Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/241/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105211083
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8105211083.54

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcov: 1.) L. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v T., D.. G. H. X, 2.) T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Č., D.. W. XX, 3.) T.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Č. G., W. X - G., D.. X. XXX, 4.) I. Ď., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. O., X. X, 5.) H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Č. G., Č. O., D.. K. XX, 6.) Y. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v Č., D.. W. XX a 7.) Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č., D.. W. XX, všetci právne zastúpení

JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom, v Prešove, ul. Hlavná 19, proti žalovaným: 1./ DOMA,
a.s., IČO: 36 486 001, so sídlom v Prešove, ul. Petrovanská 34, právne zastúpeným JUDr. Milanom
Sedlákom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Kukučínova 19, 2.) T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
W.H., D.. Š. XXX, právne zastúpeným JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove,
ul. Konštantínova 3, 3.) Sweety, s.r.o., IČO: 36 447 684, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 57, právne
zastúpeného JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Kukučínova 19, 4.) DELTA
trade ZH s.r.o., IČO: 36 794 091, so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka 46, právne zastúpeného

SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, ul. Šoltésovej 14, 5.) FROST
a.s. Prešov, IČO: 36 472 476, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 57, právne zastúpeného JUDr. Milanom
Sedlákom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Kukučínova 19 a 6.) WERA, s.r.o. Prešov, IČO: 36 450
481, so sídlom v Prešove, ul. 17. novembra 160, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že navrhovatelia v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a právna
predchodkyňa navrhovateľov v 6. a 7. rade, H. G., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W. XX,

XXXXXČ.Q.,bolakudňusmrtipodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostíatonovovytvorenýchparciel:
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1632 m2
KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2

KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 681 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 751 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 276 m2

nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 22.05.2012,
overený Správou katastra L. dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L. a
novovytvorených parciel:
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1442 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1753 m2

KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 689 m2KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2

KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 854 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2
nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 28.05.2012,
overený Správou katastra L. dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L., a to:
navrhovateľ v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8

navrhovateľka v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/32
navrhovateľ v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/64
navrhovateľka v 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32
navrhovateľ v 5. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/64
právna predchodkyňa žalobcov v 6. a 7. rade H. G., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W. XX,
XXX XX Č., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia L. T., T. T., H. Y. H. T. T. podali na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a to parciel č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX H. XXX

zapísaných na LV č. XXX kat. úz. V.. Počas konania zomrela navrhovateľka v 3. rade H. Y., ako jej
dedičia vstúpili do konania Y. Y., T. Ž., H. T., I. Y..

Súd uznesením zo dňa 19.1.2009 pripustil, aby do konania vstúpili navrhovatelia v 8., 9. a 10. rade - I.
Ď., H. G.Á. H. H. T.. Pôvodní navrhovatelia žalovali odporcu v 1. rade DOMU, s.r.o.. Následne súd na

návrh navrhovateľov pripustil, aby do konania vstúpil ako odporca v 2. rade T. T. a uznesením zo dňa
19.1.2009 rozhodol súd o pripustení odporcu v 3. rade CEDC Investment, a.s..

Právny zástupca navrhovateľov v 1. až 3. rade zobral svojim podaním zo dňa 22.9.2008 späť návrh
voči navrhovateľom Y. Y.W., T. Ž., H. T. H. I. Y.. Týchto účastníkov však právny zástupca JUDr. Lukáč

nezastupoval, preto súd jeho späťvzatie nebral do úvahy. Dňa 12.2.2008 podal späťvzatie zo strany
navrhovateľa v 6. rade I. Y. JUDr. Jozef Bujňák, avšak sám JUDr. Jozef Bujňák oznámil 17.10.2008,
že nezastupuje navrhovateľov, medzi nimi ani I. Y., o čom JUDr. Bujňák urobil oznámenie o ukončení
zastupovania u všetkých účastníkov už 21.9.2007.

Okresný súd svojim rozsudkom zo dňa 4.2.2009 návrh navrhovateľov zamietol.

Krajský súd svojim uznesením zo dňa 22.4.2010 zrušil rozsudok a vrátil veci súdu prvého stupňa na
ďalšiekonanie.Dôvodomzrušeniabolaprocesno-právnaotázka,keďženavrhovateľkav9.radezomrela
pred vyhlásením rozsudku XX.X.XXXX.

Následne prebehla zmena účastníkov konania s tým, že súd zastavil konanie voči odporcovi v 3. rade
uznesením, pripustil, aby do konania vstúpil odporca v 4. rade T. Z. a nepripustil zmenu návrhu, to všetko
svojimi uzneseniami zo dňa 13.6.2012 (čl.540 - 542). Súd svojim uznesením zo dňa 6.8.2012 pripustil
zmenužalobnéhonávrhu.Následnesúdsvojimuznesenímzodňa8.8.2012zamietolnávrhžalovanýchv

1. až 3. rade na prerušenie konania. Následne súd svojim uznesením zo dňa 21.9.2012 zrušil predmetné
uznesenia. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 19.11.2012 zmenil zamietavé uznesenie Okresného
súdu zo dňa 6.8.2012 o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým zakázal odporcom nakladať v
rozsahu zriaďovania záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Zároveň
potvrdil uznesenia na čl. 591 a 614.

Na základe uznesenia zo dňa 6.8.2012 sa navrhovatelia v 1. až 7. rade domáhali, aby súd určil,
že žalobcovia v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a právna predchodkyňa
žalobcov v 6. a 7. rade, H. G., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W. XX, XXX XX Č., bola ku
dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a to novovytvorených parciel:

KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2

KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1632 m2
KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2
KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2

KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 681 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 751 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 276 m2
nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 22.05.2012,
overený Správou katastra L. dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L. a
novovytvorených parciel:

KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1442 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1753 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 689 m2

KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 854 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2

nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 28.05.2012,
overený Správou katastra L. dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L., a to:
žalobca v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8
žalobca v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/32
žalobca v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/64

žalobca v 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32
žalobca v 5. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/64
právna predchodkyňa žalobcov v 6. a 7. rade H. G.Á., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W.
XX, XXX XX Č., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, oboznámením s
rozsudkami tunajšieho súdu XXC/X/XXXX, XXC/XXX/XXXX, geometrickým plánom R.-XXX/XXXX, ako
aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia sa domáhali, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na parcelách
č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX H. XXX, zapísaných na LV č. XXX kat.
úz. V., ktoré podľa predloženej grafickej identifikácie tvoria parcelu KN - E č. XXX/X a časť parcely KN
- E č. XXX/X, ktoré boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. V. podľa veľkosti svojich podielov. Svoj nárok

odôvodňovali tým, že sú dedičmi po nebohom Y. T. a jeho žene H..

Vkonanínebolvypočutýžiadnyznavrhovateľov,keďžesanapojednávanienikdynedostavili,vypovedali
iba ich právny zástupcovia.

Zástupca odporcu v 1. rade poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti ako spoločnosť DOMA, s.r.o.
kupovali od Hydiny Prešov SVZ, a.s. a tá predtým od štátneho podniku. Uviedol, že celá genéza
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je doložená v spisoch. Od roku 1964 sa na predmetných
nehnuteľnostiach začal stavať závod Hydiny a od vtedy je riadne oplotený a od roku 1964 tam nemali
prístup pôvodní vlastníci. Takže nie je možné, aby predmetné nehnuteľnosti vydržali. Tieto nároky si

mohli uplatniť v reštitučnom konaní, avšak to neurobili a považoval túto žalobu ako objednávku inej
osoby a neopodstatnenú.Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v roku 1964, kedy bol vybudovaný závod, alebo boli
postavené nehnuteľnosti, tak boli tieto nehnuteľnosti v majetku Východoslovenských hydinárskych
závodov, š.p.. V roku 1992 bol tento štátny podnik rozdelený na dve časti. Tieto majetky prešli do

Hydinárskeho štátneho majetku Prešov. V roku 1994 boli delimitované na 5 závodov a jedným z týchto
závodov bola Hydina Prešov, š.p.. Rozhodnutím pozemkového úradu boli tieto nehnuteľnosti prevedené
na Hydinu, š.p. Bolo to v máji 1995. Následne Hydina Prešov odpredala tento majetok v roku 1998
Omnia Domotechnika, ktorá ho vložila do Hydiny Prešov a v roku 2003 tieto nehnuteľnosti odkúpila
DOMA, s.r.o., ktorá je právnym predchodcom DOMA, a.s.. V rokoch 2006 až 2011 došlo k čiastočnému

odpredaju týchto pozemkov. O súdnych sporoch k týmto nehnuteľnostiam sa odporca dozvedel až v
druhej polovici roku 2005. Bolo to po odpredaji časti nehnuteľnosti pánovi T., lebo v tom čase, keď ich
predávali, tak o žiadnych problémoch nevedeli.

Bol vypočutý svedok R., ktorý vypovedal aj ako svedok v konaní XXC/XXX/XXXX. Aj on si podal pred
štyrmi rokmi žalobu o určenie vlastníckeho práva na nejaké nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v areáli,

kde sa nachádzajú pozemky, predmetom ktorých je tento spor. Pamätá si to, pretože jeho rodičia tam
mali pozemky, že tam chodil ako 12 - 14 ročný obrábať na tieto pozemky. Vie o tom, že pozemky mali
aj T. aj U., pretože si to pamätá. V tom čase oni nemali také veci, ako mal jeho otec, napríklad kone,
obrábacie stroje, takže im chodili pomáhať na tú parcelu. T. boli poľnohospodári. Predtým, aby im boli
pozemky pridelené, tak pán T. bol správcom pozemku W..

Odporcovia v 1., 3. až v 5. rade poukazovali, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola prídelová
listina, avšak zo strany navrhovateľov bol predložený iba výmer č. XXXX/XXXX zo dňa 7.4.1948, ktorý
navrhovatelia vydávajú za prídelovú listinu. Prídelová listina však bola listinou, dokladom, že prídelca
splnil všetky podmienky prídelu. Ďalej odporcovia poukazovali na to, že navrhovatelia argumentujú tým,

že nemohli právni predchodcovia prevádzať v rámci privatizácie majetok, pretože na to nebol oprávnený,
keďže podľa nich nemohol previesť viac práv, ako mal. V tomto prípade však poukazovali odporcovia
na stanovisko súdov v iných konaniach, že nemôže v prípade týchto zmlúv ísť o neplatné úkony.
Privatizácia majetku Hydina Prešov, š.p. bola vykonaná po splnení zákonom stanovených podmienok
a majetok štátu bol prevádzaný v rade úkonov postupne na odporcu v 1. rade v roku 2003, ktorý ho

nadobudol bez vedomosti o akýchkoľvek nárokov navrhovateľov a riadne zaň zaplatil kúpnu cenu.
Odporcovia však spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľov, pretože listina, ktorú predložili, nie je
hodnoverným dôkazom na osvedčenie vlastníckeho práva. Podľa odporcov sa súd musí vyporiadať s
tým, prečo právny predchodcovia navrhovateľov nedisponovali prídelovou listinou, ktorá by zahŕňala
parcelu č. XXX/X H. XXX/X a tieto parcely neboli uvedené v konečnom prídelovom pláne. V konečnom

prídelovom pláne, ktorý bol schválený v roku 1953, uvedené parcely chýbajú, uvedené sú len mpč.
XXXX, dom a dvor 0,05575 ha H. XX/bpol.stav.sýpka o výmere 0,0105 ha a na tieto bola aj vydaná
prídelová listina XX.X.XXXX a vlastníctvo bolo vyznačené v evidencii nehnuteľnosti. Vlastníctvo sa
totiž nadobúdalo v tom čase vkladom do katastra a vkladu schopnou listinou bola len prídelová listina.
Výmer, od ktorého navrhovatelia odvádzajú svoje vlastnícke právo, bol len dokladom o realizácii prídelu

a slúžil na vykonanie poznámky pre evidenčné účely. Nebol však listinou osvedčujúceho bez ďalšieho
vlastníctvo. Odporcovia majú za to, že súd sa musí zaoberať aj charakterom tohto výmeru zo dňa
X.X.XXXX, či spĺňa náležitosti verejnej listiny, nakoľko v ňom chýba okrúhla pečiatka.

Odporcovia ďalej poukazovali na to, že sa súd musí vysporiadať aj s konfiškáciou majetku A. W., ktorý

bol ešte v roku 1958 ako vlastník zapísaný a poukazovali na prebiehajúce konanie na krajskom súde.
Odporcovia ďalej poukazovali na to, že v konaní musí byť naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vlastníckeho práva. Určovacia žaloba však podľa odporcov v tomto prípade nie je nástrojom
prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane navrhovateľa, ale k jej narušeniu na strane
terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách

jeho bezprostredného aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj
vykonávaných vlastníckych vzťahov a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na
to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého.

Právny zástupca navrhovateľov poukázal na to, že na Krajskom súde v L. je vedené reštitučné konanie

pôvodného vlastníka W.. Čo sa týka pôvodného vlastníka W., tvrdenie odporcov je irelevantné, pretože
aj keby bol pôvodný vlastník v uplatnenom reštitučnom nároku úspešný, zastavané pozemky by sa mu
nevydali a bola by mu poskytnutá iba náhrada na tieto pozemky, alebo finančná náhrada. Na podporu
tvrdení predložil súdu aj doklad z obvodného úradu.Navrhovatelia svoj návrh odvádzali od predloženého výmeru právnych predchodcov Y. T. a jeho
manželkyH.,rod.P.atozodňaX.X.XXXX,nazákladektorýchimmaliprejsťdovlastníctvanehnuteľnosti

v kat. úz. V. - W. o celkovej výmere 4.6719 ha a to parcely označené:
-vl. č. 1 parc. označ. XXX/X - roľa o výmere 0.5755 ha,
-vl. č. 1 parc. označ. 126/5 - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XXX/XX - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XXX/X - roľa o výmere 0.5755 ha,

- vl. č. 1 parc. označ. XXX/X - roľa o výmere 1.7264 ha,
- vl. č. 2 parc. označ. XXX/XX - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 2 parc. označ. XXX/XX - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XX,XX - dom a dvor 0.0575 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XX/b - pol. stav sypky 0.0105 ha.
Bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností bol P. W..

Navrhovatelia poukázali na to, že štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo zápisom v pozemnoknižnej
vložke č. 1, k. ú. V. pod poradovým číslom X., pretože sa jedná o ničotný právny akt, keďže ku dňu
XX.X.XXXX v čase tzv. druhej konfiškácie vlastníkom predmetných nehnuteľností už nebol pôvodný
vlastník P. W., ale jednotliví prídelcovia, pričom štát mal mať vo svojej evidencii taký poriadok, aby vedel

zistiť, kto je vlastníkom pozemkov, ktoré na základe uznesenia zo dňa 22.9.1958 chcel skonfiškovať.

Týmto zápisom právni predchodcovia žalobcov - prídelcovia nestratili vlastníctvo k spornej parcele,
pretože na prídelcov sa zákon č. 104/1945 Sb. nevzťahoval a pokiaľ bol vydaný konfiškačný výmer voči
niekomu, kto už majetok nevlastnil, bol vydaný v rozpore s vtedy platným poriadkom, podľa ktorého sa

jednalo o ničotný právny akt, na základe ktorého nemohlo prejsť vlastníctvo na štát.

K odňatiu prídelu bolo možné len pristúpiť z dôvodov uvedených v ust. § 23 ods. 2 cit. nariadenia, ktoré
však v danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy právne predpisy účinné v tomto
období neumožňovali s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2005 pod sp. zn.

4Cdo 123/2003.

Navrhovatelia poukazovali na to, že sporný pozemok mali v oprávnenej držbe počas celej vydržacej
doby.

Pôvodná parcela mpč. XXX/X, ktorú mali nadobudnúť právni predchodcovia navrhovateľov na základe
výmeru o vlastníctve pôdy zo 7.4.1948, bola vytvorená z parcely mpč. XXX, vedená vo vložke č. 1 k.
ú. V. na pôvodnom vlastníkovi P. W..

Pod X. J. XX.XX.XXXX pod č. d. XXXX bola podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy zo dňa 26.11.1947 poznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/45 v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR na základe ktorého bol vydaný výmer v prospech právnych
predchodcov žalobcov.

Uznesením zo dňa 22.9.1958 pod č.d. XXXX/XX súd povolil zápis vo vložke č. 1, 2 k. ú. V. na

nehnuteľnosti zapísané na mene P. W. pod B1 v celosti poznamenanie konfiškácie podľa zák. č.
104/1945 Sb. n. SNR v prospech Československého štátu s tým, že sa vymazuje poznámka konfiškácie
pod B17 a B7. Uvedený zápis bol poznamenaný v pozemnoknižnej vložke č. 1 pod X..

Dňa 1.8.1968 pod č. X-J. bola uzatvorená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku

podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka medzi odovzdávajúcou organizáciou Okresným národným
výborom L. a preberajúcou organizáciou Východoslovenskými hydinárskymi závodmi, n. p. Košice v
predmete pozemkov parcely č. XXX/X - X W.. Ú.. V. a následne na uvedených pozemkoch došlo k
výstavbe hydinárskeho štátneho majetku.

Rozhodnutím Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 23.6.1994 dňom 30.6.1994 sa
Hydinársky štátny majetok kombinát Prešov rozdelil na tri subjekty a to Š. T. L., V. Š. H. V. L..Uznesením Obvodného súdu W. I zo dňa 22.7.1994 bol povolený výmaz Hydinárskeho štátneho majetku
kombinátu L. a zápis Hydiny Prešov štátny podnik na základe zakladacej listiny vydanej Ministerstvom
pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňom 1.7.1994.

Dňa 16.8.1994 bola na Správu katastra Prešov doručená žiadosť o zápis zmeny vlastníctva zo strany
Hydiny Prešov š. p. v rámci prechodu majetku práv a povinnosti na právnych nástupcov, konkrétne
areálu podniku v k. ú. V. zapísaného na LV č. XXX a zastavaných pozemkov v k. ú. L. zapísaných na
LV č. XXXX.

Predmetné nehnuteľnosti následne na základe zmluvy o prevode privatizovaného majetku podniku
Hydina Prešov š.p. zo dňa 15.5.1995 uzatvorenou medzi Fondom národného majetku s.r. ako
prevodcom a Slovenským pozemkovým fondom ako nadobúdateľom a následne zakladateľom
spoločnosti Hydina Prešov a.s. a to zakladateľskou listinou zo dňa 19.4.1995 nadobudla akciová
spoločnosť Hydina Prešov a.s.

Časť nehnuteľností pôvodne vedených na LV č. XXX k. ú. V. Hydina L. a.s. časť previedla zmluvou o
prevode vlastníctva na spoločnosť Omnia Domotechnika s.r.o. Dunajská ulica č. 4 a 6 Bratislava dňa
20.1.1998 a kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2003 uzatvorenou formou notárskej zápisnice pod B. H. B.
v prospech žalovaného v 1. rade.

V spise XXC/XX/XXXX bol vypracovaný znalecký posudok znalcom geodézie a kartografie N.. T. W.
pod č. XX/XXXX. Výmery o vlastníctve pôdy sa do pozemkovej knihy nezapisovali a do katastra
nehnuteľnosti sa zapisovali až po roku 1992. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X z vložky č. 1 roľa o výmere
0,5755 ha, na túto sa v plnom rozsahu vzťahuje čl. IV výmeru, z ktorého vyplýva, že tento je verejnou

listinoudokazujúcouvlastníckeprávoprídelcukpridelenejpoľnohospodárskejnehnuteľnosti,nazáklade
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia, pričom parcela č. XXX/X nebola predmetom žiadnej prídelovej listiny a jej
vlastníctvom sa zaoberá jedine výmer.

Zo záverov posudku zároveň vyplýva, že pokiaľ ide o návrh č. d. XXXX z 22.9.1958, takýto návrh
sa v zbierke listín nenachádza, čo potvrdila aj Správa katastra L. s tým, že v archíve správy katastra
takéto č. d. po prevzatí zbierky listín v roku 1993 zo súdu neeviduje. Zo znaleckého posudku N.. Y.
X. Č.. XX/XX, ktorý bol vypracovaný vrámci konania vedeného na Okresnom súde v L. pod sp. zn.
XXC XX/XXXX vrámci ktorého bola predmetom parcela Q. zapísaná na LV XXX k. ú. V. vyplýva, že

táto parcela bola vytvorená v roku 1945, kedy miestna roľnícka komisia vypracovala návrh prídelového
plánu a rozparcelovala skonfiškovaný veľkostatok zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 1 P. W.. Po
schváleníkonečnéhoprídelovéhoplánuOkresnouroľníckoukomisiouprídelcoviadňom1.6.1945vstúpili
do držby prídelových pozemkov. Kmeňová parcela XXX pred konfiškáciou a následnou parceláciou mala
výmeru 54.885 m2 a bola zapísaná v časti A PK vložky pod bežným Č.. Na základe návrhu Povereníctva

poľnohospodárstva pre pozemkovú reformu v Bratislave zo dňa 26.11.1947 sa v pozemnoknižnej vložke
č. 1 pod X. zapísala poznámka o konfiškácii veľkostatkárskeho majetku podľa nariadenia 104/1945 Sb.
pre účely pozemkovej reformy.

Súd z pripojeného spisu XXC/XXX/XXXX a z listinných dôkazov doložených aj v tomto konaní mal za

preukázaný nález Ústavného súdu zo dňa 29.9.2011 pod sp. zn. II US/249/2011, ktorým bol zrušený
potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v L. v danom konaní XXC/XXX/XXXX.

Ústavný súd SR vo svojom náleze uviedol:
Reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených

osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom
bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho
nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou o všeobecné predpisy Občianskeho
práva.

Krajský súd podľa názoru Ústavného súdu SR pri argumentácii nevzal do úvahy zmysel a účel
reštitučného zákonodarstva, ktorým nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb,
ale naopak uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva a v žiadnom prípade nemohlo byť a nebolo
vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátom s odstupommnohých rokov a tým aj legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody, ktoré boli nezlučiteľné
nielen s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom
platným v rozhodnom období.

Pokiaľ zákonodarca vytvoril v § 6 ods. 1 písm. p) zák. o pôde samostatný reštitučný dôvod spočívajúci v
tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu, v
dôsledkuprevzatianehnuteľnostibezprávnehodôvoduzmyslomtohtoustanoveniabolouľahčiťosobám
dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti v prípadoch, keď štát zneužijúc svoje

postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v
evidencii nehnuteľnosti bez plnenia základných požiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva.

Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe
nesvedčí žiaden právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ostáva
naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom

pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii tomuto nezodpovedá.

Z uvedených dôvodov neobstojí argumentácia Krajského súdu, podľa ktorej s ohľadom na princíp,
že existuje špeciálna právna úprava nemožno použiť úpravu všeobecnú a preto žalobou o určenie
vlastníckeho práva nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva.

K obnoveniu zaniknutého vlastníckeho práva v dôsledku jeho prechodu na štát v období totalitného
režimu na Slovensku podľa slovenského právneho poriadku nedochádza automaticky, ale iba za
splnenia zákonných podmienok. V situácii, keď tieto zákonné podmienky splnené neboli, nemožno
uvažovať ani o legitímnej nádeji na nadobudnutie nehnuteľnosti.

Súčasne uviedol, že nielen vlastnícke práva sťažovateľov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva
ústavnú a zákonnú ochranu. Predpokladom poskytnutia takejto ochrany takýmto osobám s pozitívnym
výsledkom je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva tvrdeného
takýmito osobami.

Ústavný súd nemá dôvod od svojho už skôr vysloveného názoru upustiť a konštatuje, že aj v prípade
sťažovateľov prichádzala do úvahy žaloba podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, teda
podanie žaloby o určenie existencie vlastníckeho práva. Takúto podanú žalobu sťažovateľov boli preto
všeobecné súdy povinné prerokovať a o nej rozhodnúť.

Je nepochybné, že mimoriadne významným v tomto kontexte sú nielen okolnosti nimi tvrdeného
nadobudnutia vlastníckeho práva, ale aj otázka, či nehnuteľnosť užívali po určitý čas dobromyseľne
alebo nie, či sa správali ako jej vlastníci, držitelia alebo detentori. Posudzovať existenciu nimi tvrdeného
vlastníckeho práva, jeho vznik, oprávnenosť ich držby a následne zmeny v osobách vlastníkov a vplyv

týchto okolností na záver o tom, či vlastnícke právo žalovaní nadobudli a kedy a na základe akej
právnej skutočnosti sa tak stalo však patrí všeobecným súdom, ktorých úlohou je poskytnúť ochranu
vlastníckemu právu účastníkom konania vedeného pred nimi. Vo veci sťažovateľov sa však všeobecné
súdy už týmto otázkam nevenovali s ohľadom na právny názor, na ktorom svoje rozhodnutie založili.

Súd podporne poukazuje aj na konanie tohto súdu XXC/X/XXXX a nález Ústavného súdu IV ÚS
295/2012 v tomto konaní s obdobnými závermi.

V tomto konaní odporca v 4. rade okrem argumentácie ostatných odporcov poukazoval na skutočnosť,
že nadobudol vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam na základe vykonania dražby a teda nadobudol

vlastnícke právo za splnenia podmienok stanovených osobitným zákonom o dobrovoľných dražbách
a to udelením príklepu a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením. Nadobudnutie odporcu v 4. rade
vlastníckeho práva je teda nadobudnutie originálnym spôsobom, preto výsledok konania o určenie
vlastníctva v tomto konaní nemôže mať vplyv na existenciu a trvanie vlastníckeho práva odporcu v 4.
radekpredmetudražby.Akbysaajurčilo,ževlastníkomnehnuteľnosti,predmetomktorýchjetentospor,

sú navrhovatelia, vlastnícke právo odporcu v 4. rade by zostalo zachované. Z tohto titulu navrhovatelia
nemajú voči odporcovi v 4. rade naliehavý právny záujem.Odporca uviedol, že účelom úpravy žaloby o určenie neplatnosti dražby ako aj prekluzívnej lehoty
stanovenej zákonom o dobrovoľných dražbách na podanie takejto žaloby na súde je ochrana
novonadobudnutého vlastníckeho práva vydražiteľa k predmetu dražby, ktoré bolo nadobudnuté

dobromyseľne na základe splnenia podmienok stanovených zákonom. Časovo neobmedzená možnosť
následného uplatňovania ďalších práv zo strany pôvodného vlastnícka predmetu dražby, alebo zo strany
tretích osôb na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, by teda predstavovala výraznú právnu
neistotu na strane nadobúdateľa predmetu dražby vo vzťahu k jeho novonadobudnutému vlastníckemu
právu, ktorá by bola výrazom z hľadiska ústavných práv na ochranu vlastníckeho práva a princípov

právneho štátu neodôvodniteľnou v nepomere k ochrane práv predchádzajúceho vlastníka k predmetu
dražby. Z uvedeného teda vyplýva, že žaloba o neplatnosť dražby je jediným prostriedkom na určenie
neplatnosti dražby a túto otázku nie je možné posudzovať v žiadnom inom konaní vrátane tohto
konania. V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že tento originálny spôsobom nadobudnutia dražby
je teda upravený tým osobitným zákonom o dobrovoľných dražbách. V súčasnosti odkazujeme aj na
prebiehajúce konanie o neplatnosti dražby, ktoré bolo riešené aj na Krajskom súde v L.. Voči rozhodnutiu

Krajského súdu v L. bolo podané dovolanie na NS SR, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb., pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,

Podľa§13ods.1zák.č.229/1991Zb.,právonavydanienehnuteľnostipodľa§6môžeoprávnenáosoba
uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná
lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto
rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty
na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými

predpismi o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., predmetom tohto zákona nie je majetok, ktorý sa má vrátiť
právnickým osobám osobitnými predpismi. 1)

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb., s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa
osobitných predpisov2), možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho
právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., tomu, kto vydal majetok podľa odseku 2, poskytne Fond národného

majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fond") alebo Slovenský pozemkový fond náhradu vo forme a
v rozsahu podľa osobitných predpisov.2a)

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú
na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.

Podľa§15ods.2zák.č.92/1991Zb.,prechodpohľadávoksaspravujeinakprávnouúpravoupostúpenia
pohľadávky podľa osobitných predpisov.7)Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., ak privatizovaný majetok financovaný z úveru, ktorý je
zabezpečený štátnou zárukou a prechádza na viac nadobúdateľov, záväzky, ktoré vznikli z úveru
zabezpečeného štátnou zárukou, sa rozdelia v privatizačnom projekte.

Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 92/1991 Zb., na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Fond
do výšky získanej hodnoty privatizovaného majetku ručí svojím majetkom za splnenie záväzkov
nadobúdateľom privatizovaného majetku, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa splnenia týchto záväzkov od fondu, len ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a

výšky oznámil fondu do jedného roka od okamihu prechodu záväzkov na nadobúdateľa privatizovaného
majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi.7a)

Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 92/1991 Zb., na ručenie Slovenského pozemkového fondu pri privatizácii
majetku slúžiaceho poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe sa ustanovenie odseku 4 použije obdobne.

Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 92/1991 Zb., nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
veriteľom prevzatie záväzku.

Podľa § 15 ods. 7 zák. č. 92/1991 Zb., ak sa veriteľ s fondom dohodne podľa odseku 4 inak, veriteľ sa
nemôže domáhať svojich práv vyplývajúcich z ručiteľského záväzku fondu.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto doby.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c)

O.s.p.).Naliehavýprávnyzáujemnanavrhovanomurčenívlastníckehoprávanavrhovateľovjedanýtým,
že napriek neexistencii právneho úkonu, na základe ktorého by právni predchodcovia stratili vlastníctvo
k predmetnému konaniu, sú ako vlastníci spornej časti nehnuteľnosti zapísaní odporcovia a bez určenia
vlastníckeho práva prostredníctvom určovacej žaloby nie je možné dosiahnuť zmenu vlastníctva.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli
na základe výmeru o vlastníctve pôdy parcely, ktoré sú predmetom tohto konania.

Navrhovatelia predložili výmer právnych predchodcov, na základe ktorých im mali prejsť do vlastníctva
nehnuteľnosti v kat. úz. V. o celkovej výmere 4.6719 ha. Odporcovia argumentovali, že výmer zo

dňa 7.4.1948 vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podľa nariadenia č.
104/1946 nie je spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd však poukazuje na ustálenú
judikatúru a na rozhodnutia NS SR (3Cdo/45/2012 a 4Cdo/123/2003). S poukazom na tieto rozhodnutia
možno dospieť k záveru, že predmetný výmer je prídelovým rozhodnutím, ktorý má charakter verejnej
listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným a to

napriek tomu, že neobsahoval určenie prídelovej ceny.

V tomto závere súd poukazuje na rozhodnutia NS SR vo vzťahu k otázke správnosti výmeru a jeho
súladu s platnými predpismi. Takýto správny akt treba považovať za právny a bezchybný, ktorý nie je
možné v súčasnosti preskúmavať a z ktorého musí súd v zmysle ust. § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo
vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký
akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého
orgánu.Pokiaľbolorozhodnutievydanévrámciprávomocipríslušnéhoorgánu,jehozákonnosťjemožnépreskúmavať len procesným postupom vrámci správneho súdnictva, teda nepodlieha preskúmaniu
všeobecným súdom. Súčasne vo svojom odôvodnení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
pod sp. zn. 4Cdo123/2003 , v ktorom bol vyslovený názor, že výmery a prídelové listiny ako verejné

listiny boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu
schopnýmilistinami s tým, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť správneho aktu a môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, teda
vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.

Súd kvôli námietkam odporcu overil fotokópie výmeru založeného do spisu nahliadnutím do originálu na
pojednávaní zo strany navrhovateľov, ktorá bola zhodná s predloženým originálom.

Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 7.4.1948 spĺňal tak po formálnej ako aj obsahovej stránke všetky
zákonné podmienky a náležitosti a bol vydaný orgánom k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené kto
ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované a

opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých
vlastníkov ako aj označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva a presné označenie nehnuteľností,
ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže
knadobudnutiuvlastníctvaprídelomzásadnenebolotrebaintabulácie,nedostatokzápisunemávplyvna
vlastníctvo k prídelu. Z hľadiska vlastníctva nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť,

že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní (4Cdo48/2008).

Na druhej strane odporcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú od zápisu vo vložke č. 1 k. ú. V. pod
bodom XX/ad, na základe ktorého bola poznamenaná konfiškácia majetku pre Československý štát -
Povereníctvo poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva v operatívnej správe OP SH Rady ONV v L.

v celosti, ktorým sa zároveň vymazáva poznámka o konfiškácii pod B17.V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že z kompletnej dokumentácie predloženej Správou katastra Prešov nevyplýva, na
základe akého návrhu a akej právnej skutočnosti bol vykonaný tento zápis, pričom v konaní nebolo
preukázané, na základe akého právneho titulu mal Československý štát nadobudnúť vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam, resp. na základe akej skutočnosti mala byť poznamená konfiškácia

majetku v prospech Československého štátu.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdr ČR sp. zn. IIÚS 129/98 a IÚS 485/98 a
na záver, že pokiaľ bol vydaný konfiškačný výmer vydaný ONV voči niekomu, kto už majetok nevlastnil,
bol vydaný v rozpore s vtedy platným právnym poriadkom, podľa ktorého sa jednalo o nečestný právny

akt, na základe ktorého nemohlo vlastníctvo prejsť na štát.

Tento záver je kľúčový, pretože ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k takejto opätovnej konfiškácii Radov
ONV v L. tejto spornej časti nehnuteľnosti a už vtedy postupovali v rozpore s vtedy platným poriadkom,
keďže konfiškačný výmer opätovne vydal voči osobe, ktorá už predmetný majetok nevlastnila a v zmysle

citovaných nálezov Ústavného súdu ide o nečestné právne akty.

Čo sa týka argumentácie odporcu v 4. rade o nadobudnutí vlastnícke práva originálnym spôsobom -
dražbou, súd chce poukázať na to, že aj v tejto časti sa podľa názoru súdu dá uplatniť predchádzajúca
argumentáciaonadobudnutívlastníckehopráva.Ajvtomtoprípademajúnavrhovatelianaliehavýprávny

záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva a to bez ohľadu na to, či podali žalobu
o neplatnosť dražby, o ktorej sa ani nemohli dozvedieť s poukazom na to, že v liste vlastníctva v
súčasnej dobe nefigurujú ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Takáto určovacia žaloba aj vo vzťahu
k odporcovi v 4. rade je teda na mieste a argumenty odporcu v 4. rade považuje súd za irelevantné.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bolo vydržanie.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do XX.XX.XXXX nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v pokojnej držbe.

Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951 ustanovil na vydržanie vlastníctva
nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom
platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960.Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. - Stredný Občiansky zákonník (ďalej len SOZ), vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a
nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
Podľa § 116 ods. 2 SOZ, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať
vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 143 SOZ, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 145 ods. 2 SOZ, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 146 SOZ, oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako
vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

Podľa § 566 ods. 1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon

určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

Súd musí konštatovať, že s poukazom na tieto ustanovenia právni predchodcovia zároveň splnili
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keďže predmetná parcela bola spôsobilým

predmetom vydržania a tvrdenie odporcov, že orná pôda nemohla byť predmetom vydržania, je podľa
názoru súdu irelevantné, keďže títo do držby vstúpili za účinnosti všeobecného Občianskeho zákonníka.
Právni predchodcovia navrhovateľov splnili aj podmienky prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva
titulom vydržania k 1.1.1961 uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr do
31.12.1960, ak začala plynúť pred účinnosťou predmetného zákona, to znamená počnúc 7.4.1948.

Súd sa zaoberal aj ochranou vlastníckeho práva odporcov a to s poukazom aj na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduvpripojenomspiseXXC/XXX/XXXX,ktorýbolajdoloženýdotohtospisu.Predpokladom
poskytnutia takejto ochrany je v prvom rade existencia, povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho
práva. V skutkovom opise tohto rozsudku boli spomínané rozhodnutia, ktorým sa zapisovalo vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam a to od roku 1960. Na základe týchto predložených listinných
dôkazov mal súd za to, že prvým právnym titulom, od ktorého by bolo možné skúmať oprávnenosť a
dobromyseľnosť držby predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov odporcov je zmluva
o prevode privatizovaného majetku v podniku Hydina Prešov, š. p., ktorej právne účinky vkladu nastali
dňa 15.5.1995. Pred uvedeným dátumom súd nemohol hodnotiť držbu právnych predchodcov ako

oprávnenú a dobromyseľnú. Aj keď v zásade platí, že nikto nemôže previesť viac práv, než má
sám, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastnícka bude pôsobiť
princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. Dobrá viera však musí byť pri tom hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.

O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať nemal, prípadne nemohol mať
dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý ako nositeľ určitého práva zapísaný v
katastri nehnuteľnosti takéto právo nesvedčí. Len samotná skutočnosť, že štát bol zapísaný ako vlastník

nehnuteľnostísamaosebenemohlazaložiťdobrúvieruprávnychpredchodcovodporcov,žeštátusvedčí
aj platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľnosti zapísané.
Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich požadovať je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho
zistenia konkrétnych skutočností vedúcich k presvedčeniu, že štát v čase dražby disponoval platným
nadobúdacím vlastníckym titulom (rozhod. NS SR 6Cdo71/2011).

V danom prípade tak ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania štát nadobudol vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe ničotného právneho aktu, ktorý nie je platným
nadobúdacím titulom. Pokiaľ ide o hodnotenie držby štátu ako neoprávnenej, je treba však vychádzaťaj z toho, že štát mohol a mal mať v evidencii nehnuteľnosti taký poriadok, aby zistil, či je vlastníkom
pozemku, ktorý prideľuje a pokiaľ pridelil jeden pozemok najprv fyzickej osobe a potom prostredníctvom
národného podniku, neskôr štátneho podniku vlastne sebe, nemohol byť, pokiaľ nie sú preukázané

výnimočné okolnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je jej vlastníkom a teda
oprávneným držiteľom pozemku (rozs. NS ČR 22Cdo1442/2004 zo dňa 22.7.2004).

S poukazom na skutočnosť, že žaloba v predmetnej veci bola súdu doručená dňa 13.5.2005 a
na základe zmluvy o prevode privatizovaného podniku Hydina Prešov, š. p. právne účinky nastali

dňa 15.5.1995, bola žaloba podaná pred uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty v prospech právneho
predchodcu žalovaných v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka a preto nemohlo z jeho strany dôjsť
k nadobudnutiu vlastníckeho práva.

Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania s poukazom na prebiehajúce konania v obdobných
veciach a rozhodnutie Ústavného súdu v konaní XXC/XXX/XXXX H. XXC/X/XXXX súd návrhu

navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel titulom práva ich právnych predchodcov, ktorí vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe výmeru zo dňa 7.4.1948.

O trovách konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.