Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228445
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7613228445.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F.
S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXXX/XXX,K.H.N.,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.AtilomÁdámom,
Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, pod sp. zn. EX 982/2013, o vymoženie 390,81

EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 23.08.2018, č.k. 6Er/767/2013-14

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví
zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
42,35 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 24.09.2013
poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny 390,81 EUR a

trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že Okresný súd
Košice I vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného v konaní sp. zn. 32OdK/311/2018.
Súd prvej inštancie mal z Obchodného vestníka za preukázané, že na majetok povinného bol v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32OdK/311/2018 vyhlásený konkurz, čím došlo k
naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii. Z tohto dôvodu rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57

ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, s odkazom na § 167f ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. §196, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov exekúcie spolu vo výške 42,35 EUR podľa ust. § 14, vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a
náhradu trov exekúcie exekútorovi voči oprávnenému neprizná.5.Vodvolaníoprávnenýnamietal,žerozhodnutiesúduprvejinštanciepovažuje zanesprávne,
pretože je v rozpore so skutočnosťami, na základe ktorých došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci,keďžesúdnyexekútorvnávrhu nazastavenieexekúcieneoznámilsúduúhradudlžnej

sumy povinným, a to ešte v roku 2015. Časť vymáhanej istiny bola povinným uhradená dňa 24.03.2015
v pokladni oprávneného a zvyšnú časť vymáhanej istiny uhradil dňa 01.04.2015 taktiež v pokladni
oprávneného,t.j.eštevčasepredvyhlásenímkonkurzu.Súdnyexekútorboloprijatejplatbeinformovaný
prostredníctvom automatizovaného oznamovania úhrad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd
prvej inštancie exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko dlžná

pohľadávka bola povinným uhradená v priebehu exekučného konania. Ďalej uviedol, že správnym a
včasnezvolenýmspôsobomvedeniaexekučnéhokonaniasúdnymexekútorom,súdnyexekútormohola
mal od povinného vymôcť aj trovy exekučného konania. Nie je povinnosťou oprávneného sledovať, či po
úhradepohľadávkypovinnýmdošloajkúhradeexekučnýchtrovsúdnehoexekútora.Povinnýnepretržite
od 01.07.2007 vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Jeho príjem
zo živnosti za rok 2017 bol v sume 62.204,33 EUR, teda mal príjem na exekvovanie. Súdny exekútor

nesprávne zvolený postup vo veci vymáhania pohľadávky a dlhodobú stagnáciu exekučného výkonu
zakrýva podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Konanie súdneho exekútora je konaním tendenčného
charakteru, ktorým súdny exekútor sleduje uspokojenie exekučných trov zo strany oprávneného. Dôvod,
pre ktorý dôjde k zastaveniu exekúcie, je rozhodujúci aj pre následné rozhodnutie o náhrade trov
exekučného konania. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. f)

Exekučného poriadku znáša trovy exekučného konania povinný v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, preto ho súd nemôže zaviazať k náhrade trov
exekúcie.

6. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že oprávnený sa

mylne domnieva, že uspokojenie jeho nároku priamo povinným je zákonným dôvodom na zastavenie
exekučného konania z dôvodu zániku práva priznaného exekučným titulom. Exekučné konanie prebieha
ďalej, povinný je totiž povinný uhradiť aj trovy exekúcie súdneho exekútora. Ustanovenie § 203
Exekučného poriadku uvádza povinnosť oprávneného uhradiť nevyhnutné trovy exekučného konania
súdnemu exekútorovi, ak bol v priebehu konania vyhlásený na majetok povinného konkurz a z toho

dôvodu bolo exekučné konanie zastavené. Súdny exekútor rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za správne a navrhol ho potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon

v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-3810958213-GC04/13

zo dňa 29.07.2013. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 24.09.2013.

12. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok), účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.14. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o

zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo
sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po
odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

15. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je aj tá skutočnosť, že uznesením Okresného súdu

Košice I zo dňa 30.07.2018, sp. zn. 32OdK/311/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 150/2018
dňa 06.08.2018, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, čo je osobitným dôvodom pre zastavenie
exekučného konania v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

16. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď aplikoval ust.
§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 167f ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a predmetnú exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie mal z Obchodného vestníka riadne preukázané, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak by aj
do úvahy prichádzalo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, po tom, čo bol na
majetok povinného vyhlásený konkurz, nemal už súd prvej inštancie inú možnosť, ako zastaviť konanie
v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii pre vyhlásený konkurz.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a

povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).