Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316209773
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4316209773.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXXX/X F., o zaplatenie 1. 264, 48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice č.k. 9C/211/2016 - 159 zo dňa 08. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, v časti vyhovujúceho
výroku, ktorým súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 15 eur, ako aj vo
výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.184,48 eur s úrokom z omeškania 5,50% ročne zo sumy 1.642,01 eur od 21.9.2013 do 20.10.2013,
zo sumy 1.478,01 eur od 21.9.2013 do 18.10.2013, zo sumy 1.426,16 eur od 19.10.2013 do 13.11.2013,
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.370,97 eur od 14.11.2013 do 11.12.2013, zo
sumy 1.316,84 eur od 12.12.2013 do 13.1.2014 a zo sumy 1.184,48 eur od 29.4.2017 do zaplatenia, v
splátkach po 15 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 87,35 %, s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, §
54 odsek 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami § 1 odsek 2, 4, § 5 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo zisteného skutkového stavu mal preukázané, že žalobca so žalovanou
uzatvorili dňa 02.05.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb číslo účtu

7156466001 a zmluvu o poskytovaní služieb povolené prečerpanie s výškou debetného limitu 200 eur
19.12.2011. Postupne sa debetný limit zvyšoval, naposledy od 04.06.2012 bola výška limitu povoleného
prečerpania 1500 eur. Výšku povoleného limitu prečerpania žalobca žalovanej oznamoval vo výpise z
účtu, ako to vyplýva z bodu 3 zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte.
Na základe zmluvy žalobca žalovanej zriadil a viedol bežný účet s povoleným prečerpaním. Listom zo
dňa 03.03.2014 žalobca zosplatnil dlžnú sumu a žalovanú vyzval aby zaplatila debetný zostatok na

účte z povoleného prečerpania vo výške 1312, 65 eura najneskôr do 25.03.2014. Z údajov o pohybe
na účte ku dňu 20.09.2013 súd zistil, že bol na účte nepovolený debetný zostatok 1642, 01 eura a na
účet číslo XXXXXXXXXX žalobca preúčtoval dňa 24.10.2014 účtovný zostatok v žalovanej výške 1264,
48 eura. Žalovaná žalobcovi na účet číslo XXXXXXXXXX bankovým prevodom zaplatila za obdobie od
25.07.2016 do 19.01.2017 a 28.03.2017 mesačne po 10 eur, spolu 80 eur.

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy je
obchodnoprávnym vzťahom, avšak jednotlivé zmluvné dojednania nesmú byť v rozpore s ustanoveniamiObčianskeho zákonníka a s ďalšími predpismi o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o povolenom prečerpaní
musí obsahovať náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že v
predmetnej veci sa žalovaná dostala do debetu na svojom bežnom účte, ktorý včas nedoplnila, preto ju

súd zaviazal na zaplatenie debetného zostatku. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti, keď prečerpala
povolený limit a včas prečerpaný účet nevyrovnala. Poukázal na to, že v zmluve o poskytovaní
služby povolené prečerpanie na osobnom účte v bode 3. bolo dohodnuté, že podmienky debetného
limitu oznámi banka formou výpisu z technického systému banky, čo žalobca aj uskutočnil informáciou
uvádzanou na výpise z účtu. Na výpise z účtu sa nachádzal údaj o výške limitu povoleného prečerpania

a doba platnosti, výška úrokovej sadzby, ďalej dátum, do ktorého ponuka platí. Ku dňu 24.10.2014
predstavovalo nepovolené prečerpanie 1. 264, 48 eura. Žalovaná však za obdobie od 25.07.2016 do
19.01.2017 a 28.03.2017 uhradila mesačne po 10 eur, spolu 80 eur, ktorú sumu súd odpočítal z dlhu.
Ďalej uviedol, že žalovaná síce tieto platby uhrádzala na číslo svojho pôvodného účtu a nie na číslo
nového účtu, na ktorý žalobca dlžnú sumu preúčtoval, avšak žalovaná zaplatila ešte 80 eur na účet
žalobcu, ktorý ju môže preúčtovať na správny účet. Z uvedeného dôvodu súd zohľadnil v prospech

žalovanej sumu 80 eur, ktorú zaplatila až po tom, ako žalobca uzavrel pôvodný účet žalovanej. Preto
súd zo žalovanej sumy odpočítal sumu 80 eur a v tejto časti žalobu zamietol.

1.3 V ďalšom súd dôvodil, že žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 28 % ročne
za obdobia, odkedy sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru. Aktuálna sadzba zákonných

úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Poukázal na to, že v sledovanom období boli úrokové sadzby
5, 50 % resp. 5, 25 %, preto žalobca nemôže požadovať úrok z omeškania s vyššou sadzbou, než aká je
základná úroková sadzba ECB. Súd preto zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, ktorý prevyšuje
základnú sadzbu zákonných úrokov z omeškania v danom období. Žalovaná sa preukázateľne dostala

s plnením do omeškania, a to so splácaním poslednej splátky 1. 184,48 eura, keď sa žalovaná dostala
do omeškania v mesiaci nasledujúcom po zaplatení poslednej splátky 10 eur dňa 28.03.2017, až do
zaplatenia. Nakoniec súd prvej inštancie povolil žalovanej splácanie dlhu v splátkach po 15 eur mesačne
s tým, že ak neuhradí čo i len jednu splátku včas, stane sa celý zostatok dlhu splatný naraz. Dôvodil,
že splátky súd povolil s ohľadom na sociálnu, rodinnú a osobnú situáciu žalovanej, keďže sa stará

sama o svoje maloleté dieťa narodené dňa 03.06.2014, je samoživiteľka a ako udala, jej príjem činí
v súčasnosti 117 eur. Povolenie splátok podľa názoru súdu neohrozí ekonomickú schopnosť žalobcu
vykonávať obchodnú činnosť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca
mal v konaní čiastočný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške pomeru úspešnosti.

2.1 Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku, ďalej do výroku , ktorým povolil súd žalovanej
splácať dlh v splátkach a do výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu
vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázal na to, že sa
s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje. Žalobca namietal odpočítanie sumy 80 eur z dlhu

žalovanej poukazujúc na svoje stanovisko ( zo dňa 7.6.2017), kde uviedol, že úhrady, ktoré žalovaná
uskutočnila boli uhradené na účet č. K a nie na účet K teda tieto úhrady žalovaná realizovala na jej
osobný účet. Pretože sa žalovaná na osobnom účte nachádzala v debete, splácala týmito splátkami
debet na svojom osobnom účte, a preto nie je možné uvedené úhrady zohľadniť v konaní 9C/211/2016
a nie je možné ich previesť žalobcom na svoj účet do vlastnej dispozície. Žalovaná sama dobrovoľne

uhrádzala dlh, ktorý mala aj na svojom osobnom účte a nie dlh, ktorý je predmetom tohto konania.
Vzhľadom na uvedené, súd mal priznať žalobcovi celú istinu vo výške 1264,48 eura. V časti nepriznania
nároku ohľadom úrokov vo výške 28% žalobca poukázal na ust. § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch a bod 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu uvádzajúc, že úrok z prekročenej
čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov

poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S oprávnením banky požadovať úroky za
prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18
ods. 1. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z Vývesky úrokových
sadzieb, časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18).

2.2 Žalobca namietal v odvolaní aj povolenie splátok žalovanej po 15 eur mesačne poukazujúc na
to, že žalovaná nepredložila nijaké dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia
splátok. Je toho názoru, že súd nedostatočne posúdil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v tejto častínepreskúmateľné. Priznaním splátok žalovaná získala možnosť splácať svoj dlh, pričom pri určení
mesačnej splátky vo výške 15 eur bude žalovaná splácať iba istinu viac než 6,5 roka. Takýto výkon
práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou

porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Žalobca sa nestotožnil ani s výrokom súdu
o trovách konania, keď má za to, že v konaní bol úspešný v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, v
časti výroku , ktorým povolil súd žalovanej splácať dlh v splátkach a výroku o trovách konania, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj časti
výroku, ktorým povolil súd žalovanej splácať dlh v splátkach, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť

vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa 06.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie 1. 264, 48 eura s úrokom z omeškania 28 % ročne zo sumy 1642, 01 eura od

21.09.2013 do 20.10.2013, zo sumy 1478, 01 eura od 21.09.2013 do 18.10.2013, zo sumy 1426,16
eura od 19.10.2013 do 13.11.2013, zo sumy 1370,97 eura od 14.11.2013 do 11.12.2013, zo sumy
1316, 84 eura od 12.12.2013 do 13.01.2014 a zo sumy 1264,48 eura od 14.01.2014 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje neuhradený nepovolený debetný zostatok na
bežnom účte žalovanej. Uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 02.05.2007 zmluvu, na základe

ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú účet. Dňa 19.12.2011 uzatvoril žalobca so žalovanou
zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej bolo žalovanej na osobnom účet v súlade s
podmienkamizriadeniaavedeniaslužbypovolenéprečrpanieaVOPposkytnutéprečerpaniepeňažných
prostriedkov s príslušnými úrokmi v dohodnutej výške. Od 01.10.2012 sa na základe žiadosti žalovanej
zvýšil limit povoleného prečerpania na sumu 1. 500 eur. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz dňa

30.6.2016 č.k. 9C/211/2016-19, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. Žalovaná v
odpore namietala, že zostatok istiny a úroky nie sú správne vypočítané. Nevedela vyčísliť, koľko na
úvere splatila, ale sa domnieva, že preplatila 193, 35 eur, ktorú sumu žiadala započítať. Taktiež uviedla,
že je ochotná skutočný dlh uhradiť, avšak žiadala však splátky najviac 20 eur mesačne, nakoľko je
slobodná matka trojročného dieťaťa s príjmom 117 eur mesačne a s dieťaťom žije sama.

6. Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia strany sporu odvolanie nepodali, preto predmetom
odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok, a to v časti týkajúcej sa sumy istiny 80 eur a úroku vo
výške 28% za obdobia odkedy sa dostala žalovaná do omeškania a tiež plnenie dlhu v splátkach po 15
eur mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1184,48 eura, pretože z dokazovania

zistil, že žalovaná v splátkach po 10 eur čiastočne zaplatila debetný zostatok na účte, ktorý si žalobca
uplatňoval vo výške 1264,48 eura. Odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd
prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že žalovaná uvedenými splátkami ( celkovo suma 80 eur)
splácala dlh na iný svoj účet ako ten, ktorý je predmetom konania, na čo žalobca poukazoval už počas
konania. Ak žalovaná mala u žalobcu vedený ďalší účet ( podľa vyjadrenia žalobcu „osobný účet“ ), na

ktorom tiež splácala dlžnú sumu a na ktorý účet uhradila v splátkach sumu 80 eur, súd prvej inštancie
nemohol ponížiť jej dlh vymáhaný v tomto konaní, týkajúci sa iného účtu žalovanej ( K. sumu 80 eur.
Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav, pretože v prípade, že
žalovaná mala dlh u žalobcu aj na inom účte, žalobca nemohol zaplatenú sumu 80 eur preúčtovať na
úhradu dlhu na predmetnom účte žalovanej.

7. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na zaplatenie úroku
28% z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 17 odôvodnenia uviedol,
že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 28% ročne za obdobia, za ktoré sa
dostala žalovaná do omeškania. V žalobe však žalobca uvádza úrok 28% z nezaplatenej istiny, i keď vo

svojom podaní zo dňa 21.2.2017 ho definuje ako úrok z omeškania vo výške 28% ročne z nezaplatenej
istiny. Zároveň však v tomto podaní žalobca poukazuje na bod 3.12 VOP s tým, že ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovejsadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku, tá vyplýva z
priloženej Vývesky úrokových sadzieb aktuálnej ku dňu zatvorenia účtu (výška 28 % ročne je platná
od 1.7.2012). Z obsahu tohto podania žalobcu vyplýva, že nejde o úrok z omeškania, ale o zmluvný

úrok, ktorý má žalobca upravený vo svojich VOP a ktorý predpokladá aj ust. § 18 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. ( Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na

pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za
toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť). Je nesporné, že banka má
nárok na úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania, čo predstavuje odplatu, ktorú
klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie však vôbec nevyplýva, prečo posúdil nárok žalobcu na zaplatenie
úroku 28%, ako nárok na úrok z omeškania a v prípade pochybností nevyzval žalobcu na jednoznačné

spresnenie svojho nároku.

8. Súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom v splátkach po 15
eur mesačne, poukazujúc na sociálnu a rodinnú situáciu žalovanej. Žalobca v odvolaní namietal, že
nie je zrejmé, či žalovaná predložila nejaké dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť

pripustenia splátok. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná ku svojmu odporu zo dňa
20.7.2016 priložila rodný list dieťaťa, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 v sume
203,20 eur a prídavku na dieťa. Následne už v priebehu konania svoje pomery nepreukazovala. Je
potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie nemal dostatočne preukázané pomery
žalovanej, keď v rozhodnutí uviedol, že príjem žalovanej je 117 eur mesačne. Doklad o takomto príjme

žalovanej, ako zistenie aj jej nákladov v spise absentuje. Odvolací súd uvádza, že v prípade veľmi
nepriaznivej sociálnej situácie môže rozhodnúť o plnení v splátkach, avšak tieto musia byť primerané aj
k výške celkového dlhu, ktorý je dlžník povinný uhradiť. Splátka vo výške 15 eur mesačne vo vzťahu k
výške dlžnej sumy 1184,48 eur s príslušenstvom je absolútne neprimeraná a jednoznačne zvýhodňuje
len žalovanú. Súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní riadne zistí pomery žalovanej a následne

rozhodne, či ju zaviaže na plnenie v splátkach, ak áno, tak výšku splátky určí v adekvátnej výške k dlhu
žalovanej.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP
zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku, v časti vyhovujúceho výroku, ktorým súd povolil žalovanej

dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 15 eur mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc právoplatnosťou, ako aj vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne
zaoberať vecou samou v nadväznosti na zostávajúci nárok žalobcu na zaplatenie plnej výšky istiny, ako
aj nárokom na zaplatenie úroku vo výške 28% ročne z dlžnej sumy, vykoná dokazovanie za účelom

zistenia, či u žalovanej sú splnené podmienky na povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach, vo veci
opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).