Rozsudok – Ostatné – Zmluvy – Nájomná… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/364/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211003
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311211003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: F. A. E. Q. E. P. B. X. S.
X. O. Ý. , bytom Š., A. Č.. X, zastúpený JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom v Šali, Jarmočná č.
2264/3, proti žalovanej: P. F. H. B. U. X. E. Q. Á. , bytom W., A. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou SHM
PARTNERS s. r. o., Bratislava, Svätoplukova č. 28, IČO: 47 235 616, za ktorú koná JUDr. Miloš Škorec,

o zaplatenie sumy 4.763,65 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III. zo dňa 10. mája 2012, č.k. 45 C 137/2011-123, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10. mája 2012, č.k. 45
C 137/2011-123, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, vo výroku o náhrade trov konania,
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIII.rozsudkomzodňa10.5.2012,č.k. 45C137/2011-123,
I.uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu796,64€spolu s poplatkomzomeškania
za každý deň omeškania 2,5 promile zo sumy 49,79 € od 26.9.2008 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za
každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 2,5 promile zo
sumy 49,79 € od 26.10.2008 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s
poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 2,5 promile zo sumy 49,79 € od 26.11.2008 do

zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý
deň omeškania 2,5 promile zo sumy 49,79 € od 26.12.2008 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i
začatý mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 1 promile
zo sumy 49,79 € od 26.1.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s
poplatkomzomeškaniazakaždýdeň omeškania1promilezosumy49,79€od26.2.2009dozaplatenia,
najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň
omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od 26.3.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý

mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 1 promile zo sumy
49,79 € od 26.4.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom
z omeškania za každý deň omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od 26.5.2009 do zaplatenia, najmenej
0,83€zakaždýizačatýmesiacomeškania;spoplatkomzomeškaniazakaždýdeňomeškania1promile
zo sumy 49,79 € od 26.6.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s
poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od 26.7.2009 do zaplatenia,

najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň
omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od 26.8.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý
mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od26.9.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom z
omeškania za každý deň omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od 26.10.2009 do zaplatenia, najmenej
0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň

omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od 26.11.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý
mesiac omeškania; s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 1 promile zo sumy 49,79 € od
26.12.2009 do zaplatenia, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradutrovkonaniavsume713,26€naúčetjejprávnehozástupcuSHMPARTNERS,s.r.o.,Bratislava,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nájomného žalovanou za obdobie od 20.9.2008 do
20.1.2010 v sume 796,64 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne z dlžnej sumy,
najmenej 0,83 € za každý začatý mesiac omeškania, za obdobie od 20.1.2009 do 20.12.2009 vo výške
1 promile denne z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania; tiež

zaplatenia úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 3.967,01 € spolu s poplatkom z omeškania
od20.9.2008do20.12.2008vovýške2,5promiledennezdlžnejsumy,najmenej0,83€zakaždýizačatý
mesiac omeškania, od 20.1.2009 do 20.12.2009 vo výške 1 promile denne z dlžnej sumy, najmenej 0,83
€ za každý i začatý mesiac omeškania. Je vlastníkom bytu č. X na G.. nadzemnom podlaží vo vchode
č. X bytového domu súpisné číslo XXXXX, postavený na parcele č. XXXXX/XX-zastavané plochy vo

výmere XXX m2, na ulici T. v W., podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a zariadeniach
domu a pozemku, na ktorom je dom postavený, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXXX/XXXXXX;
nehnuteľnosti sú vedené v LV č. XXXX pre okres W. G.., Obec W.-P..Č.. A. P., katastrálne územie Q..
Žalovaná nehnuteľnosti užíva na základe pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.1.2001 a žalobca
mázato,žezaobdobietrvanianájmužalovanámunezaplatilanájomnéanijehočasť,nezaplatilaúhrady

spojené s užívaním bytu, ktoré neboli zahrnuté v dohodnutom nájomnom.
3. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane vyjadrení strán
sporu, preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Žalobca, podľa jeho vyjadrenia, v mesiaci december
2005 osobne žalovanej oznámil, že je novým vlastníkom bytu a požiadal ju, aby sa z predmetného
bytuvysťahovala;nežiadaljuoplatenienájomnéhovsume1.500,--Skvzmyslepôvodnejdohody,žiadal

ju, aby platila úhrady spojené s užívaním bytu vo výške, ktorú určil správca. Žalovanú požiadal o platenie
nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu až prostredníctvom svojho právneho
zástupcu JUDr. Ľudovíta Štangloviča. Žalovaná v predmetnom byte bývala (podľa názoru žalobcu) od
septembra 2008 do januára 2010, doteraz mu ale nezaplatila nájomné, pričom jeho kontaktnú adresu
poznala. Podľa tvrdenia žalovanej v byte bývala od januára 2001 do decembra 2011. O tom, že žalobca

sa stal novým vlastníkom bytu, sa dozvedela náhodne od susedov obytného domu. Žalobca ju nežiadal,
aby sa z bytu vysťahovala a osobne ju nežiadal o platenie nájomného a úhrad spojených s užívaním
bytu. Písomne dňa 25.5.2006, aj dňa 11.1.2007, od žalobcu žiadala oznámiť číslo účtu, na ktorý má
zaslať nájomné za užívanie bytu a zároveň mu oznámila, že má platne uzatvorenú nájomnú zmluvu.
Žalobca jej číslo účtu neoznámil, nikdy jej neoznámil, že je novým vlastníkom predmetného bytu, preto

nevedela, komu má platiť nájomné. Nájomné za užívanie bytu platil jej manžel F. L. a.s., úhrady za
plnenia spojené s užívaním bytu neplatila. Nájomnú zmluvu dňa 10.1.2001 uzavrela žalovaná ako
nájomca s prenajímateľom X. L. a.s., Bratislava, IČO: 31 400 434, podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka na dobu určitú od 1.1.2001 do 31.12.2011. Predmetom nájmu bol byt v dome súpisné číslo
10605, na I. poschodí, postavený na parcele č. XXXXX/XX, na T. ulici č. X v W., pozostávajúci zo Š.

obytných miestností a príslušenstva, obytnej plochy XXX,XX m2. Oprávnenými osobami užívať byt spolu
s nájomcom boli B. F. - dcéra a B. F. - manžel. Cena za nájom bytu (čl. II. bod l nájomnej zmluvy) bola
dohodnutá v sume 1.500,-- Sk mesačne (49,79 €) ako pevná počas celej doby nájmu; nájomca bol
povinný platiť nájomné mesačne vopred najneskôr do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca
(čl. II. bod 3 nájomnej zmluvy). V nájomnom neboli (čl. II. bod 2 nájomnej zmluvy) zahrnuté poplatky za

elektrickú energiu, ústredné kúrenie, dodávku teplej vody, upratovanie spoločných priestorov, dodávku
vody z verejných vodovodov a vodární, odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami, užívanie
domovej práčovne, osvetlenie spoločných priestorov, odvoz smetí a popola, odvoz splaškov. Nájomný
pomer pred uplynutím doby nájmu bolo možné ukončiť len so súhlasom oboch zmluvných strán (čl. IV.
bod 2 nájomnej zmluvy). Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami

a akékoľvek zmeny tejto zmluvy bolo možné vykonať iba písomne so súhlasom oboch zmluvných strán
(čl. V. bod 1, 2 nájomnej zmluvy). Žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených pre
okres W. G.., Obec W.-P..Č.. A. P., katastrálne územie Q., v LV č. XXXX ako parcela č. XXXXX/XX-
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, byt č. X nachádzajúci sa na G.. poschodí na T.ulici č. X v W. v dome súpisné číslo XXXXX postavenom na parcele č. XXXXX/XX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku XXXXX/XXXXXX, na základe kúpnej zmluvy, na základe ktorej vklad vlastníckeho práva v

prospech nadobúdateľa bol povolený dňa 9.12.2005 pod Q.-XXXX/XXXX. P. F. dňa 25.5.2006 požiadala
Pavla Novomestského o oznámenie čísla účtu, nakoľko zistila, že sa stal vlastníkom predmetného
bytu a súčasne žiadala oznámiť, kedy sa stal vlastníkom bytu, aby mohla zaplatiť nájomné. Z listu
právneho zástupca žalobcu JUDr. Ľudovíta Štangloviča zo dňa 5.6.2006 adresovaný P. F. vyplýva,
že žalobca F. A. sa dozvedel až z jej listu, že je nájomkyňou bytu č. X na T. ulici č. X v W., o tejto

skutočnosti nebol informovaný a nemal o nej vedomosť, preto ju požiadal o zaslanie kópie nájomnej
zmluvy. Sama prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Miloša Škoreca aj v podaní zo dňa 11.1.2007
žiadala JUDr. Ľudovíta Štangloviča o oznámenie čísla účtu, na ktoré by mala uhrádzať
zmluvne dohodnuté nájomné a zároveň zaslala fotokópiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej bola spolu
s ďalšími oprávnenými osobami užívať predmetný byt. M.-F., spol. s r.o., Povraznícka 4, Bratislava,
dňa 26.1.2012 doručila F. A. sumárnu analýzu platieb s uvedením predpisu mesačných zálohových

platieb za obdobie od 1.1.2008 do 31.1.2012 (v sume 236,51 €, 273,08 €), vyúčtovaciu faktúru spojenú
s užívaním bytu za roky 2008, 2009, 2010. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 7.4.2009,
č.k. 28 C 83/2008-126, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2010, č.k. 7
Co 218/2009-191, bol zamietnutý návrh Pavla Novomestského na určenie neplatnosti právneho úkonu,
nájomnej zmluvy uzavretej dňa 10.1.2001 medzi F. L. a.s. ako prenajímateľom a P. F. ako nájomcom

z toho dôvodu, že na požadovanom určení nebol daný naliehavý právny záujem. Samotná zmena
vlastníctva predmetu nájmu nemá za následok skončenie nájmu a nadobúdateľ vstupuje do právneho
postavenia prenajímateľa so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z nájomnej zmluvy; na
tomtozákladepretonebolomožnékonštatovaťneplatnosťnájomnejzmluvyprerozporsdobrýmimravmi
s ohľadom na zmenu vlastníctva predmetu nájmu.

4. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 663, § 676 ods. l, § 671 ods. l, § 680 ods. 2, § 685
ods. 1, § 686 ods. l, § 696 ods. 2, § 697, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 4 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, § 4 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 586/2008 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. Skutkovo dôvodil tým, že nájomný pomer k danej nehnuteľnosti trval
od 1.1.2001 do 31.12.2011 na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy a akékoľvek zmeny zmluvy
bolo možné vykonať len písomne so súhlasom oboch zmluvných strán, čo sa nestalo. Žalobca F. A.
vstúpil do práv a povinností prenajímateľa zo zákona so všetkými oprávneniami a povinnosťami, zmena
vlastníctva prenajatej veci nemala a nemá za následok skončenie nájmu. Nájomca bol oprávnený

zbaviť sa svojich záväzkov voči predchádzajúcemu prenajímateľovi, keď mu zmena vlastníctva bola
oznámená či už pôvodným alebo novým vlastníkom alebo ak mu ju nový vlastník preukázal. Zostalo
nepochybné, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 5.6.2006 oznámil
žalovanej, že sa stal vlastníkom daného bytu a žiadal ju o zaslanie nájomnej zmluvy predmetného
bytu, čo sa následne stalo. Obsah nájomného vzťahu sa zmenou vlastníctva predmetu nájmu nemení,

nie je pritom rozhodujúce, či ide o prevod alebo prechod vlastníctva, táto kontinuita nájmu má pre
nájomcu rozhodujúci význam, nakoľko prenajímateľ vstupuje do nájomného vzťahu za podmienok
dohodnutých v nájomnej zmluve s jeho právnym predchodcom a jeho úkonmi je viazaný. Nájomná
zmluvaobsahovaladojednaniaovýškenájomnéhovsume49,79€(1.500,--Sk)počascelejdobynájmu,
ktorá nebola zmenená. Žalovaná ako nájomca sa dozvedela o zmene vlastníctva predmetu nájmu až

z písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.6.2006. Dôvod uvádzaný žalovanou, že
žalobcovi nezaplatila nájomné, nakoľko jej nebolo známe číslo účtu, súd prvej inštancie považoval za
irelevantný, nakoľko nájomné mohla žalovaná zaplatiť napríklad na adresu trvalého pobytu žalobcu,
ktorý jej známy bol.

5. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za obdobie od 20.9.2008
do 20.1.2010, povinnosťou žalovanej bolo platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy v sume 49,79 €
mesačne žalobcovi, ktorý vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu, svoju povinnosť
si ale nesplnila. Je tak preto povinná zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné za uplatňované obdobie v
sume 796,64 € (16 mesiacov x 49,79 €). So zaplatením nájomného v sume 796,64 € sa žalovaná

dostala do omeškania, keďže ho neplatila vopred do 20. dňa predchádzajúceho
mesiaca, ani do piatich dní po splatnosti nájomného, a tak jej súd prvej inštancie uložil povinnosť
zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania od 26. dňa príslušného mesiaca z dlžných mesačných
splátok nájomného spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Vo zvyšku, týkajúci sazvyšnej časti príslušenstva pohľadávky, poplatku z omeškania za obdobie od 21. dňa do 25. dňa v
mesiaci žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výška poplatku z omeškania za každý
deň omeškania bola 2,5 promile z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € (25,-- Sk) za každý i začatý mesiac

omeškania (do 31.12.2008). Od 1.1.2009 poplatok z omeškania za každý deň omeškania bol vo výške
1 promile z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania. Súd prvej inštancie
zamietol žalobu žalobcu aj v časti týkajúcej sa zaplatenia úhrad za plnenia spojených s užívaním bytu
v celkovej sume 3.967,01 € spolu s príslušenstvom a síce za čas od októbra 2008 do augusta 2009
v sume 2.601,61 € (mesačne v sume 236,51 €), za čas od septembra 2009 do januára 2010 v sume

1.365,40 € (mesačne v sume 273,08 €), keď žalobca vychádzal len z mesačných zálohových platieb
určených správcom M.-F., spol. s.r.o., Bratislava. Spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov
a nebytových priestorov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich vzájomné
vzťahy medzi bytovým družstvom a vlastníkom bytu upravuje zákon č. 182/1993 Z.z. Nájomca preto
nemá vo vzťahu k prenajímateľovi povinnosť platiť tie úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu, ktoré boli určené správcom vo vzťahu k vlastníkovi bytu, v prejednávanej veci vo vzťahu

k žalobcovi. Navyše správca stanovuje výšku mesačných platieb pozostávajúcich z preddavkov na
služby, z príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a spoločných zariadení a
príslušenstva domu, z poplatku za výkon správy poskytovanému správcovi a iné, ktoré neboli uvedené v
nájomnej zmluve zo dňa 10.1.2001 uzavretej medzi žalovanou ako nájomcom a právnym predchodcom
žalobcu ako prenajímateľom. Vychádzal preto (len) z dohodnutých zmluvných podmienok v nájomnej

zmluve, podľa ktorej v cene nájomného neboli zahrnuté úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (čl.
II. bod 2 nájomnej zmluvy). K povinnému obsahu nájomnej zmluvy bez ohľadu na formu uzavretia patrí
označenie predmetu nájmu a rozsahu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s
užívanímbytu,alebospôsobichvýpočtu.Výškanájomnéhoaúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytu
sú podľa súdnej praxe dve samostatné obsahové náležitosti. Uvedená nájomná zmluva neobsahovala

výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu ani spôsob ich výpočtu, ani platenie
preddavku zálohových platieb, účastníci nájomnej zmluvy neuzavreli žiaden dodatok k nájomnej zmluve,
na základe ktorého by bola žalovaná povinná platiť výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu,
resp. spôsob jej výpočtu. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením §
142 ods. 2 O.s.p. riadiac sa pomerom úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca žiadal zaplatiť

celkom4.763,65€(100%),úspechmallenvčastitýkajúcejsazaplateniasumy796,64€ (16,73
%), žalovaná mala úspech vo zvyšku, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.967,01 € (83,29 %); čistý
úspech žalovanej sa potom rovnal 66,56 % (83,29 % - 16,73 %). Spôsob výpočtu náhrady trov konania
žalovanej, ich dôvodnosť ďalej podrobne odôvodnil.

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, vo výroku o náhrade
trov konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/, b/ O.s.p.
(súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Súd prvej inštancie nesprávne

posúdil znenie nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná užívala predmet nájmu, keď konštatoval,
že absentuje spôsob výpočtu výšky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Čl. II. bod 2 nájomnej
zmluvy jasne, výslovne, určuje platby spojené s nájmom, ktoré mala žalovaná uhrádzať, sú presne
špecifikované služby, ktoré bude uhrádzať nájomca; čl. III. bod l nájomnej zmluvy žalovanej jasne
udáva povinnosť platiť dohodnuté nájomné a za služby spojené s užívaním bytu. Na takto definované

povinnosti určenie výšky platieb spojených s užívaním bytu je obvyklé a plne dostačujúce pre to, aby
bol nájomca bytu povinný tieto platby uhrádzať. Súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej posúdil otázku povinnosti úhrady služieb za plnenia spojené s užívaním bytu, že tieto je
povinný znášať vlastník prenajímanej nehnuteľnosti voči správcovi alebo voči samotnému dodávateľovi
služby. Nesúhlasil ale so zamietnutím žaloby v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej na ich

úhradu voči nemu ako vlastníkovi a prenajímateľovi nehnuteľnosti. Žalovaná bola v zmysle nájomnej
zmluvy povinná tieto platby jemu zaplatiť. Úhrady spojené s užívaním bytu nie je možné špecifikovať
nejakou pevnou sumou, pretože ide o úhrady za služby, ktoré sa poskytnú nájomcovi v budúcnosti,
ich výška závisí od skutočne „spotrebovaného“ množstva plnenia od dodávateľa služby (spotreba vody,
elektriny, atď.), na ktorú sa žalovaná zaviazala, tiež od aktuálnej ceny na trhu. V čase uzavretia nájomnej

zmluvy prenajímateľ nemohol upresniť ich výšku, nakoľko by takéto dojednanie následne znamenalo
jej neplatnosť, nesledovalo by účel, ktorý zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy sledovali.
V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 28 C 83/2008 bola zamietnutá jeho
žaloba na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy an block, za neplatné ustanovenie nebola judikovanáani časť nájomnej zmluvy, súd naznačil, že výška úhrad za plnenia dojednaná nebola, poukazuje na
zákonné ustanovenia ohľadne platnosti nájomnej zmluvy, a tým naznačuje otázku platnosti dotknutého
článku.Pokiaľbysúdnaznačovalabsolútnuneplatnosťustanoveniaponímajúcehodojednanúpovinnosť

žalovanej k úhrade služieb za plnenia spojené s užívaním bytu, na túto by mal súd v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 28 C 83/2008 ex offo prihliadať. Vzhľadom ale na
právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 7.4.2009, č.k. 28 C 83/2008-126,
sa tak nestalo. Nadväzne na to zastáva názor, že čl. II. bod 2, čl. III. bod l nájomnej zmluvy sú platnými
ustanoveniami. Ak by súd dospel k záveru, že mu neprináleží úhrada plnení za služby spojené s

užívaním prenajímaného bytu z titulu povinnosti žalovanej vyplývajúcej z nájomnej zmluvy, vzhľadom
na daný skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania mal súd tieto skutočnosti vyhodnotiť
ako bezdôvodné obohatenie žalovanej na jeho úkor. Nesúhlasil tiež názorom súdu prvej inštancie v
tom, že z vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť výšku úhrad za plnenia, na ktoré sa žalovaná
zaviazala. Z vyúčtovacej faktúry spojenej s užívaním bytu vystavenej M.-F., spol. s r.o., za obdobie od
1.8.2008 do 31.12.2008, od 1.1.2009 do 31.12.2009, od 1.1.2010 do 31.12.2010, vyplývajú jednotlivé

výškysúm,položkovitorozpisuje„poplatky“zaslužby,zaúhradyplnení,ktorémalaznášaťžalovaná.Súd
prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal vyhodnocovaním tohto dôkazu. Nesúhlasil s právnym
názorom súdu prvej inštancie ohľadne výkladu ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k nepriznanému poplatku z omeškania s úhradou nájomného. Nárok na poplatok z omeškania vzniká
prenajímateľovi po uplynutí piatich dní od splatnosti s úhradou nájomného alebo za plnenia, avšak

prenajímateľovi prináleží spätne od prvého dňa omeškania, teda už od 21. dňa toho-ktorého mesiaca,
nie až od 26. dňa toho-ktorého mesiaca. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o
náhrade trov konania odvolateľ odôvodnil (len) tým, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený v časti
priznania zvýšenej odmeny a náhrady pre advokátov. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť

a vyhovieť jeho žalobe v celom rozsahu. Rovnako navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie voči
svojmu rozsudku, pričom vôbec neuviedol otázku zásadného právneho významu, ktorou by malo byť
odôvodnené pripustenie dovolania, a teda čím by sa mal dovolací súd zaoberať.

7. Žalovaná odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaciemu súdu

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie nenamieta neplatnosť,
resp. čiastočnú neplatnosť, nájomnej zmluvy, ale sa plne opiera o rozsudok Okresného súdu Bratislava
III. zo dňa 7.4.2009, sp.zn. 28 C 83/2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2010,
sp.zn. 7 Co 218/2009, ktorý platnosť nájomnej zmluvy potvrdil. Súd prvej inštancie konštatoval len
nemožnosť určenia výšky úhrad spojených s užívaním bytu na základe predmetnej nájomnej zmluvy.

Žalobca v odvolaní správne skonštatoval, že výšku úhrad spojených s užívaním bytu nie je možné
špecifikovať nejakou pevnou sumou, nakoľko ide o úhradu za služby, ktoré sa poskytnú v budúcnosti a
ich výška závisí od skutočne spotrebovaného množstva plnenia od dodávateľov služby. Práve z tohto
dôvodu sa obyčajne v nájomnej zmluve určuje preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním bytu
a prenajímateľ raz ročne nájomcovi v závislosti od skutočnej spotreby energií a služieb vyúčtuje zo

zaplatených preddavkov preplatok alebo nedoplatok. Z predmetnej nájomnej zmluvy ale výška plnenia,
resp. preddavku, nevyplýva. Sama preto bola odkázaná len na súčinnosť vlastníka bytu, ktorý jej výšku
mesačného plnenia mal oznámiť. Správca bytov a nebytových priestorov doručoval vyúčtovanie za
plnenie spojené s užívaním bytu vlastníkom, teda aj žalobcovi, ktorý jediný vedel ich skutočnú výšku,
ktorú jej ale za celý čas nájmu neoznámil. Výšku požadovaného plnenia za služby spojené s užívaním

bytu sa dozvedela prvý raz až vtedy, keď jej bola doručená žaloba zo dňa 1.9.2011, ako jediný doklad
žalobca predložil sumárnu analýzu platieb, z ktorej nie je jasná ani skutočná spotreba energií a služieb,
ani určenie jednotlivých položiek poplatkov bytovému družstvu. Nebolo možné určiť, či sa v uvedených
sumách jedná o úhradu ňou spotrebovanej energie a služieb alebo tieto sumy zahŕňali aj poplatky, ktoré
je povinný platiť len vlastník bytu (napr. príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, spoločných

zariadení a príslušenstva domu, poplatok za výkon správy domu správcovi a pod.), ktoré určite neboli
predmetom úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu podľa čl. II. bod 2, čl. III. bod l nájomnej zmluvy.
Titulom plnenia nájomcu je nájomná zmluva, pričom vzhľadom na znenie čl. II. bod 2 nájomnej zmluvy
bola odkázaná pri určení výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu na súčinnosť žalobcu, ktorá
jej ale poskytnutá nebola. Stotožnila sa s výkladom ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka súdom

prvej inštancie.

8. Žalobca sa už nevyjadril k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie.9. Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu, vo výroku, ktorým súd žalobu
zamietol, vo výroku o náhrade trov konania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods.l,ods.2,§379,§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(zákon č.160/2015Z.z.účinnýod

1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. decembra 2016; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.

1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo
výroku, ktorým súd žalobu zamietol, vo výroku o náhrade trov konania) je vecne a právne správny a ako
taký potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213
ods. l, § 236 a nasl. O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a
ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí
aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a
posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti

uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada
uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené
odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, by bolo už
len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste

odvolací súd zdôrazňuje, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľ v odvolaní žiadnymi konkrétnymi dôvodmi
nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu, žalovaná odvolanie nepodala,
ide o konanie, v ktorom bol súd viazaný žalobou, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
l O.s.p.).

12. Nájomná zmluva v čl. II. bod 2, čl. III. bod l, neobsahuje výšku úhrad za plnenie spojené s
užívaním bytu ani spôsob ich výpočtu, ani platenie preddavku zálohových platieb žalovanou, resp. iný
nespochybniteľný spôsob výpočtu platieb za služby spojené s užívaním bytu. Ani v odvolacom konaní
žalobca neuviedol presnú sumu, ani len netvrdil, ktorú by mala žalovaná za ňou skutočne spotrebovanú

energiu a služby zaplatiť v rozhodnom období, resp. spôsob jej výpočtu. Spôsob rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 28 C 83/2008, právne názory súdu prvej
inštancie a odvolacieho konania tam vyslovenými, nedávajú základ žalobcovi pre vyvodenie záveru o
jeho úspechu v predmetnom súdnom konaní. Žalobca v odvolaní, v celom konaní v prejednávanej veci,
ani len netvrdil, aké služby spojené s užívaním bytu žalovanou za rozhodné obdobie boli dodané, aké

spotrebovala, koľko za aké obdobie, za čo mala zaplatiť. Žalobca tak neuniesol základnú povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť v tom, že žalovaná získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie v sume
3.967,01 € za rozhodné obdobie. Základom pre posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, nárokov
žalobcu, bola nájomná zmluva, riadne, platne, uzavretá, v nej boli jasne, presne, nezameniteľne
špecifikované práva a povinnosti zmluvných strán, nájomná zmluva v neskoršom období menená,

dopĺňaná, nebola. Zostalo teda nepochybné, že na základe nájomnej zmluvy žalovaná mala platiť
nájomné vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, v zmysle ustanovenia § 697 Občianskeho
zákonníka mala možnosť svoju povinnosť splniť ešte v nasledujúcich piatich dňoch (do 25. dňa) od
splatnosti bez akýchkoľvek následkov a ak sa tak nestalo, až od 26. dňa toho-ktorého mesiaca zostala vomeškaní. Vo vzťahu k návrhu žalobcu pripustiť dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd
dôvodí, že sa týmto návrhom žalobcu, už bez ďalšieho, nezaoberal, pretože žalobca presne neoznačil
otázku zásadného právneho významu, ktorou by malo byť odôvodnené pripustenie dovolania, a teda

čím by sa mal dovolací súd zaoberať.

13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.

Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť

každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.

ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

16. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s

účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

17. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej patrí náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodol

odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).