Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213258
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215213258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova
11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX C.
R., L., o zaplatenie 5.302,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 12. decembra 2017, č. k. 7C/259/2015-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% p.a.
zo sumy 297,08 eura od 19.05.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.12.2017, č. k. 7C/259/2015-65, pri právnom posúdení podľa
§ 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 586/2008

Z. z., § 154, § 182, § 215 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 3, § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
iba „CSP“), § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, § 497 a § 369 Obch. zák.,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.302,06 eura spolu s úrokom z omeškania ročne
vo výške 8% od 19.05.2015 do zaplatenia, ako aj dohodnuté úroky do 18.05.2015 v sume 297,08 eura,
úroky z omeškania v sume 4,83 eura do 18.05.2015, všetko v lehote 3-och dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku Vo zvyšku súd podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 251 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi majúcemu v spore úspech, ako procesne úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd mal za preukázané, že strany sporu
boli v právnom vzťahu na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 02.11.2012. Touto zmluvou bolo
dohodnutémedzistranamisporuposkytnutieúveružalovanémuvsume6.000eur.Úvermalbyťsplatený

na základe 120-ich mesačných splátok v hodnote 100 eur pri každej splátke pri dohodnutej úrokovej
sadzbe 15,9% p.a., a RPMN 18,01%, pričom termín prvej splátky bol dohodnutý na deň 12.11.2012 a
termín konečnej splátky na termín 10.10.2022. Na základe druhej upomienky zo dňa 19.03.2015, kedy
nedošlo k splateniu dohodnutej splátky v sume 314,04 eura, doručil žalobca žalovanému ďalšie svojepodanie - výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.05.2015, ktorým podaním si žalobca uplatnil
svoje právo vzhľadom k dlhodobej platobnej nedisciplinovanosti žalovaného.

4. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (18.05.2015) predstavovala
sumu 5.738,97 eura, pričom ju tvorila istina 5.302,06 eura, úroky 297,08 eura, úroky z omeškania 4,83
eura a poplatky 135 eur. Po zosplatnení úveru žalovaný nerealizoval žiadne platby. Daný právny vzťah
súd vyhodnotil ako spotrebiteľsko-právny, ktorý je možno posudzovať podľa príslušných ustanovení
zák. č. 258/2001 Z. z., zák. č. 129/2010 Z. z., (v neskorších prípadoch) a podľa Obč. zák. V prípade

jednostranného omeškania zo strany dlžníka (ak to umožňuje zákon alebo obsah úverovej zmluvy)
má žalobca (veriteľ) právo zrealizovať jednostranné zosplatnenie úveru a tým požadovať okamžité
vrátenie celej sumy. Následne takejto úprave zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nesvedčí a je
aj v rozpore s postupom žalobcu v tomto spore, keď po zosplatnení úveru žiada popri dohodnutých
úrokoch aj úroky z omeškania odo dňa zosplatnenia z celej sumy, s čím nie je možné súhlasiť, pretože
ak by zostala zachovaná zmluva vrátane jej podstatnej časti a to ohľadne dohody o úhrade vo forme

mesačných splátok, potom je možné uplatniť si popri dohodnutých úrokoch aj úroky z omeškania, avšak
diferencovane odo dňa márneho uplynutia lehoty na zaplatenie tej-ktorej splátky, ale nie tak, ako si to
žalobca uplatnil okamžite z celej sumy.

5. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol vo zvyšku v tej časti, v ktorej

žalobca požadoval zaplatenie 15,9% úroku p.a. zo sumy 5.302,06 eura od 19.05.2015 (t. j. aj po
zosplatnení) až do zaplatenia. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 36) súd prvej
inštancie poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/92/2011 str. 8; podľa ktorého súd v
rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

6. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku a v súvisiacej časti výroku o náhrade trov
konania podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby s poukazom na ust. § 388
CSP v zamietajúcej časti výroku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a doplnenie výroku rozhodnutia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo

výške zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie. V danom prípade existuje odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akej sumy prvoinštančný súd priznal úroky z

omeškaniaapretonavrhujedoplnenievýrokurozhodnutiavtomrozsahu,žeúrokbudepriznanýzosumy
istiny a zmluvného úroku naakumulovaného ku dňu zosplatnenia. Žalobca si neuplatňuje kapitalizovaný
úrok z omeškania z istiny a zmluvných úrokov, pretože požaduje priznanie úroku z omeškania z istiny a
zo zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu predčasného zosplatnenia.

8. Návrh zákona z r. 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať Obč. zákonník a to konkrétne, že do ust. § 53
ods. 9 sa na koniec mala vsunúť veta: „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“, tak táto navrhovaná zmena však nikdy nebola legislatívne prijatá.
Obč. zák., a ani iná zákonná úprava takéto, resp. obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok
na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje.

9. Takisto poukázal aj na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov v obdobných veciach (napr.
rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 31.01.2017 č. k. 11Co/12/2017-90, rozhodnutie KS v Banskej
Bystrici zo dňa 29.11.2017 č. k. 43Co/23/2017-92 a rozhodnutie KS v Nitre zo dňa 07.12.2017 č. k.
8Co/193/2017-88).

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním žalobcu napadnutých výrokoch (zamietajúci výrok a výrok o náhrade trov konania) zvoliac

pritomprocesnýpostuppodľa§378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné.12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V danom prípade odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania zo strany žalobcu
smerujúcehoprotirozsudkuOSKomárnozodňa12.12.2017č.k.7C/259/2015-65dospelktomuzáveru,

že predmetné odvolanie je čiastočne dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

14. Pri porovnaní obsahu žalobného petitu, ktorým je súd viazaný s výrokom napadnutého rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel podanej žalobe žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 5.302,06

eura spolu s 8% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 19.05.2015 do zaplatenia. Ďalej výrokom
napadnutého rozsudku v súlade s uplatneným žalobným petitom priznal žalobcovi dohodnutý úrok v
sume 297,08 eura do 18.05.2015 a zároveň aj 4,83 eura, ako úrok z omeškania do 18.05.2015. V
rozpore s uplatneným žalobným petitom nepriznal žalobcovi akurát 15,90% úrok ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 5.302,06 eura od 19.05.2015 do zaplatenia (tu priznal z nezaplatenej istiny žalobcovi 8%

ročný úrok z omeškania od 19.05.2015 do zaplatenia). Takisto žalobcovi v rozpore s týmto žalobným
petitom nepriznal 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 297,08 eura, ako nezaplatených úrokov od
19.05.2015 do zaplatenia. Vychádzajúc z uvedeného je potom možné prijať ten záver, že ohľadom týchto
dvoch citovaných položiek žalobného petitu, súd prvej inštancie podanú žalobu vo zvyšku zamietol,
čoho dôkazom je aj výrok I. napadnutého rozsudku. Aj v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku

(ods. č. 28) súd prvej inštancie správne poznamenal, že žalobcovi po zosplatnení úveru vznikol nárok
iba na zaplatenie 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 5.302,06 eura a preto v požadovanej
časti dohodnutého úroku vo výške 15,9% od 19.05.2015, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na margo
uvedeného odvolací súd poznamenáva, že s takýmto právnym názorom prvoinštančného súdu sa
stotožňuje a na jeho podporu dáva do pozornosti obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/143/98, ako

aj uznesenie ÚS SR IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd
zamietajúcu časť výroku vo zvyšnej časti týkajúcej sa zamietnutia požadovaného 15,9% úroku ročne od
19.05.2015 až do zaplatenia, ako vecne správnu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť výroku, ktorou žalobcovi nebol priznaný ním uplatnený 8% ročný

úrok z omeškania z nezaplatených úrokov vo výške 297,08 eura od 19.05.2015 až do zaplatenia, tak
v tejto časti odvolací súd procesným postupom podľa § 388 CSP napadnutú zamietajúcu časť výroku
pre nesprávne právne posúdenie prvoinštančným súdom zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Zrejme aj pod vplyvom rozhodnutia, ktoré prvoinštančný súd odcitoval v odôvodnení
napadnutého rozsudku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/92/2011) sa tento v rámci odôvodnenia

bližšie nezaoberal dôvodmi žaloby žalobcu v tejto časti. Uvedený čiastočný nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozsudku však nezavdáva podľa názoru odvolacieho súdu dôvod k doplneniu výroku
napadnutého rozsudku, ako v odvolaní požaduje žalobca. Ako už bolo uvedené, súd v rámci výroku
o zamietnutí žaloby žalobcu vo zvyšku rozhodol jednak o nepriznaní 15,9% ročného úroku zo sumy
5.302,06 eura od 19.05.2015 do zaplatenia, v ktorej časti odvolací súd zamietajúci výrok podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil, a jednak rozhodol o nepriznaní žalobcom požadovaného 8% ročného úroku z
omeškaniazosumy297,08eura(nezaplatenéúroky)od19.05.2015dozaplatenia,vktorejčastiodvolací
súd zamietajúci výrok podľa § 388 CSP zmenil tak, že požadovaný úrok z omeškania, ako dôvodne
žalovaný z tejto sumy žalobcovi priznal. Zo vzájomnej komparácie navrhnutého žalobného petitu a
výroku napadnutého rozsudku logicky vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o celom uplatnenom

žalobnom petite.
16. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods.
2 CSP s tým, že úspešnému žalobcovi v tomto konaní priznal voči žalovanému nárok na náhradu týchto
trov v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v spore plne úspešný.17. O náhrade trov odvolacieho konania v danom prípade rozhodol odvolací súd s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP s tým, že ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalobcovi voči

žalovanému, pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).