ 38 ods. 1 zákona o DPH v spojení s § 43h ods. 1 stavebného
zákona). Pokiaľ teda daňové orgány ako aj správny súd mali z vykonaného dokazovania za preukázané,
že v prípade parciel č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX ide o pozemok určený územným plánom obce na

zastavanie, t.j. že ide o stavebný pozemok, a na základe tohto skutkového zistenia dospeli k záveru, že
dodanie takéhoto pozemku podlieha dani, vec správne právne posúdili.
46. K námietke žalobcu, že v prípade uvedených pozemkov nemôže ísť o stavebné pozemky nakoľko
tieto sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, z ktorého dôvodu je ich zástavba vylúčená, odvolávajúcsa na § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z., kasačný súd poukazuje na to, že zákon č. 49/2002 Z.z. v
§ 27 ods. 2 nevylučuje úplne vykonávať stavebnú činnosť alebo inú činnosť v bezprostrednom okolí
nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Citované zákonné ustanovenie zakazuje iba takú stavebnú alebo inú

činnosť v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové
hodnoty kultúrnej pamiatky. Správny súd preto správne konštatoval, že skutočnosť, že zákon č. 49/2002
Z.z. v § 27 ods. 2 zakazuje vykonávať v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky stavebnú
činnosť alebo inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky neznamená, že
takýto pozemok, určený územným plánom obce na zastavanie, stráca charakter stavebného pozemku.

Z uvedených dôvodov kasačný súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú.

47. Žalobca tiež namietal, že v prejednávanej veci bolo potrebné obrátiť sa na orgány podľa § 3
zákona č. 49/2002 Z.z. za účelom zistenia, či v prípade dotknutých pozemkov sa skutočne jedná
alebo nejdená o pozemky stavebné, nakoľko ide o orgány kompetentné na vyslovenie súhlasu resp.
nesúhlasu so stavebnou činnosťou na pozemkoch v bezprostrednom okolí kultúrnej pamiatky. Kasačný

súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že z ustanovení zákona č. 49/2002 Z.z. nevyplýva žiadnemu
z orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu kompetencia určiť, či pozemok je alebo
nie je stavebným pozemkom v zmysle stavebného zákona. Správny súd v tejto súvislosti správne
poznamenal, že v prejednávanej veci nešlo o stavebné konanie, v rámci ktorého je orgán štátnej
správy na ochranu pamiatkového fondu kompetentný podávať stanovisko k podmienkam zástavby v

rámci pamiatkového územia. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo daňové konanie
zamerané prostredníctvom daňovej kontroly na zistenie resp. preverenie skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane. Skutočnosť, či sa jedná o pozemky stavebné na daňové účely vyplýva v tomto
prípade v súlade s § 43h ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 38 ods. 1 zákona o DPH z Územného
plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2017, a preto zisťovanie, či pozemok je alebo

nie je stavebným pozemkom u orgánov štátnej správy, ktorým takáto kompetencia zo zákona nevyplýva,
by bolo nadbytočné. Ustanovenie § 38 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH zároveň neuvádza vo vzťahu k
stavebnýmpozemkomnaúčelyichzdaneniažiadneinévýnimkyokremprípaduaksastavebnýpozemok
dodáva so stavbou, ktorej dodanie je od dane oslobodené, a preto aj zisťovanie u orgánov štátnej správy
na ochranu pamiatkového fondu, či dotknuté stavebné pozemky parc. č. XXXX/X,. XXXX/X a XXXX/XX

možno reálne zastavať, by bolo taktiež nadbytočné.

48. Na základe uvedeného kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti
ako nedôvodné. Žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa správny súd v
napadnutom rozsudku nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia

správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v
kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.