Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12P/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517205354
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517205354.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti N. S., nar. XX.XX.XXXX a D. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J. S. J. I., deti rodičov: matky X. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Č. V., E. Š., S. Č..K.. XXXX/XX a otca S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. X,
právne zastúpený Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou, so sídlom Stará Turá, SNP 148, o návrhu matky

na udelenie súhlasu a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Matke X. F., nar. XX.XX.XXXX sa udeľuje súhlas namiesto otca S. S., nar. XX.XX.XXXX na
presťahovanie maloletej N. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletej D. S., nar. XX.XX.XXXX do Českej
republiky na adresu E. - Š., S. XX. V prípade zmeny adresy pobytu je matka povinná otca informovať o
zmene miesta pobytu v lehote 30 dní pred presťahovaním.

II. Návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí zamieta.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N., J.. XX.XX.XXXX a maloletou D., J.. XX.XX.XXXX
každý párny víkend a to tak, že matke sa ukladá povinnosť zabezpečiť prvý párny víkend v mesiaci
stretnutie otca s maloletými deťmi od piatka 19.30 hod. do nedele do 13.00 hod. odovzdaním a
prevzatím detí v mieste bydliska otca a otcovi sa ukladá povinnosť zabezpečiť druhý párny víkend v

mesiaci stretnutie s maloletými deťmi od piatka 15.30 hod. do nedele do 17.30 hod. prevzatím detí a
odovzdaním v mieste bydliska matky v Českej republike. V prípade nemožnosti uskutočniť stretnutie
otca s maloletými deťmi sa rodičom ukladá povinnosť, aby si určili náhradný termín stretnutia tak,
že každý mesiac v kalendárnom roku bude realizované stretnutie otca s maloletými deťmi dvakrát do
mesiaca.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N., J.. XX.XX.XXXX a maloletou D., J.. XX.XX.XXXX

počas letných školských prázdnin od 15.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod.
každého roka a následne od 07.08. od 09.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod každého roka.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N., J.. XX.XX.XXXX a maloletou D., J.. XX.XX.XXXX
počas zimných školských prázdnin v párnom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a
v nepárnom roku od 28.12. od 09.00 hod. do 02.01. (párneho roka) do 18.00 hod..

V období letných, zimných a jarných školských prázdnin neplatí úprava stretávania sa podľa bodu
III. Matka detí je povinná deti pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi detí v mieste svojho
bydliska a otec detí je povinný deti vrátiť v určenom čase matke v mieste jej bydliska.

VI. Mení sa Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/XX/XXXX-XX zo dňa
17.04.2015 v časti úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi počas bežného roka, letných a zimných

prázdnin.VII. Matke sa ukladá povinnosť vždy do 30. dňa daného mesiaca predkladať súdu správu zo školy a ak
škola má, i správu školského psychológa po dobu jedného roka od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Matke sa ukladá povinnosť informovať otca jeden krát do mesiaca o školských, mimoškolských
výsledkoch maloletých detí a o zdravotnom stave maloletých detí.

IX. Matke a otcovi sa ukladá povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované
rodinným terapeutom, resp. psychológom, ktorého si rodičia sami zvolia a v lehote 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku oznámia súdu meno rodinného terapeuta alebo psychológa
a následne každý druhý mesiac súdu oznámia priebeh poskytovaného odborného poradenstva.

X. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č. k. 12P/40/2017 - 179 zo dňa 31.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoP/32/2018-342 zo dňa 14.08.2018 s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Štátu sa priznáva právo na náhradu trov konania.

XII. Žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

XIII. Otcovi sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vynaložených štátom na znalecké
dokazovanie v priebehu konania vo výške 407,58 Eur v lehote do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

XIV. Matke sa ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vynaložených štátom na znalecké
dokazovanie v priebehu konania vo výške 407,57 Eur v lehote do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí dňa 29.05.2017 podala návrh na rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností - udelenie súhlasu matke presťahovať sa spolu s maloletými
deťmi do E., Česká republika (ČR). Svoj návrh vo veci samej matka odôvodňovala tým, že s otcom
mal. detí dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, ukončili svoj vzťah a s oboma mal. deťmi býva v
rekreačnej chalupe svojej matky v S. X.. Je nezamestnaná a nemá možnosť za prácou dochádzať,

pretože tu nemá rodinu, ktorá by jej pomáhala so strážením detí a školský klub v ranných hodinách
nefunguje. Chalupa, v ktorej s mal. deťmi býva, je určená iba na rekreáciu, nemá možnosť pripojenia na
vodu, nie je zateplená, nemá napojenie na kanalizáciu a vzhľadom na jej finančnú situáciu si nemôže
dovoliť prenajať byt na Slovensku alebo investovať do opráv a údržby ich chalupy. Nevlastní
automobil a doprava autobusom je komplikovaná. Má výrazne obmedzené možnosti spoločenského

vyžitia. V dedine sa nenachádza ani detský lekár a je nutné vycestovať do vzdialenejších miest - do
Y., na S.. V ČR žije jej rodina, matka vlastní v E. 3-izbový byt, ktorý jej prenechá a z predaja chalupy
v S. X. si kúpi menší byt v jej blízkosti. Jej otec, ktorý býva v Q., má k dispozícii osobný automobil a
môže deti voziť do školy a na mimoškolské aktivity. Rodina je ochotná jej pomôcť so strážením detí. S
otcom mal. detí sa o tejto situácii rozprávala, chcela sa s ním dohodnúť, no otec s vysťahovaním detí

do E. nesúhlasil. Obe deti majú slovenské i české štátne občianstvo, nemajú jazykovú bariéru. V E.
trávili letné prázdniny, Vianoce, Veľkú noc, navštevovali so starými rodičmi divadlo, plavecký areál, sú
tu spokojné a šťastné a želajú si tu zostať. Je presvedčená, že presťahovanie mal. detí do E. je v
ich záujme. Zvýši sa tým ich životná úroveň, budú mať možnosť navštevovať rôzne školy, mimoškolské
aktivity, divadlo, športovať, budú mať v blízkosti lekárov a podobne. Obe deti s trvalým presunom do

Českej republiky súhlasia a tešia sa, že budú v blízkosti babičky a deda. Je presvedčená, že nebude
mať problém s hľadaním si pracovného miesta. Matka počas celého konania trvala na návrhu na
udelenie súhlasu na presťahovanie mal. detí do ČR. Uviedla, že momentálne už žije s deťmi v Českej
republiky. Nehovorí, že nie sú žiadne problémy, ale žije sa im tam dobre. Poprela, že by mal. D. mala
problémy s češtinou a predložila súdu zošity z češtiny. Myslí si, že stretávanie s otcom by nemuselo byť

tak striktne stanovené ako doteraz, pretože je to pre nich zaťažujúce. Poukázala na písomné vyjadrenieotca, ktorý tiež uvádza, že aj pre neho je to vyčerpávajúce. Stáva sa, že dievčatá si robia úlohy vo
vlaku. Zo začiatku tieto úlohy robili počas víkendu, keď mali byť s otcom. No asi po troch mesiacoch, keď
sa stali viaceré situácie, že otec nemal trpezlivosť a na mal. D. kričal aj v prítomnosti starých rodičov,

že jej čítanie nejde, sa mal. D. zablokovala a nechcela si na Slovensku robiť úlohy. U mal. D. pozoruje
podobný priebeh nastavenia vzťahu k otcovi, ako bol u mal. N.. Nevidí zo strany otca snahu o to,
aby mal. N. pomohol spracovať jej emócie. Psychológa v Českej republike zatiaľ neriešila. V škole je
školská psychologička, ktorá hodnotí mal. N. ako bezproblémové dieťa, v kolektíve nekonfliktné. Čo sa
týka stretávania, navrhla stretávanie jeden krát do mesiaca a zvyšný čas chcela ponechať na vzájomnej

dohode rodičov, keďže na Slovensko chodia. Vzťahy zo strany starých rodičov nie sú poznačené
problémami rodičov. Maloleté deti majú dobrý vzťah k starým rodičom aj napriek niektorým situáciám,
ktoré sa dejú medzi otcom a jeho rodičmi.

2. Otec s presťahovaním maloletých detí vyjadril nesúhlas a žiadal zmeniť úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom tak, že maloleté deti by boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Poukázal

na to, že pôvodný návrh zo strany matky bol podávaný za úplne iných dôvodov. Bolo to z dôvodu, že
matka si na Slovensku nevie nájsť prácu a podľa matky je lepšie zázemie pre deti v Českej republike ako
na Slovensku. Otec uviedol, že došlo k posunu v tom smere, že hoci sa otcova matka vyjadrila, že nikdy
neprijmeotcovunovúpartnerku,počasletnýchprázdnin,keďbolidetinaprázdnináchuotcovýchrodičov,
navštívili viackrát obe maloleté deti, otcovu novú domácnosť. Strávili prázdninový deň spoločnými

aktivitami. Mal. N. sa správala úplne normálne, v pohode sa kúpala s ostatnými v bazéne. Zjavne preto,
žejejmatkasavtomčasenachádzalavE.anemohladotohtospoločnéhoprogramužiadnymspôsobom
zasahovať. Konštatoval, že aktuálne sa vzťahy vrátili do starých koľají, čo sa týka stretávania otca s
deťmi. Keď matka dovezie deti na Slovensko, mal. N. s otcom prehodí pár slov a spí spolu s matkou
u otcových rodičov. Keď si príde otec deti vyzdvihnúť do Českej republiky, vycestuje s ním len mal. D..

Mal. N. necestuje, lebo podľa matky nemusí, keď nechce. Takáto situácia je naďalej pre otca neúnosná,
keďže matka do vzťahu detí s otcom neustále zasahuje. Otec od úplného začiatku považuje návrh matky
na udelenie súhlasu s presťahovaním detí do Českej republiky za sebecký, pretože sledovala len svoj
vlastný záujem. Použila pritom pseudoargumenty, že na Slovensku sa nemôže zamestnať (pritom v ČR
sa zamestnala až od júla 2018, tesne pred nariadeným pojednávaním), že má nevyhovujúce bývanie

(kolízny opatrovník domácnosť navštívil a skonštatoval, že podmienky na bývanie sú dobré, do domu
matka s deťmi odišla sama z vlastného rozhodnutia, hoci dovtedy mali k dispozícii byt otca v S. X.).
Škola v ČR neposkytuje deťom žiadne nadštandardné vzdelanie oproti školám v SR, deti nemajú žiadne
špeciálne mimoškolské vyžitie, ktorého by sa im nedostalo aj na Slovensku. Obzvlášť kruté je to voči
mal. D., ktorá momentálne rozpráva československy, ťažko číta, čítanému textu nerozumie, je to pre ňu

trápenie. Je neprijateľné a aj nesprávne, aby sa jednej osobe prispôsobovala svojimi životmi celá rodina.
Matka aj jej rodičia potvrdili, že sa s deťmi o presťahovaní dopredu nebavili, že im to chceli povedať
až podľa toho, ako rozhodne súd. Deti sa prakticky „z večera do rána“ v rámci začatého školského
roka sťahovali „dočasne“ do Českej republiky, narýchlo menili školu, nasťahovali sa tri osoby do bytu
matkinej matky spolu so psom. Matkina matka tesne pred pojednávaním zakúpila pre dcéru byt, a to

napriek tomu, že úprava pobytu v Českej republike je len dočasná. Matka napriek prísľubu, že bude dbať
o to, aby sa deti s otcom pravidelne stretávali a deklarovanej ochote ich vodiť na Slovensko,
pravidlá ani raz nedodržala. Naopak, teraz stále viní otca maloletých detí z toho, že to cestovanie deti
aj ju zaťažuje (ako keby si neuvedomovala, čí to bol vlastne nápad). Počas víkendov, kedy matka
pricestuje s deťmi na Slovensko, býva u starých rodičov S.Ý. spolu s mal. N.. Starí rodičia nepochybne

svoje vnúčence radi vidia, no súd upravil stretávanie otca s deťmi, nie styk starých rodičov s deťmi. V
čase, keď nepricestovala s deťmi na Slovensko ich matka, ale matkina matka D. L. bývala vo vlastnom
dome, v ktorom sa podľa matky bývať nedá. Aj pre otca je absolvovanie cestovania pre deti (v podstate
len pre mal. D.) a následný odvoz späť do ČR tiež časovo aj finančne náročný. Ak si matka myslela,
že týmto spôsobom otca odradí a on sa časom prestane o deti zaujímať, tak musí byť samozrejme

sklamaná. Aj napriek dočasnému pobytu v Českej republike majú maloleté deti na Slovensku svoje
rodinné a priateľské väzby. Ovládajú veľmi dobre svoj materinský - slovenský jazyk. Majú kde bývať,
dom starej matky D. L., v ktorom žili do svojho odchodu do Českej republiky je štandardný rodinný dom,
vhodný na bývanie, čo potvrdil aj kolízny opatrovník. D. L. sa síce na súdnom pojednávaní vyjadrila,
že v prípade, ak by súd nepovolil presťahovanie detí do ČR, nedovolí svojej dcére s deťmi v tomto dome

bývať. Takýmto postojom stavia súd do situácie, ako by práve toto jej vyjadrenie mal brať pri svojom
rozhodovaní do úvahy, pretože v takom prípade by deti nemali kde bývať. Tak ako kúpila dcére byt v
E.Í., mohla by kúpiť bývanie aj na Slovensku, ak je to v záujme jej vnučiek. Otec na základe doteraz
vykonaného dokazovania navrhol, aby súd rozhodol tak, že návrh matky v celom rozsahu zamietne. Preprípad, že matka bude tvrdiť, že nemá na Slovensku s deťmi, kde bývať, navrhol, aby súd
zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a aby upravil stretávanie matky s deťmi tak, ako
ona sama navrhuje upraviť spôsob stretávania sa otca s deťmi - jeden víkend v mesiaci od piatka

do nedele, s tým, že každú druhú návštevu privezie otec deti matke do ČR. Tento návrh sa možno javí
pre vzťah otca s mal. N. ako veľmi rázny krok, no takým krokom bolo aj dočasné presťahovanie detí do
ČR, ktoré zjavne zasiahlo do ich väzieb s otcom. Verí však, že ak by mal. N. bola takto na dlhšiu dobu
odpútaná od vplyvu matky, jej vzťah s otcom za prítomnosti a pomoci mal. D. a otcových rodičov by sa
znormalizoval a dosiahol takú úroveň, akú má vzťah mal. D. k otcovi. Deti by boli v kontakte s matkou

denne formou telefonátov, sms, resp. sociálnych sietí, čo by im otec (na rozdiel od matky) umožnil.
Takýmto rozhodnutím by bolo zachované aj právo matky na sebarealizáciu, podľa jej priania - v Českej
republike bez toho, aby tým zásadným spôsobom ovplyvňovala život maloletých detí. Zo znaleckého
dokazovania vyplynulo, že maloleté deti sa stali citovými vazalmi zo strany matky, ktorá presťahovaním
rieši vlastné túžby a osobné potreby sebarealizácie. Samotní svedkovia potvrdili tú skutočnosť, že deti
o presťahovaní nevedeli, že im to malo byť oznámené až po rozhodnutí súdu. Rovnako je potrebné

poukázať na skutočnosť, že matka po veľmi krátkom časovom priestore predkladala svoje
návrhy ako aj oznamovala súdu skutočnosti, že si zabezpečila zamestnanie, zabezpečila bývanie kúpou
bytu. Táto situácia bola zaťažujúca aj pre jej mamu, ktorá uvádzala, že už je unavená z poskytovania
pomoci dcére počas obdobia, kedy absolvovala kurzy. Otec sa nebráni poskytnutiu odbornej pomoci,
ale zo strany matky doteraz nepočul, že by mala snahu o zabezpečenie odbornej pomoci pre seba a pre

deti. Sama deklarovala na začiatku konania, že bude ochotná maloleté deti voziť na Slovensko, len aby
jej bolo umožnené presťahovať sa a pri poslednom pojednávaní to popierala. Označila to za finančnú
ako aj časovú záťaž. Podľa otca nie je postačujúce, aby k stretávaniu otca s deťmi dochádzalo jeden
krát za mesiac. Otec žiada, aby stretnutia boli dva krát do mesiaca, no s tým, že deti budú odovzdávané
jemu a nie jeho rodičom. Myslí si, že matka ako preferenčný rodič, má deti pripraviť na stretnutie aj

po psychickej stránke a zabezpečiť odovzdanie priamo otcovi. Čo sa týka stretnutia počas bežného
roka, navrhol od piatku od 19:00 hod. do nedele do 13.00 hod. a úpravu zmeniť počas prázdnin, a to
vianočných, v párnom roku od 23.12.. V ostatnom úprava ostáva bez zmeny. Poukázal na vyjadrenia
znalca na pojednávaní zo dňa 02.07.2018 ako aj na vyjadrenie zo strany kolízneho opatrovníka, že
vzhľadom na deti nie je vhodné, aby bolo ponechané rozhodnutie na deti a tak prenesená na nich

celá ťarcha rozhodnutia. Návrh otca ohľadom stretávania sa platí len za podmienok, že matka bude so
stretávaním súhlasiť. Ak tomu tak nebude, otec trvá na podanom návrhu na zmenu zverenia. Záverom
otec uviedol, že má snahu mal. N. kupovať veci, stretávať sa s ňou, no z jej strany dochádza stále k
odmietaniu. Nebráni sa poskytnutia odbornej pomoci, no občas už je bezradný v tom, ako má vo vzťahu
k mal. N. postupovať.

3. Kolízny opatrovník navrhol s poukazom na vyjadrenie maloletých detí, aby návrhu matke ohľadom
presťahovania sa bolo vyhovené. Čo sa týka úpravy stretávania sa, poukázal na to, aby došlo k
zachovaniu rovnocenných príležitostí matky ako aj otca podieľať sa na výchove maloletých detí, a preto
navrhol úpravu počas bežného roka ponechať tak, ako bolo určené neodkladným opatrením s tým,

že rodičia sa budú striedať v zabezpečení prítomnosti detí na stretnutí. Súhlasil so zmenou úpravy
stretávania sa oproti predchádzajúcej úprave, a to zmenou v mesiaci august tak, že od 01.08. do
06.08. a od 23.08. do 31.08. budú mal. deti v starostlivosti matky a od 07.08. do 22.08. budú mal. deti v
starostlivosti otca. S poukazom na dôležitosť, aby deti trávili čas rovnako s otcom aj s matkou, navrhol
návrhu otca na zmenu stretávania sa počas vianočných prázdnin vyhovieť, t.j. každý párny rok od 23.12.

od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. budú mal. deti u otca. Záverom uviedol, že s ohľadom na
situáciu, ktorá medzi rodičmi je, bolo by vhodné, aby obaja rodičia podstúpili psychologickú podporu.
Momentálne však nie je v možnostiach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť adekvátnu
podporu rodičom. Rodičia si zabezpečenie odbornej pomoci budú musieť vyriešiť individuálne.

4. S poukazom na priebeh pojednávania, vyjadrenia rodičov a starých rodičov, ako aj
maloletých detí a označené závažné skutočnosti bol vykonaný pohovor s rodičmi maloletých detí
a maloletými deťmi na Referáte poradensko-psychologických služieb. Dňa 21.08.2017 bola súdu
predložená správa, z ktorej vyplynulo, že cieľom konzultácií bolo poskytnutie psychologickej pomoci
rodičom a maloletým deťom pri zvažovaní možností a dôsledkoch presťahovania

sa matky a maloletých detí, resp. zaznamenanie jednotlivých stanovísk. Po oboznámení sa so závermi
z konzultácií na Referáte poradensko-psychologických služieb a odporúčania psychológa RPPS súd
konštatoval naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia formou udelenia dočasného súhlasu matke
na presťahovanie sa, a preto dňa 24.08.2017 bolo Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhomč. k. 12P/40/2017-73 nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého bol matke udelený dočasný
súhlas s presťahovaním do dňa 31.01.2018. Dôvodom udelenia dočasného súhlasu bola nutnosť
zmiernenia tlaku zo strany rodičov na maloleté deti, ktoré sa dostali do stredu konfliktu medzi rodičmi.

Súdvudelenísúhlasuvidelprínosompreposúdenievhodnostispôsobuúpravyprávapovinnostírodičov
k maloletým deťom, zistenie fungovania rodičov v každodennom živote, zistenie, či matka je schopná
zabezpečiť stretávanie sa maloletých detí s otcom a akým spôsobom deti budú spracovávať zmenu.
Súd predpokladal na základe odporučení psychológa, že splnenie očakávaní mal. N. môže pomôcť, aby
rodičia zistili dôvod, pre ktorý mal. N. odmieta stretnutia s otcom, čo v konečnom dôsledku má aj

dopad na vzájomný súrodenecký vzťah medzi maloletými deťmi (vnímanie iného prístupu k maloletým
deťom zo strany otca). Ďalej súd predpokladal, že sa zmierni tlak na mal. D., ktorá je bezprostredným
dieťaťom a chce byť s oboma rodičmi a teraz je nútená vyberať si. Rodičia jej rozhodovanie neuľahčujú,
keďže to dospelo k ambivalentnému postoju mal. D. k presťahovaniu sa. V neposlednom rade nie je
možné nútiť matku žiť v prostredí, kde sa jej zánikom spoločného život s otcom maloletých detí nenaplnili
očakávania, ktoré mala v období spolužitia a v prostredí, kde rodičia nevedia vyriešiť vzájomný vzťah. Je

nepochybným právom otca aj maloletých detí na plnohodnotný vzájomný vzťah, ktorý sa však doteraz
nepodarilo nastaviť a dokonca nastalo odmietanie stretnutí mal. N. s otcom. Súd zvažoval najvhodnejšie
obdobie,kedypovoliťdočasnépresťahovanie.Keďžesakomplikovalasituáciapredeti,rodičianedospeli
k zhode a deti mali nastúpiť do školy, bolo jednoduchšie pre deti, aby začali fungovať v novom prostredí
od začiatku školského roka, ako keby nastala situácia, že bude nutné vyskúšať fungovanie detí v novom

prostredí v priebehu školského roka.

5. Dňa 19.01.2018 súdom ustanovený znalec predložil súdu predbežnú správu. Z predbežnej
správy vyplynulo, že z emočnej mapy rodičov maloletých detí je zrejmé, že matka maloletých
nie je zo Slovenska a nie je od partnera emočne separovaná a ani on od nej (t.j. stále je nádej

na obnovenie zväzku, čo by bola najšťastnejšia varianta, ak by rodičia chceli a prešli terapiou a prevzali
zodpovedný záväzok). Vzťah otca k dcéram je rovnocenný, ale menej vyhranený, ako k sebe. Otec
plánuje kúpu rodinného domu v O. N. a po súžití s p. X. (XXXX) a jej dcérou J. (XXXX) od 6/2015 založiť
opätovne rodinu. Podľa otca rodinný dom bola pozrieť i mal. D.. Osobnostne matka maloletých detí trpí
narušeným selfkonceptom v oblasti sebaúcty, ako žena nemá a ani nemala objavenú svoju hodnotu, čo

ovplyvňuje jej interakcie (aj pobyt v SR). Interpersonálne dokáže vzťahy emočne vyživovať, vo vzťahu
však druhého potrebuje na vlastné sebapotvrdenie (čo je rizikom, ak z detí bude robiť emočného
partnera). Otec maloletých detí osobnostne má nevyzreté triadické vzťahovanie sa, jeho sociabilita nie
je maturovaná, vykazuje isté deficity v emočnej intimite v dôsledku nízkej emočnej diferenciácie (tieto
potom môžu spôsobovať nerozlíšenie potrieb druhých od vlastných ego-orientácií). Rozchod partnerov

sa odohral v citlivom identifikačnom období mal. N. s maskulínnou figúrou, ktorá by mala potvrdiť jej
ženskosť, čo môže ovplyvniť jej ďalší vývin. Mal. N. mala vysokú emočnú reakciu hnevu spojeného
so slzami ako dôsledok nespracovaného smútku vo vzťahu k otcovi (nikto s ňou rozchod primerane
jej veku nespracoval - napr. si subj. pamätala len 1 návštevu psychológa, hoci tam podľa matky bola
4x). Emócie sú veľmi intenzívne, pretože sa nimi snaží poprieť potrebu otca (zakazuje si to nevedomky,

aby ju to nebolelo), a jej percepcia je navonok orientovaná na negatívne informácie. Vnútorne
však túži po výlučnom ich vzájomnom vzťahu (vzala si domov jeho obkreslené dlane, ohodnotila tajne
stretnutie s ním na jednotku, ešte by prišla). Vzhľadom na jej reakcie ťažkého negativizmu, ktorých
pôvod je v nespracovaní emócií a dôvodov rozchodu rodičov, ktoré sa ťahajú z minulosti
(pripisuje ho p. X., ktorú nazýva X., vzťah k mak. J. popiera, napriek tomu, že s ňou prežili spoločne

dovolenku v minulosti a stretávali sa na detských oslavách). Masívne nevedomé obrany je nutné
pre jej ďalší zdravý vývin rozpúšťať terapeuticky. Vzťahovanie sa a sociálna percepcia rodičov mal. D.
sú detské, nekritické, otcove reakcie korešpondujú s jej hravými potrebami. Otec vo vzťahu k nej
nezabezpečuje výchovného garanta. S poukazom na úspešnú sociálnu aj intelektuálnu adaptáciu
maloletých detí v ČR, emočne intenzívne prežívanie najmä mal. N. ohľadom vzťahových zmien rodičov,

s potrebou ich ustálenia a spracovania z odstupu, relatívne dostupné pozitívne interakcie maloletých s
maskulínnou figúrou, ktorú potrebujú pre svoj zdravý vývin neodporučil ustanovený znalec k školskému
polroku realizovať zmeny domova maloletých detí (aktuálne za domov považovali ČR), a preto súd
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12P/40/2017 - 179 zo dňa 31.01.2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.08.2018 udelil

matke dočasne súhlas s presťahovaním sa do ČR do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.6. Predmetom tohto konania na začiatku bol len návrh na rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností - udelenie súhlasu matke presťahovať sa spolu s maloletými
deťmi do E., Česká republika (ČR), avšak vzhľadom na rodinné problémy a zmenu rodinného prostredia

bolo nutné pristúpiť aj k zmene úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi. Súčasne počas konania
boli vykonané opakované rozhovory s maloletými deťmi, ako aj rozhovor za prítomnosti psychológa s
cieľom maloletým deťom vysvetliť rodinnú situáciu (doteraz sa tak nestalo), čo deťom bráni v pochopení
a spracovaní prejavov správania sa ich rodičov pri riešení a rozhodovaní sa o úprave spôsobu
výkonu rodičovských práv a povinností v oddelených domácnostiach.

7. Súd vykonal dokazovanie v súčinnosti s rodičmi maloletých detí, ako aj maloletých detí a kolízneho
opatrovníka a vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, mal. N., mal. D., výsluchom
súdom ustanoveného znalca O.. S.. M.. Z. A. L., K.., svedkov - starých rodičov Z. S., F. S., D. L.
M. K. F., oboznámením návrhu matky v spojení s písomným vyjadrením matky, otca a kolízneho
opatrovníka, rodných listov detí, Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/XX/

XXXX-XX zo dňa 17.04.2015, potvrdení, dohody o zmene obvyklého pobytu, zmluvy o nájme, výpisu z
katastra, osvedčenia o štátnom občianstve, záznamu zo šetrenia, vyjadrenia mal. N., kresby, vyjadrení
psychológa, potvrdení základnej školy, výpisu zo zdravotnej dokumentácie, kresby detí, dokladov o
výdavkoch zo strany otca, žiackej knižky, písomných vyjadrení starej matky D. L., znaleckého posudku,
pracovnej zmluvy, fotografií predložených znalcom, vyjadrenia znalca, obsahu spisu Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom spisu sp. zn. 9P/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav.

8. Na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/XX/XXXX-XX zo dňa
17.04.2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/XX/XXXX-XX zo dňa
24.06.2015 boli maloleté deti N. M. D. S. zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi maloletých

detí bola určená vyživovacia povinnosť, bolo rozhodnuté o zastupovaní maloletých detí a spravovaní
ich majetku a bol určený spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi počas bežného roka, letných
prázdnin, zimných prázdnin a jarných prázdnin.

9. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že mal. N. je vo vzťahu k matke silne viazaná idealizujúcou

predstavou, vníma ju výlučne pozitívne ako osobu, od ktorej prijíma nežnosti, pomoc, podporu, telesné
pritúlenie a pozornosť. Súčasne ide o osobu, ktorej mal. N. venuje najviac nežností a s ktorou si rozumie.
Matka je pre ňu osoba, ku ktorej sa vzťahuje aj v regresnom správaní, obojstranne si venujú
telesné prejavy intimity, čo vývinovo patrí k skoršiemu vývinovému obdobiu. Ide o vzťah, ktorým si mal.
N. saturuje ranejšie vývinové potreby pravdepodobne z dôvodu, že jej vývinový trend bol narušený a

pociťovala v dobe rozchodu rodičov a ich konfliktov výraznú neistotu. Z tohto dôvodu je jej pútanie sa
neprirodzené. Súčasne sa prejavili vo vzťahu k otcovi vysoké obrany ako racionalizácia a potláčanie
emócií, pretože pôvodne niektoré preferencie dávala aj otcovi, resp. negatívne vyhodnocovala, ale
následne sa opravovala a menila svoje pôvodné voľby. Ide o závažný neurotický konflikt, ktorý svedčí
o neskĺbenej racionalite a emotivite z dôvodu, že si z obavy zo straty alebo znepáčenia sa preferujúcej

osobe - matke, zakazuje prejavovať pozitívne emócie k otcovi. Vo vzťahu k sebe nemá vybudovaný
pozitívny vzťah, neeviduje vlastnú hodnotu ako súčasť sebaúcty, vníma sa v regresnej podobe (pôvodne
sa do rodiny nenamodelovala). Vo vzťahu k otcovi sa vníma zanedbávaná, opomínaná, kritizovaná.
Súčasne je u nej prítomná túžba po výlučnom vzťahu s otcom. Tento však popiera, aby sa
vyhla emočnej bolesti z negatívneho posúdenia matkou. Svoje túžby premieta obranne do sestry

D., ktorú vníma vo vzťahu k otcovi ako preferovanú. Otca považuje za zdroj konfliktov v ich rodine.
Sociálna percepcia mal. N. je vo vzťahu k rodičom dichotomická, vzťahy chápe výlučne v alternatíve
»buď - alebo«, a preto u nej dochádza k idealizovaniu a devalvovaniu ako dvoch extrémnych
pozícií. Nie je schopná vo vzťahu k rodičom skĺbiť polarizujúce sa emócie a vnímať ich reálnejšie. Táto
jej skreslená sociálna percepcia vychádza z obranného štylizovaného postoja, v ktorom sa chce vyhnúť

ťaživým pocitom smútku zo straty matky, ak by pred ňou prejavila svoj príklon k otcovi. Matka na
to reaguje negatívne. U mal. N. sa zabrzdil psychosociálny a spirituálny vývin, počas ktorého je identita
ženy vždy potvrdzovaná maskulínnou emočne podporujúcou osobou. Rozštiepilo sa jej emocionálne
sýtenie a mentálna reprezentácia otca. V budúcnosti jej hrozí vo vzťahu k partnerovi
sťažené pútanie a psychosexuálna intimita z dôvodu, že nie je dostatočne emočne separovaná od matky

a prežíva popretý smútok v podobe vzdoru voči otcovi, ktorý je výsledkom nefunkčne realizovaného
rozchodu rodičov a nedokončeného trúchlenia nad ich rozdelením. Súčasne po vzťahu k otcovi túži,
ale nechce to vyjadrovať navonok, aby emočne nestratila matkinu priazeň. Mal. N. svoje preferencie
zužuje výlučne na primárnu rodinu, v ktorej identifikáciou sa s matkou preberá vzorce jej správania aneistotu vo vzťahu k sebe samej. Jej zúžený socioemočný rámec ju obmedzuje v napredovaní v zdravom
funkčnom vzťahovom vývine, nakoľko sa rodičmi nevníma výlučne a jedinečne milovaná. Má dojem, že
sa o vzťah matky aj otca musí deliť s mal. D., a preto vylúčila možnosť, že by jej rodičia mali najradšej len

niekoho. Súčasne je to pre ňu prognosticky dobrá voľba, pretože detská žiarlivosť na mal. D. v nej nie je
zakorenená tak hlboko, aby ju vnímala vo vzťahu k rodičom ako úplne privilegovanú. Pri takejto voľbe
per negationem teda dopriala šancu aj sebe, aby mohla byť oboma rodičmi milovaná. Mal. N. prežíva
intenzívne emócie, ktoré popiera. V terapii pre ňu neplatia racionálne argumenty, kontroluje autenticitu
otcovho prejavu a jeho interakcií voči sebe, ktoré ešte nevie skĺbiť s doterajšou predstavou o ňom a

predstavami, ktoré prevzala od svojej matky. Mal. D. vníma matku ako osobu, ktorá je emočne negatívne
zaangažovaná až zaujatá vo vzťahu k otcovi a kontroluje jeho správanie. Starého otca z otcovej strany
(deda Z.) vníma ako facilitátora medzi nimi. Oddeľuje však emočný konflikt matky od seba samej a
nezasahuje - na rozdiel od mal. N. - jej vlastnú sebaúctu. Má prirodzene a pozitívne vybudovaný vzťah
k sebe a rodičov vo vzťahu k sebe vníma neoddeľujúco, ako prirodzené autority, ktoré ju obohacujú
svojimi atribútmi. Od matky prijíma rada pozornosť i pomoc a hrové aktivity, ale súčasne ju v rodine

považuje zakonfliktnúosobu,ktorávočinejdávanajavoinegatívneemócieavýčitky.Otcavníma
ako mužský vzor, podľa ktorého si raz chce nájsť svojho životného partnera. Otec napĺňa jej potreby
emočnej a telesnej intimity. Zároveň vníma, že je nestabilný a aktuálne menej dostupný. Prežíva s ním
porozumenie a je si vedomá, že ju nepotrestá, aj keď sa hnevá. Voči sestre N. má intenzívny a vzájomne
sýtený pozitívny vzťah. Považuje ju za autoritu i emočného partnera. Očakáva, že bude vždy

v jej preferenciách a blízkosti. Nevníma jej detské žiarlenie, skôr si uvedomuje, že je pre ňu dostatočne
otvorená a rada si vypočuje všetko, čo jej povie. D. sociálna percepcia je reálnejšia a zodpovedá
funkčnému vývinu ženy, kedy v danom veku vníma otca ako osobu, emočne pozitívne podporujúcu ju
samotnú. Do svojich sociálnych preferencií zahŕňa nielen emočnú akceptujúcu a hrovú intimitu, ale
integruje aj emócie hnevu, smútku a úzkosti, ktoré zreteľne diferencuje bez toho, aby ich popierala alebo

prenášala do okolia. D. sociálne pole, z ktorého čerpá vzťahové vzorce, je rozšírené dvojgeneračne, a
preto jej sociálny vývin je plastickejší a aktuálne funkčnejší aj vo vzťahu k sebe samej. Nevníma sa
ako súčasť rodičovského konfliktu, aktuálne sa považuje za stredobod záujmov rodičov aj starých
mám, čo ju robí sociálne vitálnejšiu vo vzťahoch k ostatných členom širšej rodiny. Obe maloleté sú
fyzicky primerane vyspelé, zodpovedajúc ich veku. Mal. N. je útlocitnejšia, mal. D. pohybovo aktívnejšia

a temperamentovo živšia. Psychický vývin sa u mal. N.y dichotomizoval v kognitívnej a emočnej
dynamike.Niejesynchronizovaný,sčímsúvisíspomalenýpsychosociálny apsychosexuálnyvývin
pri nedostatočnom externom potvrdení jej dievčenskej identity otcom. Intenzívnejšie emócie smútku,
prejavujúceho sa ako hnev a úzkosti izoluje a potláča. Subjektívne sa vníma detskejšie, regresnejšie,
potrebuje viac výlučného vzťahu rodičov voči sebe. Psychická vyspelosť mal. D. zodpovedá jej ešte

hrovému veku, funkčne napĺňa vývinové úlohy, jej vývin je aktuálne integrovaný a konzistentný. Konflikty
rodičov zatiaľ nezasahujú jej sebaúctu. Mal. N. sa vzťahuje k matke aj otcovi interafektívne, dokáže
spontánne obojstranne prijímať aj odovzdávať emócie vo vzťahu k obom rodičom. Emočné prejavy voči
otcovi si však ambivalentne zakazuje prejavovať z dôvodu, že by sa mohla subjektívne spreneveriť
matke. Cíti sa za to vinná a bojí sa, že by stratila jej priazeň, pretože prejavy matky sú nesúhlasné.

Ide o závažný intrapsychický konflikt potreby a fixovanú obranu pred intenzívnymi emóciami, ktoré
polarizuje a nevie skĺbiť. Racionálne tieto premieta do partnerky otca (X.) a jej dcéry (J.), ktoré vníma ako
emočné rivalky. Túžobne sa štylizuje do pozície sestry D.. Rodičovský konflikt nefunkčne mentalizovala
ako svoju voľbu »buď - alebo«. Mal. D. spontánne prejavuje svoje emočné potreby obom rodičom a
spracováva voči nim stenické city (aktívny cit prejavujúci sa pozitívnym pôsobením) aj astenické city

(pasívny cit prejavujúci sa negatívnym pôsobením) aktuálne funkčne. Miestami sa diskrétne kontroluje
pred matkou, čo a ako jej od otca prejaví. Obe sestry sú vzájomne intenzívne emočne prepojené. Mal. N.
vníma mal. D. ako preferovanú otcom, rada by bola v jej výlučnej pozícii, čo navonok neprejaví z vyššie
uvedených dôvodov. Mal. D. prijíma mal N. ako staršiu ochraňujúcu a chápajúcu autoritu, rešpektuje
ju a učí sa od nej. Matka poskytuje mal. N. veľa emočného a telesného kontaktu a uspokojenia, čím

ju udržiava v nevedomej emočnej závislosti. Matka, aby sa vyhla vlastným pocitom neistoty a úzkosti,
obranne vlastným postojom ju vťahuje do emočného partnerstva, v ktorom mal. N. zrkadlí ju samu.
Jej intenzita a neprimeranosť vzťahu obmedzuje N. psychosociálny vývin. Matkina starostlivosť o mal.
N. sýti najmä jej intelektuálne potreby. Vo vzťahu k mal. D. je matka menej úzkostná a ochranárska,
neidentifikuje sa s ňou tak intenzívne ako s mal. N.. Má tendenciu vyčítať a emočne negatívne reagovať

na D. rozhodnutia a prejavy a zároveň kontrolovať cez ňu správanie otca detí. Jej starostlivosť napĺňa
najmä D. potreby intimity a blízkosti. Otec je vo vzťahu k mal. N. bezbranný, nakoľko ona
ho navonok odmieta. Aktuálne nedisponuje takými sociálnymi zručnosťami, aby sa jej napriek tomu
dokázal empaticky a senzitívne priblížiť. Je však otvorený novoučeniu a emočnej facilitácii ich citlivéhopribližovania a tvorbe emočnej intimity. Vo svojom sociálnom poli ju nijako nevyčleňuje voči
mal. D. a rád by napĺňal jej potreby pri dostatočnej spätnej odozve. Vo vzťahu k mal. D. otec poskytuje
emočne sýtený vzťah, ktorý potvrdzuje jej dievčenskosť a výlučnosť, potrebnú pre zdravý vývin feminity.

Rozvíja jej pohybové záujmy aktívnosťou a rozširuje sociálne perspektívy. Matkin emočný vplyv na mal.
N. má negatívny dopad na N. prejavy vzťahovania sa k otcovi a budovanie jej vlastnej autonómie, čo
môže mať dopad i na jej budúci partnerský život. Otcovo rozhodnutie žiť spolu s partnerkou a jej dcérou
má spätne negatívny vplyv na N. zvnútornenie dôvodov rozchodu rodičov, v ktorom racionálne a
emočneustrnulaarozchoddoposiaľemočneadaptabilnenespracovala.Jejmentálnareprezentáciaotca

je negatívne obsadená z dôvodu prejavovaného matkinho postoja. Výchovný vplyv matky voči mal. D.
je priaznivý v náročnosti, kedy ju okrem hrových aktivít vedie i k povinnostiam. Otcov výchovný vplyv na
mal. D. má skôr charakter jej emočného potvrdzovania a aktivizovania. Obaja rodičia majú osobnostné
predpoklady na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu ich detí. Aktuálne však
matka nepripúšťa zmenu týkajúcu sa jej postoja k otcovi detí a porozumenie vývinovým špecifikám detí
a otec nedisponuje dostatočnými komplexnými zručnosťami v prejavovaní svojej maskulínnej autority

a intimity v úlohe otca. Obaja rodičia majú nezastupiteľnú rolu v zabezpečovaní zdravého
vývinu svojich detí a plnia ju antropologicky odlišným a jedinečným spôsobom. U matky sa
prejavil vážnejší ranejší intrapsychický konflikt v oblasti sebaúcty, ktorý sa prenáša do jej materskej role
vo forme nezrelého a egoistického potvrdzovania seba samej. U otca sú prítomné limity v diferenciácii
a integrácii napĺňania vlastných potrieb a potrieb iných, ktoré ešte nevie dostatočne efektívne a zrelo

riešiť. U žiadneho z rodičov neboli zistené prejavy psychického ochorenia v zmysle medzinárodnej
klasifikácie chorôb MKCH-10R. Psychodynamicky nefunkčné vzťahové vzorce vrátane vzťahu k sebe,
ktoré sa vyskytujú u matky maloletých a nedostatočné zručnosti pri tvorbe sociálnej intimity voči mal.
N. u otca maloletých, je možné eliminovať sociálnym učením a viacúrovňovou pozitívnou zmenou
v psychoterapii. Z hľadiska nevedomého prenosu emočnej dynamiky matky, atakovanej kontaktom s

otcom detí a vlastnou neistotou, na ich dcéry, je v budúcnosti pri takomto zotrvávaní riziko. Mal. deti
môžu mať narušený sebaobraz v dôsledku nízkej sebaúcty a málo integrovanej feminity a limitovanú
spôsobilosť tvoriť emočne sýte partnerské väzby. Aktuálne je vývinovo ohrozená mal. N.. Pri pretrvávaní
navonok odmietavého postoja mal. N. k otcovi, bez dostatočnej facilitácie rodinného a odborného
okolia a pri doposiaľ nenadobudnutej dostatočnej sociálnej zručnosti otca prejavovať mal. N. emočne

primerane a senzitívne priazeň a podporu, u mal. N. hrozí riziko psychosomatizácie izolovaných a
potláčaných emócií, ktoré môžu mať dopad na jej fyzické zdravie v budúcnosti. Rodičia maloletých sú
schopní vzájomne komunikovať, ich interpretácia komunikovaných obsahov je však odlišná, pretože
používajú chyby v sociálnej percepcii, najmä matka maloletých. Rodičia maloletých detí však nie sú
schopníefektívne sadohodnúťnapodstatnýchzáležitostiach,ktorésatýkajúdetí,keďženekomunikujú

dostatočne o potrebách detí. Matka z dôvodu atribučných chýb v komunikácii a pri nefunkčnej projekcii a
potláčanívlastnéhohnevuaoteczdôvodu,žemánízkuvnímavosť ainiciálnuzvedavosťnaokolnosti
a veci, ktoré sa ho priamo netýkajú a nekorešpondujú s jeho potrebami. Obaja rodičia disponujú
relatívne dobrou sociálnou a morálnou zodpovednosťou. Napriek tomu, pri osobných zlyhaniach a práci
s vlastnou agresivitou majú obaja tendenciu morálne sa ospravedlňovať v záujme subjektívne vyšších

cieľov a prehliadať dôsledky svojich volieb. Matka má tendenciu pripisovať vinu externe a porovnávať
sa so sociálne želateľnými vzormi. Otec má tendenciu bagatelizovať v sociálnom kontexte vlastné
stratégie z dôvodu nižšej sociálnej senzitivity na emócie svoje i druhých. Obaja si neuvedomujú
dôsledky vlastného správania na vývin detí. Matka je menej otvorená sociálnemu učeniu v oblasti ego-
reflexivity a vôľovo zatvrdilejšia voči vnútornej zmene. Otec nekomunikuje okoliu dostatočne explicitne

a emočne priliehavo, s váhou a istotou, vlastné životné smerovanie a úmysly. Dôvodom sťaženej
komunikácie medzi rodičmi detí je neodpustenie zo strany matky a chyby v sociálnej percepcii, ktoré
kontaminujú ich vzájomný rodičovský vzťah. Matka detí rieši problémy navracaním sa k nim v minulosti
a nefunkčnými výčitkami pri nereflektovaní osobnej emočnej vzťahovej závislosti. Otec rieši problémy
racionálne, ale bez uvedomovania si emočného dopadu u seba i u druhých, ktorý je súčasťou riešenia

problémov. Nedostatočne záväzne, zreteľne a jednoznačne vyjadruje svoje úmysly, čím vzniká priestor
na nevhodné interpretácie. Matka potrebuje byť pravdivá voči sebe a nezamieňať vlastné potreby
za potreby detí. Otec potrebuje byť pravdivý voči druhým a autenticky vyjadrovať vlastné intencie a
prežívanie. Väčšia vzdialenosť komunikáciu matky s otcom detí nesfunkčnila a neudržala pragmatickou,
mnohé emočné významy zostali u nej fixované a popreté, prehĺbila sa u nej potreba kontroly mal.

D. a sťažila sa tvorba konštruktívneho nachádzania kompromisov. Väčšia vzdialenosť minimalizovala
komunikáciu otca s matkou detí, čo sa však presunulo na intenzívnejšie dožadovanie sa komunikácie
sdeťmi,ktorématkavnímazaťažujúco.Zmenarodinnéhoprostrediadetípresťahovaním sadoČeskej
republiky je provizórne vnímaná tak u nej samotnej, ako i u mal. detí. Dôsledky zotrvania v doterajšomprostredí na Slovensku majú neblahý vplyv na matku samotnú, lebo sa cíti emočne málo podporená
sociálnym okolím a spoločensky uznaná. Súvisí to však s jej ranejšími vývinovými obmedzeniami,
ktoré sa v životnej kríze obnažili. So zmenou nie sú deti aktuálne úplne identifikované a nepovažujú

ju za finálnu. Obe deti sa emočne a sociálne funkčne adaptovali na nové prostredie a zmenu jazyka
v školskom procese. Aktuálne si zamieňajú pojmy v slovenčine a češtine pri rozprávaní,
prípadnedochádzaunichktvorbenovotvarovačechizmov.Sémantickástránkačeskéhojazykaimnieje
vlastná, nedostatočné významové porozumenie kompenzujú ich sociálnou vnímavosťou a inteligenciou.
Eliminovať daný problém je možné dvojjazyčným hlasným čítaním literatúry. Novoučenie a kognitívne

stratégie majú primerane rozvinuté. Kvalita vzťahu otca k deťom sa nezmenila na osi dominancia -
submisivita. Naďalej disponuje nízkou schopnosťou direktivity. Jeho kvalita vzťahu sa zmenila na osi
afiliácia - afinita. Kým vzdialenostný odstup u neho vytvoril väčšiu potrebu emočne sýteného kontaktu
s oboma dcérami, u mal. N. sa fixovalo navonok odmietavé správanie otca a pútanie sa k matke.
Súčasne však intrapsychický konflikt voči otcovi mal. N. nemusí ťaživo riešiť v prítomnosti otca, čím
dochádzakrelatívnemuuvoľňovaniuaudržateľnémuemočnémubalansovaniu.Negatívnydopadväčšej

vzdialenosti na kvalitu vzťahu medzi otcom a maloletými možno zmierniť vôľovou reorientáciou postoja
matky voči otcovi a posilnením vedomia otcovskej zodpovednosti a záväzku u otca detí. Zo
psychologickéhohľadiskaniejenutnédočasnezabezpečiťdohľadnadvýkonomstarostlivostiomaloleté
deti. Je veľmi žiaduce udeliť obom rodičom povinnosť podrobiť sa psychosociánemu poradenstvu a/
alebo individuálnej psychoterapii za výchovným účelom ohľadom komunikácie a pochopenia vývinových

špecifík, ako aj za účelom pozitívnej reštrukturalizácie intrapsychických obsahov u matky maloletých
detí a mal. N., za účelom afiliatívnych zmien vo vzťahu k otcovi a v kontakte s ním a u otca za účelom
získania sociálnych zručností pre to, aby dokázal empaticky a senzitívne komunikovať s maloletými
deťmi, v súčasnosti najmä mal. N..

10. Z výsluchu znalca vyplynulo, že čo sa týka adaptácie maloletých detí na nové prostredie je potrebné,
aby sa rozdelilo adaptovanie po výkonovej stránke a po emočnej stránke. Po výkonovej stránke mal. deti
vykazujú veľmi dobré výsledky. Avšak pri emočnej adaptácii bolo vidieť posun u dievčat medzi prvou a
druhou intervenciou. Kedy pri prvom stretnutí u mal. N. sa podarilo roztopiť emócie a naštartovať, resp.
začať oživovať vzťah k otcovi. Prešli si smútkom, hnevom, čo sú veľmi silné emócie u mal. N., ktorá

túži po otcovi a súčasne sa mu bráni, zakazuje si ho. Ide o rozpor vedomého a nevedomého
procesu. Pri druhom stretnutí už bolo možné vnímať, že mal. N. preberá emočné reakcie zo strany
matky - interpretáciu situácie a takýmto spôsobom si emócie blokuje, stopuje. Z dlhodobého hľadiska si
mal. N. u seba vytvára psychosomatickú poruchu tým, že sa nachádza medzi dvoma balvanmi, čo by v
dospelosti mohlo viesť až ku vzniku depresií. U mal. D. tie emočné reakcie boli také, že sa dostala do role

sprostredkovateľky informácií od otca. Nastáva taká situácia, že mal. N. si kontroluje prostredníctvom
D. to, čo povie a výlučný záujem otca o ňu. Pri prvom stretnutí bolo možné pozorovať lepšie emočné
rozpoloženie u detí. Pri druhom stretnutí sa už prejavil negatívne blok. Prejavilo sa to tak, že N. pri
druhom stretnutí bola somaticky tuhá, tzn. že nemala žiadne emočné prejavy, čo je negatívne na tej
racionálnej rovine. Z dlhodobejšieho hľadiska treba povedať, že pokiaľ sa nezmení vzájomný

postoj medzi rodičmi, najmä emočné nastavenie matky vo vzťahu k otcovi, pričom deti toto emočné
nastaveniematkyveľmivnímajúanačítavajú.Nebudevzáujme,najmämal.N.,abyzotrvávalavtakomto
spôsobe starostlivosti, pretože jej to ubližuje. Opakovane počula, že matka konštatuje, že deti vedia,
alebo N. vie, čo robí a prečo to robí a má rozum a vie sa rozhodnúť, čím sa vyvíja nadmerný tlak na
zodpovednosť na dieťa, ktorému nie je schopné z hľadiska vývinu čeliť. Dieťa síce má rozum a má

svoje prežívanie, je autonómne, ale z hľadiska vývinu svojej psychiky nevie rozlíšiť najlepší spôsob
napĺňania svojich potrieb. Na to potrebuje pomoc dospelého. Otec nevie verbalizovať svoj vzťah k
deťom a nachádzať spôsob, akým by im situáciu vysvetlil, uľahčil. Potreboval by odbornú
pomoc pre prácu s emóciami, prostredníctvom ktorých je možné sa ku mal. N. dostať. Otec mal snahu
rešpektovať odporúčania. K situácii kedy došlo k vyfotografovaniu N. pri tom, ako ju otec prehovára k

odchodu na Slovensko, uviedla, že pre N. to bola veľmi emočne silná situácia a dopad na ňu malo nie to
prehováranie otca, ale to, že ich niekto iný vyfotografoval. Vstúpil do ich emočnej intimity, čo bolo vidieť
aj pri pohovore, kedy rozpúšťanie emócií prebiehalo v priebehu troch hodín. Pre sanáciu zraneného
vzťahu je potrebné prejsť silnými emóciami, ktoré však musia byť pozitívne ukotvované, čo znamená
v prípade rodičov objatie, nastavenie sa na dych dieťaťa a zachovanie intimity v tejto situácii. U matky

nastalo zacyklenie sa vo svojom probléme nespracovania emócií vo vzťahu k bývalému partnerovi a
vlastnej sebaúcty. A z toho vyplývajúci problém prekročenia svojich emócií. Došlo k tomu, že matka
vlastné emócie taví prostredníctvom svojich dcér a potreby svojich dcér si zamieňa za svoje potreby, a
preto jej bola odporučená individuálna dynamická psychoterapia. U otca je potrebné vplývať edukačne,aby dokázal správne čítať a jasne prejavovať svoje emócie ku svojim dcéram. Najdôležitejšie pre deti
je vzájomná komunikácia medzi rodičmi a ich vôľa riešiť rodinnú situáciu. Problémom u detí je aj to,
že minulý rok nedošlo k ukončeniu vzťahov, ktoré mali na Slovensku a rovnaká situácia môže nastať

aj teraz. Avšak keby došlo k rozlúčeniu a k uzatvoreniu vzťahov, deti to dokážu zvládnuť. Treba, aby
prebehol rozlúčkový rituál a aby deti si dokázali s rovesníkmi nastaviť pravidlá, vedeli, čo bude. Nie je
dobré, aby boli raz tam a raz tam. Takéto zmeny by neboli pre deti dobré. Zo psychologického hľadiska
za podmienky, že bude zabezpečený dohľad a u matky bude prebiehať proces emočného dozrievania
a edukačná výchova u otca, matka bude striktne oddeľovať svoje potreby od potrieb detí a rodičia budú

vnímať to, že deti majú právo na druhého rodiča, tzn. zabezpečovať riadne stretávanie, je
možné, aby deti fungovali aj v Českej republike. Z dlhodobého hľadiska však znalec nevie
povedať jasné stanovisko. Deti sa momentálne nachádzajú vo fáze, že si začali vytvárať vzťahy v
Českej republike, no súčasne majú zachované ešte aj vzťahy na Slovensku. Podmienkou je najmä
to, aby rodičia dokázali zabezpečiť emočné potreby deti. Deti nemuseli korigovať svoje prejavy pred
matkou (u otca tento problém nebol spozorovaný). Ďalšou podmienkou je aj to, aby mal. D. nebola

zaťažovaná tým, že matka zisťuje informácie (u otca tento problém nebol spozorovaný). Riešením
problému vzťahu medzi otcom a mal. N. by bolo asistované stretnutie, ktoré je však záležitosťou fyzickej
prítomnosti, vzájomnej intimity, ktorá nie je narúšaná. Asistované stretnutie, ktoré postupne prechádza
do prirodzeného spôsobu stretávania sa. Otec na začiatok prisľúbil, že to bude bez prítomnosti jeho
súčasnej partnerky. Do partnerky otca projektovala mal. N. svoj hnev, ktorý si inak vo svojej detskej

hlavičke nedokázala vysvetliť, a preto je dôležité pracovať na výlučnosti vzájomného vzťahu. Hnev, ktorý
prejavovala mal. N., bol načítavaný z prejavov matky a navonok prejavovala vzťah matky k súčasnej
partnerke otca. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je nikdy nekončiaci vzťah. Dôležité v tomto prípade je,
akým spôsobom rodičia zvládnu emočne túto situáciu, či dieťaťu dajú priestor na pochopenie toho, čo sa
deje a vzájomné prejavenie si pocitov. Ak rodičia sú sami emočne zmätení, nemajú spracované emócie,

majú potom problém pri zabezpečovaní potrieb detí. Je vhodné, aby v takýchto prípadoch podstúpili aj
terapiu po ukončení vzťahu alebo si našli nejakého prostredníka, ktorý im umožní vzájomné prejavenie
pocitov, to čo sa stalo. V priebehu posledných 5 rokov u mal. N. nedošlo k emočnému spracovaniu,
a to je dôvod jej problémov a spôsobov správania sa. Je dôležité, aby rodičia dokázali pred mal. N.
samostatne a pred mal. D. samostatne a potom navzájom si povedať odpusti mi. Matku čaká cesta, kedy

musí prejsť smútkom a hnevom tohto ukončeného vzťahu. Otec mal. N. vyjadril v ambulancii prosbu o
odpustenie.Zostranymatkyneboltentoprocesvovzťahukmal.N.sprostredkovaný,alepredmal.N.bol
sprostredkovávaný proces odpustenia medzi rodičmi navzájom. To sa však nepodarilo. Matkina reakcia
bola, „N. urob si, ako chceš“. Takáto reakcia zo strany matky nebola správna, pretože v tom momente
bola prenesená zodpovednosť na mal. N., ktorá sa zablokovala. Nastal blok všetkého čo sa dovtedy

podarilo dosiahnuť pre zlepšenie vzťahu. Minulosť nebola bližšie preskúmaná, no z načasovania
a určitých anamnestických údajov možno povedať, že k zablokovaniu vzťahu medzi otcom a mal. N.
mohlo dôjsť, keď bola privolaná polícia v januári 2017, kedy u dieťaťa mohlo dôjsť k prejavu strachu z
autority a pridaniu sa k jednému z rodičov.

11.ZvýsluchusvedkaZ.S.vyplynulo,ženemáproblémsmaldeťmi(vnúčatami),dveremajúkedykoľvek
otvorené. Nemá problém ani s rodičmi matky mal. detí, len jednoducho rodičia mal. detí si postavili hlavu.
Rodičia zo strany matky chodievali do S. X.. Stretávali sa na chalupe, grilovali. Aj pred pojednávacou
miestnosťou sa pokojne porozprávali. Mal. D. je dieťa, ktoré je živé a rada je u nich aj s otcom.
S mal. N. je teraz trošku problém, nevedia sa dopátrať, v čom je. Zhruba do zimy bolo všetko v

poriadku a potom nevie, čo sa stalo. Začala odmietať stretnutia s otcom. Bude aj pre nich zložitejšie,
keď sa vnúčatá odsťahujú. O tom, že je problém s presťahovaním mal. detí sa dozvedel asi týždeň pred
výsluchom, dovtedy o tom nevedel. Je mu ľúto, že vznikla takáto situácia a že by vnúčatá odišli, ale
spracovali aj horšie situácie.

12. Z výsluchu svedkyne D. L. vyplynulo, že nevidí iné riešenie ako to, aby sa dcéra (matka mal. detí)
presťahovala do E. z dôvodu, že chalupa v S. X. chátra. Vidí, že dcéra nemá silu a prostriedky na to,
aby pokračovala v rekonštrukcii domu. Rozhodla sa chalupu predať a ponúkla jej svoj byt. Za peniaze
získané predajom chalupy, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, by kúpila iný byt. Má možnosť zabezpečiť
dcére prácu. Súčasne jej vie pomôcť s tým, že mal. deti odvedie do školy, pretože začína v práci od

8:00 hod.. Deti k nim chodievali na návštevy, na prázdniny, takže prostredie poznajú. Myslí si, že to
bude aj pre nich vhodnejšie, pretože tam majú viacej možností na vyžitie po škole. Pre matku to
bude jednoduchšie. Má všetko v dostupnej vzdialenosti. Náklady za byt, kým matka dostane výplatu, je
ochotná hradiť sama. Predať chalupu sa rozhodla v zime, lebo si myslí, že to nie je pre matku detíúnosné, aby sa ďalej starala o chalupu a aj o dve mal. deti. Snažila sa dohodnúť s otcom mal. detí ako
aj so svojou dcérou. Rozprávala sa s nimi samostatne, no nedospeli k žiadnej dohode. Myslí si, že pre
vnučky to bude lepšie, aj sa s nimi o tom rozprávali. Páčilo sa im v E.Ř. a chceli zostať. Rozmýšľali aj

nad tým, že by ich doviezli na pol cestu a otec by si ich napríklad zo Ž. zobral. Ako to vníma, vnučky chcú
byť spolu a myslí si, že ani nebude problém chodiť v ČR do školy. Je jej ľúto, že musí kvôli problémom
chalupu predať. Je to jej rodičovský dom, ale je ochotná to všetko pre rodinu podstúpiť.

13. Z výsluchu svedkyne F. S. vyplynulo, že by bola radšej, keby tu vnučky zostali, no keď sa presťahujú,

nič s tým neurobí. Má veľmi dobrý vzťah s matkou mal. detí. Nedbala by ani na to, keby bývali u nich, no
ešte sa o takejto variante nerozprávali. V chalupe nie je zlé bývanie, ale lepšie by bolo deťom v tom byte,
kde boli pôvodne. Deti sa aj celkom tešia, že by sa presťahovali. Bližšie sa s nimi o tom nerozprávala a
keď sa spýtala mal. D., povedala, že ich ľúbi všetkých. Mal. D. hovorí, že má rada aj babičky aj dedkov,
aj chce byť s rodičmi. U mal. N. je to ťažšie povedať. Vie, že mal. N. jej hovorila, že jej najskôr vadila
priateľka otca a chcela, keď je s otcom, aby tam priateľka nebola. Potom druhá vec bola tá, že otec občas

mal. D. niečo kúpil a jej nie, na čo povedala, že nevadí, veď mi to kúpiš ty babina alebo mama. Nemôže
povedať, že syn by sa nestaral, ale u neho na prvom mieste je robota, potom kolky, kamaráti. Priamo
od svojho syna (otec mal. detí) slová, čo jej povedala mal. N. nepočula, no nie je s ním často. Častejšie
je s matkou mal. detí. Vie, že momentálne je mal. N. taká zatvrdnutá, že odmieta stretnutia s otcom,
ale nevedia zistiť prečo. Bola aj situácia, že mal. N. nechcela dva mesiace ísť k otcovi. (táto situácia

u svedkyne vyvoláva ľútosť, nepokračuje vo výpovedi). Jej manžel povedal, že by nemali problém tam
vycestovať alebo sa stretnúť na chalupe. Bolo by to síce ťažšie, no nemienia sa s rodičmi matky mal.
detí rozhnevať a boli by ochotní zobrať si voľno a vycestovať. Dokáže si predstaviť, že by tam cestovali.

14. Z výsluchu svedka K. F. vyplynulo, že spoločný život jeho dcéry (matky mal. detí) s jej partnerom

už od začiatku vnímal tak, že dcéra nie je príliš šťastná. Ona sama sa nesťažovala. Túžila mať
veľkú rodinu, no potom sa stalo, že otec mal. detí si našiel inú partnerku. Momentálne ich vzťahy nie
sú dobré, aj keď sa snažil s ním kontaktovať a porozprávať sa o sťahovaní. Nedošlo však k tomu. S
dcérou sťahovanie riešia už možno rok. Pred deťmi sa nikdy k tomu nevyjadroval. Nechcel, aby deti
boli vystavené súdnemu konaniu a ani jeho dcéra nechcela zažiť ďalšie pojednávanie. Zo strany otca

to vníma tak, že on má priestor na svoj život, bolo tomu tak i v čase ich spolužitia, kedy sa otec vracal
aj veľmi neskoro domov, unavený. Myslí si, že aj jeho dcéra má právo iným spôsobom si zariadiť život
a takto už sama nemôže fungovať. Snažil sa pomôcť a dúfal, že to takto ďaleko nezájde, že sa
rodičia mal. detí dokážu dohodnúť. Oni, ako ich rodičia, sa snažili im pomôcť, ako sa im dalo. Čo sa týka
výchovy zo strany otca, používa najmä slová musíš a nesmieš. Myslí si, že po presťahovaní by mali mal.

deti lepšie podmienky. Má k dispozícii služobné aj súkromné auto. Vie si prispôsobiť prácu, keby bolo
potrebné. Je mu ľúto, že čas ktorý by mohol venovať dcére aj vnúčatám, nie je možné im venovať. So
svojoubývaloženou(D.L.)vychádzaveľmidobre,nemáproblémčokoľveknakúpiť,pomôcť.Jeschopný
byť do pár minút v E., keby dcéra potrebovala. Má možnosť deti zaviesť do školy, keby potrebovali alebo
na krúžky.

15. Zo správ triednych učiteliek maloletých detí vyplynulo, že obe maloleté deti sa rýchlo adaptovali,
do školy chodia pripravené a spolupráca s matkou je dobrá. Školské výsledky majú maloleté deti na
výbornej úrovni (boli predložené žiacke knižky a vysvedčenia). Matka sa zúčastňuje triednych schôdzok,
informuje sa o školských výsledkoch a riadne platí poplatky.

16. Zo správy školskej psychologičky S.. S. U. vyplynulo, že obe maloleté deti sa rýchlo začlenili do
kolektívu, pôsobia vyrovnaným dojmom a aktívne sa zapájajú do výučby. Nie je daný žiaden
dôvod pre psychologickú intervenciu zo strany školského psychológa.

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie
identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktulojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi
rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie
rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o

správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodiny rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa

o maloletom dieťati domáhať na súde.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode;
to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a
slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje
o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

26. Zákon o rodine v jednotlivých svojich ustanoveniach zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rodičov vo
výchove detí, ktorých povinnosťou je chrániť záujmy detí. Rovnako aj Dohovor OSN o právach dieťaťa
zo dňa 20.11.1989 obsahuje vyhlásenia a ustanovenia, v ktorých je kladený dôraz na ochranu práv
dieťaťa v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa. Dieťa musí vyrastať v rodinnom

prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa rodičia
nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, okrem iných
aj o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine rozhodne
nanávrhniektoréhozrodičovsúd.Ajvtakomtoprípadevšakprirozhodovanímusiabyť vnajvyššej

miere chránené práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa. Pri ich hodnotení súd vychádza nielen
z výpovedí rodičov, svedkov, ale vezme do úvahy aj informácie o sociálnom prostredí, v ktorom
dieťa žije a má žiť, so zistením aj vzájomného vzťahu toho, ktorého rodiča k dieťaťu a spätného vzťahudieťaťa k rodičom, pričom hodnotenie okolností daného prípadu musí zohľadňovať v maximálnej miere
chránené práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa.

27. Záujem maloletého dieťaťa je najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a
povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo
v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala

k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému,
duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a
aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych
predpisoch.

28. Súd chce zdôrazniť článok 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého dieťa, ak je

schopné formulovať vlastné názory, má právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré
sa ho dotýkajú. Názoru detí sa musí venovať primeraná pozornosť. Pokiaľ majú rodičia detí záujem
na všestrannom a zdravom vývoji svojho dieťaťa, bolo by vhodné, keby akceptovali ich vôľu,
nezaťažovali ich konfliktami, v ktorých presadzujú svoje záujmy a rešpektovali maloleté deti, ako
rozumné a slobodné bytosť. Maloleté deti majú právo vyjadriť sa k otázkam, ktoré sa podstatným

spôsobom dotýkajú ich života. Počas konania boli vykonané opakované rozhovory s maloletými deťmi,
ako aj rozhovor za prítomnosti psychológa s cieľom zistiť vôľu, priania ako aj vnímanie rodinnej
situácie.Podarilosazistiťdlhodoboneodhalenýdôvod,prečomal.N.odmietastretnutiasotcom,dôvody,
pre ktoré je veľmi dôležité uvoľniť tlak na maloleté deti, ktoré sa dostali do vzájomného stretu
rodičov (rodičov, ktorí nemali a doteraz nemajú spracované ukončenie svojho partnerského vzťahu) a aj

pozitíva a riziká fungovania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi za situácie, keď budú maloleté
detižiťvČeskejrepublike.Bolo bymožnébezdočasnéhosúhlasuspresťahovanímsateoretizovať
o tom, ako budú deti fungovať, keby bolo rozhodnuté tak alebo tak a simulovať možné varianty, no bolo
dôležité pokúsiť sa zistiť, čo najobjektívnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o návrhu matky.
Na začiatku konania súd spoznal rodinu v situácii, kedy rodičia nezvládali vzájomnú komunikáciu, mali

nevyriešené partnerské vzťahy, mal. N. odmietala stretnutia s otcom, chcela sa sťahovať a napísala list,
čo všetko zlé je na otcovi (list bol nazvaný Sťažnosti!) a mal. D., bola vo veku, kedy prijímala s vďakou
každú pozornosť a blízkosť a mala nastupovať od septembra 2017 do prvého ročníka základnej školy.
Z dôvodu, že rodičia spolu nekomunikovali rozhodla sa matka dňa 29.05.2017 podať návrh, s ktorým
otec nesúhlasil. Po rozhovore s maloletými deťmi a psychológom bolo v danej chvíli rozhodujúce

zmierniť tlak na maloleté deti, umožniť matke návrat do svojho rodného prostredia, zväčšiť vzdialenosť
medzi rodičmi ako partnermi (v tom čase fungovali aj nefungovali ako partneri) a dať priestor rodičom
ako aj maloletým deťom nájsť si režim, v ktorom by mohli spolu fungovať a možnosť zistiť, aké by to bolo,
keby sa presťahovali a rodičom zvážiť a upraviť si spôsob stretávania sa, pričom matka na začiatku
konania deklarovala, že bude nápomocná otcovi pri stretávaní sa s maloletými deťmi, a preto boli vydané

neodkladné opatrenia na základe, ktorých bol matke udelený dočasný súhlas s presťahovaním sa
a upravený spôsob stretávania. Súd mal za to, že je v záujme maloletých detí vyhovieť návrhu. Väčšia
vzdialenosť komunikáciu matky s otcom detí však nesfunkčnila a neudržala sa pragmatickou, mnohé
emočné významy zostali u nej fixované a popreté, prehĺbila sa u nej potreba kontroly mal. D. a sťažila
sa tvorba konštruktívneho nachádzania kompromisov. Rodičia vnímajú túto situáciu zaťažujúco, ale u

mal. detí to tak vnímané nie je. V čase rozhodovania zmena rodinného prostredia detí odsťahovaním
sa nadobudla trvalejší charakter, matka získala za pomoci svojej matky samostatné bývanie a
nastúpila do práce. Maloleté deti sa identifikovali s novým životným prostredím, prejavili vôľu
zostať v Českej republike, v škole sa zaradili do školského kolektívu, majú vytvorené priateľské väzby,
dosahujú výborné školské výsledky a nechcú sa vrátiť do doterajšieho prostredia na Slovensku. Mal. N.

nemusí intrapsychický konflikt voči otcovi ťaživo riešiť v prítomnosti otca, čím dochádza k relatívnemu
uvoľňovaniu a udržateľnému emočnému balansovaniu. Negatívny dopad väčšej vzdialenosti na kvalitu
vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi možno zmierniť vôľovou reorientáciou postoja matky voči
otcovi a posilnením vedomia otcovskej zodpovednosti a záväzku u otca detí. Zároveň vzdialenosť
možno prekonať tým, že otec bude s maloletými deťmi okrem osobného stretnutia udržiavať kontakt

aj telefonovaním, formou videohovoru alebo komunikovaním prostredníctvom rôznych internetových
aplikácií, pričom iniciatíva musí vychádzať od rodičov.29. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že otázka presťahovania
sa maloletých detí s matkou do Českej republiky nie je bežnou vecou. V zmysle zákona o
rodine treba rozlišovať, či sa nezhoda rodičov týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských

práv a povinností, alebo nepodstatnej veci. Súd posúdil otázku vycestovania ako podstatnú vec a
vzhľadom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním má za to, že je potrebné udeliť súhlas matke
k presťahovaniu sa s maloletými deťmi do Českej republiky namiesto otca, a preto návrhu matky vyhovel
(výtok I. tohto rozsudku).

30. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, je možnosť podieľania sa na výchove maloletých detí zo
strany otca v súvislosti s ich presťahovaním sa do zahraničia. Je nesporné, že presťahovanie sa detí
je vážnym zásahom do jeho rodičovských práv otca. Otec poukazoval na skutočnosť, že z dôvodu
presťahovania sa detí dochádza k narúšaniu vzťahov detí s ním, pretože nemajú taký priestor na
jeho rozvíjanie, ako by mali, keby boli v jeho blízkosti a aj z dôvodu, že matka nedodržuje súdom
určený spôsob stretávania sa. Vzhľadom k tomu, že matka maloletých detí, ktorej boli deti zverené

do osobnej starostlivosti, má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti,
ako aj vzhľadom na názor a vôľu maloletých detí jednoznačne prejavenú pred súdom, v zmysle
ktorého maloleté deti nemajú záujem vrátiť sa na Slovensko, chcú zostať s matkou, nie je v záujme
maloletých detí, aby boli vytrhnuté zo školského a rodinného prostredia, ktoré si počas uplynulého
obdobia vybudovali a vrátili sa späť do Slovenskej republiky, a preto súd návrh otca na zmenu zverenia

zamietol.Súčasnejevšakpotrebnékonštatovať,žejeveľmidôležitéavzáujmemaloletýchdetí,abymali
možnosť vytvárať si plnohodnotný vzťah s otcom, a preto súd pristúpil k zmene úpravy stretávania sa
počas bežného roka, letných prázdnin a zimných prázdnin s poukazom na skutočnosť, že maloleté
deti zostanú v Českej republike. Zohľadnil doterajšie skúsenosti a požiadavku rodičov ohľadom určenia
začiatku a konca stretnutia. Nebol daný dôvod meniť úpravu stretávania sa počas jarných prázdnin a ani

rodičia túto zmenu nenavrhovali, a preto bola ponechaná úprava stretávania sa počas jarných prázdnin
určená v Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/XX/XXXX-XX zo dňa 17.04.2015
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/XX/XXXX-XX zo dňa 24.06.2015 a
bola zmenená úprava stretávania sa počas bežného roka, zimných a letných prázdnin tak, aby rodičia
boli rovnomerne zaťažení pri zabezpečovaní stretnutia otca s maloletými deťmi a maloleté deti mali

vytvorený priestor na stretávanie sa s otcom, čo je podľa názoru súdu zabezpečené určeným spôsobom
stretávania sa.

31. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
pre uloženie povinnosti matke informovať otca jeden krát do mesiaca o školských, mimoškolských

výsledkoch maloletých detí a o zdravotnom stave maloletých detí a s poukazom na závery znaleckého
dokazovania informovať i súd. Z dôvodu, že rodičia majú problémy pri vzájomnej komunikácii a otec má
záujem byť pravidelne informovaný o maloletých deťoch uložil súd matke povinnosť informovať otca o
maloletých deťoch v pravidelných časových intervaloch s výpočtom vecí, ktorých sa informačná
povinnosť týka tak, aby otec mal komplexné informácie o maloletých deťoch. Rodičia by sa mali zásadne

dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré
nastali v dobe, keď sa o deti oni osobne starali, a preto každý z nich by mal mať vedomosť napríklad
o tom, že niektoré z detí ochorelo, akým spôsobom prebieha liečba, aké lieky užíva a kedy je potrebná
kontrola zdravotného stavu. Pokiaľ dôjde počas choroby k zmene osobnej starostlivosti, potom
má rodič informovať druhého rodiča o spôsobe a dobe užívania predpísaných liekov a mieste, kde

možno vyhľadať lekársku pomoc v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, resp. komplikácií.
Rodičia by sa tiež mali v záujme dieťaťa informovať o dlhodobejšej zmene miesta dočasného pobytu
(napr. dovolenka) s tým, že budú mať možnosť kontaktu s dieťaťom, najlepšie pravidelne vo vhodnej
dobe. Jedine rodič je povinný informovať druhého rodiča, ktorý práve nemá maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti (a nie všeobecný lekár, prípadne učiteľ a pod.).

32. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a
zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie
uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

33. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením

34. Z vykonaného dokazovania a z dôvodu, aby presťahovanie malo nielen v súčasnosti, ale aj v
budúcnostipozitívnyvplyvnamaloletédeti,vyplynulapotrebanariadiťvýchovnéopatrenienaobdobiepo
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a preto súd uložil matke a otcovi
povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované rodinným terapeutom, resp.
psychológom. Rodinného terapeuta, resp. psychológa si rodičia sami zvolia a v lehote 30 dní odo dňa

nadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudkuoznámiasúdumenorodinnéhoterapeuta,alebopsychológa
a následne každý druhý mesiac súdu oznámia priebeh poskytovaného odborného poradenstva. Danú
formu zvolil z dôvodu, že zo psychologického hľadiska nie je nutné dočasne zabezpečiť dohľad
nad výkonom starostlivosti o maloleté deti, ale je nutné uložiť obom rodičom povinnosť podrobiť
sa psychosociánemu poradenstvu a/alebo individuálnej psychoterapii za výchovným účelom ohľadom

komunikácie a vývinových špecifík a za účelom pozitívnej reštrukturalizácie intrapsychických obsahov u
matky maloletých detí a mal. N. za účelom afiliatívnych zmien vo vzťahu k otcovi a v kontakte s ním a u
otca za účelom získania sociálnych zručností pre to, aby dokázal empaticky a senzitívne komunikovať s
maloletými deťmi, v súčasnosti najmä mal. N.. V prípade, že súd na základe pravidelných správ a šetrení
zistí, že výchovné opatrenie plní svoj účel dôjde k zrušenie výchovného opatrenia, pretože účelom nie

je nad mieru vhodnú zasahovať do fungovania rodiny, ale rodičia musia pochopiť svoju nezastupiteľnú
úlohu a umožniť odborníkom, aby im pomohli riešiť problémy, ktoré im bránia vo výkone
rodičovských práv a povinností v záujme ich maloletých detí.

35. Súd s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku rozhodol o zrušení neodkladného

opatrenia nariadeného Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12P/XX/XXXX -
XXX zo dňa 31.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoP/XX/XXXX-XXX
zo dňa 14.08.2018 v súlade s § 363 C.m.p., v zmysle ktorého súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené
neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené,
pričom nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletým

deťom odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené predmetné neodkladné opatrenie.

36. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

37. Podľa § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

38. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

39. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s

§ 57 C.m.p., pretože ani jeden z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania.

41. O náhrade trov štátu súd rozhodol v zmysle § 55 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. a uložil matke a otcovi
povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške 815,15
Eur. V predmetnom prejednávanom prípade súd posúdil pomery rodičov maloletých detí v tom smere,

že ani jeden rodičov nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Následne
posudzoval, či s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania štátu,
ktoré vznikli v súvislosti o znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia, rodičov v
rovnakom pomere s poukazom na dôvody, ktoré viedli k nutnosti vykonania znaleckého posúdenia.Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 55 C.m.p. uložil rodičom povinnosť
zaplatiť v rovnakom pomere náhradu trov štátu. Vychádzajúc z koncepcie C.m.p. je zrejmé, že úmyslom
zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v

porovnaní so sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia C.s.p. vylúčená. Znamená to, že C.m.p.
obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy C.s.p., pričom sa jedná aj
o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia
zásadavyplývajúcaz§35a§36C.m.p.(povinnosťsúduzistiťskutočnýstavveciavykonaťajinédôkazy
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto C.m.p. v § 57 počíta s

eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním a o ktorých
povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na
náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko C.m.p. neobsahuje žiadne ďalšie
ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania je potrebné v súlade s čl. 3 ods. 1 základných
princípov C.m.p. i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia
C.m.p. upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak to zákon výslovne ustanovuje, že trovy
dôkazov platí štát (napr. § 251 ods. 1 C.m.p.) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník
alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (primerane § 49 ods. 2 C.m.p.).
Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu
niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné

trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods.
3 C.m.p.). Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z § 55 C.m.p.
a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát,
nahradili všetci účastníci alebo len niektorý z nich.

42.Záveromchcesúddôrazneapelovaťnarodičovapripomenúťim,ževzťahmedzirodičomadieťaťom
je nikdy nekončiaci vzťah. Najdôležitejšie pre deti je vzájomná komunikácia medzi rodičmi a ich vôľa
riešiť rodinnú situáciu a skutočnosť, aby sa rodičia správali tak, že deti nemusia korigovať svoje prejavy,
či už pred matkou alebo pred otcom. A aký bude v budúcnosti vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi
závisí najmä na rodičoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Účastníci, ktorí sa svojho práva podať odvolanie vzdali, nemajú právo podať odvolanie.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku/ a
pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).