Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoPr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202019
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718202019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J.
XXXX, XXX XX R. J., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Petríkom, so sídlom Francisciho 25, 058
01 Poprad, proti žalovanému: Siluma, spol. s r.o., so sídlom Veľký Slavkov 295, 059 91 Veľký Slavkov,
IČO: 36 460 311, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., IČO: 47
251 654, 058 01 Poprad, Mnoheľova 830/15, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr/10/2018-82 zo
dňa 26.2.2019

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Súd
určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 10. 2017 dané žalovaným žalobcovi je
neplatné. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Žalobca má právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným

uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 12.4.2018 podal žalobu o vyslovenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.10.2017. V dôvodoch žaloby uviedol, že medzi
ním a žalovaným uzatvorená bola dňa 29.12.2006 pracovná zmluva. Dňa 20.11.2017 sa dozvedel, že
žalovaný ho odhlásil zo sociálneho poistenia. Po jeho požiadavke o vysvetlenie mu žalovaný 20.11.2017
oznámil, že odhlásený bol z toho dôvodu, že dovolenky, o ktoré žiadal, neboli uznané, nakoľko nebol

si ich osobne dohodnúť s majiteľom M. P.. Z jeho podnetu vec prešetroval Inšpektorát práce Prešov, z
písomnosti inšpektorátu sa dňa 28.2.2018 dozvedel, že jeho pracovný pomer mal byť údajne ukončený
zo strany žalovaného dňa 31.10.2017, a to okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny dokladom z 27.10.2017. Podľa vyjadrenia žalovaného mal
žalobca odmietnuť prevzatie uvedeného dokladu. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný s ním doposiaľ
pracovný pomer neukončil, nedoručil mu okamžité skončenie pracovného pomeru a do oznámenia o
výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce nemal ani vedomosť o ukončení pracovného pomeru.

Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo urobené písomne, nebolo odôvodnené a najmä nebolo
žalobcovi doručené. Nenastali teda účinky riadneho doručenia a plynutia lehôt. Žalovaný žalobcovi
doručil 12.11.2017 návrh dohody o skončení pracovného pomeru so spätným dátumom k 31.10.2017,
ktorý však žalobca neakceptoval.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanýsožalobounesúhlasil,žalobcasidlhodoboneplnilpracovné
povinnosti, nevykonával práce, ktoré mu určoval zamestnávateľ, preto s ním okamžite skončil pracovný
pomer dňom 31.10.2017. Keďže sa 31.10.2017 žalobca na pracovisku nenachádzal, osobne mu

doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru na jemu známu adresu, kde sa žalobca nachádza.
Žalobca odmietol písomnosť prevziať. Doručenie bolo teda zmarené konaním žalobcu, preto účinky
doručenia nastali 31.10.2017. Keďže žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru na súd 12.4.2018, podal ju po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, preto
žiadal žalobu zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy z 29.12.2006 s dňom nástupu do práce 1.1.2007.
Žalovanýjeobchodnouspoločnosťou,spoločníkomktorejjeajžalobcaaštatutárnymorgánomkonatelia,
M. P., A. P., E. P., J. P. a I. P., pričom každý z konateľov koná za spoločnosť samostatne.
Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu žalobcu Inšpektorátom práce Prešov z 26.2.2018 vyplýva,
že pracovný pomer bol skončený okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného

porušenia pracovnej disciplíny, 31.10.2017, okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť žalobcovi
doručené osobne zamestnávateľom, pričom žalobca listinu odmietol prevziať. Podľa žalobcu takýto
doklad mu doručený nebol. Zo strany I. P. doručená mu bola dohoda o skončení pracovného pomeru
z 30.10.2017 bez udania dôvodu, ktorú nepodpísal. Následne dňa 27.10.2017 mala byť žalobcovi
doručená výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny - nedostatočný záujem o

pracovné povinnosti z pracovného zaradenia v oblasti dopravy. Podľa tejto písomnosti pracovný pomer
dojednaný pracovnou zmluvou z 29.12.2006 sa končí 31.10.2017, výpoveď - podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ Zákonníka práce.
Konatelia žalovaného M. P. a I. P. uviedli, že žalobcovi doručovali výpoveď tak, že ju odniesli k
nemu domov. Žalobca odmietol písomnosť prevziať, preto bola vhodená do schránky. Podľa konateľa

žalovaného žalobca po roku práceneschopnosti nenastúpil do zamestnania, pritom vykonával prácu ako
šéf dopravy, keď mu predložili výpoveď, dúfali, že nastúpi do zamestnania. Žalobca však povedal, že
zostane na dovolenke.
Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že ako pravdivé sa mu javí
tvrdenie žalobcu, že mu nebola doručená výpoveď - okamžité skončenie pracovného pomeru. Konatelia

žalovaného tvrdenie o tom, že predmetnú písomnosť žalobca odmietol prevziať, potvrdzovali čestným
prehlásením z 21.2.2018, to znamená po cca troch mesiacoch. Podľa súdu prehlásenie bolo urobené asi
dodatočne pre potreby Inšpektorátu práce. Uviedol, že aj pre prípad, ak by bolo odmietnuté doručenie
výpovede žalobcom, v takom prípade by skúmal dôvody závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
nie sú špecifikované jasne a zrozumiteľne. Čo sa týka plynutia prekluzívnej lehoty v zmysle včasnosti

podania žaloby na súd, prvoinštančný súd vychádzal z toho, že lehota začala plynúť odvtedy ako bolo
žalobcovi doručené oznámenie o výsledku z prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce. Až vtedy sa
žalobca dozvedel, že pracovný pomer mal byť skončený okamžitým skončením z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny dňom 31.10.2017. Pokiaľ podal žalobu na súd 12.4.2018, podal ju preto
včas.

Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Zákonníka práce - § 70, § 38, § 77,
§ 63 ods. 1 písm. e/.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, písm. g/

a písm. h/ CSP. Podľa žalovaného súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä v otázke včasnosti podanej žaloby a v otázke doručovania
písomnosti žalovaným žalobcovi. Podľa žalovaného z čestných prehlásení konateľov žalovaného a
z ich výsluchov, z výpovede žalobcu, aj e-mailovej komunikácie je zrejmé, že dňa 31.10.2017 došlo
k doručovaniu písomnosti, ktorá smerovala k zániku pracovného pomeru a to výpovede. Žalobca na

pojednávaní uviedol, že dňa 31.10.2017 sa mu pokúšali doručiť dohodu o skončení pracovného pomeru,
ktorú nepodpísal, nakoľko mu nebol vysvetlený jej dôvod. Z týchto tvrdení je preukázané, že žalovaný
ako zamestnávateľ sa v uvedený deň snažil doručiť svojmu zamestnancovi písomnosť, ten ju však
odmietol prevziať. Záver o okolnostiach doručovania, ako ho uviedol súd prvej inštancie, nemal oporu vo
vykonanom dokazovaní. Konatelia zamestnávateľa uviedli, že žalobca odmietol písomnosť prevziať. Aj z

e-mailovej komunikácie z 20.11.2017 je zrejmé, že žalobca musel vedieť o skončení pracovného pomeru
keďže ako predmet e-mailovej komunikácie je uvedené ukončenie PP. To, že prehlásenie bolo vystavené
až 21.2.2018 nič nemení na skutočnosti, že žalobca vedel, čo mu bolo zo strany zamestnávateľa
doručované. Od 31.10.2017 teda plynula žalobcovi lehota na podanie žaloby, nie ako to ustálil súd prvejinštancie, že táto začala plynúť až momentom doručenia oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu
inšpektorátom. Podanie podnetu na prešetrenie postupu zamestnávateľa nemá za následok spočívanie
lehoty, nakoľko táto v zmysle § 77 Zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť.

Ide o právo, ktoré sa prekluduje a po uplynutí tejto lehoty nie je možné žalobe vzhľadom na zmeškanú
lehotuvyhovieť.Právežalobcasvojimkonaním,odmietnutímprevzatiapísomnosti,sispôsobil,žežaloba
nebola podaná včas. Odmietnutie prevzatia písomnosti nemôže byť na ujmu tomu, kto písomnosť
doručuje zákonným spôsobom, ale tomu, kto z akýchkoľvek dôvodov písomnosť odmietne prevziať. V
tomto prípade to bol jednoznačne žalobca. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a aby žalovanému priznal náhradu trov
konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný nijakým dôkazom nepreukázal
doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. V liste označenom ako výpoveď zo
dňa 27.10.2017 sa neuvádza žiadna skutočnosť, že žalobca mal listinu odmietnuť prevziať, že bola

listina doručená, že bola doručovaná v prítomnosti svedka. Pokiaľ žalovaný poukazoval na e-mailovú
komunikáciu, žalobca v e-maile adresovanom žalovanému z 20.11.2017 žiadal o oznámenie, na základe
akého úkonu bol odhlásený zo Sociálnej poisťovne na čo mu bolo oznámené, že bol odhlásený, lebo si
nebolosobnedohodnúťčerpaniedovolenky.Žiadnazmienkaookamžitomskončenípracovnéhopomeru
zo strany žalovaného uvedená nebola. Ak mal byť v tom čase už pracovný pomer so žalobcom okamžite

skončený, tak nie je zrejmé, prečo mu to žalovaný neuviedol, ak pracovný pomer už neexistoval,
prečo mu písal o neuznaní dovolenky. Žalobca uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal
doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Doručovanie je jednoznačne spochybnené
čestným prehlásením svedkyne P. a svedka P., ktoré sú vystavené dňa 21.2.2018, teda v deň, kedy sa u
žalovaného vykonávala kontrola Inšpektorátom práce a ktoré bolo vystavené na požiadanie inšpektorov

práce,ktorípožadovaliodzamestnávateľadôkazodoručeníokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.
Keďže žalovaný žiadny dôkaz o tom nemal, vystavil v uvedený deň kontroly spätne takýto doklad,
ktorý však len potvrdzuje skutočnosť, že dňa 31.10.2017 sa žiadne doručovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru nekonalo.

4. Žalovaný vo vyjadrení k tejto písomnosti uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
po zistení včasnosti podaného odvolania oprávnenou osobou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, súc viazaný

odvolacími dôvodmi uplatnenými v zákonnej odvolacej lehote. Odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania vzhľadom na to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovalo potrebu
zopakovaniačidoplneniadokazovaniaanidôležitýverejnýzáujem(§385ods.1CSPacontrario).Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 16.9.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného dôvodné

nebolo.

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom právnom
posúdení, nedostatočnom, nesprávnom zistení skutkového stavu veci a odvolacím dôvodom malo byť aj
to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože majú byť prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.9. Nedostatočnosť zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti ďalšieho prostriedku procesnej
obrany alebo ďalšieho prostriedku procesného útoku je relevantným odvolacím dôvodom v kontexte s
ust.§366písm.d/CSP,podľaktoréhoprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a jeho procesným postupom

v konaní odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, ako
aj správne právne posúdenie vystihujúce podstatu súdenej veci. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý
vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov, rozhodnutie súdu prvej inštancie je
preskúmateľné, čo vo svojom komplexe vytvára predpoklad pre konštatovanie jeho správnosti. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného preto len dodáva:

11. Zásadným, v podstate jediným odvolacím argumentom žalovaného bolo jeho tvrdenie o tom, že
žalobca podal žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá podľa § 77 Zákonníka práce začína plynúť
odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť.

12. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13. Citované ustanovenie, § 77 Zákonníka práce umožňuje domáhať sa súdnej ochrany pred
neoprávneným skončením pracovného pomeru. Pokiaľ chce niektorý z účastníkov pracovného pomeru,

či už zamestnanec alebo zamestnávateľ, aby nenastali právne účinky vyplývajúce z ukončenia
pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu o určenie, že právny
úkon smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru je neplatný. V prípade okamžitého zrušenia
pracovného pomeru je začiatok plynutia tejto lehoty zhodný s okamihom riadneho doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru spôsobom, ako upravuje § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Ak písomnosť

zamestnávateľa týkajúca sa skončenia pracovného pomeru nie je doručená zamestnancovi do vlastných
rúk, nemôže dôjsť k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V takomto prípade žalobu
na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom môže zamestnanec podať
kedykoľvek po tom, ako sa o existencii tohto zrušovacieho prejavu vôle dozvedel bez ohľadu na to, či
mu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené do vlastných rúk.

14. Žalobca, ako zo spisu vyplýva, tvrdil, že o tom, že žalovaný mal s ním okamžite skončiť pracovný
pomer, sa dozvedel z písomnosti Inšpektorátu práce Prešov dňa 28.2.2018, pričom k tejto ním tvrdenej
skutočnosti preukázal písomnosť Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 26.2.2018. Za tejto situácie bolo
na žalovanom, aby tieto tvrdenia žalobcu spochybnil. Pokiaľ spochybnením tvrdenia žalobcu o tom, že

písomnosť o okamžitom skončení pracovného pomeru mu bola doručená, mali byť čestné prehlásenia
M. P. a I. P. zo dňa 21.2.2018, tento časový faktor, vypracovanie čestného prehlásenia viac ako po troch
mesiacoch od tvrdeného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vykazuje znaky toho,
ako to uviedol súd prvej inštancie, že prehlásenia boli urobené dodatočne v súvislosti s vyhotovením
záznamu o výsledku inšpekcie práce u žalovaného zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych

predpisov, ktorý je z toho istého dňa ako čestné prehlásenia, t.j. z 21.2.2018.
Pokiaľ žalovaný mal za to, že žalobca sa o skončení pracovného pomeru mal dozvedieť z e-mailovej
komunikácie, je potrebné uviesť, že aj keď je v predmete správy, ktorú mal odosielať konateľ žalovaného
žalobcovi dňa 20.11.2017, uvedené ukončenie PP, z obsahu tejto správy, ktorá je reakciou na správu
žalobcu žalovanému nevyplýva akékoľvek tvrdenie zo strany žalovaného o ukončení pracovného

pomeru.Komunikáciasatýkadovolenky,oktorúmalžalobcažiadaťžalovaného,pričomvdôsledkutoho,
že údajne neboli uznané, resp. schválené, bol odhlásený žalobca žalovaným zo Sociálnej poisťovne.

15.Vychádzajúczuvedeného,odvolaciaargumentáciaouplynutíprekluzívnejlehotyprepodaniežaloby
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola bez relevancie, pokiaľ bolo oznámenie o výsledku

prešetrenia požiadavky žalobcu Inšpektorátu práce Prešov vyhotovené dňa 26.2.2018 oznámené
žalobcovi 28.2.2018, ako uviedol v žalobe a pokiaľ žaloba bola podaná na súde 12.4.2018, znamená
to, že žaloba bola podaná včas.Inéodvolacieargumentyobsahomodvolaniažalovanéhoneboli.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. Odvolací súd mu preto priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.