Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205265
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116205265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX,
zastúpenej Mgr. I. V. E., advokátkou so sídlom V., P. 3, proti žalovanému V. J., a.s., so sídlom L., R. D.
č. 7, A.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. C. R., advokátom so sídlom L., X. XX, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
02.mája 2019, č. k. 18C/66/2016-34 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. a IV. z r u š u j e a konanie v tejto časti
z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti V. z m e ň u j e tak, že žiadnej zo stráne
n e p r i z n á v anárok na náhradu trov prvoinštančného konania

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.05.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom II. určil, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu zo dňa

13.05.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Výrokom III. určil, že rozhodcovská
zmluva zo dňa 13.05.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Výrokom IV. určil,
že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere:
"Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výrokom V.
žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 13.05.2014 uzavretej so žalovaným je bezúročný a
bez poplatkov, určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 13.05.2014, určenia
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13.05.2014 a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v
bode 3 Obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere: "Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je veriteľ oprávnený

požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny." Je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný
skutkový stav: Žalobkyňa dňa 13.05.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č.XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v celkovej výške 450 eur.Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 20 % z istiny, servisný poplatok vo výške 18 % z istiny. RPMN
predstavovala 67,70 %. Celková čiastka na úhradu predstavovala sumu 621 eur, z toho istina 450 eur,
úrok 95 eur, servisný poplatok 81 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 13 mesačných

splátkach, pričom výška prvých troch splátok bola dojednaná v sume 2,25 eur a výška zvyšných 10
splátok v sume 61,43 eur (istina vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55 % a servisný poplatok vo
výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy
a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN
bola určená vo výške 46,30 %. Zmluvou o poskytnutí domáceho servisu zo dňa 13.05.2014 sa žalovaný

zaviazal poskytnúť žalobkyni konzultačné a nadštandardné služby spočívajúce v starostlivosti o klienta
pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.05.2014. žalobkyňa sa za
tieto služby zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 184,28 eur, a to v 3 splátkach po 61,43
eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 5
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy; § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy; § 470 ods. 2 prvá veta
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná. Súd uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by
sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom

ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo
splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný
vtedy,akjetuaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,ktorýjeohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V danom
prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, nakoľko len takýmto určením sa odstráni stav právnej neistoty spočívajúci v tom, či úver, ktorý
žalovaný poskytol žalobkyni je žalobkyňa povinná naďalej splácať, príp. či tento už celkom splatila a
či je žalobkyňa viazaná aj inými zmluvami, ktoré spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrela
so žalovaným a z ktorých by bola povinná žalovanému poskytovať plnenie. Po preskúmaní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko

ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto
bola už vopred pripravená, predtlačená. Predmetná zmluva bola síce uzavretá v predpísanej forme,
avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti, keď sa v zmluve uvádza, že termín konečnej splatnosti je 370. deň od
uzavretia zmluvy, a termínoch jednotlivých splátok, keď za v zmluve uvádza, že prvá splátka, že splatná

10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti a termínov splatnosti jednotlivých splátok však
súd nepovažuje za súladné zo zákonom. Hlavný význam predmetného ustanovenia totiž spočíva v
tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch a ako dlho je povinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia termínov

splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko -
logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú termíny splátok a konečnú
splatnosť úveru predstavovať. S poukazom na uvedené preto konštatoval, že zmluva neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti, čo v kontexte s § 11 ods. 1 písm. b) zákona spôsobuje, že úver

poskytnutý na základe takejto neperfektnej zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t. j.
žalovaný nemá nárok na žiadne úroky a poplatky a žalobkyňa je povinná vrátiť len sumu poskytnutého
úveru (istiny). Preto súd vo výroku I. určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, túto
súdpovažovalzaúčelovúvsnaheobísťnajvyššiupovolenúhranicuúrokovasankciíscieľomobchádzať

zákon a za nekalú obchodnú praktiku, ktorou žalovaný zakrýval vysoké náklady dlžníka pod prísľubom
rôznych výhod, ktoré by inak bol povinný aj tak poskytovať zo zákona. Už len samotná skutočnosť, že
žalovaný vyňal jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy a označil ich ako samostatné zmluvy za
účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, vykazuje znaky konania rozporného s dobrými
mravmi. S poukazom na uvedené súd určil, že zmluva o poskytovaní domáceho servisu je neplatná

pre rozpor s dobrými mravmi. Ďalej súd uviedol, že rozhodcovská zmluva zo dňa 13.05.2014 nebola so
žalobkyňou individuálne dojednaná. Spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu o úvere ani obsah
rozhodcovskej zmluvy. Zo zmluvy síce vyplýva, že spory je možné riešiť buď cestou rozhodcovského
súdu alebo prostredníctvom všeobecných súdov SR. Možnosť takejto voľby pre spotrebiteľa je však leniluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť
aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. O doložku, ktorá

vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto
doložkyzačalorozhodcovskékonanienanávrhdodávateľa,spotrebiteľbybolnútenýnezvratnepodrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Na základe uvedených dôvodov súd konštatoval, že rozhodcovská
zmluva zo dňa 13.05.2014 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka, absolútne neplatná. Súd prvej inštancie ďalej zastával názor, že zmluvná
pokuta, keďže je obsiahnutá v obchodných podmienkach, nebola stranami individuálne dojednaná a
zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
Žalovaný pri určovaní výšky zmluvnej pokuty nezohľadnil ani pomer vzájomných plnení zmluvných strán
navzájom a ich práv a povinností voči sebe (nepomer výšky nesplnenej povinnosti a zmluvnej pokuty a
nezohľadnenie časovej súvislosti, t. j. v akom čase doby trvania zmluvného vzťahu spotrebiteľ porušil

svoje zmluvné povinnosti). Vzhľadom k tomu súd určil, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná.
V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti I., IV. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom na základe návrhu žalovaného v konaní
vedenom pod sp. zn. 8C/61/2016 tak, že zaviazal žalobcu (v konaní 8C/61/2016 žalovaného) uhradiť
žalovanému (v konaní 8C/61/2016 žalobcovi) sumu vo výške 350,78,- eur spolu s úrokom z omeškania
5,05% ročne od 22.3.2015 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 83,41,- eur a ostatné

trovy konania vo výške 21,- eur. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 18.07.2017, teda pred vydaním v rozsudku v právnej veci sp. zn. 18C/66/2016. Ak súd právoplatne
o veci rozhodol, nemôže o nej znova konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka rozsúdenej veci (exceptio
rei iudiacatae). Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej
existencie v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy,

ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku
uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy,
ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení,
a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania.
Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na
rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo 280/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave v konaní sp. zn.
24Co/324/2015. Mal za to, že ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto
rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe. S poukazom na uvedené

skutočnosti, žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
konanievovzťahukpožadovanýmnárokomžalobcuzoZmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX
zo dňa 13.5.2014 zastaví.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. IV. je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) zrušiť
a konanie zastaviť a v napadnutej výrokovej časti V. podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov.

5.OdvolanímbolnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovýrokovejčastiI.,IV.aV.Vovýrokovejčasti

II. a III., ktorými súd prvej inštancie určil, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu zo dňa 13.05.2014 a
rozhodcovská zmluva zo dňa 13.05.2014 sú neplatné, odvolaním napadnuté neboli, rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací súd v tejto časti nepreskúmaval.6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada
súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné
podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného
sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP),
neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl.

CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom(procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP,
zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP...),povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.

10. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých
strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom

na § 230 CSP zastaví.

11. V predmetnom konaní sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 13.05.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“)
uzavretej so žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa domáhala aj určenia neplatnosti zmluvy

o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 13.05.2014, určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa
13.05.2014 a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3 Obchodných podmienok zmluvy úvere
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

12. Z obsahu pripojeného spisu v konaní vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 18C/61/2016

vyplýva, že v tomto konaní sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal vydania platobného rozkazu,
ktorým by súd zaviazal žalobkyňu v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/61/2016 žalovanú zaplatenia
sumy 350,78 eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok odôvodňoval rovnako z vyššie uvedenej zmluvy
o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 13.05.2014, kde suma 350,78 eur bola
žalovaným (v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/61/2016 žalobcom) vypočítaná ako rozdiel medzi

poskytnutým úverom s odplatou v celkovej sume 621,- eur a čiastkou vo výške 270,22 eur, ktorá
bola uhradená žalobkyňou (v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/61/2016 žalovanou) a príslušenstva
tvoriaceho zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 350,78 eur od 22.03.2015 do
zaplatenia a nákladov konania vo výške súdneho poplatku. Súd prvej inštancie v tomto konaní (sp.
zn. 18C/61/2016) platobným rozkazom č. k. 18C/61/2016-25 zo dňa 27.04.2017 žalobkyňu (v konaní

vedenom pod sp. zn. 18C/61/2016 žalovanú) zaviazal zaplatiť žalovanému sumu vo výške 350,78,- eur
spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 22.03.2015 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia
vo výške 83,41,- eur a ostatné trovy konania vo výške 21,- eur. Uvedený platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.07.2017.

13. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo
alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu
k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už
bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/100/01publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003).

14. Vo vzťahu k odvolacím súdom preskúmavanej časti v rozsahu napadnutej výrokovej časti I. a
výrokovej časti IV. (keďže odvolací súd nepreskúmaval výroky II., III. ako je uvedené vyššie) je potrebné
uviesť, že v tejto časti, ktorá je predmetom odvolacieho prieskumu sa žalobkyňa domáhala určenia,

že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov (výrok
I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) a určenia že zmluvná podmienka uvedená v bode 3
Obchodných podmienok zmluvy úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok IV. napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie). Pre takéto určenie ako sa domáhala žalobkyňa predstavuje skôrprávoplatné rozhodnutie o žalobe naplnenie za zachovania totožnosti skutku a strán konania prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie skôr v konaní vedenom
podsp.zn.18C/61/2016rozhodoložalobenaplnenienapodkladetejistejspotrebiteľskejzmluvyoúvere

platobným rozkazom, pričom v zmysle § 299 ods. 2 CSP, súd posúdil aj to, či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky, keďže v opačnom prípade, by nebolo možné platobný rozkaz vydať. Proti
platobnému rozkazu nebol podaný odpor a tento nadobudol právoplatnosť. Keďže prekážka právoplatne
rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, t. j. v napadnutej výrokovej časti I. a IV. podľa § 389 ods. 1

písm. a) CSP zrušiť a podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP konanie zastaviť.

15. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I.,
IV. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a konanie zastavil.

16. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. o náhrade trov prvoinštančného konania je potrebné uviesť,

že žalobkyňa bola úspešná čo do výroku II. a výroku III.. Vo výrokoch I. a IV. v ktorých bolo konanie
zastavené je potrebné pričítať zavinenie za zastavenie konania žalobkyni (§256 ods. 1 CSP) , keďže
táto podala žalobu za stavu, kedy bolo už v inom konaní súdom prvej inštancie právoplatne rozhodnuté
platobným rozkazom, a preto žalobkyňa bola v tejto časti neúspešná. Odvolací súd preto v zmysle §
255 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti V. podľa § 388 CPS zmenil

tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V rozsahu odvolacieho konania bol plne úspešný žalovaný. Odvolací súd preto
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).