Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205848
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617205848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XXX, právne zastúpený: JUDr. Darina Solárová, advokátka so
sídlom v Z., W. X, proti žalovanému: v rade 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 a v rade 2/ Krajské riaditeľstvo
Hasičského a záchranného zboru v Žiline, so sídlom Námestie požiarnikov 1, 010 01 Žilina, IČO: 00
151 866, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie

žalovaného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Csp/103/2017-205 zo
dňa 17. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi proti žalovanému v rade 1/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného v rade 1/ zaplatiť žalobcovi sumu
9.473,74 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.8.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 58,74 % a žalovanému v rade 2/ nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bolo uzatvorených sedem zmlúv o revolvingovom
úvere. Všetky zmluvy mali spotrebiteľský charakter a bolo nutné ich považovať za bezúročné a

bezpoplatkové s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), nakoľko neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy upravené
v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Zo zmluvy č. 8200056796 zo dňa 8.4.2013 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal poskytnúť úver vo výške
1.500 € a žalobca sa zaviazal tento splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 € a celková čiastka,
ktorú mal zaplatiť predstavovala 3.375,54 €. Zároveň bola medzi stranami uzavretá dohoda o dodatkovej
službe, a to spočívajúca v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a odplata za

poskytnutie tejto služby predstavovala 215,75 €. Žalobcovi nebola poskytnutá istina 1.500 € v zmysle
zmluvy o revolvingovom úvere, ale po odpočítaní odmeny 215,75 € mu na účet bola poskytnutá istina
1.284,25 €. Z tohto dôvodu zmluva o úvere neobsahuje jednoznačným spôsobom vyčíslenú celkovú
výšku spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a zmluva v časti týkajúcej sa ročnejúrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 % odporuje zákonu a dobrým mravom a z toho dôvodu je takéto
dojednanieneplatné.Takátoúrokovásadzbaneprimeraneprevyšovalapriemernúúrokovúsadzbu,ktorá
bola v apríli roku 2013 uplatňovaná bankami pri poskytnutí obdobných spotrebiteľských úverov vo výške

12,95 %. Preto takéto dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Naviac, do výšky RPMN nie sú zahrnuté poplatky za odklad splatnosti splátok, čo skresľuje
výšku RPMN, ktorá je vyššia ako bol spotrebiteľ oboznámený. Zmluvné dojednanie v bode 8.1 zmluvy
o revolvingovom úvere o dodatkovej službe je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nebolo
formulované tak, že napriek tomu, že spotrebiteľ túto službu ešte nepotrebuje a ani nechce, zaplatí už

vopred poplatok vo výške, ktorého suma spravidla dosahuje výšku trojmesačného poplatku a táto suma
ani nie je zahrnutá do výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Z obsahu zmluvy o úvere nebola
zistená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj uvedený v zmluve
42/12 nie je zrozumiteľným údajom, z ktorého je možné jednoducho ustáliť konečnú splatnosť úveru.
Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného preto predstavuje čiastka 2.091,29 €, ako rozdiel medzi
sumou, ktorú žalobca uhradil na účet žalovaného 3.375,54 € a sumou, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi

vo výške 1.284,25 €.
V ten istý deň, teda dňa 8.4.2013 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8200056797 na
sumu 1.500 €, pričom rovnako bola dohodnutá dodatková služba na odklad troch splátok s poplatkom
215,75 €, ktorá suma bola odpočítaná od celkovej výšky úveru 1.500 €. Úver mal žalobca splácať v
42 mesačných splátkach po 80,37 € a celkovo mal žalobca uhradiť na účet žalovaného 3.375,54 €.

Zo strany žalovaného v rade 1/ bol však žalobcovi poskytnutý jednorazový klasický spotrebiteľský úver
1.284,25 € a predmetná zmluva neobsahovala podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. g),
i), j) ZoSÚ, v nadväznosti na čo je potrebné ho považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Na základe
toho, že žalovaný z dohodnutej istiny úveru odpočítal poplatok 215,75 € ustálil, že zmluva o úvere
neobsahuje jednoznačným spôsobom vyčíslenú celkovú výšku spotrebiteľského úveru a do výšky ročnej

percentuálnej miery nákladov nie sú zahrnuté odplaty za odklad splatnosti splátok, čo skresľuje jej výšku.
Za nekalú obchodnú praktiku považoval dojednanú so žalobcom ako spotrebiteľom dohodu o splatnosti
odplatyzaposkytnutieodkladuaovzájomnomzapočítanívyššieuvedenýchpohľadávok.Ztohtodôvodu
ročná percentuálna miera nákladov bola ustálená žalovaným nesprávne, to znamená, ako keby nebola
v zmluve ani uvedená vôbec. Žalobca tvrdil, že žalovanému na tento úver zaplatil sumu 3.375,54 €, čo

žalovaný v rade 1/ spochybnil a predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že skutočne uhradil 4.180,37
€, a preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vo výške 2.896,12 €
ako rozdiel medzi istinou 4.180,37 €, ktorú uhradil žalobca na účet žalovaného a istiny 1.284,25 €, v
ktorej výške žalovaný poskytol úver žalobcovi.
Dňa 7.8.2014 sporové strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500073999, v zmysle ktorej sa

žalovanýzaviazalposkytnúťžalobcoviúver1.500€zapodmienok,žesplatnosťúveruboladohodnutána
početsplátok36,mesačnásplátka53,25€acelkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť1.967€.RPMNza
úverboladohodnutá20,91%,ročnáúrokovásadzbaúveru18,03%,priemernáRPMNzaúver49,67%a
poplatok za poskytnutie úveru 50 €. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú uvedené totožné
údaje ako v zmluve, avšak naviac je doplnený údaj o dátume splatnosti prvej splátky 8.9.2014, dátume

splatnosti poslednej splátky úveru 8.8.2017, periodicite splácania úveru mesačne, dátume splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania. Predmetné oznámenie je však podpísané len žalovaným v rade
1/. Je nutné konštatovať, že zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a to údaj
o termíne konečnej splatnosti a údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru. Pokiaľ uvedené
podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a

toto nebolo podpísané dlžníkom, nejedná sa o dvojstranný právny úkon a nie je možné ho považovať
za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Oznámenie veriteľa je jednostranný prejav vôle,
ktorý by sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu, čo však preukázané
nebolo. Rovnako žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie dojednanej odplaty za poskytnutie služby,
nakoľko išlo typickú formulárovú zmluvu a je viazaná na samotný poskytnutý úver. Dojednaná odplata

za tieto služby bola uvedená iba percentuálne a to 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o
sumu poplatku za poskytnutý úver. Túto odplatu mal žalobca platiť v rámci mesačných splátok úveru
a v číselnom vyjadrení to predstavuje sumu 36,40 € mesačne, čo celkovo za obdobie 36 mesiacov to
predstavovalo sumu 1.310,40 €. Tzv. dohoda o poskytovaní služieb bola len umelo vytvorená žalovaným
ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. Jedná sa o doplnkovú

službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného v rade 1/ priamo v súvislosti s poskytnutým
úverom a tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho netransparentnosti a neprimeranej výšky. Takto
došlo k obchádzaniu skutočných úrokov a skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak by poplatok
bol zahrnutý do RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedenú dohodumožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ mal zaplatiť za služby v nej uvedené
odplatu vo výške predstavujúcej cca 90,37 % z poskytnutého úveru a preto je táto dohoda neplatná s
poukazom na § 39 OZ. Žalobca tvrdil, že na uvedený úver zaplatil sumu 3.227,40 €, čo žalovaný v rade 1/

spochybnil a predložil k tomu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalobca mu uhradil sumu 2.788,79 € ,
a preto vychádzal z tejto sumy a žalovaného zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
1.338,79 € ako rozdiel medzi sumou 2.788,79 €, ktorú žalobca uhradil na účet žalovaného a sumou
1.450 €, ktorú žalovaný poskytol ako úver žalobcovi.
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500074001 zo dňa 7.8.2014 sa žalovaný zaviazal poskytnúť

žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1.050 € s tým, že žalobca tento splatí v mesačných splátkach po
37,28€vcelkovompočtesplátok36acelkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť,predstavovala1.337,08
€. RPMN za úver bola 20,92 %, ročná úroková sadzba úveru 18,03 %, priemerná RPMN za úver 49,67
% a poplatok za poskytnutie úveru 35 €. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sú uvedené
totožné údaje ako v zmluve a je v nej naviac doplnený údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru
8.9.2014, dátume splatnosti poslednej splátky úveru 8.8.2017, periodicita splácania úveru mesačne,

dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania. Predmetné oznámenie je však podpísané iba
žalovaným v rade 1/, pričom zistil, že zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a
to údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termíne splatnosti jednotlivých
splátok úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru je jednostranný prejav vôle, ktorý by sa mohol
stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu, čo však preukázané nebolo. Dohoda o

poskytovaní služieb je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvorili strany sporu a jedná sa o služby,
ktoré sú viazané na samotný poskytnutý úver. Dojednaná odplata je uvedená iba percentuálne 2,51 %
zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutý úver. Odplata takto predstavuje
mesačne sumu 25,48 € a celkovo za obdobie 36 mesiacov sumu 1.342,08 €. Dohoda je žalovaným
len umelo vytvorená ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V

skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy a jedná sa iba o doplnkovú službu,
ktorámalabyťposkytovanázostranyžalovaného1/vpriamejsúvislostisposkytnutýmúverom.Poplatok
je neprijateľný z dôvodu jeho netransparentnosti a neprimeranej výšky, ktorá výrazne presahuje náklady
žalobcu na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by
poplatok bol zahrnutý v ročnej percentuálnej miere nákladov, jej celková výška by bola omnoho vyššia

ako bolo uvedené. Preto uvedenú dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi a neplatnú v
zmysle§39OZ.Žalobcatvrdil,ženauvedenúzmluvuzaplatilžalovanémusumu2.259,36€,čožalovaný
v rade 1/ spochybnil a doložil listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalobca uhradil sumu 1.945,56 €,
preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 930,56 € ako rozdiel medzi
sumou 1.945,56 €, ktorú uhradil žalobca na účet žalovaného a sumy 1.015 € ako suma, ktorú žalovaný

poskytol žalobcovi na úver.
Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500093565 zo dňa 28.11.2014 sa žalovaný v rade 1/
ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi čiastku úveru 1.500 € (pričom žalovaný mu poskytol skutočne
1.350 €) za podmienok, že žalobca ju splatí v počte splátok 42 mesačne vo výške 47,43 eur € a celková
čiastka, ktorú dlžník zaplatí na úvere, predstavuje 2.142,06 €. RPMN za úver je 26,17 %, ročná úroková

sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 36,30 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 €. V oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.11.2014 sú uvedené totožné údaje ako v zmluve a je v nej
naviac doplnený údaj o dátume splatnosti prvej splátky 1.1.2015, dátume splatnosti poslednej splátky
úveru 1.6.2018, periodicite splácania úveru mesačne, dátume splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania. Predmetné oznámenie je podpísané len žalovaným v rade 1/, a preto zmluva o revolvingovom

úvere v zmysle ZoSÚ neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to údaj o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru. Oznámenie
veriteľa je jednostranný prejav vôle, ktorý by sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo
strany žalobcu, čo však preukázané nebolo. Dodatočné oznámenie zákonom vyžadovaných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Dohoda o poskytovaní služieb je typickou formulárovou

zmluvou, ktorú uzatvorili strana sporu a to žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ a jedná sa
o služby, ktoré sú viazané sa samotný poskytnutý úver. Odplata dojednaná len v percentách, 2,56 %
zo schváleného úveru zníženej o sumu poplatku a túto odplatu mal žalobca platiť v rámci mesačných
splátok úveru, čo mesačne predstavuje 34,56 € mesačne a celkovo za obdobie 42 mesiacov 1.451,52 €.
Takáto dohoda o poskytovaní služieb je len umelo vytvorená žalobcom ako samostatná zmluva, aj keď je

nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. Dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť
a neprimeraná výška, ktorá výrazne presahuje náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a
obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková
výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Preto uvedená odplata je rozporná s dobrými mravmia neplatná s poukazom na § 39 OZ. Z uvedených dôvodov spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca žalovanému v rade 1/ uhradil sumu 2.123,84 €, zaviazal
žalovanéhovrade1/navydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške773,84€akorozdielsumy2.123,84

€, ktorú uhradil žalobca žalovanému v rade 1/ a sumy 1.350 €, ktorú poskytol žalovaný v rade 1/ ako
úver žalobcovi.
Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500093566 zo dňa 28.11.2014 vyplýva, že žalovaný v rade 1/
ako veriteľ mal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1.500 € s tým, že žalobca ho splatí v
počte splátok 42 a mesačná splátka 47,43 € a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala

2.142,06 €. RPMN za úver bola 26,17 %, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %, priemerná ročná
percentuálna miera nákladov za úver 36,30 % a poplatok za poskytnutie úveru 150 €. V oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.11.2014 sú uvedené totožné údaje ako v zmluve
a naviac je doplnený údaj o dátume splatnosti prvej splátky 1.1.2015, dátume splatnosti poslednej
splátky úveru 1.6.2018, periodicite splácania úveru mesačne, dátume splatnosti splátky v priebehu
periódy splácania. Predmetné oznámenie je však podpísané len žalovaným v rade 1/, z čoho je nutné

usúdiť, že zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle ZoSÚ, a to údaj o
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok, z
ktorého dôvodu je potrebné úver považovať za bezpoplatkový a bezúročný. Oznámenie veriteľa je
jednostranný prejav vôle, ktorý by sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany
žalobcu, čo však preukázané nebolo. Dodatočné oznámenie zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Dohoda o poskytovaní služieb je typickou formulárovou zmluvou,
ktorú uzatvorili strany sporu, a to žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ a jedná sa o služby,
ktoré sú viazané na samotný poskytnutý úver. Dojednaná odplata 2,56 % zo sumy schváleného úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutý úver predstavuje mesačne výšku 34,56 € a celkovo za obdobie
36 mesiacov (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť 42) predstavuje sumu 1.451,52 €. Táto

zmluva bola žalovaným v rade 1/ len umelo vytvorená ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca
na príslušnú úverovú zmluvu. Jedná sa o doplnkovú službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany
žalovaného v rade 1/ v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Poplatok je neprijateľný pre jeho
netransparentnosť a neprimeranú výšku, čo výrazne presahuje náklady žalobcu na uvedenú doplnkovú
službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej

celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Takto uvedenú dohodu možno považovať za
rozpornú s dobrými mravmi a neplatnú s poukazom na § 39 OZ. Nakoľko žalobca na základe zmluvy
zaplatil žalovanému v rade 1/ sumu 2.123,84 €, bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu 773,84
€ ako rozdiel sumy zaplatenej žalobcom a sumy 1.350 € poskytnutej žalovaným v rade 1/ žalobcovi
ako úver.

Na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500108228 zo dňa 24.3.2015 sa žalovaný v rade 1/
zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.200 € s tým, že žalobca mal povinnosť splatiť úver v 36
mesačných splátkach vo výške 42,46 € a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala
1.648,56 €. RPMN za úver bola 27,02 %, ročná úroková sadzba 17,76 %, priemerná RPMN 34,42 %
a poplatok za poskytnutie úveru 120 €. V oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené totožné

údaje ako v zmluve a naviac je doplnený údaj o dátume splatnosti prvej splátky úveru 1.5.2015,
dátume splatnosti poslednej splátky úveru 1.4.2018, periodicite splácania úveru mesačne, dátume
splatnosti splátky v priebehu periódy. Predmetné oznámenie je podpísané len žalovaným v rade 1/,
preto konštatoval, že zmluva v zmysle ZoSÚ neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, a
to údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termíne splatnosti jednotlivých

splátok úveru, z ktorého dôvodu je nutné spotrebiteľský úver považovať za bezpoplatkový a bezúročný.
Pokiaľ uvedené podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o
schválení úveru a toto nebolo podpísané dlžníkom, nejedná sa o dvojstranný právny úkon a nie je možné
ho považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Oznámenie veriteľa je jednostranný
prejav vôle, ktorý by sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu, čo však

preukázané nebolo. Rovnako dospel k záveru, že žalovaný v rade 1/ nemal nárok na zaplatenie odplaty
za služby, nakoľko išlo o typickú formulárovú zmluvu, ktorú uzatvorili strany sporu a jedná sa o služby,
ktoré sú viazané na samotný poskytnutý úver. Dojednaná odplata 2,53 % zo sumy schváleného úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutý úver, ktorá mesačne predstavuje 27,32 € a celkovo za obdobie
36 mesiacov sumu 983,52 € je netransparentná a neprimerane vysoká, z ktorého dôvodu je nutné

považovať ju za v rozpore s dobrými mravmi a túto dohodu aj zmysle § 39 OZ považovať za neplatnú.
Odplata výrazne presahuje náklady žalobcu na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných
úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho
vyššia ako bolo uvedené. Minimálne takúto dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi,keď spotrebiteľ mal zaplatiť za služby v nej uvedené odplatu vo výške presahujúcej cca 91,06 % z
poskytnutého úveru. Žalobca tvrdil, že žalovanému v rade 1/ na tento úver zaplatil sumu 2.512,08 €, čo
žalovaný v rade 1/ spochybnil a predložil o tom i listinný dôkaz, z ktorého vyplynulo, že žalobca uhradil

sumu 1.749,30 €. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného v rade 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 669,30 € ako rozdiel medzi sumou 1.749,30 €, ktorú istinu uhradil žalobca na účet žalovaného
v rade 1/ a sumou 1.080 €, ktorú sumu poskytol žalovaný v rade 1/ žalobcovi.

3. Príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania priznal žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 19.8.2017, keď žaloba bola žalovanému v
rade 1/ doručená dňa 18.8.2017. Žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania odo dňa 20.7.2017,
avšak nepreukázal, že žalovaného v rade 1/ vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia skôr, preto
v tejto časti žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP, keď podľa jeho názoru úspech žalobcu predstavoval 79,37 % a neúspech 20,63 % a čistý
úspech žalobcu 58,74 %. Žalovanému v rade 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď voči nemu
zamietol žalobu v celom rozsahu, nakoľko nebola preukázaná jeho pasívna vecná legitimácia. Nakoľko
si žalovaný v rade 2/ žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo spisu nevyplývajú, nepriznal mu nárok
na náhradu trov konania.

5. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom I. a III. podal odvolanie žalovaný v rade 1/. Má za to,
že skutkové zistenia súdu prvej inštancie a tiež ním prijaté právne posúdenie je nesprávne a v rozpore
so zákonom. Dospel k nesprávnym záverom s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15, keď údaj o konečnej splatnosti všetky uzavreté zmluvy obsahujú a súd prvej inštancie v tejto

časti uviedol len všeobecné šablónovité závery bez toho, aby sa s argumentom žalovaného vôbec
zaoberal. Súdna prax ohľadne uvádzania konečnej splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby
nejednoznačný a sporný výklad zákona bol na ťarchu sporovej strany. Zmena zákona ZoSÚ učinená
od 1.5.2018 bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresnosti implementácie smernice, potvrdzuje tak fakt,
že s konečnou splatnosťou nie je možné spájať žiadny následok. Súdny dvor EÚ svojim výkladom

v uvedenom rozhodnutí vymedzil, že bezúročnosť úveru je možné spájať len s náležitosťou, ktorá
spochybňuje možnosť posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľa (čo termín konečnej splatnosti nie je),
pretože ten žiadny rozsah nedefinuje. Rozsah záväzku vymedzuje počet a výška splátky, celová čiastka
na splatenie a RPMN. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru novelou prijatou zákonom č. 279/2017
Z.z. bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je

potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu
termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok
v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom
práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý
ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. K výkladu ustanovení ZoSÚ poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01
až C-403/01). Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Má za to,
že zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim
z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú
súčasť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014-166.

Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy je tu nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, pretože z článku 9
zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť každej zmluvy vyplýva, že zmluva sa uzatvára
na dobu neurčitú. Rovnako napáda nesprávny záver o RPMN, ktorá spočíva podľa rozsudku v tom, že
do výpočtu RPMN sa nezahrňuje náklad podľa dohody o poskytnutí služby, resp. dohody o poskytovaní
služieb. Súd k uvedenému záveru dospel bez toho, aby vo veci použil príslušné ustanovenie ZoSÚ,

ktoré upravuje, ako sa určuje RPMN a suma celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, z
ktorých sa RPMN počíta. Namieta aj záver, že náklady za odplatu v zmysle dohody o poskytovaní
služieb by mali byť súčasťou RPMN. Tieto dohody neboli podmienkou pre získanie úveru a v konaní
nebolo preukázané niečo iné. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ súčasťou celkových nákladov sú len také
náklady za doplnkové služby, ktorých uzavretie je podmienkou pre získanie úveru. Napokon, ak dohoda

o poskytovaní služieb je neplatnou, potom z nej nevznikli žiadne náklady, ktoré by mohli byť zahrnuté
do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Taktiež uzavretie dohody o poskytovaní
služieb nie je a nebolo podmienkou pre vznik úverovej zmluvy a žalobca v podanej žalobe nespochybnil,
že konal slobodne a s vedomím, že žalovaný vznik a uzavretie danej dohody nepožaduje pre uzavretieúverovej zmluvy. V zmysle článku 1., bod 2 dohody, dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné,
nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi
poskytovateľom a zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru

za ponúkaných podmienok. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen
zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Priemerný spotrebiteľ
v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 je osoba,
ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností
byť vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje

samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie
dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich.
Nakoľko uzavretie dohody o poskytovaní služieb nebolo podmienkou a ani predpokladom pre získanie
úveru, potom náklady podľa tejto dohody nepredstavujú súčasť celkových nákladov, a teda ani súčasť
výpočtuRPMN.OprávnenosťjehopostupupodporujeajrozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici,č.k.
43CoR/5/2016-14, preto má za to, že súdom prijatý záver o RPMN je založený na nesprávnom výklade

príslušných ustanovení zákona a vykonaného dokazovania. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Žalobca k odvolaniu žalovaného v rade 1/ zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych
vyjadreniach v celom rozsahu a opakovane poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ a poskytnutý úver

považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Listinnými dôkazmi osvedčil úmyselné bezdôvodné obohatenie
žalovaného v rade 1/ a poukázal na ustálenú judikatúru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne a súladné so zákonom a navrhuje ho potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah zo všetkých úverových zmlúv, ktoré boli predmetom
preskúmavania v tomto konaní, bol uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalovaný v rade 1/) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobca). Žalobca mal tak v
zmysle ustanovení zákona v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia

požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

9. Pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie založil na viacerých dôvodoch, z ktorých každý samostatne
vedie k (podstatnému) vyhoveniu žalobe, už samotná táto skutočnosť (logicky) podmieňuje vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia. Stačí, aby bol splnený jeden z týchto dôvodov, ktorý i jednotlivo

(bez ohľadu na existenciu a opodstatnenosť ďalších dôvodov) vedie k (podstatnému) vyhoveniu žalobe;
t.j. k uloženiu povinnosti plniť.

10. Súd prvej inštancie pri úverových zmluvách č. 8200056796 a č. 8200056797 konštatoval
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, nakoľko uvedené zmluvy neobsahovali podstatné náležitosti uvedené

v § 9 ods. 2 písm. g), i), j) ZoSÚ, a to dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a nesprávne určenú RPMN, z dôvodu nezahrnutia do jej výpočtu odplatu za poskytnutie služby
vo výške 215,75 € a pri zmluve č. 8200056796 zároveň poukázal, že i ročná úroková sadzba úveru
vo výške 70,01 % odporuje zákonu a dobrým mravom, nakoľko v apríli 2013 uplatňovaná bankami pri
poskytnutí obdobných spotrebiteľských úveroch bola úroková sadzba 12,95 %.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy nie je len samotné RPMN,
ale aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj všetky predpoklady, ktoré boli použité navýpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Tieto údaje v návrhu ani v akceptácii zmluvy uvedené nie
sú.

13. Návrh zmluvy obsahuje aj dohodu o poskytnutí služby spoplatnenej sumou 215,75 eur spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Tento poplatok bol žalobcovi zaúčtovaný napriek tomu,
že pri uzatvorení zmluvy o odklad splátok nepožiadal a nebolo zrejmé, či o tento odklad niekedy požiada.
Toto vedľajšie dojednanie sa stalo súčasťou individuálne nedojednaného, formulárového návrhu.

14. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,

pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej

prezentovaný skutkový stav.

15. Zakomponovanie takejto služby do formulárového návrhu zmluvy nepochybne narušuje rovnováhu
v postavení spotrebiteľa a dodávateľa a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto poplatok
zvyšuje nákladovosť úveru pre spotrebiteľa a musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN, a to v súlade

s vymedzením nákladov v § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ustanovenia
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Okrem notárskych poplatkov do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné. Ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za uvedených podmienok, dohoda o poskytnutí služby
sa stáva súčasťou návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tak nemal
možnosť výberu pre prípad, že chcel požadovaný úver dostať. Skutočnosť, že odplata za službu nebola
zahrnutá do RPMN, vyplýva z obsahu samotného odvolania žalovaného. Nesprávne vypočítaná RPMN

má rovnaký dôsledok ako jej neuvedenie v spotrebiteľskej zmluve, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

16. Vo vzťahu k ostatným zmluvám o revolvingovom úvere, a to č. 8500073999, 8500074001,
8500093565, 8500093566, 8500108228 súd prvej inštancie vyslovil ich bezpoplatkovosť a bezúročnosť

z dôvodu, že neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy, a to termín konečnej splatnosti, údaj o
termíne splatnosti jednotlivých splátok, nezahrnutie poplatku do výpočtu RPMN. Žalovaný namietal,
že dohoda o poskytovaní služieb vo vzťahu k týmto zmluvám nebola podmienkou pre získanie úveru,
a preto s poukazom na § 2 písm. g) ZoSÚ tieto náklady nemajú byť započítané pri výpočte RPMN.
Podľa názoru odvolacieho súdu dojednanie poplatku za poskytnutie doplnkových služieb (informácia

o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby a podobne)
tak, ako bol v zmluvách vymedzený, je možné predpokladať, že tieto dohody boli žalovaným žalobcovi
ako spotrebiteľovi predložené pri uzatváraní úverových zmlúv (nakoľko boli podpísané v rovnaký deň
ako úverová zmluva, mala rovnaké číselné označenie ako úverová zmluva) bez toho, aby žalobcovi ako
spotrebiteľovi bola vysvetlená nevyhnutnosť a potreba uzatvorenia takejto dohody, a to, aké konkrétne

výhodyzposkytovaniadohodnutýchdoplnkovýchslužiebprespotrebiteľaakodlžníkazúverovýchzmlúv
vyplývajú. Ak by bol žalobca ako spotrebiteľ takto poučený, je otázne, či by vôbec takéto dohody so
žalovaným uzatvoril, a to i vzhľadom na výšku odplaty, ktorá bola dojednaná za poskytnutie služby a
predstavovalavtýchtozmluvách2,51%mesačnezosumyschválenéhoúveruzníženejosumupoplatku
zaposkytnutieúveru,ktoráodplatazadodatkovéslužbypredstavujecelkomprikaždejjednotlivejzmluve

cca 90 % z poskytnutého úveru. Z obsahu dohody o poskytovaní služieb a vymedzenia týchto služieb
sa javia ako úplne nadbytočné alebo úplne samozrejmé a takýmto spôsobom sa žalovaný snažil získať
neprimerane vysokú odplatu za poskytovanie finančných prostriedkov, resp. si dohodnutú odplatu v
podobe úrokov za poskytnutie finančných prostriedkov týmto spôsobom navýšiť. Dohody o poskytovaníslužieb sú štandardné (formulárové) zmluvy pripravené žalovaným, ako dodávateľom v takom istom
znení v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi dlžníkmi, ako je súdu známe z rozhodovacej
činnosti v obdobných veciach toho istého dodávateľa-veriteľa (len v tejto veci v 5-ich prípadoch). Žalobca

ako dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a na uvedenom nič nemení ani forma dojednania na
samostatnej listine. Odvolací súd nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by žalobca ako dlžník sám prejavil
záujem o dojednanie takejto dohody s povinnosťou platiť za služby poplatok, keď v čase podpisu dohody
ani nevedel či tieto služby využije. Podľa názoru odvolacieho súdu tu preto existuje nevyhnutná súvislosť
medzi úverovou zmluvou a dohodou o poskytovaní služieb a táto bola podmienkou pre získanie úveru,

z ktorého dôvodu mal byť poplatok za služby zahrnutý do výpočtu RPMN.

17. Na podklade uvedeného správne súd prvej inštancie ustálil, že predmetné náklady za poskytovanie
služieb mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ. Navyše odvolací súd dodáva, že vo
všetkých preskúmavaných spotrebiteľských zmluvách mala byť RPMN vypočítavaná z istiny skutočne
poskytnutej žalobcovi ako spotrebiteľovi a nie z istiny, ktorá bola prezentovaná v zmluve (teda po

odpočítaní poplatku za úver). V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. apríla
2016 vo veci C -377/14, ktorý súvisí s konaním : Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti
Finway a.s. a podľa ktorého do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods.2
Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z
dôvodupredmetnéhoúveru,akosúadministratívnepoplatky,úroky,provízieaakékoľvekďalšiepoplatky,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet
závisí od celkovej výšky úveru.

18. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov uzatvorených medzi stranami z

dôvodu, že tieto zmluvy neobsahovali riadne špecifikovanú a určenú RPMN je dostačujúci, a preto
je nadbytočné zaoberať sa otázkou, či preskúmavané spotrebiteľské zmluvy obsahovali dobu trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti zmluvy, ako aj údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru.
Na dôvažok odvolací súd iba dodáva, že stotožňuje sa so súdom prvej inštancie, že pokiaľ v oznámení
o schválení úveru sú dávané nové údaje, jedná sa o nový návrh zmluvy, ktorý je potrebné akceptovať.

19. Žalovaný v rade 1/ v odvolaní namietal i výpočet úspechu žalobcu vo vzťahu k predchádzajúcemu
rozhodnutiu, v ktorom sa rozhodovalo aj o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti
rozhodcovských zmlúv. Oboznámením sa s obsahom jednotlivých rozhodnutí odvolací súd má za
to, že žalobca mal úspech pokiaľ ide o vyslovenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a neúspech

(teda úspech žalovaný v rade 1), pokiaľ sa jedná o rozhodcovské zmluvy. V tomto smere je možné
konštatovať, že žiadnemu zo sporových strán v zmysle § 255 ods. 2 CSP nevzniklo právo na náhradu
trov konania, nakoľko ich úspech bol 50 : 50. Následne správne súd prvej inštancie vypočítaval úspech
žalobcu (čistý úspech) vo vzťahu k výške vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo predmetom
preskúmavania tohto napadnutého rozsudku a čiastočne žalobe žalobcu vyhovel a čiastočne bola jeho

žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie takto správne vypočítal výšku čistého úspechu žalobcu vo vzťahu
k tejto uplatnenej istine ohľadne bezdôvodného obohatenia vo výške 58,74 %.

20. Pokiaľ potom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný v rade 1/ je povinný žalobcovi vrátiť rozdiel
medzi sumou, ktorú žalobca ako spotrebiteľ žalovanému z titulu spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré

sú považované za bezpoplatkové a bezúrokové zaplatil a plnením, ktoré žalovaný v rade 1/ ako veriteľ
žalobcovi poskytol, je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, ako aj rozhodnutie o náhrade trov
konania v prospech žalobcu. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255
ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní voči žalovanému v rade 1/ plný úspech. Preto vyslovil,
že mu priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rade 1/ v plnom rozsahu.
O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)