Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010546
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6119010546.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 16. októbra 2019, v trestnej veci
obžalovaného C. G. za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm.
a) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

12.08.2019, sp.zn. 7T/35/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného C. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného

v bode 1)

z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr.zák.

v bode 2)

z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák.

pretože

1/ od presne nezistenej doby až do 23.45 h dňa 08.04.2019 v osobnom motorovom vozidle zn. E. G.

ev. č. J. XXX N. neoprávnene prechovával v čiernej príručnej kapsičke zn. G. striekačku s modrým
piestom s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti 0,755 gramu obsahujúcej účinnú látku metamfetamín
36,2 % hmotnostných (báza), striekačku s modrým piestom s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti
0,187 gramu obsahujúcej účinnú látku metamfetamín 36,1 % hmotnostných (báza) a časť zatavenej
striekačky so zrezaným piestom modrej farby s obsahom kryštalickej látky o hmotnosti 0,076 gramu,
obsahujúcej účinnú látku metamfetamín 42,0 % hmotnostných (báza), čo celkove predstavuje minimálne

10 obvyklých jednorazových dávok drogy a zároveň neoprávnene prechovával na sedadle spolujazdca v
cestovnej taške čiernej farby zn. L. v plastovej nádobke zn. T. v polyetylénovom vrecku sušený rastlinný
materiál zelenej farby rastliny rodu Q. o hmotnosti 0,155 gramu s obsahom tetrahydrokanabinol (P.) 13,5
% hmotnostných a vysušený živicový podiel z rastlín rodu Q. - Y. o hmotnosti 0,555 gramu s obsahom
tetrahydrokanabinol(P.)31,9%hmotnostných,čocelkovopredstavujeminimálne1obvyklúdávkudrogy,
pričom účinná látka metamfetamín je zaradená do II. skupiny psychotropných látok, rastlina rodu Q.

(C.) ako aj živica rastlín rodu Q. sú zaradené v I. skupine omamných látok a tetrahydrokanabinol (P.) je
zaradený do I. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených vzákoneč.139/1998Z.z. oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskorších
predpisov, pričom obvinený sa svojho konania dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/37/2016, právoplatným dňa 26.05.2016 za zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. odsúdený k odňatiu slobody podmienečne na 3 roky so skúšobnou
dobou v trvaní 5 rokov do 26.05.2021,

2/ dňa 08.04.2019 v čase o 22.05 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. G.,

ev.č.J.XXXN.oduliceP.D.cezG.ulicu,I.ulicuaspäťkuliciP.D.vJ.J.,kdeprivychádzanízparkoviska
pred D. M.T. na ulici P. D. č. XX pri odbočovaní nedal znamenie o zmene smeru jazdy, v dôsledku čoho
sa ho pokúsila zastaviť hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného
zboruvBanskejBystrici,naznameniaavýzvynazastaveniavšaknereagovalasvozidlomunikal,pričom
pravou zadnou časťou vozidla zavadil o múr domu s popisným číslom XX na G. ulici v J. J., čím si vozidlo
poškodil, po tejto dopravnej nehode ako vodič nezastal a pokračoval ďalej v jazde, zastal až pri domoch

s popisným číslom XX na ulici P. D. v J. J., pričom vozidlo viedol aj napriek tomu, že má rozhodnutím
o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Banskej Bystrici pod sp. zn. ORPZ-BB-OD12-562/2018-SK uložený zákaz činnosti vedenia motorových
vozidiel, ktorý mu bol uložený dňa 10.01.2019 s právoplatnosťou odo dňa 10.01.2019 na dobu trvania
48 mesiacov v lehote do 10.01.2023.

Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. v spojitosti s § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm.
c), § 41 ods. 1, 2, § 46 Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr.zák. ochranný dohľad v

trvaní1rok.Podľa §61ods.1,2Tr.zák.muboluloženýtrestzákazuviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu v trvaní 3 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia 9 ks zaistených
vecí. Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 28.08.2019, ktoré doplnil ďalším písomným podaním doručeným
krajskému súdu dňa 13.09.2019, a to proti výrokom o vine a o treste.
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku s tým, že pokiaľ ide o skutok v bode 2/ urobil
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný. Naproti tomu, pri skutku v bode 1/ namietal jeho právnu

kvalifikáciu ako vyššie uvedeného obzvlášť závažného zločinu a žiadal, aby bol prekvalifikovaný na
obdobný prečin podľa § 171 ods. 2 Tr.zák.
Ďalej poukázal na zaistené stopy, a to množstvá kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu, ako aj
rastlinného materiálu, ktoré mali podľa záverov znaleckého posudku KEÚ PZ predstavovať 10 bežných
jednotlivých dávok metamfetamínu a 7 bežných jednotlivých dávok marihuany. Stotožnil sa s tým, že

okresný súd sa pripojil k väčšine rozhodovacej činnosti súdov a 500 mg marihuany považoval za jednu
obvyklú dávku tejto drogy. Naopak, nesúhlasil s vyhodnotením konajúceho súdu, že zaistené množstvo
1,018 g metamfetamínu predstavuje desať obvyklých dávok tejto drogy. Nesprávny bol najmä záver
okresného súdu, že pojem jednorazovej obvyklej dávky nemožno vykladať subjektívne vo vzťahu ku
konkrétnemu užívateľovi drogy ale len všeobecne ku konkrétnej droge a skutočnosť, že je jej užívateľ

závislý, nemohla mať vplyv na výpočet takejto dávky, pretože táto sa musí stanoviť objektívne.
Zdôraznil, že zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie jednoznačne vyplýva ustálenie jeho
závislostiodviacerýchpsychotropnýchlátokaztohtodôvodumuboloajnavrhnutéuloženieochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Tieto skutočnosti majú rozhodujúci význam pri určovaní
obvyklej jednorazovej drogy, nakoľko pri jej užívateľovi nemožno postupovať rovnako ako u bežného

konzumenta, ktorý závislý nie je. Z rozhodovacej činnosti súdov (uvedené jednotlivé rozhodnutia
súdov) vyplýva, že jednorazová obvyklá dávka metamfetamínu môže predstavovať až 0,5 g, teda pri
takomto posúdení by zaistené množstvo predstavovalo len dve dávky. Takémuto ustáleniu počtu dávok
nasvedčuje aj znenie ust. § 135 Tr.zák., pretože dávka musí obsahovať také množstvo drogy, ktoré by
mohlo reálne ovplyvniť psychický stav konkrétneho konzumenta. Je teda potrebné prihliadať u neho,

najmä na mieru závislosti, fyzické dispozície a vyššiu odolnosť, pričom on nepochybne potrebuje vyššiu
dávku ako bežný konzumný priemer, pretože takéto množstvo nie je u neho spôsobilé navodiť tzv.
terapeutický účinok.Súdnou praxou bolo ustálené aj to, že za jednu obvyklú jednorazovú dávku metamfetamínu sa považuje
dávka na úrovni od 100 mg do 200 mg (t.j. 0,1 g až 0,2 g). Prvostupňový súd sa priklonil k najnižšiemu
hmotnostnému kritériu, ktoré bolo pre neho najnepriaznivejšie, a len z tohto dôvodu bolo ustálené, že

zaistené množstvo drogy predstavovalo spolu 11 dávok, čo je nepochybne hraničné množstvo určujúce
právnu kvalifikáciu skutku. Ak by bolo použité hmotnostné kritérium 105 mg, tak v takomto prípade by
išlo už o 9 dávok metamfetamínu, a v takomto prípade by bol už skutok posúdený len ako prečin podľa §
171 ods. 2 Tr.zák. V jeho prospech hovorí aj súdna prax v Českej republike, kde sa vychádza priemerne z
hmotnostného kritéria 150 mg, čo by predstavovalo dokonca len 7 dávok metamfetamínu. Aj z výpovede

znalkyne za KEÚ PZ vyplýva, že tento ústav nie je oprávnený určovať množstvo, ktoré zodpovedá
obvyklej jednorazovej dávke drogy, ale len množstvo považované za bežnú jednotlivú dávku drogy. V
tomto smere teda okresný súd na jednej strane akceptoval názor väčšiny súdov (ohľadne marihuany),
naproti tomu pri určovaní obvyklej jednorazovej dávky metamfetamínu väčšinovú rozhodovaciu časť
neakceptoval, čiže si vyňal len časť dôkazu, teda takéto hodnotenie nebolo správne a bolo v hrubom
rozpore so zásadami trestného konania podľa ust. § 2 ods. 10, 12 Tr.por.

Pokiaľideojehoosobu,nikdynebolvminulostiodsúdenýnanepodmienečnýtrestodňatiaslobody,svoju
závislosť od omamných a psychotropných látok chcel zvrátiť, v minulosti absolvoval protitoxikomanické
liečenie a prejavil svoj kritický postoj k takejto závislosti. Napriek požívaniu takýchto látok viedol riadny
život, bol zamestnaný a staral sa o svoju maloletú dcéru. Prvoradou snahou by malo byť jeho liečenie
a nie odsúdenie na vysoký trest odňatia slobody, najmä ak je vysoko pravdepodobné, že bude musieť

vykonať aj pred tým uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Prihliadajúc na tieto
okolnosti je uložený trest odňatia slobody prvostupňovým súdom neprimerane prísny.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 322
Tr.por. rozhodol sám rozsudkom.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný a jeho obhajca zotrvali na dôvodoch uvedených v písomne

vyhotovenom odvolaní a navrhli, aby mu krajský súd vyhovel, t.j., napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil vo výroku o vine v bode 1/, tento skutok prekvalifikoval na prečin podľa § 171 ods. 2
Tr.zák., v tomto smere upravil skutkový stav, keď aj pri vážení zaisteného množstva drogy mohlo dôjsť k
nepresnosti, a v konečnom dôsledku mu uložil podstatne mierenejší trest odňatia slobody. Obžalovaný
spáchanie trestnej činnosti opätovne oľutoval.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný a
správny.
Krajský súd ako súd odvolací zistil, že odvolanie bolo podané obžalovaným ako oprávnenou osobou,
a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne preskúmal v intenciách §

317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, t.j. výrokov o vine v bode 1/ a o treste, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo
podané dôvodne.
Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného
na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného

dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne,
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168
ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere
nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy,

ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu
v bode 1/ a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal v bode 1/ za vinného z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr.zák. Krajský súd v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, predovšetkým na stranách č. 7
až 9, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho
konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu,
ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine.

Pojem „obvykle jednorazová dávka drogy" je pojmom právnym, a preto KEÚ PZ nie je oprávnený
rozhodovať o tom, čo sa považuje za takúto dávku a ani stanovovať množstvo, ktoré by malo tvoriť
jednorazovú dávku konkrétnej drogy. Znalecký posudok je podkladom pre riešenie odborných otázokspočívajúcich len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený, v akom množstve, či tento je
omamnou, resp. psychotropnou látkou, a akú má účinnosť.
Obvykle jednorazová dávka drogy na použitie pre vlastnú potrebu je definovaná tak, že ide o jednu

priemernú dávku užívateľa v množstve ovplyvňujúcom jeho psychiku, ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti, alebo sociálne správanie po jej použití bez toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia
alebo života takéhoto užívateľa. Tento pojem je potrebné vykladať ako objektívne kritérium, čiže v
tomto smere je irelevantné, či jej užívateľom bol pravidelný konzument drog (to platí aj pre štádium
závislosti), vrátane toho, akú veľkú dávku považuje pre seba subjektívne za dostačujúcu, alebo bola jej

užívateľom osoba, ktorá si ju aplikuje prvýkrát. Možno teda ustáliť, že takýto pojem musí vychádzať z
tzv. konzumného priemeru, t.j. veľkosti dávky, ktorá sa bežne konzumuje, resp. aplikuje u väčšiny jej
užívateľov. Vzhľadom k tomu nie je požiadavka obžalovaného, aby bolo v jeho prípade pri posudzovaní
obvyklej jednorazovej dávky drogy uplatnené tzv. subjektívne kritérium, akceptovateľná.
Obvykle jednorazová dávka sa definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria ako základného kritéria,
v ktorom sa spája objektívne a subjektívne hľadisko, a to množstvo drogy a zavinenie páchateľa.

Hmotnostné kritérium je prvoradé, a to aj bez ohľadu na to, či by v konkrétnom prípade bola droga
rozdelená na jednotlivé dávky. Ďalším druhotným kritériom je určenie účinnej látky v zaistenej droge,
pretože táto musí mať určité množstvo účinnej látky, aby bola schopná nepriaznivo ovplyvniť psychiku
užívateľa, inak by totiž nešlo o návykovú látku. Možno teda vychádzať z praxe väčšiny súdom (hoci
v budúcnosti nie je vylúčená jej zmena ohľadne ustálenia minimálneho množstva pre danú drogu,

napr. zvýšenie jeho hmotnosti), že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky
metamfetamín je potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálne celkovú hmotnosť 100 mg
s obsahom účinnej látky najmenej 10 mg. Pokiaľ ide o marihuanu, za takúto dávku sa považuje
množstvo zodpovedajúce 500 mg jej sušiny s potrebným množstvom účinnosti. Z tohto vyplýva, že tejto
trestnej veci bolo zaistené také množstvo metamfetamínu, ktoré zodpovedalo 10 obvykle jednorazovým

dávkam a súčasne také množstvo marihuany, ktoré zodpovedalo 1 obvykle jednorazovej dávke, teda v
konečnom dôsledku išlo o 11 obvykle jednorazových dávok drogy. V dôsledku toho nemožno konanie
obžalovaného, kladené mu za vinu, právne kvalifikovať ako prechovávanie omamnej a psychotropnej
látky pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, a preto nemohol byť skutok právne posúdený ako
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr.zák., ako sa toho domáhal. Krajský súd ešte poznamenáva,
že pokiaľ odvolateľ poukazoval na súdnu prax v Českej republike, možno konštatovať, že nielen súdna
prax, ale aj celková právna úprava týkajúca sa drogovej trestnej činnosti je pre páchateľov priaznivejšia,
avšak v tomto prípade sa prihliadalo na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s

výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane
spôsobu jeho výkonu, ako aj uložením ochranného dohľadu, taktiež s uložením trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a trestu prepadnutia zaistených vecí, ktoré boli použité na
spáchanie trestného činu. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa Tr.zák.
povinný prihliadnuť, v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činov v bodoch

1/ a 2/, ich následky, formy zavinenia, pohnútky, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný konal pri oboch trestných činoch
v tzv. priamom úmysle, jeho pohnútkou pri trestnom čine v bode 1/ bola snaha zabezpečiť si, napriek
nelegálnosti, predmetné návykové látky a pohnútkou pri prečine v bode 2/ bolo vedenie motorového
vozidla aj za cenu nerešpektovania sankcie uloženej mu v správnom konaní.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa
k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), zároveň nezistil
existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti, t.j. ich pomer bol 1 : 0. Nesprávnou úvahou v tomto smere
bolo eventuálne priznanie priťažujúcej okolnosti podľa ust. § 37 písm. m) Tr.zák., t.j. že obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený, nakoľko na jeho predchádzajúce odsúdenie bolo prihliadnuté ako na

okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (ust. § 172 ods. 2 písm. a/ Tr.zák.), preto
by bol takýto postup v rozpore so zákonom, išlo by totiž o tzv. dvojité pričítanie takejto okolnosti v
neprospech obžalovaného, čo je neprípustné.
Okresný súd vo výroku o treste odňatia slobody pochybil, keď uviedol pri jeho ukladaní ako trestu
úhrnného nielen ust. § 41 ods. 2 Tr.zák., ale aj ust. § 41 ods. 1 Tr.zák., nakoľko ich súčasná aplikácia

pri ukladaní jedného trestu nebola možná. Naopak, v predmetnom výroku absentovalo uvedenie ust.
§ 38 ods. 8 Tr.zák., v rámci ktorého je upravený i spôsob zmeny hraníc zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, tieto pochybenia však nemali zásadný význam. Za prísnejší z trestných činov mohol uložiť trest
odňatia slobody na 10 až 15 rokov, v danom prípade po aplikácii ust. § 38 ods. 3, ods. 8 Tr.zák. av nadväznosti na to podľa ust. § 41 ods. 2 Tr.zák. sa však nezmenila dolná hranica trestnej sadzby.
Uloženie trestu odňatia slobody čo aj na dolnej hranici trestnej sadzby, by ale bolo v danom prípade
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, čo

správne konštatoval okresný súd, a preto bolo namieste aplikovanie ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Tr.zák. Išlo jednak o okolnosti prípadu, kedy zaistené množstvo drogy malo hraničnú hodnotu, ktorá len o
jednu dávku prevyšovala množstvo drogy, ktoré by už bolo posúdené ako prechovávanie návykovej látky
pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu a len v dôsledku toho došlo k výraznému zhoršeniu postavenia
obžalovanéhozhľadiskaposúdeniaprávnejkvalifikácieskutkukladenéhomuzavinuvbode1/(obzvlášť

závažný zločin). V prospech obžalovaného možno hodnotiť aj určitú časť jeho pomerov, a to starostlivosť
ojehomaloletúdcéru,skutočnosť,žebolzamestnaný,prihliadajúcajnajehodlhoročnúzávislosť(nebolo
preukázané, že by drogu distribuoval iným osobám), ale aj na kritický postoj k trestnej činnosti a snahu
absolvovať primeranú liečbu. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody bolo v maximálnom rozsahu
prípustnom v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona, a preto uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov možno považovať nielen za zákonný, ale aj primeraný a spravodlivý.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák.
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, prihliadajúc aj na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
obžalovaného, bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave s takýmto stupňom stráženia, ako v ústave
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého by mal byť zaradený podľa § 48 ods.

3 písm. b) Tr.zák. (pri tomto výroku malo byť uvedené aj ust. § 48 ods. 4 Tr.zák., nestačí sa naň
odvolať len v odôvodnení). Obligatórnym bolo aj uloženie ochranného dohľadu v trvaní 1 roka, keďže
bol obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zákonným bolo aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
3 roky, pretože sa obžalovaný trestného činu v bode 2/ dopustil v súvislosti s touto činnosťou, ako aj

uloženie trestu prepadnutia zaistených vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu v bode 1/.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere, ako aj ďalších uvedených trestov
v spojení s uloženým ochranným protitoxikomanickým liečením ústavnou formou, zabezpečí v danom
prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu
prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým

požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré
upravujú zásady ukladania trestov a ochranných opatrení.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.