Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010379
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717010379.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila
Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
02.10.2018, v trestnej veci obžalovaného Y. S., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/43/2017 zo dňa 08.11.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 5T/43/2017 zo dňa 08.11.2017 bol obžalovaný Y. S. uznaný vinným zo

spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- sa v presne nezistenej dobe v roku 2011 dohodol so svojou exmanželkou Q. S. na tom, že podá
žiadosť o poberanie prídavkov na ich spoločné dieťa maloletú T. S. v Nemecku, kde v tom čase pracoval
a zároveň sa dohodli na tom, že týmito prídavkami pokryje aj platbu výživného na maloletú T. S., s
čím poškodená Q. S. súhlasila, avšak obvinený Y. S. v žiadosti bez vedomia Q. S. dodatočne uviedol

svoje číslo účtu T vedeného v Z. banke, na základe čoho v období od mesiaca december roku 2011 do
mesiaca september roku 2014 poberal na svoje číslo účtu prídavky na dieťa v celkovej výške 5.575,85,--
eur, z ktorých sumu vo výške 1.195,85,--eur použil na svoju potrebu a sumu vo výške 4.380,--eur až
dňa 05.12.2014 vložil na životnú poistku č. XXXXXXX, kde poisteným bola ich mal. dcéra T. S. a Y. S.
bol poistníkom a zároveň on sám mohol disponovať s predmetnou poistkou, avšak finančné prostriedky
na tomto účte neponechal a dňa 02.02.2015 došlo zo strany poistníka Y. S. k odkupu účtu špeciálneho

poistného vo výške 4.078,34,-- eur, kde táto suma bola vyplatená na adresu trvalého bydliska Y. S.,
L. T. XXXX/XXX, Y., ktoré následne použil pre svoju potrebu, pričom už v čase, keď žiadal príslušné
úrady v Nemecku o prídavky na dieťa vedel, že finančné prostriedky neodovzdá Q. S., čím ju ako osobu
oprávnenú zastupovať a spravovať majetok maloletej uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške
5.575,85,--eur.

Za to mu súd uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu vo výmere jedného roka.Podľa§287ods.1Tr.poriadkuuložilpovinnosťzaplatiťpoškodenejQ.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.B.,
ul. R. č. XXX, okres Y. - zákonnej zástupkyni mal. T. S., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 4.078,34 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B., ul. R. č. XXX, okres
Y. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Dňa 16.11.2017 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie. Odvolanie obhajca
odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.02.2018. Obhajca konštatuje, že skutková

veta je nepravdivá, nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, je účelovo upravená. Súd
obžalovaného odsúdil za to, že pri žiadosti o vyplácanie rodinných prídavkov na svoju dcéru, maloletú
T. S., dodatočne uviedol v žiadosti číslo účtu a na toto číslo účtu mu boli vyplácané rodinné prídavky od
decembra 2011 do septembra 2014. Táto skutková veta je nepravdivá, lebo v rámci trestného konania
bolojednoznačnepreukázané,žeobžalovanýopakovanežiadalodsvojejexmanželkyQ.S.,abymutáto
oznámila číslo účtu, na ktorý môže Spolková republika Nemecko vyplácať rodinné prídavky pre maloletú

dcéru T., lebo jednou z podmienok pre vyplatenie bolo uvedenie číslo účtu. Samotná Q. S. vo svojej
výpovedi uviedla, že toto číslo účtu obžalovanému neuviedla a o skutočnosti, že má vedený nejaký účet
v banke, ho informovala až niekedy v roku 2014 alebo 2015. Z toho dôvodu, aby žiadosť bola kompletná,
uviedol obžalovaný do žiadosti svoje číslo účtu, keďže je otcom maloletej a osobou, na základe ktorého
pracovnej činnosti mohli byť vyplácané rodinné prídavky. Má za to, že týmto konaním neboli naplnené

skutkové znaky akéhokoľvek trestného činu. Rodinné prídavky tak, ako je uvedené v skutkovej vete,
boli vyplácané od decembra 2011 do septembra 2014. Toto tvrdenie je taktiež zjavne nepravdivé, v
rozpore s vykonaným dokazovaním. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodinné prídavky
boli vyplatené v dvoch splátkach. Prvýkrát v septembri 2014, teda obžalovaný obdŕžal v septembri
2014 4.380,- eur. Súd opomenul v skutkovej vete skutočnosť, že Y. S. o tejto skutočnosti, že dostal

4.380,- eur, ako rodinné prídavky na maloletú T., informoval matku maloletej, zároveň však oznámil,
že ako otec maloletého dieťaťa, ktorý zabezpečil takýto jednorazový príjem pre dieťa, nesúhlasí s tým,
aby tieto finančné prostriedky v takom vysokom objeme boli poskytnuté matke, ale že s tými treba
naložiť takým spôsobom, aby slúžili na zabezpečenie maloletej do budúcnosti, napr. náklady na štúdium.
Ohľadom toho došlo medzi rodičmi k zhode. Dovoľuje si poznamenať, že aj keď rozsudkom Okresného

súdu Poprad sp. zn. 19C/123/2009 maloletá bola zverená do výchovnej starostlivosti matky a táto bola
určená ako správkyňa majetku maloletej, má za to, že správu majetku v tomto smere treba ponímať
ako oprávnenie na bežnú dispozíciu s majetkom maloletej, teda zabezpečovanie základných potrieb
maloletej a úhradu bežných výdavkov. Je totiž zrejmé aj v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona
o rodine, že pokiaľ nejde o bežnú správu majetku, má aj druhý rodič právo rozhodovať o spôsobe

naloženia s týmto majetkom, keďže zverenie dieťaťa do výchovy jedného z rodičov, rodičovské práva,
ale ani rodičovské povinnosti druhého z rodičov nezanikajú, a teda je zrejmé, že vo veciach, ktoré
nie sú bežnými, o nakladaní s majetkom musia rozhodovať rodičia spoločne. Keďže išlo o spoločné
rozhodnutie rodičov maloletého dieťaťa, že tieto finančné prostriedky budú použité v budúcnosti pre
dieťa, nemožno hovoriť o podvodnom konaní, keď tieto finančné prostriedky preukázateľne existujú, sú

určenépremaloletédieťanazabezpečeniejehozvýšenýchvýdavkovvbudúcnostiajedinýmproblémom
je to, že s týmito finančnými prostriedkami nemôže disponovať matka maloletej T..

Je jednoznačne preukázané, že obžalovaný konal v dobrej viere zabezpečiť finančné prostriedky pre
maloletú dcéru T.. Vyplácané rodinné prídavky sú dávkou pre maloleté dieťa, nie pre matku Q. S..

Nijakýmspôsobomnebolopreukázané,žebyY.S.sabolobohatilnaúkorQ.S.aleboichspoločnejdcéry,
keďže finančné prostriedky boli získané z titulu výplaty rodinných prídavkov a sú uložené vo finančných
inštitúciách v prospech maloletej T.. Jedinou poškodenou osobou, keďže ide o rodinné prídavky, mohla
byť maloletá T. a nie Q. S.. Súd si osvojil nesprávny právny názor o práve Q. S. na tieto finančné
prostriedky a dospel k nesprávnemu posúdeniu.

Čo sa týka samotného skutku, ak súd konštatuje, že obžalovaný Y. S. sa na škodu cudzieho majetku
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo mal využiť niečí omyl a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu, dovoľuje si poznamenať, že v danom prípade jediný subjekt, ktorému bola spôsobená
potencionálne škoda, je Spolková republika Nemecko, ktorou boli vyplatené rodinné prídavky na účet

otca, ktorý je oprávneným prijímateľom ako rodič dieťaťa. Je zrejmé, že finančné prostriedky boli
výlučne zabezpečené v dôsledku činnosti obžalovaného, nie údajnej poškodenej. Pokiaľ by obžalovaný
o tieto finančné prostriedky nepožiadal, Spolková republika by mu ich nevyplatila. Súdu ušla zásadná
skutočnosť, že škodou na mysli podľa Občianskeho zákonníka, o ktorý sa opiera aj Trestný zákon, pripojme škoda je to, o čo sa majetok poškodenej zmenšil, nie to, čo poškodený nedostal, napriek tomu,
že to očakával. Je zrejmé, že majetok údajnej poškodenej Q. S. sa o sumu, ktorá je predmetom tohto
konania, nezmenšil, keďže táto uvedené finančné prostriedky Y. S. nevyplatila, ale o túto sumu sa jej

majetok nezväčšil. Z uvedeného je zrejmé, že nie sú splnené základné znaky trestného činu podvodu.
Obhajca poukazuje na skutočnosť, že nie každá lož napĺňa skutkové znaky trestného činu podvodu. V
danom prípade je zrejmé, že účelom lži, ktorú použil Y. S., bolo zabezpečiť vyššiu finančnú hotovosť pre
maloletú T., aby nemohla s nimi nakladať Q. S., nakoľko mal obavy, že tieto finančné prostriedky nebudú
použité v prospech maloletej dcéry S., ale že tieto použije Q. S. pre svoje potreby. Je preto zrejmé, že

takéto konanie nemôže naplniť znaky trestného činu podvodu.

Zároveň bolo preukázané, že súd upravil skutkovú vetu tak, aby sa javilo, že ide o trestný čin podvodu
tak, ako to vyššie poukázal v odvolaní. Obhajca navrhol, aby rozsudok okresného súdu krajský súd zrušil
v celom rozsahu a oslobodil obžalovaného spod obžaloby.

K podanému odvolaniu zaujala stanovisko Q. S., matka maloletej, ktorej dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti. Q. S. vo vzťahu k tvrdeniam obžalovaného, obsiahnutým v odvolaní konštatuje, že v
prípravnom konaní bol predložený výpis z Tatrabanky a.s., ktorý dokazuje, že Y. S. jej posielal výživné na
maloletú T. už 15.05.2014 na jej osobný účet, ktorý bol zriadený od 29.11.2012, to znamená, že v čase,
keď vypisoval žiadosť, už dávno mal k dispozícii číslo účtu. Okrem toho konštatuje, že Y. S. vo svojom

odvolaní nespochybňuje, že sa jedná o rodinné prídavky a v prípravnom konaní bol zabezpečený doklad
z Nemeckej spolkovej republiky, ktorý potvrdzuje, že rodinné prídavky patria rodičovi, ktorý má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, preto je dokázané, že sa jedná o bežné nakladanie s týmto majetkom.
Vyhlásila, že obžalovaný jej nikdy nedovolil rozhodovať o tom, ako sa s finančnými prostriedkami naloží.
On sám ich vložil na nevýhodnú poistku, ktorej v priebehu pol roka bola hodnota odkupu o 301,66 eur

nižšia, ako čiastka vložená. K dnešnému dňu nevie, kde sa tieto finančné prostriedky nachádzajú.

Polemizuje s tvrdeniami obžalovaného o spôsobení škody a zdôrazňuje, že už raz obžalovaný žiadal o
rodinné prídavky, žiadosť mu bola zamietnutá a bolo zdôraznené, že patria rodinné prídavky rodičovi,
ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. Q. S. zdôrazňuje, že ani v priebehu prípravného

konania, ani v priebehu hlavného pojednávania na súde nebolo preukázané, že by chcela rodinné
prídavky použiť pre vlastnú potrebu. Vždy jej išlo iba o ochranu majetku maloletej T.. Práve naopak,
obžalovaný časť týchto finančných prostriedkov použil pre vlastnú potrebu. V závere zdôraznila, že
nebolo odôvodnené v celom odvolaní, akým právom obžalovaný vypísal žiadosť pre nemecké úrady v
jej mene, podpísal ju jej menom a taktiež by to malo byť predmetom vyšetrovania, keďže podpisovanie

dokumentov v cudzom mene nie je v súlade so zákonom. Súčasťou tohto vyjadrenia je žiadosť pre
nemecké úrady s dátumom podpisu a výpis banky s dátumom o zaslaní výživného a potvrdenie o
zriadení osobného účtu.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní nekriticky prevzal skutkovú
vetu, ktorá bola uvedená v obžalobe Okresnej prokuratúry Poprad. Zo samotnej skutkovej vety vyplýva,
že už v roku 2011 sa mal dohodnúť so svojou exmanželkou Q. S., že podá žiadosť o poberanie
rodinných prídavkov na ich spoločné dieťa, maloletú T. S. v Nemecku, kde pracoval a následne mu
bola vyplatená suma za obdobie od decembra 2011 do mesiaca september roku 2014. Tu krajský

súd musí dať za pravdu odvolateľovi, že takto formulovaná skutková veta nezodpovedá skutočnostiam
vyplývajúcim z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a v štádiu prípravného konania.
Vykonané dokazovanie jednoznačne preukazuje, že išlo o jednorazové vyplatenie dávok za obdobie
december 2011 až september 2014, teda, že nešlo o opakované plnenie na základe žiadosti, ktorá bola
podaná dňa 09.09.2014. Skutočnosť, že k dohode malo dôjsť v nezistenej dobe v roku 2011, nie je

podporovaná ani tvrdeniami, ktoré predniesol obžalovaný, ani tvrdeniami, ktoré vyplývajú z výpovede
matky maloletého dieťaťa a rovnako ani z listinných dôkazov. Súd prvého stupňa touto okolnosťou mal
by sa zaoberať a ustáliť tak skutok, aby bolo jasné, kedy došlo k spáchaniu skutku.Súd prvého stupňa v tejto trestnej veci ustálil, že sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že využil
omyl a spôsobil tak škodu na cudzom majetku väčšiu. V danom prípade súd prvého stupňa konštatuje,
že poškodenou je Q. S.. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa

nevyplýva, akým spôsobom bola uvedená Q. S. do omylu, resp. aký jej omyl bol využitý, keďže z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa dohodli, že podá žiadosť o vyplatenie rodinných prídavkov
v Nemecku, jedine v žiadosti uviedol obžalovaný svoj účet. Teda otvára sa otázka, ako argumentuje
obhajoba, ako bola spôsobená škoda poškodenej Q. S., k akému úbytku na jej majetku, resp. na majetku
maloletej došlo, keďže v danom prípade išlo o sociálnu dávku - rodinné prídavky, o ktoré požiadal, kde

bol posudzovaný nárok na tieto rodinné prídavky a až po priznaní rodinných prídavkov, tieto boli zaslané
na účet obžalovaného. Teda, v čase podávania žiadosti nešlo o prostriedky Q. S. preto nemohlo dôjsť k
naplneniu pojmového znaku vzniku spôsobenia následku, a to vo forme škody. Dá sa prisvedčiť úvahe
obhajcu, že v danom prípade škoda bola spôsobená Spolkovej republike Nemecko.

Odvolateľ v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade nie každá lož napĺňa skutkové

znaky trestného činu podvodu a je zrejmé, že účelom lži, ktorú použil Y. S., bolo zabezpečiť finančnú
hotovosťpremaloletúT.,abysniminemohlanakladaťQ.S.,lebomalobavy,žetietofinančnéprostriedky
nebudú použité v prospech maloletej dcéry. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1
ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z., s tým, že prídavok na deti je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva
oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/

citovaného zákona vyplýva, že oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Na tieto skutočnosti správne
súd prvého stupňa poukázal. Rovnako súd prvého stupňa tieto ustanovenia dal do priamej súvislosti so
zákonom o rodine.

Súd prvého stupňa poukázal vo svojom rozhodnutí na ustanovenia týkajúce sa rozvodu manželstva
a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Týmto úvahám krajský súd nemá čo vytknúť,
no je potrebné tieto úvahy súdu prvého stupňa doplniť predovšetkým vo vzájomných súvislostiach,
že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou sa prispieva oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa mal dôslednejšie sa zaoberať aj

ustanoveniami týkajúcimi sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, kde okrem právnej úpravy rozsahu
tejto vyživovacej povinnosti je ustanovenie § 63 ods. 3 zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že ak
majetkové pomery povinného z rodičov dovoľujú, že za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor, v takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbu úspor, uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa,

ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Práve z pohľadu ustanovenia § 63 ods. 3 zákona o rodine, mal súd prvého stupňa sa vysporiadať s
obranou obžalovaného spočívajúcou v tom, že chcel tvoriť úspory v prospech maloletej T. S. tak, aby

ich nemohla použiť matka maloletej pre vlastnú potrebu.

Vychádzajúc zo vzájomných súvislostí právnej úpravy rodinného prídavku a zákona o rodine, je zrejmé,
že rodinný prídavok je účelovo viazaný a na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa je vyplácaný
oprávnenej osobe. Rodinný prídavok nemôže byť použitý na tvorbu úspor. Úspory môžu byť tvorené

iba, ak to majetkové pomery rodiča dovoľujú. Na tvorbu úspor sa vyžaduje rozhodnutie súdu pri určení
výživného. Takéto finančné prostriedky, ktoré majú byť úsporami pre maloleté dieťa do budúcna, sa
ukladajú na osobitný účet maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti a s takýmito prostriedkami možno disponovať iba so súhlasom súdu.
Je zrejmé, že obrana obžalovaného je účelová, nie je v súlade s ustanoveniami zákona o rodine a v

takejto obrane sa vysoko prejavuje snaha obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Krajskýsúddávatietookolnostidopozornostisúduprvéhostupňa,žemalbysazaoberaťpráveotázkou,
či obžalovaný svojím konaním nenaplnil znaky inej skutkovej podstaty trestného činu, a to trestného činu
sprenevery, pretože v tomto štádiu sa javí podozrenie, že obžalovaný si prisvojil peňažné prostriedky

určené na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a spôsobil tak na majetku tohto dieťaťa škodu.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa by sa mal práve naznačenými otázkami zaoberať, v súlade s
vykonaným dokazovaním upraviť skutkovú vetu, následne by sa mal zaoberať aj právnou kvalifikáciou
konania obžalovaného.V naznačených smeroch bude potrebné vypočuť obžalovaného a matku maloletej, ktorej bola zverená
do osobnej starostlivosti. Predovšetkým bude potrebné skúmať, či existuje rozhodnutie súdu, ktoré by

upravovalo tvorbu úspor v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, či bol zriadený osobitný účet v prospech
maloletej, na ktorý tieto úspory majú byť ukladané.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
tomto štádiu vo svojom výroku o vine, ale aj pri právnej kvalifikácii je nejasné, neúplné, nezodpovedá

skutkovým zisteniam, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a vznikajú aj
pochybnosti o správnosti týchto skutkových zistení.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uložil súdu
prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.