Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109217919
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8109217919.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Obec Terňa, IČO: 00
327 867, Hlavná 119/58, Terňa, v konaní právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, v
konaní právne zastúpený JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Kpt. Nálepku 5,
v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
25C/163/2009-486 zo dňa 31.05.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku I. o určení, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely EKN XX,

XX a XX/X evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území L..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o trovách konania a III. o výroku o trovách štátu a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, žalobca Obec L. je výlučným vlastníkom
nehnuteľností: parcely EKN XX - záhrady o výmere 353 m2, parcely EKN XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 69 m2, parcely EKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 168 m2,
evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území L.. II. Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu jeho nákladov na
odmenu znalca v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude vyčíslená
výška týchto nákladov.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 123 a § 126 ods.1 Občianskeho
zákonníka, ust.§ 2 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a ust.§ 137 písm.c/ Civilného sporového

poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní skúmal, či žalobca má na podaní takejto žaloby, ktorá
je určovacou, naliehavý právny záujem. Keďže súd zistil, že žalobca, vzhľadom na zápis žalovaného v
katastri nehnuteľností, nemôže túto zmenu dosiahnuť inak ako podaním žaloby, mal za to, že na strane
žalobcujenaliehavýprávnyzáujemavkonanípokračoval.Rozhodnutievtomtokonaníbudepodkladom
pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

4. Čo sa týka tvrdení žalovaného, že delimitácia na obec zo štátu je neplatná a má ísť o reštitúciu, podľa
súdu ide o nepochopenie vecí zo strany žalovaného, nakoľko pri delimitácii, teda prechode majetku zo
štátu na obec, nedochádza k prevodu majetku na základe zmluvy, ale k prechodu majetku zo štátu naobec na základe zákona. Zákon č. 138/1991 Zb. určil, aký majetok z vlastníctva štátu má prejsť na obce,
tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď majetok československého štátu v správe MNV L. prešiel na
základedelimitácienaobecL..Obecsapotomvprípadeuplatneniareštitučnýchnárokovstávapovinnou

osobou namiesto štátu, avšak neznamená to, že prevod majetku zo štátu na obec je neplatný.

5. Tak ako zhodne uviedli obaja znalci, už z evidencie nehnuteľnosti (LV č. 1) z roku 1981 je zrejmé, že
parceluXXXvlastnilčeskoslovenskýštátvspráveMNVL.ovýmere17018m2.Tátoparcelamalabyťna
základe prílohy č. 1 delimitácie a na základe žiadosti Obecného úradu L. prevedená do vlastníctva Obce

L. o výmere 17 018 m2 (č. l. 94 a 95). Znalci nezistili, že by existoval určitý právny úkon alebo právna
skutočnosť, ktorá by znamenala, že parcela XXX/X by mala byť vo vlastníctve niekoho iného ako obce.
Vzhľadom na súdom zistené skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania z predložených
listinných dôkazov stranami sporu a z dvoch znaleckých posudkov, z ktorých kontrolný náležite ozrejmil
všetky odborné otázky a ktorý potvrdil správnosť pôvodného znaleckého posudku, súd nemal žiadne
pochybnosti o tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je na základe delimitácie Obec L.. Žalovaným

tvrdené skutočnosti nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a sú len neustálym zahmlievaním
situácie.

6. Hrubého pochybenia sa však, ako konštatuje znalec v kontrolnom znaleckom posudku, dopustil
katasternehnuteľností,keďnamiestovýmazupoznámkyvevidenciinehnuteľností(č.l.346),žemajetok,

ktorý vlastnil X. S., mimo iného aj v katastrálnom území L. na LV XXX, bol vyporiadaný Dohodou
medzi vládou ČSSR a vládou USA o vyporiadaní určitých otvorených nárokov a finančných otázok
zo dňa 29.01.1982, bez toho aby došlo k zmene vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, zaviedol
hluchý LV č. XXX, odvolávajúci sa práve na túto Dohodu pod položkou výkazu zmien 21/92. Je
zrejmé, že výmazom poznámky nemôže nikto nadobudnúť vlastnícke právo. Napriek všetkému žalovaný

tvrdí, že práve týmto X. S. vlastnícke právo nadobudol. V tomto liste vlastníctva uvedené rozhodnutia
pozemkového úradu sa k daným nehnuteľnostiam ani nevzťahujú a nemohli byť nadobúdacím titulom
pre nadobudnutie vlastníckeho práva.

X. X. S. mal vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam jasné a platné rozhodnutia pozemkového

úradu č. k. 1653/92-Šp./148, ktoré uvádzali, že je síce oprávnenou osobou, ale vlastnícke právo sa mu
nepriznáva. Uvedomujúc si danú skutočnosť oprávnená osoba požiadala o finančnú náhradu, prípadne
o náhradné pozemky za dané nehnuteľnosti, čo aj dostala.

8. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, v súčasnosti parcely KN E XX, XX, XX/X A. XX/X sú na LV

XX vedené na žalovaného. Ako nadobúdací titul je vedená kúpna zmluva od X. S. z roku 2008. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že predávajúci nebol vlastníkom daných nehnuteľností a mal o tom vedomosť, a
teda žalovaný nemohol nadobudnúť dané nehnuteľnosti kúpou od nevlastníka.

9. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že X. S. musel mať vedomosť o tom, že nie

je vlastníkom, pretože rozhodnutie Pozemkového úradu, ktoré bolo uvádzané ako nadobúdací titul,
predmetné pozemky vôbec neriešilo a neobsahovalo ani rovnaké alebo podobné číselné označenie. Na
základe ďalšieho rozhodnutia pozemkového úradu XXXX/XX-Š. zo dňa 15.06.1994 je taktiež zrejmé, že
nehnuteľnosti XXX/XX, XXX/XX/X A. X sa mu nevydávajú, teda sa mu vlastnícke právo k nim nepriznáva
a následne si môže uplatniť náhradu za tieto pozemky, čo si aj uplatnil. Tiež argumentácia žalovaného,

že X. S. bolo priznané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a tieto mu boli vydané na
základe rozhodnutia Pozemkového úradu č. 6053/92-Šp/1993 zo dňa 11.08.1993 neobstojí, pretože k
tomuto rozhodnutiu bol vyhotovený GP, ktorý presne identifikoval vydávané parcely a tie, ktoré boli na
S. zapísané na LV XXX v kat. úz. L., toto rozhodnutie neobsahovalo. Na strane X. S. teda nemohla
existovať ani dobromyseľnosť vo vzťahu k tomu, že je oprávneným vlastníkom resp. držiteľom daných

nehnuteľností.

10. Ako je zrejmé z vyjadrení žalobcu, X. S. si bol od roku 2001 vedomý, že nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť v rámci obce, keďže neuhrádzal žiadnu daň a obec nemala ani vedomosť o vlastníctve X.
S. v rámci obce. Z tohto dôvodu má súd za to, že jeho zmluva so žalovaným z roku 2008 nemôže byť

nadobúdacím titulom pre vznik vlastníckeho práva a nemôže byť ani titulom pre prípadnú dobromyseľnú
držbu k danej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalovaný by ani nesplnil
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva
bola podaná na súde už v roku 2009.11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému neuplynula ani vydržacia lehota na nadobudnutie
vlastníckeho práva, v prípade, že aj by bol dobromyseľný pri uzatváraní zmluvy (zmluva bola uzatvorená

v roku 2008), súd vyhovel návrhu a určil, že obec je vlastníkom parciel tak, ako to žiadal žalobca.

12. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol na listinné dôkazy predložené žalobcom, predovšetkým
naLVč.Xevidencienehnuteľností,zktoréhojezrejmé,žeparcelaXXXovýmere17018m2bolavedená
na Československom štáte už v roku 1981 a tiež delimitačný protokol (č. l. 94), z ktorého je zrejmé, že

celá parcela s rovnakou výmerou (ako vysporiadaná) bola prevedená na základe delimitácie na obec
L.. Ako je zrejmé aj zo znaleckého posudku, kontrolného znaleckého posudku a z priložených listinných
dôkazov, následne bola táto parcela rozdelená pri predaji časti tejto parcely žalovanému, konkrétne
XXX/X a pôvodná parcela, z ktorej bola vyčlenená parcela XXX/X, bola označená ako parcela XXX/X s
výmerou 16 847 m2. Následne, pri budovaní ďalších objektov v rámci verejného priestranstva, bola táto
parcela rozčleňovaná na ďalšie parcely. Pokiaľ tieto časti neboli prevedené na iné subjekty, boli vedené

naďalej na Obci L. ako vlastníkovi. Chybou katastra však parcela XXX/X zapísaná do vlastníctve Obce
L. nebola. Vo vlastníctve obce sú pôvodné parcely, ktoré tvoria časť parcely XXX/X a to E KN parcely
XX/X A. XX/X. Parcely, ktoré boli neoprávnene zapísané na X. S. a ktorý ich neoprávnene previedol na
žalovaného, teda parcely XX, XX A. XX/X, tvoria zostávajúcu časť parcely KN F. XXX/X.

13. Na záver súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ určitá vec potrebuje odborné vyjadrenie, prípadne
znalecké dokazovanie, prizve sa znalec z príslušného odboru, ktorý sa má k veci vyjadriť, tak ako
tomu bolo aj v tomto prípade. Znalecký posudok K. S., doplnok k tomuto znaleckému posudku, ako
aj kontrolný znalecký posudok jasne a prehľadne poukázali na sporné otázky, ktoré v tomto konaní
boli a potvrdili správnosť záverov súd prvej inštancie. Súd nemal dôvody pochybovať o znalcoch,

predovšetkým za situácie, keď sa aj znalec v kontrolnom znaleckom dokazovaní jednoznačne vyjadril,
že závery pôvodného znaleckého posudku boli správne. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo záverov
znaleckých posudkov. Každé ďalšie dokazovanie by podľa súdu prvej inštancie bolo zbytočné a
neúmerne naťahujúce už aj tak dlhotrvajúce konanie. Išlo predovšetkým o návrhy žalovaného na výsluch
svedkov,ktorésúdzdôvoduhospodárnostizamietol.Súdvovecivypočulvedúcehopozemkovéhoúradu

v čase vykonania reštitúcií a mal za to, že nebolo potrebné vypočúvať iných pracovníkov pozemkového
úradu.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 251, § 255 ods.1,2 a § 262 ods.1,2 C.s.p.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %. V konaní vznikli trovy konania aj štátu, ktorý hradil odmenu znalcovi,
pričom táto odmena nebola pokrytá preddavkom. Súd teda zaviazal žalovaného aj na náhradu nákladov
štátu. Konštatoval, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

15. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to proti všetkým výrokom rozsudku podľa
ust.§ 355 a nasl. C.s.p. z dôvodov uvedených v ust.§ 365 ods.1 písm.b/, e/, f/ a h/ C.s.p. Namietal,
že nie je pravdou, že žalobca nehnuteľnosti dobromyseľne užíval od roku 1967. Žalovaný už v roku
1993 odkúpil nehnuteľnosti od N.. X. S.. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod V 1625/93. Predmetom
kúpy bola parcela č. XXX/X o výmere 171 m2 so sýpkou zapísanou na LV č. XXX v kat. území L..

Žalovaný uvedenú sýpku zrekonštruoval na predajňu potravín a od tohto času, t. j. od r. 1993 využíval
parcely,ktoréžalobcažiadaurčiťdosvojhovlastníctva.Spornéparcelyvyužívalžalovanýakoparkovisko
pre kupujúcich a pre zásobovanie predajne potravín. V žalobe sa tiež nesprávne uvádza, že parcelu
111/2 o výmere 171 m2 spolu so sýpkou kúpil od Obce L., nakoľko predmetnú parcelu so sýpkou
kúpil od N.. X. S.. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada určiť do svojho vlastníctva a to parcela č. XX, Č..

XX a č. XX/X žalovaný kúpil tiež od N.. X. S. na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V XXXX/
XXXX. Nehnuteľností boli zapísané na LV č. XXX. Celková výmera parciel bola 2217 m2. Na LV č. XXX
bol pôvodne zapísaný Československý štát - ONV - FO Prešov, pod položkou výkazu zmien č. X/XX.
Následne S. X. (premenovaný na S. ). Uvedené nehnuteľností získal pod položkou výkazu zmien č.
XX/XX - Dohoda 22/í - USA/23. To znamená, že uvedené nehnuteľností boli N.. X. S. vrátené a boli

zapísané na jeho meno na základe titulu schopného zápisu. Uvedené nehnuteľnosti boli zapísané na
základe rozhodnutia štátneho orgánu - rozhodnutie pozemkového úradu č. j. 1653/92-šp/93 zo dňa
11.08.1993, právoplatné dňa 27.08.1993. V predmetnej veci bol aj vypočutý Q.. Š., ktorý predmetné
rozhodnutie vydal, no na vec potreboval viac času z dôvodu jej naštudovania pre časový odstup odvydania predmetných rozhodnutí v roku 1993. Preto bol súdu prvej inštancie navrhovaný jeho opätovný
výsluch po naštudovaní veci, no súd prvej inštancie to zamietol, teda nevykonal navrhnutý dôkaz
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. K delimitácii žalovaný uviedol, že na LV č. XXX bola

parcela XXX/X o výmere 16847 m2 zastavaná plocha a nádvoria zapísaná pod položkou výkazu zmien
č. XX/XX. Na liste vlastníctva bola zapísaná aj parcela č. XX/X o výmere 171 m2 zastavaná plocha a
nádvoria, ktorá nikdy nebola predaná žalobcom - Obcou L. žalovanému. Uvedenú parcela žalovanému
predal N.. X. S. a žalovanému tiež bola predaná aj parcela č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 208
m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX pre kat. územie L.. Z uvedeného vyplýva, že zápisy, ktoré

boli realizované na základe delimitácie boli zrušené pod položkou výkazu zmien č. XX/XX a č. XX/XX.
Parcely č. XXX/X a č. XXX/X boli v liste vlastníctva vymazané. Na tento list vlastníctva boli zapísané pod
položkou výkazu zmien č. XX/XX okrem iných aj parcely vytvorené geometrickým plánom č. 241-01-311
105-93 overený Správou katastra dňa 17.12.1993. Geometrický plán bol vypracovaný pre porealizačné
zameranie a nie pre založenie vlastníckych vzťahov. Na základe geometrického plánu boli následne na
LV č. XXX, k. ú. L. zapísané parcely č. XXX/X o výmere 7027 m2, č. XXX/X o výmere 897 m2, č. XXX/

X o výmere 655 m2 a č. XXX/X o výmere 38 m2 a parcela č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 4337
m2 nebola nikdy zapísaná na list vlastníctva Obce L.. To, že je obec L. zapísaná na geometrickom
pláne ešte neznamená, že je aj vlastníkom uvedenej parcely nakoľko geometrický plán mal slúžiť na
porealizačné zameranie budov obecného úradu a nie na zápis vlastníctva. Preto je nesprávna verzia
súdu prvej inštancie, že pochybil kataster, keď nezapísal parcelu č. XXX/X na Obec L.. V rozsudku táto

skutočnosť opäť nie je preverená prečo sa tak stalo a ako je možné, že parcely č. XXX/X a č. XXX/
X boli z LV č. XXX zrušené a bol zapísaný len porealizačný geometrický plán a v skutočnosti na ňom
ostali len parcely, ktoré z dôvodu zástavby neboli vydané. Ostatné parcely sa dostali na LV č. XXX na
základe rozhodnutia pozemkového úradu pod č. j. 1653/92-Šp/93, právoplatné dňa 27.08.1993, keď
bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností podľa ust. § 9 ods. 2 zákona, ktorú uzatvoril oprávnená

osoba N.. X. S., nar. XX.XX.XXXX v L. a povinná osoba podľa ust. § 5 ods. 1 zákona Obec L. a na
základe uvedenej dohody bola vydaná obcou parcela č. XXX/1 - zastavaná plocha o výmere 1310 m2,
parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 634 m2, parcela č. XXX/XX - záhrady o výmere 553 m2, parcela
č. XXX/XX o výmere 553 m2 a iné. Pozemkový úrad v Prešove predloženú dohodu a priložené doklady
preskúmal a zistil, že sú splnené podmienky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona, pretože nehnuteľností prešli

na štát konfiškačným výmerom bývalého ONV v Sabinove zn. 611-19/4-1950-IX/2 zo dňa 11.08.1950
a doplňujúcim výmerom ONVOPLVI- 1 v Sabinove č. 1 776/57-45 zo dňa 07.05.1957 podľa § 1 ods. 3
zákona č. 46/1948 Zb. Dôvodom konfiškácie podľa stanoviska miestnej roľníckej komisie v L. zo dňa
18.01.1950 bolo to, že vlastník na pôde nepracuje a pre svoju potrebu nehnuteľnosti nepotrebuje. Za
tento majetok podľa vyjadrenia Správy pre veci majetkové a devízové v Bratislave č. 22/i - USA/23 zo

dňa 30.01.1990 za konfiškované majetky nebola poskytnutá žiadna finančná náhrada. Žalobca mal po
zrušení veci krajským súdom dňa 18.03.2014 dôkaznú povinnosť vo veci. Musel preukázať, že riadne
nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu, že skutočne bol v čase prevodu v roku 2008 vlastníkom
nehnuteľností a že teda právny predchodca žalovaného skutočne ako nevlastník nemohol previesť
vlastnícke právo na žalovaného. V čase prevodu v roku 2008 bol N.. X. S. ako právny predchodca

žalovaného vlastníkom nehnuteľnosti a bol riadne zapísaný na liste vlastníctva. Žalovaný teda nemohol
nadobudnúť nehnuteľností od nevlastníka. V prípade, ak by žalovaný nadobúdal nehnuteľností od
nevlastníka, tak by Správa katastra Prešov ako správny orgán konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva zastavila. Správa katastra však kúpnu zmluvu zavkladovala pod V 2465/2008. V prípade, ak
Správa katastra pochybila pri zápise vlastníctva, tak to nič nemení na skutočnosti, že v čase prevodu

v r. 2008 bol N.. X. S. vlastníkom, nakoľko údaje z katastra sú hodnoverné pokiaľ sa nepreukáže
opak. V r. 2008 nikto žiadny opak nepreukázal a z toho dôvodu žalovaný sa legitímne stal vlastníkom
nehnuteľností. PrávnemupredchodcovižalovanéhoN..X.S.bolinehnuteľnostivydanévrámcireštitúcie
v rámci nápravy krívd konfiškácií z 50 tých rokov dvadsiateho storočia. V prípade, ak boli nehnuteľností
skonfiškované, tak nemohli byť predmetom delimitácie, ale predmetom reštitúcie. Vprípade, ak súd

prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má titul nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege, t. j. zo
zákona č. 138/1991 Zb., tak na druhej strane nemôže opomenúť ani to, že žalovanému svedčí titul kúpy.
Z akého dôvodu potom súd prvej inštancie uprednostnil titul žalobcu a tým potlačil titul nadobudnutia
žalovaným. Vlastníctvo žalovaného musí požívať rovnakú ochranu ako prípadne vlastníctvo žalobcu.
Žalovaný poukázal na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a § 132 ods.1, 2 a § 133 ods.1,2 Občianskeho

zákonníka. Ani v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018 neboli odstránené nedostatky
vytknuté zrušovacím uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.03.2014 sp.zn. 5Co/20/2013.
K výroku II. ohľadne povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania sa súd prvej inštancie
nezaoberal možnosťou aplikácie ust. § 257 C.s.p. Žalobca je právnickou osobou verejného práva, naktorú sa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov ex lege. Žalobca tiež podstatne prispel k tomuto
sporu tým, že žalobu podal až v r. 2009 napriek tomu, že delimitačné protokoly a reštitúcie sa uplatňovali
ešte v 90 tých rokoch dvadsiateho storočia. Nevyužil teda iné prostriedky, ktoré ponúkali vtedy platné

a účinné všeobecne záväzné právne predpisy. Nepriznanie náhrady trov konania sa nijako výrazne
neprejaví v majetkovej sfére žalobcu, ktorý je právnickou osobou. Žalovaný je fyzickou osobou, na
ktorého sa nevzťahuje žiadne zákonné oslobodenie od súdnych a správnych poplatkov. Všetky svoje
výdavky súvisiace so sporom musí uhrádzať výlučne sám. Žalovaný následne poukázal na účel ust. §
257 C.s.p. Ohľadom výroku III. čo do povinnosti žalovaného zaplatiť štátu náhradu jeho nákladov na

odmenu znalca v rozsahu 100 % odôvodnil žalovaný svoje odvolanie ako proti výroku II. Súd prvej
inštancie sa vôbec nezaoberal výnimočnými okolnosťami a dôvodmi osobitného zreteľa tak ako ich
uvádza ust. § 257 C.s.p. Toto ustanovenie neaplikoval napriek tomu, že existujú výnimočne okolností
a dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Preto žalovaný navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
potrebné dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi,
ako aj znaleckým dokazovaním a jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne objektívne zisteného
skutkového stavu veci. Žalovaný vo svojom odvolaní prezentuje iba subjektívne a účelové vyjadrenia,
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Vykonaným dokazovaním

bolo nepochybne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra E KN č. XX - záhrady
o výmere 353 m2, parcely registra E KN č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2 a parcely
registra E KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 168 m2 evidovaných na LV č. XXXX
v katastrálnom území L., Obec L., okres I.. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s tvrdeniami
žalovaného, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je on a nadobudol ju na základe kúpnej zmluvy od

predchádzajúceho vlastníka N.. X. S.. Aj keď N.. X. S.Q. dňa 31.07.1997 uplatnil svoj nárok na vydanie
nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb., v rozhodnutí Pozemkového úradu v Prešove zo dňa
15.06.1994 č. 1653/92-Šp/148 je vo výrokovej časti rozhodnutia výslovne uvedené, že N.. X. S. sa
vlastnícke právo k vykúpeným pozemkom zapísaným v záp. č. 467 v k.ú. L., medzi ktorými je uvedená
aj parcela KN č. XXX/X, nepriznáva. Oprávnenej osobe bola za pozemky v zmysle rozhodnutia PU

PO č. 1653/92- Šp/148 v spojení s ocenením č. 1653/92-52 zo dňa 18.07.1995 poskytnutá náhrada
v celkovej hodnote 763.599,- Sk. Zo strany katastra nehnuteľností došlo k pochybeniu a N.. S. bol
neoprávnene zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti, aj keď z rozhodnutia pozemkového úradu
jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo k nej sa mu nepriznáva. Naviac, na LV č. XXX, k. ú. L. je ako
titul nadobudnutia nehnuteľnosti parc. č. XX, XX, XX/X N.. S. uvedené rozhodnutie pozemkového úradu

č. 2386/92 - Šp./80-33/94, rozhodnutie OPPLH 2386/95-Sp/80 - 33/94, pričom uvedené rozhodnutia sa
netýkajú nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. L., ale iných nehnuteľností, čo potvrdil aj znalec
K. S. v podanom znaleckom posudku č. 11/2011. Keďže N.. S. nenadobudol vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti a ako vlastník parciel „E“ KN č. XX, XX A. XX/X, k. ú. L. pôvodne tvoriacich parcelu „C”KN
č. XXX/X bol zapísaný len chybou katastra nehnuteľností, nemohol ani žalovaný platne nadobudnúť

vlastnícke právo k predmetným parcelám. Uvedené skutočnosti sú potvrdené aj znaleckým posudkom
č. 11/2011, doplnkom k znaleckému posudku č. 11/2015 ako aj kontrolným znaleckým posudkom č.
38/2017. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
sporných parciel. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy prvoinštančného
i odvolacieho konania.

17. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne. Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým že miesto a
čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabule a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
28. 08. 2019 a zistil, že odvolanie žalovaného čo do výroku I. nie je dôvodné. Dôvodné je však odvolanie
čo do výroku II. o trovách konania a III. vo výroku o trovách štátu.

19. Čo do výroku I. o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely EKN XX, XX A. XX/X,
evidovaných na LV číslo XXXX v katastrálnom územní L. má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočnosti vyvodil aj správne právne závery.Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, ako aj k odvolacím

dôvodom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s tvrdením žalovaného,
ktoré opakuje aj v odvolaní, že delimitácia na Obec zo štátu je neplatná a má ísť o reštitúciu. Súd prvej
inštancie správne vyvodil, že ide o nepochopenie veci zo strany žalovaného, nakoľko pri delimitácii, teda
prechode majetku zo štátu na obec nedochádza k prevodu majetku na základe zmluvy, ale k prechodu
majetku zo štátu na obec na základe zákona číslo 138/1991 Zb. určil aký majetok z vlastníctva štátu má

prejsť na obce, tak ako tomu bolo aj v danom prípade. Majetok československého štátu v správe MNV
Terňa prešiel na základe delimitácie na obec Terňa. Obec sa potom v prípade uplatnenia reštitučných
nárokov stáva povinnou osobou namiesto štátu. Neznamená to však, že prevod majetku zo štátu na
obec je neplatný. Obaja znalci v konaní zhodne uviedli, že už z evidencie nehnuteľnosti na LV č. 1 z
roku 1981 je zrejmé, že parcelu č. XXX vlastnil československých štát v správe MNV L. o výmere 17 018
m2. Táto parcela mala byť na základe prílohy č.1 delimitácie a na základe žiadosti Obecného úradu L.

prevedenádovlastníctvaobceL.ovýmere17018m2. Znalci nezistili,žebyexistovalurčitýprávnyúkon
alebo právna skutočnosť, ktorá by znamenala, že parcela č. XXX/X by mala byť vo vlastníctve niekoho
iného ako obce. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti
je na základe delimitácie Obec Terňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na kontrolný znalecký
posudok, z ktorého vyplýva, že hrubého porušenia sa dopustil kataster nehnuteľností, keď namiesto

výmazu poznámky v evidencii hnuteľnosti, že majetok, ktorý vlastnil X. S. mimo iného aj katastrálnom
území L. na LV č. XXX bol vyporiadaný Dohodou medzi vládou ČSSR a vládou USA o vyporiadaní
určitých otvorených nárokov a finančných otázok zo dňa 29. 01. 1982 bez toho, aby došlo k zmene
vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, zaviedol hluchý LV č. XXX odvolávajúc sa práve na túto
Dohodu pod položkou výkazu zmien 21/92. I odvolací súd má za to, že výmazom poznámky nemôže

nikto nadobudnúť vlastnícke právo. Mýli sa preto žalovaný, pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že X. S.
vlastnícke právo takýmto spôsobom nadobudol. V liste vlastníctva uvedené rozhodnutia pozemkového
úradu sa k daným nehnuteľnostiam nevzťahujú a nemohli byť nadobúdacím titulom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva. X. S. mal skutočne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam jasné a platné
rozhodnutia pozemkového úradu č.k. 1653/92 - Šp/148, ktoré uvádzali, že je síce oprávnenou osobou,

ale vlastnícke právo sa mu nepriznáva. Uvedomujúc si danú skutočnosť oprávnená osoba požiadala
o finančnú náhradu, prípadne o náhradné pozemky za dané nehnuteľností, čo aj dostala. Žalovaný
nadobudol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od X. S.Q. z roku 2008. Predávajúci nebol vlastníkom daných
nehnuteľnosti, mal o tom vedomosť, a teda žalovaný nemohol nadobudnúť dané nehnuteľnosti kúpou
od nevlastníka, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 35.odôvodnenia rozsudku.

To, že X. S. musel mať vedomosť o tom, že nie je vlastníkom vyplýva zo skutočnosti, že rozhodnutie
pozemkového úradu, ktoré bolo uvádzané ako nadobúdací titul predmetné pozemky vôbec neriešilo a
neobsahovalo ani rovnaké alebo podobné číselné označenie. Z ďalšieho rozhodnutia pozemkového
úradu č. 1653/92 - Šp/148 zo dňa 15. 06. 1994 je taktiež zrejmé, že nehnuteľnosti č. XXX/XX, XXX/
XX/X A. 6 sa X. S. nevydávajú, teda sa mu vlastnícke právo k ním nepriznáva a následne si môže

uplatniť náhradu za tieto pozemky, čo aj urobil. Argumentácia žalovaného, že X. S. bolo priznané
vlastnícke právo a tieto mu boli vydané na základe rozhodnutia pozemkového úradu č. 6053/92 -
Šp/1993 zo dňa 11. 08. 1993 skutočne neobstojí, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bode
36. odôvodnenia rozhodnutia. K tomuto rozhodnutiu bol vypracovaný geometrický plán, ktorý presne
identifikovalvydávanéparcelyatie,ktorébolinaX.S. zapísanénaLVčísloXXXvkatastrálnomúzemíL.,

toto rozhodnutie neobsahovalo. Na strane X. S. nemohla existovať dobromyseľnosť vo vzťahu k tomu,
že je oprávneným vlastníkom, resp.držiteľom daných nehnuteľných. X. S. od roku 2001 neuhrádzal
žiadnu daň z nehnuteľnosti a obec nemala ani vedomosť o vlastníctve X. S. v rámci obce. Zmluva
z roku 2008 preto nemôže byť nadobúdacím titulom pre vznik vlastníckeho práva a nemôže byť ani
titulom pre prípadnú dobromyseľnú držbu k danej nehnuteľnosti. Žalovaný by ani nesplnil podmienky pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná
na súde už v roku 2009.

20. Súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Zároveň súd prvej inštancie jasne uviedol
prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolacia námietka žalovaného,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ato dôkaz opätovným výsluchom Q.. Š. I. Y.. R. L. Ž., Ž. G. Č. I. G. B. XXXX E. N.. X. S. vlastníkom
nehnuteľnosti z dôvodu, že údaje z katastra sú hodnoverné pokiaľ sa nepreukáže opak odvolací súd
uvádza, že v tomto konaní sa opak preukázal. Preto údaje z katastra za hodnoverné považovať

nemožno.

21. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku I. o určení, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely
EKN XX, XX A. XX/X, evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území L. podľa ust.§ 387 ods.1,2
C.s.p. ako vecne správny.

22. Výrokom II. priznal súd prvej inštancie žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 % a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu náhradu jeho nákladov na
odmenu znalca v rozsahu 100 %. Aj v tejto časti podal žalovaný odvolanie a poukazuje na skutočnosť,
že sa súd prvej inštancie nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. Súd prvej inštancie v bode
33. odôvodnenia rozsudku konštatuje, že hrubého pochybenia sa dopustil kataster nehnuteľností, keď

namiesto výmazu poznámky v evidencii nehnuteľnosti, že majetok, ktorý vlastnil X. S., mimo iného
aj v katastrálnom území L. na LV XXX bol vyporiadaný Dohodou medzi vládou ČSSR a vládou USA
o vyporiadaní určitých otvorených nárokov a finančných otázok zo dňa 29. 01. 1982. Bez toho, aby
došlo k zmene vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam zaviedol hluchý LV č. XXX odvolávajúci
sa práve na túto dohodu. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od N.. X. S.,

ktorý ako jeho právny predchodca bol zapísaný na liste vlastníctva. Teda už tieto okolnosti nasvedčujú
tomu, že bolo potrebné sa aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. zaoberať. Zároveň ide aj o okolnosť
namietanú žalovaným, teda že žalobca je právnickou osobou verejného práva, na ktorú sa vzťahuje
oslobodenie od súdnych poplatkov eg lege. Zároveň podstatne prispel k sporu tým, že žalobu podal
až v roku 2009 napriek tomu, že delimitačné protokoly a reštitúcie sa uplatňovali ešte v deväťdesiatych

rokoch 20.storočia a právny predchodca žalovaného bol zapísaný na liste vlastníctva napriek tomu,
že vlastníkom nebol. Zároveň žalovaný tvrdí, že nepriznanie náhrady trov konania sa nijako výrazne
neprejaví v majetkovej sfére žalobcu, ktorý je právnickou osobou, pričom žalovaný je fyzickou osobou,
na ktorého sa nevzťahuje žiadne zákonné oslobodenie od platenia súdnych a správnych poplatkov a
všetky svoje výdavky súvisiace so sporom si musí hradiť sám. Žalovaný namieta, že ide o prípad hodný

osobitného zreteľa, kde je potrebné zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán a
prihliadať aj na postoj strán v konaní a iné okolnosti, pričom podľa názoru žalovaného môže súd dospieť
k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému žalobcovi alebo o nepriznaní čiastočnom a to
právesohľadomnaintenzitupreukázaných dôvodovhodnýchosobitéhozreteľa. Odvolanieprotivýroku
o povinnosti zaplatiť štátu náhradu jeho nákladov a odmenu znalca v rozsahu 100 % odôvodnil žalovaný

rovnakými okolnosťami ako čo do trov konania.

23. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

24. Z judikatúry vyplýva, že toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života právo sa dotvára sudcovským výkladom v
medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského

moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10.06.2004 sp.zn. III. ÚS 187/04, z ktorého vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné
vidieť aj v okolnostiach dvojitého vlastníctva k nehnuteľnostiam a v nesprávnej evidencii na príslušných
orgánoch. V danom prípade možno tiež uvažovať o hrubých pochybeniach čo sa týka zápisov v

katastri nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje tiež na tvrdenie žalovaného, že kupoval od X. S. aj iné
nehnuteľnosti.

25. Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku II. o trovách konania a III. vo výroku o trovách štátu a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia

§ 389 ods.1 písm.f/ v spojení s ustanovením § 391 ods.1 C.s.p.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa zaoberať otázkou, či na strane strán sporu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, prípadne či uvedené nevyplývajú aj zo samotného predmetu sporu.27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancii i o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia
§ 396 ods. 3 C.s.p.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.