Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215618
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417215618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K.
2, XXX XX K. G., zastúpeného Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou so sídlom Žerotínova bašta 1,
XXX 01 K. G., proti žalovanej: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. Q. XX, L. XX K. G., o zaplatenie
sumy 3.082,08 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu K. G. č. k. 17C/137/2017-106
zo dňa 27.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 56 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 96 %. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 497, § 451 ods. 1, § 452 ods.
2, § 788 ods. 1, § 792 ods. 1, 2, § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 písm. a), ods.
4, § 9 ods. 1, 4 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) s ohľadom na pomer úspechu strán v
konaní. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.082,08 eura
titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane žalovanej malo dôjsť z dôvodu, že žalobca
splácal sám úver použitý na kúpu nehnuteľnosti aj počas obdobia, kedy nehnuteľnosť, ktorú nadobudli
so žalovanou do podielového spoluvlastníctva, on neužíval. Išlo o obdobie od decembra 2015 do marca
2017,zaktoréspoluuhradilsplátkyúveruvovýške5.956,16eura,pričomboltohonázoru,žeajžalovaná
sa mala podieľať na úhradách v polovici, teda mala uhradiť 2.978,08 eura. Zároveň žiadal od žalovanej

zaplatenie jej podielu dane z nehnuteľnosti za roky 2016 a 2017 v sume 56 eur a polovice poistného
za poistenie nehnuteľnosti za rok 2016 v sume 48 eur. Súd mal za preukázané, že zmluvu o poskytnutí
úveru 75.000 eur za účelom kúpy domu uzatvoril len žalobca a podielovými spoluvlastníkmi domu sa
stali obe strany sporu, každý v 1-ici.

2. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanej titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v

§ 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, či žalovaná bezdôvodné obohatenie
získala, a ak áno, tak v akej výške. Tiež bolo potrebné preukázať, aká majetková ujma mu vznikla, v akej
výške ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2011 bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnostia mala právo túto užívať aj napriek tomu, že sa žalobca odsťahoval. Z tohto dôvodu súd bezdôvodné
obohatenie žalovanej za preukázané nemal. Na základe výpovede strán sporu súd konštatoval, že
žalobca sa zaviazal hradiť splátky úveru a žalovaná zase výdavky spojené s bývaním a stravou, čo obe

strany v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, plnili. Žalobca však nepreukázal, že sa so žalovanou
dohodol na započítaní nákladov na stravovanie, elektrinu, plyn (nepreukázal ani len výšku takýchto
nákladov, ktoré mali byť započítané) na splátky úveru, v akej výške a v akom rozsahu. Preto súd žalobu
v tejto časti zamietol.

3. V časti nároku na zaplatenie poistného za rok 2016 za poistenie nehnuteľnosti vo výške 48 eur
žalobu zamietol z dôvodu, že podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka je poistenie povinný platiť ten,
kto s poistiteľom uzatvoril poistnú zmluvu, pričom pri poistení nehnuteľnosti nejde o poistenie povinné.
Poistníkom bol len žalobca, a žalovaná sa teda ani v tomto prípade nemohla bezdôvodne obohatiť.
Nebolo totiž preukázané, že by prijala akékoľvek poistné plnenie a z poistnej zmluvy nevyplývala jej
povinnosť poistné platiť.

4. Súd žalobcovi priznal titulom bezdôvodného obohatenia polovicu sumy, ktorú uhradil ako
daň z nehnuteľnosti za roky 2016 a 2017. Tento záver odôvodnil tým, že žalovaná bola podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a teda v zmysle § 5 ods. 4 a § 9 ods. 4 zákona č. 582/2004
Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bola

povinná platiť daň z pozemkov a zo stavieb podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci a poukázal na odôvodnenie súdu v bodoch 17., 18. Uviedol, že ním uplatnený nárok

sa týka doby, keď opustil spoločnú domácnosť, pričom žalovaná ich dohodu neplnila a on hradil všetky
náklady spojené so splácaním úveru. Dohodu medzi spoluvlastníkmi o výkone ich práv a povinností
netreba uzatvárať písomne. Táto môže byť uzavretá aj výslovne, mlčky, konkludentným konaním. Dlhšie
trvajúci režim užívania môže byť prejavom toho, že spoluvlastníci s dohodou súhlasia. Namietal, že
žalovanej bola po predaji nehnuteľnosti vyplatená polovica sumy, ktorá zostala po odpočítaní splateného

úveru, pričom bola zvýhodnená o čiastku rovnajúcej sa polovici splatených splátok za úver v čase, kedy
nehnuteľnosť obývala výhradne len ona. Žalobou teda požaduje zaplatenie len tej časti, ktorú mala
podľa ich dohody plniť žalovaná. Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka sa tiež mala v rámci nimi
deklarovanej ústnej dohody podieľať aj na výdavkoch spojených s platením poistného.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec

bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na
dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že strany sporu ako podieloví

spoluvlastníci nehnuteľnosti a zároveň aj ako spoloční užívatelia sa dohodli, že na úhradu kúpnej ceny
nehnuteľnosti bude žalobca ako jediný splácať úver, ktorý si zobral výlučne on na kúpu nehnuteľnosti,
a na druhej strane žalovaná bude uhrádzať náklady, ktoré súviseli s jej užívaním (elektrina, plyn), a tiež
bude platiť výdavky spojené so stravovaním. Problém podľa žalobcu nastal vtedy, keď sa zo spoločnej
domácnostiodťahoval,pretožežalovanánáslednepojehoodchodevovzťahuknemunehradilavýdavky

spojenésjehostravovaním.Zauvedenéobdobie(december2015ažmarec2017)onajnaďalejuhrádzal
úver a zaplatil celkovú sumu 5.956,16 eura, pričom sa domnieval, že voči žalovanej mu vznikol nárok
na úhradu polovice z uvedenej sumy, keďže sa o túto sumu žalovaná na jeho úkor obohatila.9. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalobou požaduje zaplatenie len tej časti, ktorú mala podľa
ich dohody plniť žalovaná. Uviedol tiež, že z ich ústnej dohody, následne aj realizovanej, vyplynulo
len to, že on sa zaviazal splácať úver a žalovaná sa zaviazala platiť náklady spojené s bývaním a

stravovaním. Z výsledkov vykonaného dokazovania však nijako nevyplynulo, že by sa strany na začiatku
právneho vzťahu súvisiaceho s nadobudnutím nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva dohodli
aj na nejakom konkrétnom usporiadaní vzťahu pre prípad ich rozchodu a tým pádom aj pre prípad, že
by si žalovaná nemohla plniť svoju časť dohody o vynakladaní finančných prostriedkov na domácnosť.
Z vykonaných dôkazov tiež nevyplynulo, v akej výške žalovaná vynakladala náklady podľa ich dohody,

a ani to, že by sa boli dohodli na určitej kompenzácii v prípade, ak by tieto náklady boli nižšie ako
splátky úveru. Nebolo teda preukázané, do akej miery mal ten - ktorý z nich hradiť svoje náklady spojené
s bývaním a s platbami úveru pre prípad rozchodu, a či vôbec alebo v akom rozsahu malo dôjsť k
nejakej kompenzácii výdavkov vynaložených na úver, resp. ako by to bolo v opačnom prípade, ak by
sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala žalovaná. Žalobca tiež neprezentoval dohodu v tom smere,
či by mal právo od žalovanej požadovať, aby plnila aj naďalej svoje povinnosti vyplývajúce z ústnej

dohody. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že po tom, ako sa žalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
žalovaná si aj naďalej plnila svoje povinnosti a uhrádzala náklady spojené s bývaním. Na druhej strane si
žalobca plnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a platil príslušné splátky úveru. Čo však žalovaná plniť
nemohla, bolo zabezpečenie stravovania žalobcu, pretože tento sa z domácnosti na základe vlastnej
vôle odťahoval.

10. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho

zákonníka). Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že ani jeden z uvedených spôsobov
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovane nebol žalobcom preukázaný. Žalobca sa totiž pri
nadobúdaní nehnuteľnosti len sám ako úverový dlžník zaviazal na splácanie úveru, čo aj realizoval,
a žalovaná zase plnila svoju povinnosť a uhrádzala výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti
aj počas jeho vysťahovania. Skutočnosť, že nemohla zabezpečiť stravu pre žalobcu v čase jeho

neprítomnosti v domácnosti, ešte neznamená, že u nej došlo k bezdôvodnému obohateniu. S ohľadom
na obsah spisu sa totiž strany sporu nedohodli na tom, ako budú postupovať v takomto prípade, a
pri nedostatku ich vzájomnej dohody tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca stanovil, že výška
bezdôvodného obohatenia u žalovanej mala predstavovať práve polovicu ním splateného úveru po
dobu jeho neprítomnosti v domácnosti, keď na druhej strane si žalovaná plnila časť svojich povinností

vyplývajúcich z dohody. Povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi po zániku podielového spoluvlastníctva
ním požadované náhrady nebolo možné oprieť ani o ustanovenia § 137 ods. 1 a § 139 Občianskeho
zákonníka.

11. Čo sa týka zamietnutia žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v časti poistného, žalobca

namietal, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka sa mala v rámci nimi deklarovanej ústnej dohody
podieľať aj na výdavkoch spojených s poistením nehnuteľnosti. Žalobca však existenciu takejto dohody
nepreukázal a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani túto skutočnosť netvrdil. Svoj nárok
odvodzoval len z tej skutočnosti, že na základe ním uzavretej poistnej zmluvy poistné hradil sám, hoci
aj žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou. Existenciu dohody o záväzku žalovanej znášať časť

nákladov na poistenie žalobca v priebehu celého konania nielenže nepreukázal, ale ani ju netvrdil. Z
jeho vyjadrenia na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.05.2018 vyplýva, že sa so žalovanou dohodol, že
„on bude splácať splátky úveru a žalovaná bude platiť náklady na elektrinu, plyn a stravné“. O dohode
ohľadne platenia poistného pred súdom prvej inštancie nevypovedal, a z toho dôvodu jeho tvrdenie o
takej dohode až v podanom odvolaní odvolací súd hodnotil ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní

v zmysle § 366 písm. d) CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
akichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Inakvočiexistencii
takejto dohody však svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca do času jeho odsťahovania sám znášal náklady
spojené s poistením nehnuteľnosti a na znášanie polovice nákladov žalovanou si začal nárokovať až po

jeho odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
a o žalobe v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania rozhodol správne. S ohľadom naodôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva
odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu opísané v odvolaní a jeho odôvodnenie zodpovedá
požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vrátane požiadavke

jeho presvedčivosti. Odvolanie žalobcu preto považoval za neopodstatnené a napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených

v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(poštovné) v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).