Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Er/1430/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207213716
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Venglíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4207213716.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlomPribinova25,Bratislava,vkonanízast.JUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomPribinova
25, Bratislava, proti povinnému : X. N., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XXX/XX, G., M. D., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 800,17 eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania vo výške
219,68 a trov exekúcie,

r o z h o d o l :

Súd exekúciu pod. sp. zn. 10Er/1430/2007 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod EX 5714/2007 v y h l a s u j e z a n
e p r í p u s t n úa k o n a n i e z a s t a v u j e.

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., rozhodne súd v osobitnom
uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno na základe oznámenia oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie
k súdnemu exekútorovi vydal dňa 10.12.2007 poverenie č. 5401 024240, v konaní vedenom pod č.
10Er/1430/2007 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., (EX 5714/07). Exekučné konanie
sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 5153/07 zo dňa
06.08.2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,

IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8 a ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť
dňa 13.09.2007.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011
a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex.
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Preto podpísaný súd preskúmal exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 761, so sídlomKarloveské rameno 8, Bratislava, vedený pod sp. zn. SR 5153/07 zo dňa 06.08.2007 vydaný rozhodcom
JUDr. Michalom Rašlom.

Exekučnýsúdpreskúmalčirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy,
ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom
písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd preskúmal aj Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj predložené všeobecné
podmienky poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., kde bode 17. Rozhodcovská doložka
je uvedené: „ Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu.
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť
jeho preskúmania v exekučnom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského

rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) v znení zákona č.
188/2006 Z. z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v

odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1

sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., stanovil demonštratívnym
spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To
znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone
výslovne uvedené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu, zastaví súd na návrh alebo ak bez návrhu.

Podpísaný súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne

na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne
dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s
povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas

podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj
za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom nanútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie

vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiskamateriálneho,exekúciajeneprípustná,čojevzmysle

ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku dôvod na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné
a na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Súd na záver poznamenáva, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.