Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200550
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5016200550.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J.. F. J.X. (právna nástupkyňa po
zomretomJ.J.),bytomG.U.X.XXXX/X,Ž.,protiodporkyni:Sociálnapoisťovňa,ústredie,Ul.29.augusta
č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku J. J., o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. apríla 2016 a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline zo dňa 06. decembra 2016, č. k. 24Sd/135/2016-120, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/135/2016-120 zo 06. decembra 2016 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Krajskýsúdrozsudkomč.k.24Sd/135/2016-120zodňa06.12.2016,potvrdilrozhodnutieodporkyneč.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2016
v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2016 a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 (ďalej len Rozhodnutie I)
odporkyňa podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť pôvodného navrhovateľa J.
J. (ďalej len „navrhovateľ“) zo dňa 04.01.2016, ktorou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal

o prepočítanie starobného dôchodku. V odôvodnení Rozhodnutia I odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi
bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 27.08.2013 od
30.04.2010 v sume 101,60 € mesačne. Ďalej uviedla, že podľa § 66 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.
Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia v
kalendárnom roku len raz. Z dôvodu, že navrhovateľ od 01.11.2011 nezískal žiadny vymeriavací základ,
nie je možné určiť osobný mzdový bod, a preto nebolo možné zvýšiť sumu starobného dôchodku.

Pretože nebolo zistené, že sa navrhovateľovi starobný dôchodok priznal v nižšej sume ako patrí, ani
sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku, odporkyňa žiadosť
navrhovateľa z 04.01.2016 zamietla.

3. Proti Rozhodnutiu I podal navrhovateľ opravný prostriedok zo dňa 13.05.2016, v ktorom namietal, že
odporkyňa nesprávne vypočítala samotný prvotný základný nárok, pretože postupovala mimo zákonný

rámec, keď vypočítala teoretickú výšku starobného dôchodku za celé obdobie sociálneho poistenia
od fyzického veku 15 rokov, od ktorého odpočítala výšku výsluhového dôchodku, vypočítaného a
priznaného z osobitného systému sociálneho dôchodkového poistenia. Právny zástupca navrhovateľa
ďalej rozviedol svoje úvahy o správnom postupe pri výpočte starobného dôchodku a tvrdil, že odporkyňa
nemohla vydať napadnuté rozhodnutie, pretože jej zákon takúto možnosť nedáva. Zásadne namietal
spôsob výpočtu starobného dôchodku, pretože odporuje zákonu a aj Dohovoru č. 128 o invalidných a

pozostalostných dávkach v čl. 33 ods. 2, pretože ho nie je možné použiť ako prameň práva. Namietal aj
poukazovanie odporkyne na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/138/2011 z 22.08.2012, ktorý jepodľa neho nesprávne, klamlivo a účelovo prezentovaný ako zdroj práva. Namietal, že ani tento a ani
žiadny iný z rozsudkov Najvyššieho súdu SR nedefinuje, nekonvaliduje „vymyslený“ koeficient, ktorým
sa dôchodok kráti, pričom nie je zrejmý pôvod, prameň práva použitý na takýto spôsob krátenia. Pôvod

práva na výsluhový dôchodok nie je odvodený od dožitia stanoveného veku života, ale je založený
na princípe výsluhy, t. j. zotrvania v služobnom pomere počas stanoveného počtu rokov určeného
zákonom č. 328/2002 Z. z. z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Nesúhlasil s aplikáciou čl.
33 Dohovoru č. 128 o invalidných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“). Záverom navrhol,
aby súd vrátil vec odporkyni na nové zákonné rozhodnutie.

4. Odporkyňa vydala dňa 19.05.2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „Rozhodnutie II“),
ktorým podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok
od 01. januára 2016. Zvýšenie navrhovateľovi priznala z dôvodu, že suma starobného dôchodku
navrhovateľa sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku
alebo jeho časti. Zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania

tohto dôchodku odporkyňa vyčíslila na 3,07309315 € mesačne ako súčin 1 osobného mzdového bodu
0,27955 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. Sumu starobného dôchodku ďalej od 01. januára
2016 zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny č. 283/2015 Z. z. o 1,90 € mesačne na sumu 153,40 €.

5. Následne odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2016 (ďalej len
„Rozhodnutie III“), ktorým podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. zrušila Rozhodnutie I s odôvodnením,
že bolo nesprávne vydané.

6. Ďalej odporkyňa vydala dňa 15.06.2016 zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len

„Rozhodnutie IV“), ktorým doplnila Rozhodnutie II. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že
navrhovateľovi bol od 02. januára 2010 priznaný výsluhový dôchodok, a preto odporkyňa pri určení
sumy starobného dôchodku postupovala v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 55/2011
uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke
5/2011. Uviedla, že spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku je v súlade s judikatúrou Najvyššieho

súdu SR.

7. Proti Rozhodnutiu III podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 26.08.2016, v ktorom sa domáhal jeho
zrušenia pre nezákonnosť. Uviedol, že zákon nepozná ani zrušenie nesprávneho rozhodnutia tým istým
orgánom, ktorý takéto rozhodnutie aj vydal, ani nepozná zrušenie rozhodnutia, pretože bolo vydané

nesprávne. Domáhal sa zrušenia Rozhodnutia III pre jeho arbitrárnosť a nedostatok prameňa práva.
Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

8. Navrhovateľ zároveň podal odvolanie aj proti Rozhodnutiu IV z dôvodu, že žiadosť o prepočítanie
starobného dôchodku bola podaná pre nesprávny postup pri základnom výpočte prvotnej výšky

priznaného starobného dôchodku, pričom uviedol, že priznať zvýšenie starobného dôchodku nežiadal.
Ďalej namietal krátenie starobného dôchodku podľa § 33 ods. 2 Dohovoru. Domáhal sa zrušenia
Rozhodnutia IV, nakoľko podľa jeho názoru bolo vydané nelegitímne a nelegálne ako druhé poradí, bol
porušený princíp „ne bis in idem“.

9. Odporkyňa navrhla Rozhodnutie II v spojení s Rozhodnutím IV ako vecne správne potvrdiť. Poukázala
na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku č. k. 9So/138/2011 z 22.08.2012 a rozsudku č. k.
10So/133/2014 z 30.09.2015, rozsudku č. k. 1So/34/2014 z 24.02.2015 a rozsudku č. k. 10So/11/2014
z 11.02.2015. Uviedla, že spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľa je v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR. Zároveň poukázala na ust. § 66 ods. 9 a § 66 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.

z. a uviedla spôsob výpočtu zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa na sumu 153,40 € mesačne.
K námietke navrhovateľa ohľadom nesprávne vypočítaného prvotného nároku na starobný dôchodok a
výšku starobného dôchodku odporkyňa uviedla, že tieto boli predmetom rozhodnutia č. XXX XXX XXXX
X z 27.08.2013 o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa. V doplňujúcom vyjadrení odporkyňa
uviedla, že Rozhodnutie III a Rozhodnutie IV boli vydané v rámci konania o opravnom prostriedku

doručenom odporkyni dňa 13.05.2016.

10. Navrhovateľ písomne reagoval na vyjadrenia odporkyne, opätovne vyjadril nesúhlas s aplikáciou
čl. 33 Dohovoru a krátením starobného dôchodku a uviedol, že nakoľko ide o medzinárodný dohovor,nastupuje po podanom procesnom návrhu povinnosť príslušného konečného súdu (proti rozsudku
ktorého nie je prípustný riadny opravný prostriedok), nechať vyložiť príslušnú prejudiciálnu otázku
Európskym súdnym dvorom. Ak medzinárodná zmluva pri takomto dispozičnom ustanovení zakladá

kontradikciu či rozpor v jej aplikácii, nie je zákonne možné, aby vnútroštátny „konečný“ súd rozhodol
sám, a tak nerozhodne a preruší konanie. Navrhol preto všeobecnému súdu, aby požiadal kompetentný
súd (Súdny dvor EÚ) o výklad uvedených práv (nie súlad s ústavou) označených v Dohovore ako o
prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím.

11. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V
odôvodnení rozsudku citoval § 186 ods. 3, § 66 ods. 3, 4 a 9, § 112 ods. 1, 4, § 195 ods. 1 zákona č.
461/2003Z.z..Uviedol,žeodporkyňasaprivydávaníRozhodnutiaIdôsledneuvedenýmiustanoveniami
neriadila, v dôsledku čoho vydala nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ v priebehu ďalšieho konania toto
rozhodnutia zrušila Rozhodnutím III, iným spôsobom ako použitím analógie § 112 zákona č. 461/2003
Z. z. postupovať nemohla, pretože zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje samostatné ustanovenie o

možnosti zrušiť nesprávne vydané rozhodnutie. I keď s poukazom na povinnosť vyplývajúcu z ust. §
195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa krajský súd čiastočne stotožnil s námietkami právneho zástupcu
navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku zo dňa 26.08.2016, súčasne poznamenal, že tieto
priamy vplyv na správnosť skôr vydaného napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.05.2016 (Rozhodnutie
II), ktoré nahradilo napadnuté Rozhodnutie I, a zmenového rozhodnutia vydaného dňa 15.06.1016

(Rozhodnutie IV) nemajú. Skonštatoval, že nesprávne rozhodnutie zo dňa 19.04.2016 (Rozhodnutie
I) bolo potrebné zrušiť, keďže odporkyňa dňa 19.05.2016 rozhodla o zvýšení starobného dôchodku
navrhovateľa.

12. Podľa krajského súdu nebolo sporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok naposledy zvýšený

rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015, podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č.
461/2003 Z. z. od 01. januára 2015 na sumu 148,40 € mesačne, a to za obdobie dôchodkového poistenia
získané počas poberania starobného dôchodku do 31. decembra 2014. Uviedol, že Rozhodnutím II
odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa
od 01. januára 2016 na sumu 153,40 € za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania

starobného dôchodku od 01. januára 2015 do 31. decembra 2015 a zopakoval výpočet zvýšenia
uvedeného v Rozhodnutí II.

13. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa ohľadom krátenia priznaného starobného dôchodku
v súvislosti s čl. 33 ods. 2 Dohovoru krajský súd poznamenal, že odporkyňa právoplatným rozhodnutím

č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2013 vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku (t. j.
520,20€)tak,žezhodnotilavšetkypreukázanédobypoistenia(t.j.39,4684rokov,tedaajsozapočítaním
doby služby príslušníka ZVJS). Následne určila sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku
a koeficientu určeného ako podiel doby služby a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (t. j. všetkých

získaných dôb dôchodkového poistenia), ktoré bolo zhodnotené na teoretickú sumu starobného
dôchodku. Následne krátila teoretickú sumu starobného dôchodku o sumu starobného dôchodku,
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie
výsluhového dôchodku za celé roky, t. j. o sumu 421,76525904 €. Výsledná suma starobného dôchodku
navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 98,50 € mesačne.

14. Odporkyňa v súlade s ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. vykonala výpočet starobného dôchodku
navrhovateľa aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. podľa zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom opätovne použila vyššie uvedenú metodiku výpočtu
teoretickej sumy starobného dôchodku a jeho krátenia. Výslednú sumu starobného dôchodku 35,90

€ porovnala so sumou starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom
navrhovateľovi priznala sumu pre neho výhodnejšiu, t. j. 98,50 €, ktorú následne postupne zvyšovala
(valorizovala).

15. Krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke nároku na starobný dôchodok

v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorá je rozsiahla a konštantná (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4So/189/2008 z 29.05.2008). Podľa názoru krajského súdu u navrhovateľa v
posudzovanom prípade došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch
dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systémusociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre
nárok a výšku výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Pokiaľ
odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému

sociálneho poistenia, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom
systéme a následne takto zistenú výšku skrátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru, postupovala v súlade
so zákonom. Krajský súd tiež uviedol, že navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola
vyplácaná suma starobného dôchodku priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia
aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku,

ktorý mal k dovŕšeniu dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje.

16. Návrh právneho zástupcu navrhovateľa, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/
OSP a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke v súvislosti s výkladom
hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru krajský súd nepovažoval za opodstatnený.

17. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa ohľadom vydania zmenového rozhodnutia, krajský
súd poznamenal, že pokiaľ odporkyňa chce ňou vydané rozhodnutie aj v čase preskúmavacieho
konania, ktoré ešte nebolo právoplatne ukončené, pozmeniť alebo doplniť zmenovým rozhodnutím,
túto kompetenciu, resp. právomoc žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. nezakazuje.

Znamená to však, že predmetom preskúmavacieho konania pred súdom sa stáva nielen pôvodné
napadnuté rozhodnutie vo veci, ale aj všetky zmenové rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci. Vydanie
zmenovéhorozhodnutia,ktorésaneskôrstanepredmetompreskúmavaciehokonaniaspoluspôvodným
rozhodnutím v tej istej veci, nemôže byť a nestáva sa skutočnosťou vyvolávajúcou nezákonnosť
tohto rozhodnutia. V predmetnom konaní (zjednodušene povedané) sa predmetom súdneho prieskumu

stali rozhodnutia odporkyne, ktorými podľa § 66 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. odporkyňa zvýšila
navrhovateľovi starobný dôchodok od 01. januára 2016 na sumu 153,40 € mesačne. Záverom krajský
súd konštatoval, že zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa za obdobie dôchodkového poistenia
získané počas poberania starobného dôchodku od 01. januára 2015 do 31. decembra 2015 bolo
vykonané správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. Krajský súd preto

Rozhodnutie III, ako aj Rozhodnutie II v spojení so zmenovým Rozhodnutím IV potvrdil podľa § 250q
ods. 3 OSP ako vecne správne.

18. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. V rozsiahlom podaní
namietal, že krajský súd sa žiadnym ani len minimálnym spôsobom nevysporiadal s predloženými

dôkazmi, nevzal ich do úvahy a zároveň nevykonal prejudiciálnu otázku, pričom do žalovanej veci
vsúva úplne iné právne skutočnosti. Potvrdenie rozhodnutí odporkyne vníma ako porušenie právnej
istoty a princípu právneho štátu a porušenie zásady ne bis in idem. Namietal nedostatočnosť zisteného
skutkového stavu veci potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň mal za to, že krajský
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie krajského súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, kde na základe predložených a nevykonaných dôkazov súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň sa domáhal posúdenia nevykonaných dôkazov,
posúdenia procesných pochybení, posúdenia predložených dôkazov na základe, ktorých prvostupňový
súd vykonanými dôkazmi dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň posúdenia skutočností,

na základe ktorých krajský súd arbitrárnym rozhodnutím vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zároveň zrušenia rozsudku krajského súdu.

19. Navrhovateľ namietal procesný postup odporkyne, ktorým vydala tri rôzne rozhodnutia v tej istej veci
a žiadal predložiť základný prameň práva. Uviedol, že zákon neumožňuje odporkyni zrušiť svoje vlastné

rozhodnutie, pričom toto je možné iba súdom podľa ustanovení OSP. Ďalej namietal aj postup krajského
súdu, resp. opomenutie práva navrhovateľa vyjadriť sa, či súhlasí alebo nesúhlasí s pojednávaním bez
prítomnosti odporkyne, krajským súdom. Namietal, že krajský súd nemal prečo vťahovať do konania aj
predchádzajúce rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku, proti ktorým navrhovateľ nepodal opravný
prostriedok.

20. Ďalej namietal výpočet starobného dôchodku v rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
27.08.2013 a žiadal označiť prameň práva, ktorý odporkyňa pre takýto výpočet použila. V tomto prípade
je podľa neho povinne započítateľné obdobie dôchodkového poistenia výkonu služby policajta, ktorébolo získané do 31.12.2003, pretože zákon ustanovuje výluku iba pre prípad: „ak boli zhodnotené na
nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký
dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného prepisu“. Názor

uvedený v rozsudku krajského súdu o možnosti krátiť starobný dôchodok navrhovateľa primerane k
počtu skončených rokov doby trvania služby považoval za absolútnu degradáciu práva priznať starobný
dôchodok aj za roky odpracované v služobnom pomere policajta. Uviedol, že dispozícia, ktorú mala určiť
vnútroštátna zákonodarná moc vnútroštátnym zákonným predpisom, v ktorom by boli jasne a zreteľne
určené podmienky a rozsah krátenia, do dnešného nebola určená. Záverom uviedol, že celý rozsudok

krajského súdu je nevykonateľný a zmätočný pretože krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že
rozhodnutie odporkyne potvrdzuje podľa § 250 q ods. 2 OSP ako vecne správne, pričom odsek 2 § 250q
sa týka azylu a doplnkovej ochrany.

21. Právny zástupca navrhovateľa v závere podaného odvolania opätovne prezentoval svoj výklad
ustanovení Dohovoru. Rozsiahlo rozobral povinnosť súdu predložiť prejudiciálnu otázku Európskemu

súdnemu dvoru a s tým súvisiacu judikatúru a navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie, až do
rozhodnutia ústavného súdu (Európskeho súdneho dvora) a na základe vykonaného vyjadrenia
ústavného súdu (Európskeho súdneho dvora) rozhodol v tejto konkrétnej veci.

22. Podaním zo dňa 23.01.2017 právny zástupca navrhovateľa doplnil odvolanie proti rozsudku

krajského súdu, kde zopakoval argumenty uvedené v pôvodnom odvolaní. Opätovne namietal, že
krajský súd vsúva do konania iné právne skutočnosti a nesúhlasil s tým, aby súd nahrádzal dokazovanie
a vykonával tvrdenie odporkyne, ktoré táto doposiaľ neuplatnila, nenamietala.

23. V stručnom vyjadrení zo dňa 30.01.2017 odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody

uvádzané navrhovateľom v odvolaní nepovažuje za opodstatnené a trvala na vecnej správnosti
Rozhodnutia II v spojení s Rozhodnutím IV. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdil.

24. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade
s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

25.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2OSP)preskúmalrozsudokkrajského

súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
krajského súdu je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. a/ a h/ OSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie odporkyne z 14.06.2016 (Rozhodnutie III)
a rozhodnutie z 15.06.2016 (Rozhodnutie IV) boli doručené navrhovateľovi 08.07.2016 (resp. oprava

Rozhodnutia IV z 12.09.2016 bola doručená 16.09.2016), teda už za účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok. V tejto súvislosti krajský súd opomenul skutočnosť, že v zmysle ust. § 215 ods.
4zákonač461/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.07.2016opodanomodvolaníprotirozhodnutiuústredia
rozhoduje generálny riaditeľ odporkyne. Z uvedeného dôvodu je na rozhodnutie o opravnom prostriedku
proti Rozhodnutiu III a Rozhodnutiu IV príslušný generálny riaditeľ odporkyne a nie krajský súd. Bez

právoplatného rozhodnutia o odvolaniach voči Rozhodnutiu III a Rozhodnutiu IV nie je možné posúdiť
opravný prostriedok podaný navrhovateľom v tomto konaní. Krajský súd bol preto povinný odvolanie
voči Rozhodnutiu III a Rozhodnutiu IV postúpiť na odvolacie konanie generálnemu riaditeľovi odporkyne
a konanie prerušiť až do jeho právoplatného rozhodnutia.

27. Odvolací súd v súvislosti s výpočtom starobného dôchodku navrhovateľa, ktorý zároveň bol
poberateľom výsluhového dôchodku, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
9So/211/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom uviedol: „Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č.
328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu služby potrebnú pre vznik nároku na výsluhový
dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob

určenia sumy výsluhového dôchodku. Pre nárok na výsluhový dôchodok je v zmysle zákona č. 328/2002
Z. z. možné hodnotiť iba doby služby a doby, hodnotiteľné ako doby služby (základná vojenská služba).
Nie je preto správne tvrdenie odporkyne, že doby poistenia (zamestnania) mimo osobitného systému
sociálneho zabezpečenia nie je možné hodnotiť z dôvodu, že bolo zohľadnené pre výpočet výsluhovéhodôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z. z.“ V súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o prepočet
základného nároku na starobný dôchodok, je povinnosťou druhostupňového správneho orgánu skúmať,
či krátenie starobného dôchodku vykonala odporkyňa v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu

a iba v prípustnej výške a či takýto záver aj náležite odôvodnila.

28. Na účely priznania starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je
odporkyňapripostupepodľačl.33ods.2Dohovoruč.128povinnákrátiťtzv.teoretickúsumustarobného
dôchodku koeficientom, ktorý zodpovedá pomeru doby služby rozhodnej pre nárok na výsluhový

dôchodok (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu 9So/45/2017).

29. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie „až do rozhodnutia
ústavného súdu (európskeho súdneho dvora)“, pričom sa obsiahlo venoval povinnosti súdu, proti
rozsudku ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, predložiť prejudiciálnu otázku na rozhodnutie
Súdnemu dvoru Európskej únie, odvolací súd konštatuje, že požiadavka navrhovateľa na predloženie

prejudiciálnej otázky je neopodstatnená a nie je možné jej vyhovieť.

V danom prípade nie je dôvod na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/, keďže predmetom sporu je
aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru (právna otázka), ktorá bola opakovane riešená v rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V prípade výkladu znenia Dohovoru, o ktorý žiada právny

zástupca navrhovateľa, nejde ani o nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou.

Rovnako v tomto prípade nie je odvolací súd oprávnený predložiť prejudiciálnu otázku ani Súdnemu
dvoru Európskej únie. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ odkazuje na pôvodný čl. 234 Zmluvy o

fungovaní Európskych spoločenstiev, v súčasnosti čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa
ktorého Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej
únie. Podľa čl. 1 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa slovom „zmluvy“ označujú Zmluva o
fungovaní Európskej únie a Zmluva o Európskej únii.

Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) prijatý generálnou konferenciou
Medzinárodnej organizácie práce nie je zmluvou v zmysle čl. 267 písm. a/ Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, na výklad ktorej by bol oprávnený Súdny dvor Európskej únie. Zároveň Dohovor nie je ani aktom
inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Európskej únie, a preto oprávnenie Súdneho dvora Európskej

únie nie je možné vyvodiť ani z písm. b/ čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dohovor bol prijatý
generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie práce (International Labour Organization), ktorá je
špecializovanou agentúrou Organizácie spojených národov.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní krajský súd postúpi odvolania podané proti rozhodnutiu z 14.06.2016 (Rozhodnutie
III) a z 15.06.2016 (Rozhodnutie IV) generálnemu riaditeľovi odporkyne a konanie o opravnom
prostriedku voči rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X z 19.04.2016 preruší až do rozhodnutia o odvolaniach

voči rozhodnutiu z 14.06.2016 (Rozhodnutie III) a z 15.06.2016 (Rozhodnutia IV). Následne s
prihliadnutím na výsledok týchto odvolacích konaní vo veci opäť rozhodne. Zároveň rozhodne aj o
trovách konania vrátane trov odvolacieho konania.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.