Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208483
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414208483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne V. D., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. Y. X/X, XXX XX F. T. R., právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy

1.720,77Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 6C/104/2014-44 zo dňa 21. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol (II. výrok) a v závislom výroku
o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 05. 2015 zamietol námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Žiar nad Hronom (I. výrok) a taktiež žalobu žalobkyne (II. výrok).
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva (III. výrok).
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy
1.720,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 08. 05. 2014 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa uzavrela dňa 29. 10. 2008 so žalovaným zmluvu o úvere
(ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver v sume 1.991,64 Eur za poplatok
v sume 1.720,77 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 309,37 Eur,
počnúcdňom13.01.2009.Súdprvejinštanciemalpreukázané,žeideotzv.formulárovúzmluvu,vopred
pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov
zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných
prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. Žalobkyňa je v Zmluve o úvere označená

ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a bydliska a v príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené
prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účely zamestnania.
Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatila žalobkyňa žalovanému celkovo sumu 3.722,44 Eur v
ôsmich splátkach, z toho dňa 19. 01. 2009, 24. 02. 2009 a 07. 04. 2009 po 309,37 Eur, dňa 04. 06.
2009 sumu 628,74 Eur, dňa 23. 06. 2009, 04. 08. 2009 a 28. 09. 2009 po 309,37 Eur a dňa 29.09.2009
sumu 1.237,48 Eur.

Aj keď v Zmluve o úvere je uvedené, že úver bol poskytnutý žalobkyni na účely zamestnania, jednalo
sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súdu prvej inštancie je z rozhodovacej činnosti známe, že
žalovaný samotnou podobou zmluvného formulára, v rámci ktorého praktikou označenia predtlačenýchrubrík o tom, že úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal snahu vyhnúť
sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy zo dňa
29.10.2008 (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam.
Žalobkyňa pri uzatvorení Zmluvy o úvere vystupovala v pozícii spotrebiteľa a na právny vzťah založený
Zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podstatných náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“). Ak
tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou
rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. k)
Zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej

inštanciezistil,žeZmluvaoúvereneobsahujeRPMN,anipriemernúhodnotuRPMN.Žalobkyňauhradila
na základe Zmluvy o úvere viac než 1.991,64 Eur, preto čiastka uhradená ňou nad uvedenú sumu
predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jej úkor (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka -
ďalej aj „OZ“). Žalovaný vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobkyne o sumu 1.720,77 Eur, preto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, avšak

súd prvej inštancie musel prihliadnuť na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania. V danom
prípade nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedela o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho
úkor žalovaným skôr než dňom, kedy splnomocnila svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto
konaní, a to dňa 28. 04. 2014. Žaloba bola podaná na okresný súd po uplynutí trojročnej objektívnej
premlčacej doby plynúcej odo dňa 04. 08. 2009, kedy žalobkyňa prvýkrát zaplatila sumu prevyšujúcu

sumu 1.991,64 Eur.
Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej doby, v konaní nebolo preukázané, že žalovaný do právneho
vzťahu so žalobkyňou vstupoval s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor. Žalobkyňa v tomto
smere neoznačila žiadny dôkaz na preukázanie takéhoto tvrdenia. Nesplnenie povinností žalovaným
vyplývajúcich pre neho zo Zákona o spotrebiteľských úveroch samo o sebe nie je dôkazom o jeho

úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa. Úmysel získať bezdôvodné obohatenie musí totiž existovať v
čase získania bezdôvodného obohatenia, preto nárok žalobkyne bol premlčaný v trojročnej objektívnej
premlčacej dobe, nie v desaťročnej premlčacej dobe.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“). Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne

trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu nevyplývajú, preto mu súd prvej inštancie ich
náhradu nepriznal.
Súd prvej inštancie uviedol, že zamietol námietku nepríslušnosti okresného súdu na konanie vo veci,
pretože žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľom, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna
príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj

ustanovením § 87 písm. f) O.s.p. Žalobkyňa podaním žaloby na okresný súd (súd v obvode jej bydliska)
založila miestnu príslušnosť na konanie, preto námietka žalovaného nebola dôvodná.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jej názoru súd
prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav veci na základe vykonaného dokazovania a následne
vec nesprávne právne posúdil, keď žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú
a neaplikoval na vec ustanovenia Občianskeho zákonníka o desaťročnej premlčacej dobe. Úmyselné
konanie žalovaného mala žalobkyňa preukázané na základe dvoch skutočností: 1/ žalovaný dlhodobo

uzatvára so spotrebiteľmi zmluvy, ktoré sú pre ich obsahové nedostatky bezúročnými a bez poplatkov,
o čom musel mať vedomosť už v čase podpisu Zmluvy o úvere, 2/ žalovaný dlhodobo uzatvára so
spotrebiteľmi zmluvy, ktoré sú nepltné v časti požadovanej odplaty z dôvodu jej výšky, ktorá je v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi.
Žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov od 14. 03. 2001 a od začiatku

svojho podnikania uzatvára so spotrebiteľmi formulárové zmluvy, ktoré sú ním pripravené, predtlačené,
vyplnené a predložené na podpis spotrebiteľovi, ktoré neobsahujú údaj o RPMN. Zmluva o úvere
uzavretá medzi ňou a žalovaným bola uzavretá po 7 rokoch podnikania žalovaného. Žalovaný vzhľadom
na predmet podnikania musel byť vedomý toho, že údaj o RPMN musí byť uvedený v zmluvách, inaksú zmluvy bezúročné a bez poplatkov. Najmä dlhodobý charakter tohto konania žalovaného preukazuje
úmysel v konaní žalovaného. Tento úmysel je daný a vychádza z jeho snahy o získanie výhodnejšej
pozíci v procese uzatvárania zmlúv so spotrebiteľmi. Žalovaný v zmluvách opakovane neuvádzal

údaj o RPMN, ktorý spotrebiteľovi umožňuje jednoduchšie posúdenie výhodnosti/nevýhodnosti jemu
poskytovaného úveru. Spotrebiteľ si bez chýbajúceho údaju o RPMN častokrát nedokáže k akému
navýšeniu úveru dôjde na základe jemu predloženej zmluvy, a tak uzavrie zmluvu o úvere, ktorú by
pri plnej informovanosti pre jej nevýhodnosťneuzatvoril. Žalovaný tak mohol v dôsledku takéhoto
konania zhodnocovať nadobudnutý kapitál a zarábať vďaka finančným prostriedkom, na ktoré nemal

nárok. Práve pre túto skutočnosť je nutné chrániť spotrebiteľov pred úmyselným konaním žalovaného
a poskytnúť im dlhšiu desaťročnú dobu, v ktorej môžu uplatniť svoje práva. Zároveň poukázala
na rozhodnutia všeobecných súdov. Žalovaný vedel o tom, že výška ním požadovanej odplaty za
poskytované úvery je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi (viď rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 23SP/19/2009 zo dňa 10. 04. 2008). Ona uhradila splátky, ktorými došlo k
preplateniu samotnej výšky úveru dňa 04. 08. 2009 a neskôr, t.j. po doručení uvedeného rozhodnutia

Krajského súdu Banská Bystrica. Výklad, podľa ktorého ak nebankový subjekt dlhodobo extrémne
nadsadzuje úroky ako odplatu vo formulárových zmluvách, ktoré sám pripravuje, nekoná úmyselne
protizákonne, by viedol k nelegitímnej ochrane silnejšej zmluvnej strany, a to o to viac, ak bol na
nezákonnosť takéhoto konania priamo upozornený súdom SR. Podľa jej názoru je rozhodnutie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné, keďže sa okresný súd nevysporiadal s tým, že došlo na strane

žalovaného k navýšeniu úveru o 86%.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 30. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie

konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku
o trovách prvoinštančného konania (III. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobkyne v odvolaní.9. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 OZ a nasl. Bezdôvodné obohatenie v
zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový prospech získaný 1/ plnením bez
právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3/ plnením z neplatného právneho

úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa
bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenému subjektu, t.j. v prospech
toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

10. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré

sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku
premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčací záväzok (naturálny
záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva teda na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť, ani
predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

11. Dvojročná subjektívna premlčacia doba platí v dvoch prípadoch, a to pri: a) nároku na náhradu
škody, b) práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (ktoré sa premlčí v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ).

12. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu
škody, resp. na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba
začneplynúťodokamihuškodnejudalostiapribezdôvodnomobohatenívokamihu,keďdošlokzískaniu
bezdôvodného obohatenia. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (dolus directus) a úmyselné

bezdôvodné obohatenie, platí desaťročná objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ).

13. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne
po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k

plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj
samostatný „právny osud“, premlčuje sa samostatne a samostatne (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo 14. decembra 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005).

14. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo

argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia. Jej argumentácia ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci je všeobecná a
vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP) je ako

relevantný odvolací dôvod neakceptovateľná.

15. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadne premlčania pohľadávky odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s podrobnými dôvodmi a s názorom okresného súdu, t.j. v posudzovanej veci došlo
k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§

107 ods. 2 OZ), ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nebolo
možné premlčané právo žalobkyni priznať.

16. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného
vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia. Všeobecný odvolací argument žalobkyne ohľadne

uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi, ktoré neobsahovali obligatórne náležitosti (v
dôsledku čoho sa považujú zmluvy za bezúročné a bez poplatkov) i argument ohľadne výšky odplaty je
právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného obohatiť sa na jej úkor pri
uzatvorení Zmluvy o úvere dňa 29. 10. 2008, eventuálne pri prijatí jednotlivých platieb od žalobkyne.

17. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ustanoveniach § 4 definuje, ktoré náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere.Ak v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiaden právny predpis ale
neustanovuje ako dôsledok absencie obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve, že dochádza ex

lege k prolongovaniu trojročnej objektívnej doby na desaťročnú objektívnu dobu na uplatnenie nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia.

18 . Odvolací súd (stotožňujúc sa s názorom okresného súdu) konštatuje, že márne uplynula objektívna
trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa zaplatila poslednú

splátku úveru dňa 29. 09. 2009 a žalobu podala na okresný súd až dňa 01. 07. 2014. Odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že i v prípade, ak by subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v
rámci objektívnej premlčacej doby, uplynutím objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sa
jedná o maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže súd prvej
inštancie v tejto veci správne určil maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, preto tvrdenia žalobkyne o tom, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela

po porade so svojím právnym zástupcom sú právne irelevantné. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 28.
04. 2014 vyplýva, že žalobkyňa udelila plnú moc právnemu zástupcovi na zastupovanie a vykonávanie
právnych úkonov ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX a podľa
tvrdení žalobkyne sa mala dozvedieť o bezdôvodnom obohatení dňa 30. 12. 2013 (viď vyjadrenie
žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20. 05. 2015; č.l. 19 - 25 spisu), teda po uplynutí objektívnej

premlčacej doby.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku
(II. výrok) ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania
(III. výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (§ 255 ods. 1 CSP)
považuje taktiež za správny.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, tento si však žiadne trovy odvolacieho
konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že
mu nepriznáva nárok na ich náhradu.
21. Odvolaním nenapadnutý výrok (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).