Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200550
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci

navrhovateľa: J. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX M., G. U. XXXX/X, zastúpený
JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom E. X/XX, XXX XX M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku
podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. 541 218 0389 0 zo dňa 19.04.2016 a iné, takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieodporkyneSociálnejpoisťovne,ústredieBratislavač.XXXXXXXXXXXzodňa14.06.2016
a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 04.01.2016, podanú prostredníctvom
právneho zástupcu o prepočítanie sumy starobného dôchodku.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z
27.08.2013 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon") priznaný starobný dôchodok od 30.04.2010 v sume 101,60
€ mesačne. Z ustanovenia § 66 ods. 9 zákona vyplýva, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného
dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia v kalendárnom roku len raz. Z dôvodu, že
navrhovateľod1.novembra2011nezískalžiadnyvymeriavacízáklad,niejemožnéurčiťosobnýmzdový
bod a preto nebolo možné zvýšiť sumu starobného dôchodku navrhovateľa na obdobie dôchodkového
poistenia získané počas poberania starobného dôchodku. Pretože nebolo zistené, že sa navrhovateľovi
starobný dôchodok priznal v nižšej sume ako patrí, ani sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok

na výplatu starobného dôchodku, odporkyňa žiadosť navrhovateľa zo 04.01.2016 zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahly
opravný prostriedok zo dňa 13.05.2016, obsahujúci jeho úvahy a názory, ako a prečo by mala Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava postupovať pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového
dôchodku s tvrdením, že odporkyňa nemohla vydať napadnuté rozhodnutie. Namietal, že odporkyňa
nesprávne vypočítala samotný prvotný základný nárok dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok",

pretože postupovala mimo rámec zákonného zmocnenia, keď vypočítala teoretickú výšku starobného
dôchodku za celé obdobie sociálneho poistenia od fyzického veku 15 rokov, od ktorého odpočítala výšku
výsluhového dôchodku, ktorý je vypočítaný a priznaný z osobitného systému sociálneho dôchodkového
poistenia. Ak je priemerný osobný mzdový bod 1,4646 a dĺžka obdobia dôchodkového poistenia je 32rokov a aktuálna dôchodková hodnota je 10,0098, potom výška starobného dôchodku ODP x OMB x
ADH je 469,273926 € mesačne (+ valorizácia). Toto je zákonný a spravodlivý mechanizmus výpočtu
starobného dôchodku v tomto konkrétnom prípade. Zásadne namieta spôsob výpočtu starobného

dôchodku navrhovateľa, lebo odporuje zákonu a aj Dohovoru č. 128 článok 33 ods. 2, pretože nie
je ho možné použiť ako prameň práva. Namietal vyjadrenie odporkyne a poukazovanie na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/138/2011 z 22.08.2012, ktorý je nesprávne, klamlivo a účelovo
prezentovaný ako zdroj práva. Tento a ani žiaden z rozsudkov Najvyššieho súdu SR nedefinuje,
nekonvaliduje „vymyslený" koeficient, ktorým sa dôchodok kráti, pričom nie je zrejmý pôvod, prameň

práva použitý na takýto spôsob krátenia. Pôvod práva na výsluhový dôchodok nie je odvodený
od dožitia stanoveného veku života potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Naopak je založený na princípe výsluhy, t.j. zotrvania
v služobnom pomere počas stanoveného počtu rokov určeného zák.č. 328/2002 Z.z. z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia. Ak medzinárodná zmluva Dohovor nezákonným použitím SP práve
znevýhodňuje poberateľov starobného dôchodku, tak je na mieste logická premisa, ak nezabezpečujú

väčší rozsah ústavných práv a slobôd, nemôže mať prednosť pred zák.č. 461/2003 Z.z., a tak je postup
Sociálnej poisťovne s takýmto odôvodnením protiústavné. Nesúhlasil s aplikáciou článku 33 Dohovoru
č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a podrobne špecifikoval svoj pohľad na
jeho výklad. Poukázal tiež na viaceré nálezy Ústavného súdu SR a záverom navrhol, aby súd vrátil vec
odporkyni na nové zákonné rozhodnutie.

Následne odporkyňa dňa 19.05.2016 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 66 ods.
3 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi
od 1. januára 2016 starobný dôchodok na sumu 153,40 € mesačne.
V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že suma starobného dôchodku

navrhovateľ sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku
alebo jeho časti. V období počas poberania starobného dôchodku navrhovateľ od 1. januára 2015
do 31. decembra 2015 získal osobný vymeriavací základ 5 527,44 €, všeobecný vymeriavací základ
bol 9 888,00 € a osobný mzdový bod je 0,5591. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru
2016 je 10,9930 €. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas

poberania tohto dôchodku je 3,07309315 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného
mzdového bodu 0,27955 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. K 31. decembru 2015 sa
starobný dôchodok navrhovateľovi vyplácal v sume 148,40 €. Suma starobného dôchodku 151,50 € po
zaokrúhlení je určená súčtom súm 148,40 € a 3,07309315 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa
sa ďalej zvýšila od 1. januára 2016 podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a §

1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.
o 1,90 € mesačne na 153,40 € mesačne.

Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 odporkyňa doplnila odôvodnenie
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva
zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS 14848/33-10 od 28.01.2010 podľa § 38 v spojení
s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 2. januára 2010 výsluhový
dôchodok, preto odporkyňa pri rozhodovaní o starobnom dôchodku navrhovateľa a určení jeho sumy

postupovala v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011 uverejneným
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke 5/2011, z
ktorého vyplýva, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku

primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po
takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o pomernú
časť sumy dôchodku za obdobie výkonu služby. Pretože navrhovateľ má nárok na dve dávky zo systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) Slovenskej republiky (na starobný dôchodok a tiež na výsluhový

dôchodok), ktoré patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného
dôchodkového veku, boli splnené podmienky na krátenie podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 10So/133/2014 z 30.09.2015 poukázal na potrebu
krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bolazhodnotená dvakrát aj pre dávku výsluhového zabezpečenia, aj pre starobný dôchodok. Spôsob výpočtu
sumy starobného dôchodku navrhovateľa je tiež v súlade judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a ustálenou súdnou praxou.

Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 odporkyňa podľa § 112 zák.č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 19.04.2016 s odôvodnením, že bolo nesprávne vydané.

Protirozhodnutiuodporkyneč.XXXXXXXXXXXzodňa14.06.2016podalnavrhovateľcestouprávneho
zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia s poukazom
na nezákonnosť takéhoto rozhodnutia, pretože zákon nepripúšťa „terminus technicus" nesprávne
rozhodnutie, zákon nepozná zrušenie nesprávneho rozhodnutia zrušením takéhoto rozhodnutia tým
istým orgánom, ktorý orgán aj vydal takéto rozhodnutie, ani nepozná zrušenie rozhodnutia, pretože
bolo vydané nesprávne. Domáhal sa zrušenia uvedeného rozhodnutia z dôvodu jeho arbitrárnosti a

nedostatku prameňa práva, pričom v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil trovy právneho zastúpenia.

Súčasne navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote napadol opravným
prostriedkom aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 z dôvodu, že žiadosť
zo dňa 04.01.2016 o prepočítanie sumy starobného dôchodku navrhovateľa bola odôvodnená právnou

skutočnosťou, že odporkyňa nesprávne vypočítala prvotný pôvodný základ starobného dôchodku ako
dávky patriacej z dôvodu sociálnej udalosti tým, že postupovala mimo rámec § 6, § 60 až § 66 zák.č.
461/2003 Z.z. s tým, že žiada o opätovné určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na § 66
ods. 9 zákona. Uviedol tiež, že je nelegitímne a nelegálne postupovať podľa rozhodnutia vydaného v
druhom poradí v tej istej veci, pretože druhé rozhodnutie v tej istej veci porušuje princíp „ne bis in idem".

Súčasne rozhodnutie, ktoré nemá dostatok prameňa práva na jeho vydanie, pretože deklarovať postup
výpočtu starobného dôchodku podľa dispozície zákona a na druhej strane konať výpočtom, ktorý nie je
zákonom určený, je hrubým porušením princípu právnej istoty a z toho dôvodu plynie porušenie princípu
právneho štátu. Ďalej namietal krátenie starobného dôchodku navrhovateľa v zmysle článku 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 a s poukazom na článok 30 Dohovoru uviedol, že podmienky a rozsah sú v Dohovore

fiktívne, nie sú deklaratórne vysvetlené a určené, preto nikto nemá právo určovať metodiku ich aplikácie
a toto nemá právo ani Najvyšší súd SR. Vypočítavať a vykonať reprezentatívny výklad za určených
podmienok a v určenom rozsahu nemôže ani odporkyňa, pretože nie je zákonodarný zbor, ale toto právo
výlučne prislúcha len a len parlamentu, iba zákonodarný zbor SR má právo určiť povinnosť, a to iba
zákonom. Odporkyňa nemá právo postupovať kontradikčne s príslušnými ustanoveniami zákonov, ktoré

určujú výšku starobného dôchodku pre výsluhového dôchodcu, nakoľko ide o takého istého starobného
dôchodcu ako každého iného starobného dôchodcu, a zároveň zák.č. 461/2003 Z.z. nikde nestanovuje
individuálny či „samostatný" výpočet sociálnej udalosti „starobný dôchodok" pre výsluhového dôchodcu.
Zákon č. 461/2003 Z.z. nikde neurčuje individuálny výpočet starobného dôchodku pre výsluhového
dôchodcu, ako udáva odporkyňa, a zároveň ak Zbierka stanovísk NS SR je v priamom rozpore s

príslušným zákonom, nie je možné použiť žiadny judikát NS SR k výpočtu výšky starobného dôchodku
pre výsluhového dôchodcu. Opakovane zdôraznil, že nie je možné krátiť starobný dôchodok pre
výsluhového dôchodcu, nakoľko podmienky zák.č. 461/2003 Z.z. a zároveň Dohovor to nepripúšťajú.
Domáha sa zrušenia predmetného rozhodnutia, nakoľko podľa jeho názoru bolo vydané nelegitímne a
nelegálne ako druhé v poradí, porušený bol princíp „ne bis in idem" a zároveň navrhovateľ nikde nežiadal

zvýšenie starobného dôchodku, ale namietal jeho určenie a vypočítanie pôvodnej výšky starobného
dôchodku, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z..

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.07.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X z 19.05.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.06.2016 ako vecne správne

potvrdiť. Reagovala pritom na námietky právneho zástupcu aj s poukazom na článok 33 ods. 2
Dohovoru č. 128, nakoľko navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení
s § 143c ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 02.01.2010. Uviedla, že podľa právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku 9So/138/2011 z 22.08.2012

sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť
primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku,
sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s Dohovorom č. 128 spôsobom, že sa určí
suma starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane dobyslužby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok a následne sa určí suma starobného dôchodku
patriaca len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového

poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky,
a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový
dôchodok. Keďže navrhovateľ má nárok na dve dávky zo systému sociálneho poistenia (zabezpečenie)
Slovenskej republiky (na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok), ktoré patria za tú istú
sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku, boli splnené

podmienky na krátenie podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku
10So/133/2014 z 30.09.2015 poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku,
pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bola zhodnotená dvakrát aj pre dávku výsluhového
zabezpečenia, aj pre starobný dôchodok. Spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa
je tiež v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a ustálenou súdnou praxou. Dohovor č. 128 bol
Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991

v Zbierke zákonov, má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na
zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný
zákon, príslušné ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení
(poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca,
ktorý je zároveň poberateľom výsluhového dôchodku na tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie

zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Postup Sociálnej
poisťovne pri aplikácii Dohovoru potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. 1So/34/2014 z 24.02.2015.
V rozsudku č. 10So/11/2014 z 11.02.2015 naviac konštatuje, že postup podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR č. 55/2011 má byť záväzný nielen pre Sociálnu poisťovňu, ale aj pre krajské súdy. Zároveň
poukázala na ust. § 66 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení s tým, že žiadosť o zvýšenie starobného

dôchodku navrhovateľa podľa § 66 ods. 3 alebo 4 zákona za obdobie dôchodkového poistenia od 30.
apríla 2010 do 31. decembra 2011 bola odporkyni doručená 23.05.2013 a o žiadosti bolo rozhodnuté
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.09.2013. Ďalej odporkyňa poukázala na ust. § 66 ods. 3
veta prvá zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a uviedla, že v období počas poberania
starobného dôchodku od 01.01.2015 do 31.12.2015 navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ 5

527,44 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9 888,00 € a osobný mzdový je 0,5591. K 31.12.2015 sa
navrhovateľovi starobný dôchodok vyplácal v sume 148,40 € mesačne. Suma starobného dôchodku
151,50 € po zaokrúhlení je určená súčtom súm 148,40 € a 3,07309315 €. Suma starobného dôchodku
sa ďalej podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšila od 01.01.2016 o 1,90 €
mesačne na 153,40 € mesačne. K námietke navrhovateľa ohľadom nesprávne vypočítaného prvotného

nároku na starobný dôchodok a samotnú výšku starobného dôchodku odporkyňa uviedla, že tieto
boli predmetom rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 27.08.2013 o priznaní starobného dôchodku
navrhovateľovi.

V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 10.10.2016 odporkyňa uviedla, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo

dňa 14.06.2016, ktorým bolo podľa § 112 zák.č. 461/2003 Z.z. zrušené napadnuté rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016, a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016, ktoré zmenilo
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016 o doplnenie odôvodnenia, boli vydané v rámci
konania o opravnom prostriedku doručenom odporkyni dňa 13.05.2016. Napriek žiadosti krajského súdu
zo dňa 25.08.2016, aby sa k podaniu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.08.2016 vyjadrila, viac

neuviedla a v doplňujúcom vyjadrení z 30.11.2016 poukázala na opravu podľa § 209 ods. 7 zákona zo
dňa 12.09.2016 v dátume rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 19.05.2016, ktorý nesprávne uviedla v
odôvodnení rozhodnutia z 15.06.2016.

V podaní zo dňa 29.07.2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na písomné podanie odporkyne
zo dňa 23.06.2016, ktoré mu bolo súdom doručené v súlade s ust. § 114 ods. 2 O.s.p.. V podaní
zo dňa 18.08.2016 právny zástupca navrhovateľa reagoval na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa
26.07.2016 a postup odporkyne pri vydávaní rozhodnutí, v podaní zo dňa 18.10.2016 reagoval na
zmenové rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.06.2016 a jeho písomnú opravu v zmysle ust.

§ 209 ods. 7 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V podaní zo dňa 23.11.20016 právny zástupca
navrhovateľa opätovne vyjadril svoj nesúhlas s aplikáciou článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach a krátením starobného dôchodku navrhovateľa, pričom uviedol,
že nakoľko ide o medzinárodný dohovor, nastupuje po podanom procesnom návrhu žalobcu povinnosťpríslušného konečného súdu (proti ktorému rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok),
nechať vyložiť príslušnú prejudiciálnu otázku Európskym súdnym dvorom. Ak medzinárodná zmluva pri
takomto dispozičnom ustanovení zakladá kontradikciu či rozpor v jej aplikácii, nie je zákonne možné, aby

vnútroštátny „konečný" súd rozhodol sám, a tak nerozhodne a preruší konanie. Svojím rozhodnutím k
takému výkladu a rozhodnutiu je príslušný iba Európsky súdny dvor. Navrhol preto všeobecnému súdu,
aby požiadal kompetentný súd (Súdny dvor EÚ) o výklad uvedených práv (nie súlad zákonov s ústavou)
označených v Dohovore (medzinárodná zmluva) ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím
v tomto prípade:

1. či možno termín „výsluhový dôchodok" ako dávku, vyplácanú z osobitného, resp. špeciálneho
systému policajtov, považovať za Dohovorom určené a pomenované rôzne invalidné, starobné alebo
pozostalostné dávky,
2. či možno dispozíciu určenú Dohovorom... za určených podmienok a v určenom rozsahu... považovať
za dostačujúco konkretizovanú, kvantifikovateľnú, uskutočniteľnú, uplatniteľnú a preskúmateľnú iba v
takomto všeobecnom dispozičnom vyjadrení bez adresnej, merateľnej „kvantifikácie", bez vydaného

platného a účinného zákonného vnútroštátneho predpisu. Tvrdí, že len takýto zákon (prípadne
vykonávací predpis) môže určiť „právo" a taxatívne stanoviť „vypočítateľným spôsobom" určené
podmienky a určený rozsah krátenia v prípade súbehu dôchodkových dávok konkrétne určených a
označených Dohovorom.

Odporkyňa sa súdneho pojednávania konaného dňa 06.12.2016 na Krajskom súde v Žiline
nezúčastnila, doručenie predvolania mala riadnym spôsobom vykázané, lehota na prípravu na
pojednávanie bola zachovaná (č. listu 79 súdneho spisu). Vzhľadom na uvedené, nakoľko odporkyňa
nepožiadala o odročenie súdneho pojednávania, ani svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom
neospravedlnila, súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti

odporkyne.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že nie je spokojný so situáciou, kedy sa
rozhoduje o starobných dôchodkoch policajtov. Odporkyňa rozhodovala opakovane, ani raz nerozhodla
spravodlivo. Neštandardne menila rozhodnutia, ktoré v správnom konaní majú mať právne náležitosti.

Poukázal na svoje písomné vyjadrenia, navrhol všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušiť a vec
jej vrátiť na ďalšie konanie, pričom trval na prerušení konania a žiadal, aby sa súd obrátil na Súdny dvor
Európskej únie a požiadal ho o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to špecifikoval v podaní zo
dňa 23.11.2016.

Navrhovateľ na súdnom pojednávaní poukázal na svoje podanie zo dňa 12.07.2015, ktoré adresoval
odporkyni so žiadosťou o prepočet jeho starobného dôchodku, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013. Namietal krátenie jeho starobného dôchodku podľa článku
33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, pričom sa domáhal zrušenia
rozhodnutia odporkyne vydaného dňa 27.08.2013, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok od

30.04.2010 vo výške 101,60 € mesačne, ďalej postupne zvyšovaný, od 01.01.2013 na sumu 188,20 €
mesačne.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k

záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 15.07.2015 bolo odporkyni doručené podanie
navrhovateľazodňa12.07.2015,vktoromžiadaloprepočetstarobnéhodôchodku,ktorýmubolpriznaný
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013. Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd

zistil, že právny zástupca navrhovateľa podal odporkyni žiadosť zo 04.01.2016, v ktorej poukázal na
rozhodnutieodporkyneč.XXXXXXXXXXXzodňa28.07.2013(správnemalobyťuvedené27.08.2013),
ktorým bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov. V tejto žiadosti uviedol, že Sociálna poisťovňa nesprávne
vypočítalasamotnýprvotnýzákladnýnároksociálnejdôchodkovejudalosti(starobnýdôchodok),pretože

postupovala mimo rámec zákonného zmocnenia, §§ 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66 zák.č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení. Tak uvedený, vykonaný a určený výpočet dôchodkovej udalosti „starobný
dôchodok" Sociálnou poisťovňou nie je správny a žiadnymi dispozičnými ustanoveniami zák.č. 461/2003
Z.z. možný ani určený, nakoľko zákon nepripúšťa takýto výpočet. Žiadal preto o prepočítanie dávkystarobnéhodôchodku,nakoľkomázato,žedávkastarobnýdôchodok,vypočítanáSociálnoupoisťovňou
je navrhovateľovi vyplácaná v nižšej sume, ako by mala byť vyplácaná podľa zák.č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V podaní zo dňa 01.02.2016 právny zástupca

navrhovateľa uviedol totožné skutočnosti, žiadal o prepočítanie starobného dôchodku z rovnakých
dôvodov.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím
Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru zo dňa 28.01.2010 č. GR

ZVJS-14848/33-10 priznaný od 02.01.2010 výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 143c
ods. 8 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z."). Pre nárok
a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi podľa potvrdenia GR ZVJS zo dňa 02.05.2013
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 30.09.1976 a doba služby príslušníka
od 14.10.1976 do 31.08.1977a od 15.11.1980 do 31.12.2009. Podľa podkladov na výpočet dávok

výsluhového zabezpečenia vystaveného GR ZVJS Bratislava zo dňa 11.01.2010 služobný pomer
navrhovateľa trval spolu 32 rokov a 12 dní.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30.04.2013, doručenou odporkyni dňa 06.05.2013, požiadal o starobný
dôchodok, ktorý žiadal priznať od 02.01.2010.

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013 bol navrhovateľovi podľa § 65,
§ 112 ods. 1, § 274, § 293z a 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov priznaný od 30.04.2010 starobný dôchodok v sume 101,60 € mesačne, postupne zvyšovaný,
od 01.01.2011 na sumu 103,50 € mesačne, od 01.01.2012 na sumu 107,00 € mesačne a od 01.01.2013

na sumu 118,20 € mesačne. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa poukázala na krátenie jeho
starobného dôchodku v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a
vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Súčasne uviedla, že suma starobného dôchodku
navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je k 30.04.2010

vyššia (98,50 € mesačne) ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v
znení neskorších predpisov (35,90 € mesačne), preto starobný dôchodok navrhovateľovi patrí vo vyššej
sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa následne postupne
zvyšoval, naposledy od 01.01.2013 na sumu 118,20 € mesačne. Navrhovateľ proti tomuto rozhodnutiu
opravný prostriedok nepodal a stalo sa právoplatné.

Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2013 odporkyňa podľa § 66 ods. a § 82
zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi zvýšila starobný
dôchodok od 01.01.2012 na sumu 114,80 € mesačne, ktorý zvýšila od 01.01.2013 podľa § 82 a § 293ce
zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 Opatrenia Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. na sumu 126,00 €. Ani proti tomuto
rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015 odporkyňa podľa § 293di ods. 1 a § 82
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi

starobný dôchodok od 01.01.2015 na sumu 148,40 € mesačne za obdobie dôchodkového poistenia
do 31.12.2014, ktoré navrhovateľ získal počas poberania starobného dôchodku. Ani proti tomuto
rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal a je právoplatné.

Podľa § 186 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon") podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa
týka, čo sa navrhuje, musí byť podpísané a označené dátumom podania.

Podľa § 66 ods. 9 zákona Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods.
3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

Podľa § 66 ods. 3 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na
starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od
1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sumestarobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin
súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas
poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho
roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku.

Podľa § 66 ods. 4 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku
alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho

časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí
tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa
pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie
dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového
poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho

časti.

Ako vyplýva z rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.09.2013, odporkyňa podľa §
66 ods. 3 a § 82 zákona zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2012 na sumu 114,80 €
a od 01.01.2013 ho valorizovala na 126,00 € mesačne. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z

24.03.2015 zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2015 na 148,40 € mesačne. Z obsahu
administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti týmto
rozhodnutiam, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť.

Podľa § 112 ods. 1 zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, ak ktorého dávka alebo jej zvýšenie

patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume,
ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak
sa dodatočne zistí, že sa dávka: a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo
vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nároku na výplatu dávky.

Odporkyňanapadnutýmrozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa19.04.2016podľa§66a§112ods.1a
4zákonazamietlažiadosťnavrhovateľazodňa04.01.2016,podanúprostredníctvomprávnehozástupcu

o prepočítanie sumy starobného dôchodku.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 odporkyňa toto rozhodnutie podľa § 112 zákona
zrušila s odôvodnením, že bolo nesprávne vydané.

Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie.

Je nepochybné, že pred vydaním rozhodnutia z 19.04.2016 sa odporkyňa citovaným zákonným

ustanovením dôsledne neriadila, v dôsledku čoho vydala nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ toto nesprávne
rozhodnutie v priebehu ďalšieho konania zrušila rozhodnutím zo dňa 14.06.2016, iným spôsobom ako
s použitím analógie § 112 postupovať nemohla, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov neobsahuje samostatné ustanovenie o možnosti zrušiť nesprávne vydané
rozhodnutie. I keď s poukazom na povinnosť odporkyne vyplývajúcu z ust. § 195 ods. 1 zákona sa

krajský súd čiastočne stotožnil s námietkami právneho zástupcu navrhovateľa uvedenými v opravnom
prostriedku zo dňa 26.08.2016, súčasne poznamenáva, že tieto priamy vplyv na správnosť skôr
vydaného napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.05.2016, ktoré ho nahradilo a zmenového rozhodnutia
vydaného odporkyňou dňa 15.06.2016 nemajú. Nesprávne vydané rozhodnutie zo dňa 19.04.2016
bolo potrebné zrušiť, keďže odporkyňa dňa 19.05.2016 rozhodla o zvýšení starobného dôchodku

navrhovateľa.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok naposledy zvýšený rozhodnutím odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015, podľa § 293di ods. 1 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnompoistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2015 na sumu 148,40 € mesačne, a to za obdobie
dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku do 31. decembra 2014. K 31.
decembru 2015 sa navrhovateľovi vyplácal starobný dôchodok v sume 148,40 € mesačne. Napadnutým

rozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa19.05.2016odporkyňapodľa§66ods.3a§82zák.č.461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi zvýšila starobný dôchodok od
01.01.2016 na sumu 153,40 €, a to za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania
starobného dôchodku od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, kedy navrhovateľ ďalej pracoval a
získal osobný vymeriavací základ 5 527,44 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9 888,00 € a osobný

mzdový bod navrhovateľ získal vo výške 0,5591. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru
2016 je 10,9930 €. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas
poberania starobného dôchodku navrhovateľom je 3,07309315 € mesačne a je určené ako súčin
jednej polovice osobného mzdového bodu 0,27955 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. Suma
starobného dôchodku 151,50 € po zaokrúhlení je určená súčtom súm 148,40 € a 3,07309315 €. Suma
starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona v súlade s § 1 písm. a/ Opatrenia

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 od 01.01.2016 o 1,90 €
mesačne na sumu 153,40 € mesačne.

K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s krátením priznaného starobného dôchodku
navrhovateľa v súvislosti s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach (č. 128), krajský súd poznamenáva nasledovné:

Odporkyňa právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013 vykonala výpočet
starobného dôchodku navrhovateľa, t.j. 520,20 € (teoretickej sumy starobného dôchodku) tak, že
zhodnotila všetky preukázané doby poistenia, t.j. 39,4684 rokov (teda aj so započítaním doby služby

príslušníka ZVJS). Následne určila sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, a to
vykonaním súčinu teoretickej sumy starobného dôchodku a koeficientu určeného ako podiel doby služby
a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (t.j. všetkých získaných dôb dôchodkového poistenia), ktoré
bolozhodnotenénateoretickúsumustarobnéhodôchodku.Následnekrátilateoretickúsumustarobného

dôchodku o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je
doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, t.j. o 421,76525904 €.
Výsledná suma starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je 98,50 € mesačne.

Odporkyňa v súlade s ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. vykonala výpočet starobného dôchodku

navrhovateľa aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. podľa zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom opätovne použila vyššie uvedenú metodiku výpočtu
teoretickej sumy starobného dôchodku a jeho krátenia. Výslednú sumu starobného dôchodku (35,90
€) porovnala so sumou starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pričom
navrhovateľovi priznala sumu starobného dôchodku pre neho výhodnejšiu, t.j. 98,50 €, ktorú následne

postupne zvyšovala (valorizovala).

Podľa § 21 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok
nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na

výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Podľa § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny

vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a
nebolimpriznanýinvalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodok
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového

poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c/ a obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak
boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhovýdôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného
predpisu.

S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do
31.12.2003,akoajprávnejúpravyúčinnejod01.01.2004nepochybnevyplýva,žezákonodarcazamedzil
dvojitému zhodnoteniu získaných dôb dôchodkového poistenia, nakoľko v opačnom prípade by boli
výsluhoví dôchodcovia neodôvodnene zvýhodnení oproti ostatným dôchodcom, ktorí nezískali obdobie
služby, zhodnotené pre výšku výsluhového dôchodku. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza

záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona
č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou
prípadov podľa § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby
služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

S poukázaním na príslušné ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z. odporkyňa v minulosti zamietala žiadosti
policajtov o starobný dôchodok s odôvodnením, že nespĺňajú podmienku potrebnej doby poistenia pre
vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 tohto zákona.

Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. neupravuje možnosť priznania starobného dôchodku, ak

niejesplnenápodmienkapotrebnejdobypoistenia.Ztohodôvodutiežtentozákonskutočneneobsahuje
pojmy „teoretická výška dôchodku". Nárok policajtov na zhodnotenie aj doby trvania služobného pomeru
policajta na účely výsluhového dôchodku vyplýva len z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý
výkladomzáväznýchprávnychpredpisov(nielenzákonač.461/2003Z.z.)judikovalexistenciunárokuna
starobný dôchodok aj v prípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku

potrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre vznik nároku na starobný dôchodok. Najvyšší
súd SR súčasne právne zdôvodnil aj možnosť krátenia sumy starobných dôchodkov vypočítanej s
prihliadnutím na doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj dôb zhodnotených
pre nárok na výsluhový dôchodok.

Najvyšší súd SR zároveň poukázal na to, že nová právna úprava, obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z.z.,
nemala za cieľ vylúčiť hodnotenie dôb poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vojakov
a policajtov aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a vyžadovať splnenie podmienky 15 rokov
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. aj u poistencov, ktorí boli poistení v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, v ktorom im vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Skonštatoval,

že u poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia v osobitnom systéme
by absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia vo všeobecnom systéme malo za následok horšie
zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia. Preto je potrebné, aby odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola
priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítala

teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom
systéme a keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia charakter dávky v starobe, v súlade s článkom
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 môže krátiť starobný dôchodok navrhovateľa primerane k počtu skončených
rokov doby trvania služby policajta rozhodných pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č.

328/2002 Z.z..

Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok,
ktorý bol priznaná podľa zákona č. 328/2002 Z.z., zaoberal vo viacerých rozhodnutiach a jeho judikatúra
v tejto oblasti je rozsiahla a konštantná.

Otázku povahy výsluhového dôchodku ako dávky v starobe Najvyšší súd SR riešil napríklad v rozsudku
sp.zn. 4So/189/2008 z 29.05.2008. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR uviedol: „Z dôvodovej
správy k zákonu č. 222/2002 Z.z" o zvýšení dôchodkov v roku 2003 o zmene a doplnení niektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie

§ 21 ods. 3 zák.č. 100/1998 Zb. „vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa
§ 124 zák.č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálnehopoistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho
zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorých vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení).

Súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby pomerná výška
výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len
vovšeobecnomsystémesociálnehozabezpečenia.Ztohotedavyplývazáver,žeúmyslomzákonodarcu
bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho

poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky
doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).

Odvolací súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej
len „Dohovor") ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto

Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie
ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu
nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a
to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného
za výsluhový dôchodok)."

Vzhľadom na uvedené krajský súd námietku právneho zástupcu navrhovateľa, že starobný dôchodok
a výsluhový dôchodok nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, ktorou
je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku, nepovažoval za dôvodnú. Je zrejmé, že práve
od okamihu dovŕšenia dôchodkového veku, teda prežitím stanoveného dôchodkového veku nadobudol

výsluhový dôchodok navrhovateľa charakter dávky v starobe, tak ako to má na mysli ustanovenie článku
33 ods. 2 Dohovoru.

Podľa názoru súdu u navrhovateľa v posudzovanom prípade došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v
dvochoddelenýchsystémochdôchodkovéhozabezpečenia(poistenia).Prevýškustarobnéhodôchodku

zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli
súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia
policajtov a vojakov. Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby
poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa článku

33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže
spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku priznaného vo všeobecnom
systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok
a výšku výsluhového dôchodku, ktorý mal k dovŕšeniu dôchodkového veku charakter dávky v starobe
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systému pojem

„starobného dôchodku" neobsahuje. Postup odporkyne navrhovateľa nediskriminuje a nie je ani v
rozpore s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je tiež v rozpore ani s článkom 39 Ústavy SR,
v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených
dôvodov postup odporkyne v súvislosti s krátením starobného dôchodku považuje súd za zákonný.
Okremtohojepotrebnépoukázaťajnaustanovenie§250lods.1O.s.p.,podľaktoréhopodľaustanovení

tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Ako už bolo vyššie
uvedené, navrhovateľ opravný prostriedok proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 27.08.2013 (o priznaní
starobného dôchodku), zo dňa 30.09.2013 a 24.03.2015 (o zvýšení starobného dôchodku) nepodal, v
dôsledku čoho tieto sú právoplatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 23.11.2016,
aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a požiadal Súdny dvor Európskej únieo rozhodnutie o predbežnej otázke v súvislosti s výkladom hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 nepovažoval za opodstatnený.

K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s vydaním zmenového rozhodnutia
odporkyňou krajský súd poznamenáva, že pokiaľ ňou vydané rozhodnutie aj v čase preskúmavacieho
konania, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené, chce pozmeniť alebo doplniť zmenovým rozhodnutím,
túto jej kompetenciu, resp. právomoc žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení č. 461/2003
Z.z. nezakazuje. Znamená to však, že predmetom preskúmavacieho konania pred súdom sa stáva

nielen pôvodné napadnuté rozhodnutie vo veci, ale aj všetky zmenové rozhodnutia týkajúce sa tej istej
veci. Vydanie zmenového rozhodnutia, ktoré sa neskôr stane predmetom preskúmavacieho konania
spolu s pôvodným rozhodnutím v tej istej veci, nemôže byť a nestáva sa skutočnosťou, vyvolávajúcou
nezákonnosť tohto rozhodnutia. V predmetnom konaní (zjednodušene povedané) sa predmetom
súdneho prieskumu stali rozhodnutia odporkyne, ktorými táto podľa § 66 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 1.

januára 2016 na sumu 153,40 € mesačne. Zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa za obdobie
dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku od 1. januára 2015 do 31.
decembra 2015 bolo vykonané správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016, ako aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 19.05.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15.06.2016 potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania
nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania
neprizanáva).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníoddňajehodoručeniaprostredníctvomKrajského
súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.