Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200087
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu:
SIRS-Project,a.s.,sosídlomFamborskáč.291/12,Žilina,IČO:36774715,právnezast.JUDr.Michalom
Krnáčom, advokátom, so sídlom M. C.. XXX/XX, D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 15664/2019 zo dňa 10.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 10996/2018-36337/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018 Mesto Žilina
ako správca dane podľa § 99 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach v znení neskorších
predpisov vyrubilo podľa § 99e ods. 1 citovaného zákona a Všeobecne záväzného nariadenia (VZN)
Mesta Žilina č. 21/2012 o dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za
nevýherné hracie prístroje daňovému subjektu - žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2014 v sume
50.223,52 € tak, že konkrétne daň zo stavieb pri položke ostatné stavby neuvedené v písmenách a)
až h) (§ 10 ods. 1 písm. g) citovaného zákona) bola vyrubená vo výške 39.816,- €. V odôvodnení

uviedol procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia. Pôvodne správca dane vyrubil
daňovému subjektu daň z nehnuteľností na rok 2014 v tej istej výške už v rozhodnutí č. 175389/2014 zo
dňa 24.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a voči ktorému sa žalobca neodvolal. Dňa 22.04.2016
bol správcovi dane doručený podnet daňového subjektu na preskúmanie rozhodnutia správcu dane
mimo odvolacieho konania podľa § 77 Daňového poriadku. Správca dane podnetu nevyhovel a tento
odstúpil na Finančné riaditeľstvo SR. Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 1350777/2016 zo dňa
21.07.2016 zmenilo rozhodnutie správcu dane tak, že výšku vyrubenej dane zo stavieb podľa písm.

G - ostatné stavby zmenilo zo sumy 39.816,- € na sumu 0,- €. Finančné riaditeľstvo SR teda uznalo
oslobodenie od dane z nehnuteľností pri stavbe - športovej hale. Správca dane podal podnet na
preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.07.2016 mimo odvolacieho konania.
O podnete rozhodlo Ministerstvo financií SR rozhodnutím č. MF/007808-2018-726 zo dňa 23.04.2018
tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 21.07.2016 zrušilo a vec vrátilo Finančnému
riaditeľstvu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytkol Finančnému riaditeľstvu najmä, že nepreveril
skutočnú činnosť v danej nehnuteľnosti ako osvetového zariadenia, aké aktivity v nej prebiehali, kto ich

organizačne zabezpečoval a či činnosť v predmetnej nehnuteľnosti mala charakter osvetovej činnosti, t.j.
či boli vyvíjané aktivity, ktoré svojim pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti
ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a k utváraniu kultúrneho spôsobu života. Finančné riaditeľstvo
SR rozhodnutím zo dňa 11.05.2018 zrušilo rozhodnutie Mesta Žilina zo dňa 24.03.2014, ktorým boladaňovému subjektu vyrubená daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2014 a vec mu vrátilo na
ďalšie konanie s tým, že správca dane v ďalšom konaní dozisťuje a preverí všetky skutočnosti súvisiace
s využitím športovej haly ako osvetového zariadenia v zdaňovacom období 2014 v zmysle právneho

názoru MF SR.
Správca dane postupoval v intenciách rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, zistil skutkový stav a vo
veci opätovne rozhodol. Vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt k svojmu podnetu na
preskúmanierozhodnutiamimoodvolaciehokonania.Zmluvaovykonávaníčinnostizameranejnarozvoj
duchovnej osvety uzavretá medzi Žilinskou parkovacou spoločnosťou, s.r.o. ako právnym predchodcom

daňového subjektu a Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť Žilina - Mesto zo dňa 01.03.2008 sa vzťahovala
na poskytnutie športovej haly na Bôriku pre účely inaugurovania do úradu žilinského diecézneho biskupa
dňa 15.03.2008. Táto zmluva sa spotrebovala, o čom svedčí protokol potvrdzujúci vykonávanie činnosti
dojednaných zmluvou o vykonávaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety. Poukázal tiež na to,
že právny predchodca daňového subjektu, ktorý túto zmluvu uzavrel, si nikdy oslobodenie od predmetnej
danenapriekjejuzavretiuneuplatnil.Čosatýkarámcovejzmluvyospolupráciprizabezpečovanívýkonu

osvetovej činnosti uzavretej medzi SIRS Project, a.s. - osvetové zariadenie a Nadáciou spoločne pre
región z 01.01.2013, uviedol, že nadačnou činnosťou v zmysle zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách
je poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám a správa
majetku nadácie vrátane nadačných fondov, čo je diametrálne odlišná činnosť od osvetovej činnosti
upravenej v zákone č. 61/2000 Z.z. o osvetovej činnosti, resp. v zákona č. 189/2015 Z.z. o kultúrno-

osvetovej činnosti, ktorý je účinný od 01.09.2015. Nadácia nie je osvetovým zariadením. K rámcovej
zmluve o spolupráci pri zabezpečovaní výkonu osvetovej činnosti uzavretej medzi SIRS-Project, a.s.
osvetové zariadenia a Súkromným centrom voľného času, so sídlom v Bytči zo dňa 14.08.2014 uviedol,
že centrum voľného času je v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z. (školský zákon) školským výchovno-
vzdelávacím zariadením. K zmluve uzavretej medzi SIRS-Project, a.s. osvetové zariadenie a MUDr.

W. S. uviedol, že predmetom zmluvy je aktívna spolupráca a úprava vzájomných práv a povinností
pri organizovaní a zabezpečovaní besied, prednášok, atď., pričom vykonávanie prednášok lekárov
nie je kultúrno-osvetovou činnosťou upravenou vyššie uvedenými zákonmi. Lekár nie je osvetovým
zariadením. Tieto zmluvy preukazujú len to, že daňový subjekt má iným subjektom, s ktorými uzavrel
rámcové zmluvy o spolupráci, poskytovať bližšie nešpecifikované priestory športovej haly, pričom ani

jeden z týchto subjektov nebol osvetovým zariadením a ani v súčasnosti nie je kultúrno-osvetovým
zariadením.Ďalejpreukázalskutočnosť,ževroku2014priestoryšportovejhalyneboliužívaniaschopné.
Uvedené bolo preukázané listom OR HaZZ zo dňa 04.08.2016, v ktorom je uvedené, že na stavbu
bolo vydané stavebné povolenie a stavba bola rekonštrukčnými prácami zmenená tak, že nemôže
plniť pôvodný účel v stave, v akom bola skolaudovaná, preto okresné riaditeľstvo považuje objekt za

stavenisko a bol vyradený z kontrolnej činnosti Okresného riaditeľstva HaZZ v Žiline, o čom svedčia aj
predložené prílohy, najmä príloha zo dňa 08.04.2015, v ktorej OR HaZZ uvádza, že 30.06.2008 bolo na
OR HaZZ doručené oznámenie o ukončení všetkej športovej a záujmovej činnosti v objekte, na základe
čoho bol objekt športovej haly vyradený z kontrolnej činnosti okresného riaditeľstva a je evidovaný ako
dlhodobo neužívaný. Objekt, na ktorý si daňový subjekt uplatnil oslobodenie, nebol užívania schopný,

a teda nemohol byť užívaný ako kultúrno-osvetové zariadenie. Neboli teda naplnené podmienky na
uplatnenie oslobodenia od dane zo stavieb za stavbu športová hala podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona
č. 582/2004 Z.z.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 15664/2019 zo

dňa 10.01.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového
orgánu, že v roku 2014 neboli naplnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane zo stavieb za
stavbušportováhala,súp.č.8164podľa§17ods.3písm.b)zákonač.582/2004Z.z.vnadväznostinačl.
11 bod 2 VZN č. 21/2012, keďže ani dodatočne predložené listinné dôkazy nepreukazujú, že predmetná
nehnuteľnosťbolavtomtozdaňovacomobdobívyužívanánaosvetovúčinnosť.Podľalistinnýchdôkazov

(korešpondencia s OR HaZZ) získaných správcom dane bolo zistené, že od roku 2008 športová hala
prestala plniť funkciu zariadenia na vykonávanie športovej a záujmovej činnosti. Predchádzajúci vlastník
športovej haly - Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. oznámila listom z 25.06.2008, že od 01.07.2008
boli začaté prípravné rekonštrukčné práce. OR HaZZ ani v roku 2015 nebol známy skutočný stav
rekonštrukcie objektu. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť v roku 2014 nemohla

plniť funkciu osvetového zariadenia, keďže v nej nemohli byť vykonávané športové a záujmové činnosti,
keďže jej prevádzkovanie bolo v rozpore s predpismi vzťahujúcimi sa dodržiavaniu bezpečnostných
opatrení. Predloženie zmlúv zo dňa 01.03.2018 a 12.12.2012 ešte nepreukazuje, že v roku 2014
športová hala mala charakter osvetového zariadenia, keďže táto stavba bola evidovaná ako stavbadlhodobo nevyužívaná a jej prevádzkovanie z dôvodu bezpečnosti nebolo povolené. Okrem toho, ak by
došlo k zmene účelu využitia stavby na osvetovú činnosť a táto zmena mala vplyv na aplikáciu § 17
citovaného zákona, t.j. oslobodenie stavby od dane zo stavieb, mal daňový subjekt uvedenú skutočnosť

oznámiť správcovi dane ako skutočnosť, ktorá má vplyv na zmenu daňovej povinnosti (§ 99d ods. 2
citovaného zákona). Keďže tak daňový subjekt neurobil, povinnosť nesplnil a správca dane dodatočným
šetrením zistil, že predmetná stavba nebola využívaná na osvetovú činnosť, potom správca dane zaradil
tútostavbupodľa§10ods.1písm.g)citovanéhozákonaakoostatnústavbuazdanilpríslušnousadzbou
dane.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné
body uviedol: Napadnuté rozhodnutia trpia nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Prvostupňový
orgán nezisťoval v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí MF SR, aké aktivity
v nej fakticky prebiehali, kým boli zabezpečované, či reálne vykonávané aktivity sú takými aktivitami,
ktoré svojím pôsobením prispievajú k rozvoju osobnosti ľudí a k utváraniu kultúrneho spôsobu života.

Pritom písomné doklady, ktoré predložil žalobca potvrdzovali využívanie haly na kultúrno-osvetovú
činnosť. Pritom mesto konalo účelovo, keďže aj zo svojej kontrolnej činnosti a činnosti ďalších orgánov,
ktorá bola v hale vykonávaná v časoch, keď sa reálne vyvíjala osvetová činnosť, vedelo, že táto
osvetová činnosť bola vykonávaná. Táto skutočnosť, že v hale sa vykonávala a aj stále vykonáva
osvetová činnosť je všeobecne známa. Nakoľko v priestoroch haly sa dlhodobo organizujú verejnosti

známe rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. Po roku 2008 sa v hale uskutočnila aj čiastočná
rekonštrukcia protipožiarneho systému strechy či podlahovej plochy. Mesto pritom zobralo do úvahy
aj doklady vzťahujúce sa na rok 2018 a 2015. Odvolávanie sa na závery OR HaZZ je absurdné,
nakoľko tento orgán posudzoval halu z hľadiska požiarnej ochrany a ich stanovisko nie je relevantné
pre zistenie, aké aktivity a činnosti sa skutočne vykonávali v stavbe haly. Namietal jeho zistenie, že

30.06.2008 bola ukončená všetka športová a záujmová činnosť v objekte a objekt je evidovaný ako
dlhodobo neužívaný. Ďalej poukázal na rozporuplný prístup FR SR v tejto veci, keď čo sa týka tej
istej haly, za rok 2017 na odvolanie žalobcu zrušil rozhodnutie Mesta Žilina, ktoré bolo založené na
rovnakom právnom posúdení ako v danej veci. K zrušeniu došlo z dôvodu, aby mesto v súlade s tým
istým rozhodnutím MF SR vykonalo dokazovanie za účelom preukázania, či a aká činnosť sa v hale

vykonáva. Tento prístup je v rozpore s princípom právnej istoty. Ďalej namietal zistenie skutkového
stavu v spomenutom daňovom konaní tykajúcom sa zdaňovacieho obdobia roka 2017. Ďalej namietal
nesprávne právne posúdenie aplikácie zákona č. 189/2015 Z.z.. Z § 8 ods. 1 tohto zákona je zrejmé, že
pokiaľ sa predmetná stavba haly považovala za osvetové zariadenie v zmysle zákona č. 61/2000 Z.z.,
musí sa v zmysle tohto ustanovenia považovať za kultúrno-osvetové zariadenie aj v zmysle zákona č.

189/2015 Z.z.. Žalobca pripúšťa, že nedal zapísať halu do zoznamu kultúrno-osvetových zariadení v
zmysle § 8 ods. 2 citovaného zákona. Absencia tohto zápisu však nemá žiaden právny následok a už
vôbec nie „neexistenciu“ kultúrno-osvetového zariadenia zriadeného pred 01.09.2015. Ďalej namietal
nesprávne právne posúdenie aplikácie stavebného zákona. Využívanie haly na osvetovú činnosť nie
je zmenou účelu stavby, ku ktorej by sa mal vyjadrovať stavebný úrad. Zmena znamená nahradenie

existujúcehostavunovým,pričomvyužívanienakultúrno-osvetovúčinnosťpredstavujelenjejdoplnkové
využitie. Nedošlo teda z materiálneho hľadiska k žiadnej zmene v spôsobe využívania haly, ale iba
k rozšíreniu spôsobu využívania haly bez toho, aby bol primárny účel využívania haly akýmkoľvek
spôsobom dotknutý. Nejde o zmenu, ktorá by mohla ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie,
pričom len takáto zmena by mohla vyžadovať povoľovacie konanie zo strany stavebného úradu. Z

argumentácie MF SR nevyplýva, že neoznámenie zmeny účelu využívania stavby je dôvodom na
nepriznanieoslobodeniaoddane.Nenamietal,ženazaradeniestavbydokategóriepodľa§10zákonač.
582/2004 Z.z. je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a zmena účelu využitia
stavby má podstatný vplyv na daňovú povinnosť, ak touto zmenou dochádza k zmene zaradenia stavby
podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona. Poukázal však na to, že ani toto konštatovanie nemá žiaden vecný

súvis s tým, či sa príslušná stavba využíva alebo nevyužíva ako osvetové zariadenie. Na záver zhrnul,
že právne závery napadnutých rozhodnutí sú vyslovené bez toho, aby sa správne orgány vysporiadali s
protiargumentáciou a dôkazmi žalobcu prednesenými a predloženými v daňovom konaní, resp. v iných
súvisiacich daňových konaniach a týmito rozhodnutiami žalobcu ukrátili na jeho subjektívnych právach
vyplývajúcich mu z Ústavy SR, Daňového poriadku a zákona o miestnych daniach. Žiadal, aby súd zrušil

napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) a §
191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil na ďalšie konanie.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.05.2019. Uviedol, že prvostupňový orgán
postupoval v súlade s názorom zrušujúceho rozhodnutia MF SR, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, kde riadne odôvodnil, prečo stavba nie je kultúrno-osvetovým zariadením.

Kultúrno-osvetové zariadenie je účelové zariadenie určené na realizáciu kultúrno-osvetovej činnosti,
pričom typickým príkladom môže byť dom kultúry ako budova, v ktorej môžu sídliť ďalšie kultúrne
organizácie. Žalobca ani subjekty, s ktorými má žalobca uzavreté zmluvy o spolupráci, nie sú
kultúrno-osvetovými zariadeniami. I keby tieto subjekty vykonávali kultúrno-osvetovú činnosť, od dane
zo stavieb sú oslobodené osvetové zariadenia, teda nie daňové subjekty vykonávajúce kultúrno-

osvetovú činnosť. Tvrdenie, že početné kontroly sa v budove športovej haly vykonávali, keď bola
reálne vykonávaná osvetová činnosť, nie je pravdivé, čo vyplýva i z listov OR HaZZ. Čo sa týka
tvrdenia, že v hale sa vykonáva stále osvetová činnosť, čo má byť skutočnosť všeobecne známa
a že sa tam organizujú verejnosti známe kultúrne a spoločenské podujatia, žalovaný uvádza, že
všeobecnou známou skutočnosťou je uzatvorenie športovej haly v roku 2008. Športová hala bola
čiastočne sprístupnená až v roku 2016, keď dňa 15.06.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 24.05.2016, ktorým súhlasil s návrhom žiadateľa
SúkromnécentrumvoľnéhočasuBytčanauvedeniepriestorovvšportovejhaledoprevádzky.Schválený
prevádzkový poriadok bol vypracovaný v súlade s vyhláškou MZ SR č. 525/2007 Z.z. o podrobnostiach
a požiadavkách na telovýchovné a športové zariadenia, teda týmto rozhodnutím Regionálny úrad
verejného zdravotníctva umožnil užívať časť športovej haly na účely športu. Ďalej poukázal na listinné

dôkazy od OR HaZZ, ktoré všetky svedčia o tom, že hala bola využívaná len na športové účely, resp.
nemohla byť využívaná ani na športové účely. Žalobca ignoruje stanoviská kompetentných orgánov
týkajúce sa športovej haly napr. OR HaZZ, ktorým bol objekt vyradený z kontrolnej činnosti a pokladá
ho za stavenisko. Čo sa týka rozhodnutia o dani z nehnuteľností za rok 2017 uviedol, že prvostupňové
rozhodnutie za rok 2017 bolo vydané skôr ako prvostupňové rozhodnutie v danej veci. Žalovaný pri

rozhodovaní o odvolaní voči nemu vychádzal z argumentácie prvostupňového orgánu uvedenej v
ňom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zmene účelu využívania stavby stavebného úradu, resp.
rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva sa vyžaduje iba v prípade, že zmena účelu využitia stavby
by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo životné prostredie, toto tvrdenie nemá oporu v stavebnom
zákone s poukazom na § 85 ods. 1 stavebného zákona. Ak by žalobca mal zámer užívať športovú halu

aj na kultúrno-osvetovú činnosť, potom je zrejmé, že by musel podať Úradu verejného zdravotníctva
návrh za zmenu v prevádzkovaní priestorov podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.,
pričom k žiadosti by musel predložiť doklad stavebného úradu o užívaní stavby na účely kultúrno-
osvetového zariadenia. Objekt športovej haly je účelovo určený na šport. Užívanie objektu športovej haly
ako kultúrno-osvetového zariadenia je nepochybne zmenou spôsobu užívania stavby, teda sa vyžaduje

rozhodnutie stavebného úradu o zmene účelu využitia stavby, pričom predpokladom využívania stavby
je to, že je stavba užívania schopná. Čo sa týka tvrdenia o doplnkovom využití tejto stavby na kultúrno-
osvetovú činnosť, žalobca si uplatnil oslobodenie na celkovú výmeru zastavanej plochy športovej haly,
takže jeho tvrdenie, že stavba sa len doplnkovo využíva na tento účel bez toho, aby došlo k tomu, že
stavba sa už na svoj účel pôvodne nevyužíva, je v rozpore s jeho tvrdením, ktoré uviedol vo svojom

podnete na mimo odvolacie konanie. Je absurdné tvrdenie žalobcu, že akákoľvek stavba, teda aj stavba
na poľnohospodársku produkciu alebo chata môže byť prevádzkovaná ako osvetové zariadenie. V
závere žaloby žalobca nijakým spôsobom nešpecifikuje, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie.
Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím alebo so závermi, ku ktorým prvostupňový orgán, resp.
žalovaný dospel, nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Žiadal, aby

súd žalobu zamietol.

5.Žalobcapodalvočivyjadreniužalovanéhoreplikupodanímzodňa13.06.2019.Uviedol,želistŽilinskej
parkovacej spoločnosti, s.r.o. z 25.06.2008 sa vzťahoval na rok 2008. Poukázal na dôkazy, ktoré boli
správcovi dane známe z daňovej kontroly za rok 2017 a ktoré špecifikoval v replike. Aj list z 08.04.2015

od OR HaZZ Mestu Žilina sa vzťahuje na obdobie roku 2008 s tým, že od spísania listu do 01.01.2014 sa
skutkovýstavmoholaajvýraznezmenil.KlistuORHaZZzo04.08.2016 uviedol,žesavňomneuvádza,
kedyvlastnebolozapočatéspredmetnourekonštrukciou,pričom znehonevyplýva,čitátorekonštrukcia
v čase jeho napísania už bola fyzicky ukončená alebo nie. Inak zotrval na svojich tvrdeniach uvedených
v žalobe. Žalovaný vychádzal iba z právneho stavu haly, pričom nemal reálnu vedomosť, kedy sa

rekonštrukcia haly reálne fyzicky ukončila. Nie je dôležité, či bola hala v rozhodujúcom období „vybavená
všetkými papiermi“, ale výlučne iba to, či v roku 2014 reálne fyzicky bola spôsobilá na výkon činností
deklarovaných žalobcom. Pritom mesto malo dostatok dôkazov, ktoré sa týkali celého obdobia trvania
haly a ktoré boli produkované v daňovom konaní za obdobie roku 2017. Mestu nič nebránilo, abyvykonalo dokazovanie aj iným spôsobom napr. výsluchmi zástupcov Súkromného centra voľného času,
MUDr. W. S., zástupcov žalobcu, atď..

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že im
nemožno priznať úspech, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.01.2014 predmetom

dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: ostatné stavby neuvedené
v písmenách a) až f).

Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo
viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú

povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia
k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 17 ods. 3 písm. b) citovaného zákona správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11)
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť
od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam
a zdravotníckym zariadeniam, zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so
zmenenoupracovnouschopnosťou,20)stavbyužívanénaúčelysociálnejpomoci20a)amúzeá,galérie,

knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia.
Podľa § 99b ods. 1 citovaného zákona ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani
za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a stane sa
vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu
alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne

vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z
nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1.

Podľa § 99d ods. 2 citovaného zákona daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky
skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou

určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu
spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.

Podľa § 99e ods. 1 citovaného daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň
za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7
neustanovujú inak.

Podľa článku 11 ods. 2 VZN Mesta Žilina č. 21/2012 správca dane ustanovuje, že od dane zo stavieb sú
oslobodené stavby alebo byty slúžiace zariadeniam na rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou, stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, výstavné siene a
osvetové zariadenia.Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt podľa zákona č. 582/2004 Z.z.
v znení účinnom k 01.01.2011 podal daňové priznanie na daň z nehnuteľností za rok 2011, kde v časti
daň zo stavieb uviedol aj výmeru zastavanej plochy 9 954 m2 týkajúcu sa stavby športová hala, pričom

ju sám zaradil do druhu stavby pod písmenom G - ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h) (§
10 ods. 1 písm. g) citovaného zákona).
Na základe tohto daňového priznania mu bola vyrubená daň aj právoplatným rozhodnutím z 23.04.2014
za zdaňovacie obdobie roku 2014.
Na základe podnetu na mimo odvolacie konanie Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa

21.07.2016 zmenilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.04.2014 a uznalo žalobcovi oslobodenie od
dane z nehnuteľností pri stavbe športová hala.
Na základe podnetu správcu dane Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 23.04.2018 zrušilo
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z 21.07.2016 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 11.05.2018 zrušilo rozhodnutie Mesta Žilina zo dňa

24.03.2014, ktorým bola daňovému subjektu vyrubená daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2014
aj za stavbu športovej haly a vec mu vrátilo na ďalšie konanie.
V novom konaní správca dane opätovne posúdil všetky skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané z
dôkazov, ktoré predložil do daňového konania daňový subjekt, pričom zistil, že nemožno dospieť k
záveru, že by bola stavby športovej haly oslobodená od dane z nehnuteľností ako osvetové zariadenie

v zmysle § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 582/2004 Z.z. v spojení s čl. 11 ods. 2 VZN Mesta
Žilina č. 21/2012. Vyhodnotil listinné dôkazy predložené daňovým subjektom, a to zmluvu o vykonávaní
činností zameraných na rozvoj duchovnej osvety uzavretú medzi Žilinskou parkovacou spoločnosťou,
a.s. a Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť Žilina, protokol potvrdzujúci vykonávanie činností dojednaných
zmluvou o vykonávaní činností zameraných na rozvoj duchovnej osvety, rámcovú zmluvu o spolupráci

pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretej medzi daňovým subjektom - jeho osvetovým
zariadením a Nadáciou spoločne pre región, rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu
osvetovej činnosti uzavretú medzi tým istým subjektom a Súkromným centrom voľného času Bytča,
rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretú medzi tým istým
subjektom a MUDr. W. S.. Ďalej vo veci vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to vyžiadanie si stanovísk

OR HaZZ k prevádzkovaniu športovej haly, z ktorých vyplýva, že uvedená stavba bola v roku 2014
staveniskom a bola vyradená z kontrolnej činnosti Okresného riaditeľstva HaZZ, z čoho vyplýva zistený
skutkový stav, že športová hala v roku 2014 nemohla byť zariadením určeným na realizáciu kultúrno-
osvetovej činnosti, pretože tento objekt nebol užívania schopný. Nemohol byť teda využívaný ako
osvetové zariadenie a nebola splnená podmienka na oslobodenie o dane za túto stavbu.

10. S týmto právnym názorom sa správny súd v celom rozsahu stotožnil. Vyhodnotenie zhromaždených
dôkazov v daňovom konaní je v súlade s jednou zo základných zásad daňového konania, a to zásadou
voľného hodnotenia dôkazov zakotvenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý je potrebné použiť ajna daňové konanie o dani z nehnuteľností. Listinné dôkazy vo svojom súhrne jednoznačne preukazujú
skutkový záver, že k 01.01.2014 stavba športovej haly nemohla byť osvetovým zariadením v zmysle §
17 ods. 3 písm. b) zákona č. 582/2004 Z.z., a teda nie je oslobodená od dane z nehnuteľností. Bolo

jednoznačne preukázané, že už od roku 2008 bola ukončená všetka športová a záujmová činnosť v
objekte a objekt je evidovaný ako dlhodobo neužívaný. Ďalej zo stanovisko OR HaZZ zo dňa 04.08.2016
vyplýva,žemuboladoručenážiadosťoposúdenieprojektovejdokumentáciestavbyDočasnáprevádzka
časti športoviska v objekte Športovej haly Žilina, ku ktorej však bolo vydané nesúhlasné stanovisko zo
dňa 29.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že bola snaha stavebníka o dočasné sprevádzkovanie aspoň

časti stavby, a to časti športoviska v objekte športovej haly, na čo žiadal vydanie stavebného povolenia,
avšak záväzné stanovisko dotknutého orgánu bolo nesúhlasné. Z administratívneho spisu tiež vyplýva,
že v stavbe športovej haly bola zriadená prevádzka Súkromného centra voľného času a súčasne bol
schválený prevádzkový poriadok tohto zariadenia podľa zákona č. 355/2007 Z.z., a to rozhodnutím
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 24.05.2016 s tým, že predložený prevádzkový
poriadok bol vypracovaný podľa vyhlášky č. 525/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na

telovýchovno-športové zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že najskôr v roku 2016 bolo v časti športovej
haly zriadené športovisko. Nejedná sa teda o osvetovú činnosť v zmysle zákona č. 61/2000 Z.z., ktorý
bol účinný v čase zdaňovacieho obdobia roku 2014.

11. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné.

12. Čo sa týka námietky, že mesto sa neriadilo právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia Ministerstva
financií Slovenskej republiky z 23.04.2018, pretože nevykonalo dokazovanie na skutočnosť, či reálne
vykonávané aktivity sú aktivitami, ktoré sú osvetovou činnosťou, správny súd uvádza, že opak je
pravdou. Mesto Žilina v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru vykonalo dokazovanie k týmto

otázkam, ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Treba si uvedomiť, že sa jedná o
daňové konanie a na preukázanie tvrdenia o oslobodení od dane, ktoré produkoval žalobca, tento má aj
dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že ním vlastnená
stavba športovej haly je osvetové zariadenie, ktoré je podľa neho oslobodené od dane z nehnuteľností
a na toto svoje tvrdenie v daňovom konaní produkoval konkrétne dôkazy, pričom tieto konkrétne dôkazy

prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil, avšak nezistil z nich tvrdenú skutočnosť, potom nie je
možné prenášať dôkazné bremeno, ktoré ťaží na preukázanie tejto skutkovej okolnosti výlučne žalobcu,
na správcu dane. Pokiaľ z predložených dôkazov uvedené tvrdenie nevyplýva, žalobca má produkovať
ďalšie dôkazy, ktoré by boli v jeho prospech, čo však neurobil.

13. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyhodnotením žalobcom predložených listinných dôkazov, ktoré
nepreukazujú,žebyvroku2014športováhalabolaosvetovýmzariadením.Takýmitodôkazmivžiadnom
prípade nie sú ním predložené rámcové zmluvy o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti
s jednotlivými subjektmi (Súkromné centrum voľného času Bytča, MUDr. W. S., Nadácia Spoločne pre
región). Jedná sa len o tzv. rámcové zmluvy, ktoré nie sú dôkazom o aktuálnom dianí v športovej

hale, o konkrétnych aktivitách, konkrétnych dátumoch, činnostiach týchto subjektov v športovej hale,
pretože boli uzavreté len za účelom dohodnutia rámcovej spolupráce medzi jednotlivými subjektmi a
nie o konkrétnych akciách realizovaných v športovej hale. Nie sú teda dôkazom toho, čo tvrdil žalobca
v žalobe, a to že by potvrdzovali využívanie haly na kultúrno-osvetovú činnosť v roku 2014. Naopak,
hoci boli uzavreté, na základe nich nemuselo dôjsť k vykonaniu žiadnej konkrétnej činnosti. Vo vzťahu

k rámcovej zmluve medzi SIRS-Project a.s. osvetové zariadenie a Súkromným centrom voľného času
Bytča zo dňa 14.08.2014 naviac správny súd poukazuje na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva z 24.05.2016, z ktorého vyplýva, že Súkromnému centru voľného času povolilo prevádzku
a súčasne mu schválilo prevádzkový poriadok, ktorý sa týkal výlučne športových aktivít. Z uvedeného
vyplýva, že v roku 2014 centrum voľného času nevykonávalo žiadne aktivity v športovej hale, a pokiaľ

ich začalo vykonávať v roku 2016, nejednalo sa o osvetovú činnosť.

14. Takýmto dôkazom nie je ani Zmluva o vykonávaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety
medzi právnym predchodcom žalobcu Žilinskou parkovacou, s.r.o. a Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť
Žilina - mesto zo dňa 01.03.2008. Podľa čl. II. bod 1 tejto zmluvy sa opätovne jedná len o tzv. rámcovú

zmluvu, ktorá do budúcnosti umožňuje vykonávať konkrétne činnosti, pričom nie z tejto zmluvy ani
zrejmé, kde sa tieto činnosti majú vykonávať. V čl. II. bod 2 došlo k uzavretiu dohody na jednorazovú
akciu, a to akciu na deň 15.03.2008 (inaugurovanie žilinského diecézneho biskupa), ktorá nespadá do
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Takýmto dôkazom na preukázanie osvetovej činnosti v športovejhale nie je ani Zriaďovacia listina osvetového zariadenia Žilinskej parkovacej spoločnosti, s.r.o., pretože
z nej vyplýva, že sídlom osvetového zariadenia je Košická 2, Žilina a nie Ul. Vysokoškolákov, kde
je umiestnená športová hala; rovnako je tak tomu aj v Štatúte osvetového zariadenia zakladateľa

SIRS-Project, a.s. (žalobca), z ktorého vyplýva, že jeho sídlom opätovne nie je športová hala, ale
Framborská 12, Žilina. Pokiaľ je v štatúte či v zriaďovacej listine uvedené, že zriaďovateľ zabezpečuje
výkon osvetovej činnosti priestorovo tak, že osvetové zariadenie vykonáva svoju činnosť v priestoroch
športovej haly, uvedené nepreukazuje, že by v roku 2014 bola v priestoroch športovej haly vykonávaná
akákoľvek osvetová činnosť. Dôkazom o účele využitia stavby športovej haly na osvetové zariadenie nie

je ani to, že športová hala má štatút pamätihodnosti Mesta Žilina.

15. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku žiadne iné listinné dôkazy na preukázanie tejto rozhodnej
skutočnosti žalobca nepredložil. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že mesto postupovalo účelovo,
pretože z vlastnej kontrolnej činnosti vedelo, že v hale sa reálne vyvíja osvetová činnosť v čase
výkonu práve týchto kontrol a že je všeobecne známa skutočnosť, že v priestoroch haly sa dlhodobo

organizujú kultúrne a spoločenské podujatia, tieto tvrdenia sú právne irelevantné. Pokiaľ skutočne v hale
v zdaňovacom období roku 2014 boli konkrétne osvetové podujatia, bolo potrebné, aby o tom žalobca
predložil dôkaz (napríklad aj z realizovaných kontrol, z ktorým by mal žalobca ako kontrolovaný subjekt
záznam). Je plne neopodstatnené vydávať tvrdenie žalobcu o poriadaní osvetovej činnosti v stavbe
haly za všeobecne známu skutočnosť, pretože všeobecne známe skutočnosti nie sú konkrétne tvrdenia

účastníkov konania.

16. Žalobca ďalej uvádza, že mesto účelovo využívalo doklady vzťahujúce sa na rok 2018 a 2015. Toto
tvrdenie je v rozpore s obsahom listinných dôkazov, ktoré zadovážilo Mesto Žilina ako prvostupňový
správny orgán. Prvostupňový správny orgán zabezpečil stanoviská OR HaZZ Žilina zo dňa 04.09.2006,

zo dňa 25.06.2008, 29.06.2015, 04.08.2016 a stanovisko Národného osvetového centra z 29.05.2018.
Stanoviská OR HaZZ sa vzťahujú na obdobie od roku 2006 až po rok 2016, teda aj na zdaňovacie
obdobie roku 2014. Stanovisko Národného osvetového centra z roku 2018 sa taktiež vzťahovalo na
rok 2014 (v tom zmysle, že údajmi z tohto roku nedisponuje). Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu,
že by sa tieto listinné dôkazy nevzťahovali k zdaňovaciemu obdobiu roku 2014. Žalobca ďalej tvrdí, že

odvolávanie sa na závery OR HaZZ je absurdné, nakoľko posudzovalo halu z hľadiska požiarnej ochrany
a ich stanovisko nie je relevantné pre zistenie, aké aktivity a činnosti sa skutočne v hale vykonávali.
Správny súd sa s týmto nestotožnil. Jedná sa o dôkaz svedčiaci o tom, že v roku 2014 nebol celý
objekt haly užívania schopný preto, lebo bol vyradený z kontrolnej činnosti OR HaZZ v Žiline. Z týchto
stanovísk tiež vyplýva, že je evidovaný ako dlhodobo neužívaný. Taktiež z nich vyplýva, že stavebné

konanie ohľadne rekonštrukcie nebolo ukončené vydaním stavebného povolenia. Všetky tieto dôkazy
jednoznačne svedčia o tom, že hala sa v roku 2014 nemohla užívať, pretože užívanie by bolo v rozpore
s predpismi o protipožiarnej bezpečnosti stavieb. V rozpore s týmito dôkazmi je potom tvrdenie žalobcu
v žalobe, že z týchto dôkazov nevyplýva tvrdenie žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu,
že 30.06.2008 bola ukončená všetka športová a záujmová činnosť v objekte. Naopak, uvedené zistenie

vyplýva priamo z oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.06.2008. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že uvedené nie je pravda, pretože v medziobdobí od tohto dátumu až po súčasnosť mohla byť stavba
užívaná, správny súd zdôrazňuje, že sa jedná len o jeho tvrdenie, aj to len v čisto hypotetickej rovine,
o ktorom bol povinný predložiť do administratívneho konania dôkaz, čo však neučinil. Takéto tvrdenia
je potom potrebné vyhodnotiť ako čisto účelové a to len s cieľom z akýchkoľvek dôvodov spochybniť

vydané rozhodnutie.

17. Ďalšia žalobná námietka sa týkala vydania rozhodnutia ohľadne tej istej nehnuteľnosti a tej istej dane
za rok 2017. Správny súd konštatuje, že vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu nemôže posúdiť žiadne žalobné
námietky, pretože predmetom tohto súdneho konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

o dani z nehnuteľností za rok 2017, ale za rok 2014. Pokiaľ teda aj vznikli rozdielnosti v prípade
právneho posúdenia medzi týmito rozhodnutiami, nemôže ísť o nezákonnosť, ktorá by mala vplyv na
posúdenie napadnutého rozhodnutia, a to najmä za situácie, keď v zmysle vyjadrenia žalovaného bolo
druhostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky týkajúce sa dane za rok 2017
napadnuté podnetom na mimo odvolacie konanie. V tejto súvislosti taktiež správny súd poukazuje na to,

že sa jedná o dve samostatné administratívne konania a v každom správne orgány samostatne zisťujú
skutkový stav veci. V každom konaní potom daňový subjekt má v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku
dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností. Nie je preto možné, aby daňový subjekt
mal za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno tým, že predloží listiny len do jedného zo správnych konanímajúc za to, že tieto listiny si automaticky administratívny orgán pripojí aj do iného správneho konania,
ako to v žalobe namietal žalobca. Prvostupňový správny orgán a žalovaný správne postupovali v zmysle
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku a vyhodnotili listinné dôkazy, ktoré do konkrétneho administratívneho

konania týkajúceho sa roku 2014 predložil žalobca alebo ktoré si sami zadovážili. Pokiaľ mali za to, že
dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt do iného daňového konania týkajúceho sa iného zdaňovacieho
obdobia nesúvisia s predmetným zdaňovacím obdobím roka 2014, uvedené nie je nesprávny procesný
postup. Okrem toho žalobca túto námietku neuviedol ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, a
teda v rámci administratívneho konania mal za to, že všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom

spise predložil a sú postačujúce. Ani v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy predložené v inom
administratívnom konaní mali vyhodnotiť správne orgány aj v tomto preskúmavanom konaní a až v
replike uviedol, ktoré konkrétne dôkazy do iného administratívneho konania predložil. Takýto postup
žalobcu je možné hodnotiť ako účelový.

18. Ďalšia námietka sa týkala nesprávnej aplikácie zákona č. 189/2015 Z.z.. Vo vzťahu k nej správny

súd uvádza, že aplikácia tohto ustanovenia bola žalovaným vyhodnotená len ako podporná a zistenie,
že predmetná hala nebola v zmysle tohto zákona zapísaná do Zoznamu kultúrno-osvetových zariadení
nie je podstatný dôkaz, ktorý by mal vplyv na neuznanie oslobodenia od dane zo stavieb predmetnej
športovej haly. Keďže právne posúdenie žalovaného o tom, že nejde o osvetové zariadenie bolo
založené na iných skutočnostiach, táto žalobná námietka nie je podstatná pre právne posúdenie veci.

Ak by totiž aj hala bola v Zozname zapísaná, pokiaľ by bolo preukázané, že sa k 01.01.2014 nevyužívala
ako osvetové zariadenie, resp. na účely osvetovej činnosti, potom by ani jej zaradenie do Zoznamu
kultúrno-osvetových zariadení nemalo žiaden právny význam.

19. Ďalšia námietka sa týkala nesprávneho právneho posúdenia aplikácie stavebného zákona. Žalobca

tvrdí, že nebolo potrebné vydávať rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby v zmysle § 85 ods. 1
stavebného zákona, pretože využívanie haly na kultúrno-osvetovú činnosť predstavuje len jej doplnkové
využitie a k žiadnej zmene spôsobu využívania haly nedošlo. V prvom rade je potrebné uviesť, že
podľa kolaudačného rozhodnutia z 13.04.1989 na stavbu Športová hala v Žiline, táto bola povolená
v zmysle stavebného povolenia zo dňa 06.06.1984. Súčasťou stavebného povolenia je aj úvodný

projekt Ekonomická správa, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, z ktorej vyplýva, že sa jedná
o stavbu odvetvia telovýchovy. Stavba športovej haly mala byť súčasťou dlhodobo plánovaného
budovania celomestského športového areálu nadmestského významu a súčasťou koncepcie SÚV
ČSZTV pre budovanie centier a stredísk vrcholového športu na Slovensku. Stavba teda bola povolená a
skolaudovaná na športové využitie. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že tento účel stále trvá a účel osvetový

je len doplnkový, potom sám sebe protirečí, pretože na druhej strane žiada oslobodiť túto stavbu ako
celok od dane z nehnuteľnosti práve z dôvodu, že sa jedná o stavbu (len) osvetového zariadenia. Teda
v žalobe tvrdí opak, keď uvádza, že osvetový účel stavby je len marginálny.

20. K tomuto bodu ďalej správny súd uvádza, že rozhodnutie o zmene účelu stavby v zmysle § 85

ods. 1 stavebného zákona by bolo jedným zo základných dôkazov pre preukázanie žalobcom tvrdenej
skutočnosti, že stavba športovej haly sa využíva na účel osvetovej činnosti. Kolaudačné rozhodnutie,
ako bolo vyššie uvedené, totiž bolo vydané len za účelom športovej činnosti, a ak žalobca nepreukázal
žiadnymi dôkazmi zmenu účelu užívania tejto stavby na účel osvetovej činnosti, potom sa dostal do
dôkaznej núdze. Pokiaľ obhajuje svoje stanovisko, že takéto rozhodnutie nie je potrebné, lebo nejde

o zmenu, pretože nový účel využitia haly na osvetovú činnosť je len doplnkový k pôvodnému účelu,
treba konštatovať, že pokiaľ bola stavba skolaudovaná na účely športu a žalobca ju naopak definuje ako
osvetové zariadenie, už toto je evidentný znak zmeny účelu užívania stavby. Pokiaľ k zmene spôsobu
užívania stavby v zmysle § 85 ods. 1 stavebného zákona došlo, potom malo byť jeho prioritou predložiť
práve tento dôkaz. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že zmena účelu užívania stavby nemusí byť formálne

odobrená vydaním rozhodnutia, ale postačuje len faktické užívanie stavby na konkrétny účel. Žalobca
totiž nepreukázal ani len toto faktické užívanie stavby na účel osvetovej činnosti. Nie je preto potrebné,
aby sa správny súd vyjadril k právnemu názoru žalobcu, že rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby
nebolo potrebné vydať, keďže nejde o zmenu, ktorá by mohla ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné
prostredie. Či už by bolo potrebné vydať takéto rozhodnutie alebo nie, žalobca nepreukázal ani len

faktické užívanie tejto stavby v roku 2014 na účel, ktorý tvrdí ako relevantný pre oslobodenie od dane.
Teda za situácie, keď žalobca nepreukázal formálne vydaním rozhodnutia o zmene účelu užívania
stavby nový účel využívania športovej haly na osvetovú činnosť a ani nepreukázal faktické užívanie tejtostavby (hoci i bez vydania rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby), je potom potrebné prisvedčiť
žalovanému, že účel využívania stavby na tento účel nebol žalobcom preukázaný.

21. Záverečné zhrnutie žalobcu v žalobe je všeobecného charakteru, a preto aj správny súd konštatuje,
že nevzhliadol nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, najmä s poukazom na tvrdený nedostatočne
zistený skutkový stav a rozpor so skôr vyslovenými závermi v zrušujúcom rozhodnutí Ministerstva
financií Slovenskej republiky a tiež s poukazom na žalobcom tvrdené nesprávne právne závery. Naopak,

napadnuté rozhodnutia sú založené na dôkladne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci s tým, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základnej skutočnosti, ktorú tvrdil, a to že stavba
športovej haly bola užívaná v roku 2014 ako osvetové zariadenie. Z uvedeného dôvodu preto bolo
potrebné vysloviť právny záver, že ako vlastník takejto stavby nie je oslobodený od dane z nehnuteľností,
a preto mu bola daň správne vyrubená v zmysle daňového priznania podaného za rok 2011. V tejto
súvislosti je tiež potrebné konštatovať, že žalobca v roku 2011 za túto nehnuteľnosť podal daňové

priznanie tak, že ju sám zaradil ako inú stavbu v zmysle § 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 582/2004 Z. z. v
znení účinnom v roku 2011, pričom už v zriaďovacej listine zo dňa 15.02.2008 jeho právny predchodca
Žilinská parkovacia spoločnosť s.r.o. uvádzal, že osvetové zariadenie vykonáva osvetovú činnosť v
priestoroch športovej haly. Napriek tomu však športovú halu v daňovom priznaní za rok 2011 neoznačil
ako osvetové zariadenie. Taktiež ani od Zmluvy o vykonaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej

osvety z roku 2008, ktorú predložil žalobca ako dôkaz k zdaňovaciemu roku 2014, si žalobca pri podaní
daňového priznania za rok 2011 neodvodzoval status osvetového zariadenia. Aj z týchto podporných
dôkazov vyplýva, že snaha žalobcu o zaradenie športovej haly medzi stavby oslobodené od dane z titulu
osvetového zariadenia je špekulatívna.

22. Na záver správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca rozšíril žalobné body v replike k
podanému vyjadreniu žalovaného, učinil tak po zákonom stanovenej lehote na podanie žalobných
námietok a v zmysle § 183 SSP sa na takéto námietky neprihliada. Jedná sa najmä o jeho nové
tvrdenia, že správne orgány neprihliadli na ním predložené dôkazy do iného administratívneho konania
na dani z nehnuteľností za rok 2017, ktoré špecifikoval. Ďalej sa jedná o námietku, že prvostupňovému

orgánu nič nebránilo, aby v prípade, ak žalobcom predložené dôkazy nepovažoval za hodnoverné,
vykonal dokazovanie aj iným spôsobom napr. výsluchmi osôb. Obiter dictum správny súd konštatuje,
že žalobca maximalizuje povinnosti žalovaného na vykonávanie dokazovania takým spôsobom, ktorý
nevyplýva zo zrušujúcich rozhodnutí či už Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým mu vrátil vec na ďalšie konanie a nevyplývajú ani zo zákonnej

úpravy dokazovania v Daňovom poriadku. Prvostupňový správny orgán nemá dôkaznú povinnosť na
preukazovanie tvrdení, ktoré tvrdil v administratívnom konaní daňový subjekt. Prvostupňový správny
orgán taktiež nevyhodnotil ním predložené listinné dôkazy ako nehodnoverné, ale vyhodnotil ich tak,
že z nich nevyplývajú tvrdenia žalobcu. Žalobca preto nemôže požadovať od prvostupňového orgánu,
aby z vlastnej iniciatívy vykonával dokazovanie až dovtedy, kým sa s konečnou platnosťou nepreukážu

tvrdeniadaňovéhosubjektu.Naopak,boloprocesnoupovinnosťou,aleajoprávnenímžalobcuvprípade,
ak predložil dôkazy, ktoré nemajú výpovednú hodnotu, navrhnúť ďalšie dôkazy napr. i výsluchy svedkov,
čo však v administratívnom konaní neučinil. Pokiaľ zanedbal svoje zákonné právo a takýto návrh na
vykonanie dôkazov nedal, nie je možné v rámci správneho súdneho konania toto zanedbanie prenášať
na vrub žalovaného resp. prvostupňového orgánu a tvrdiť, že vykonať dôkaz mali z vlastnej iniciatívy.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobcu
ako plne nedôvodné a žalobu preto podľa § 190 SSP zamietol.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi súd

náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov
ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu -
výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.