Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Csp/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317201552
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317201552.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, zast.: MCGA legal, s.r.o.,
IČO: 36 715 662, advokátska kancelária so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému:
A. T., R.. XX.X.XXXX, D. D.J. XXXX/XX, Š. - C., o zaplatenie 2.073,54 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu istiny 2.073,54 Eur s úrokmi vo výške 754,65 Eur a s
úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 2.073,54 Eur odo dňa 21.3.2017 do zaplatenia, ktorú sumu
súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 200 Eur mesačne do zaplatenia,
vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade

nezaplatenia splátky.
II. Žalobu v ostatnej časti zamieta.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Sberbank Slovensko, a.s.) sa žalobou doručenou súdu 30.1.2017 domáhal
zaplatenia sumy istiny 2.073,54 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 1.12.2016 v sume 754,65
Eur, úrokov z omeškania 5% p.a. zo sumy 2.073,54 Eur od 2.12.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania, to všetko z titulu záväzku žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX,
ktorú uzatvoril žalovaný s pôvodným žalobcom dňa 21.3.2012. Uvedené vyčíslenie záväzku vyplýva z

prehľadu umorenia jednotlivých dlžných čiastok ku dňu 1.12.2016. Pôvodný žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť v zmysle čl. 8.2, písm. f) Obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov,
nakoľko sa žalovaný omeškal s viac ako 3 splátkami (čl. 8.1, písm. a).

2. Súd vydal dňa 1.3.2017 platobný rozkaz (č. k. 19Csp/56/2017-87), voči ktorému žalovaný (v ďalšom
texte označovaná tiež ako žalovaná) podal odpor, doručený súdu dňa 29.3.2017. Žalovaná uviedla, že
pôvodný žalobca jej poskytol úver napriek tomu, že v predmetnom čase nebola zamestnaná. Následne

poskytnutý úver splácali z príjmov manžela a problém so splácaním nastal, keď manžel začal poberať
predčasný starobný dôchodok. Žalovaná uviedla, že pôvodný žalobca - banka ich vyzvala k úhrade
upomienkami zo dňa 25.5.2015, ďalej 17.6.2015. Na obe upomienky reagovali tak, že zaplatili s
manželom dlh. Žalovaná obdŕžala aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 5.10.2015, na ktoré
reagovali tak, že žiadali o prehodnotenie tohto vyhlásenia, pričom z vyjadrení pôvodného žalobcu a
neskôr spoločnosti poverenej k vymáhaniu pohľadávky mali za to, že situácia sa bude riešiť. Listom
zo dňa 22.2.2016 požiadali mandátnu spoločnosť o možnosť uhradenia dlhu v splátkach. Následne

až po roku bola žalovanej doručená výzva pred začatím súdneho konania. Žalovaná poukázala na
jednotlivé úhrady uvedením dátumov. Žalovaná uviedla, že od roku 2014 pracuje ako upratovačka, hoci
má skončené gymnázium a ekonomickú nadstavbu. Manžel poberá starobný dôchodok vo výške 373,20
Eur a starajú sa o dve deti, dcéra navštevuje základnú školu a syn končí strednú školu. Žalovaná vpodaní zo dňa 8.1.2018 doplnila, že sa starala o svojho otca, ktorý zomrel 8.8.2017 a naďalej sa stará
o matku, ktorá je vo veku 79 rokov. Žalobu žiadala žalovaná zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd zrušil platobný rozkaz uznesením č.k. 19Csp/56/2017-112 zo dňa 27.4.2017. Pôvodný žalobca
sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej podaním doručeným súdu dňa 4.7.2017. Pôvodný žalobca uviedol,
že odpor nebol zo strany žalovanej vecne odôvodnený. Žalovaná len deklaruje svoju finančnú situáciu,
pričom nárok žalobcu nerozporuje. Ako uvádza, žalovaná pracuje počnúc rokom 2014, ale svoj príjem
už nedokladuje. Práca, ktorú vykonáva žalovaná nezodpovedá jej vzdelaniu ako tvrdí, ani profesijným

kvalitám, preto jej nič nebráni v tom, nájsť si prácu adekvátnu jej vzdelaniu. Manžel žalovanej požiadal o
dôchodok už v 2013, pričom nasledujúce dva roky neboli žiadne problémy zo splácaním úveru. Žalovaná
poukazuje na neochotu banky dohodnúť sa na splácaní, pričom ona sama bola absolútne pasívna pri
plnení záväzku, resp. prestala ho splácať. Na pojednávaní dňa 14.9.2017 oznámil právny zástupca
žalobcu, že pôvodný žalobca sa zlúčil so spoločnosťou súčasného žalobcu s tým, že tento je právnym
nástupcom pôvodného žalobcu. Súd v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalobcu (§

64 CSP). Súd poučil strany, že bude skúmať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., ďalej splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (§ 53 ods.
9 a § 565 OZ) a posúdenie bonity žalovanej zo strany pôvodného žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Právny zástupca žalobcu (PZŽ) uviedol, že sama žalovaná potvrdila, že v
období od 19.1.2015 do 11.5.2015 neuskutočnila žiadnu úhradu, a tým bola splnená podmienka v §

565 OZ. PZŽ uviedol, že žalovanú vyzval k úhrade záväzku vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti do
22.10.2015, a tým splnil povinnosť podľa § 53 ods. 9 OZ. PZŽ uviedol, že skúmal bonitu žalovanej tým,
žeúverbolschválenýsohľadomnaobratnaúčtežalovanej.Žalovanáuviedla,žeobratbolzabezpečený
z príjmov manžela, pričom ona bola v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezamestnaná. Žalovaná
požiadala o možnosť splnenia záväzku v splátkach vo výške 100 Eur mesačne. Súd poučil žalovanú o

povinnosti preukázať dôvodnosť svojho návrhu. PZŽ uviedol, že žalobca nevyjadril súhlas so splatením
záväzku žalovanou po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov. Na pojednávaní dňa 8.1.2018 žalovaná uviedla, že
naďalej poberá mzdu vo výške ako v mesiaci august 2017. Manžel žalovanej je poberateľom starobného
dôchodku vo výške 373,20 Eur. Stará sa o maloletú dcéru spolu s manželom a nie je schopná si nájsť
lepšie platenú pozíciu, napriek tomu, že si inú prácu hľadá. Po smrti otca sa k jej rodine prisťahovala

jej matka, ktorá má 79 rokov a dobrý zdravotný stav. Po nahliadnutí do návrhu na uzatvorenie poistenia
úveru, ktorý predložil PZŽ ako listinný dôkaz k preukázaniu skúmaniu bonity žalovanej žalovaná uviedla,
že nikdy neuviedla pri uzatváraní zmluvy, že pracuje na pozícii predavačky. PZŽ v podaní doručenom
súdu 2.2.2018 uviedol, že žalovaná je pasívna pri hľadaní si lepšie platenej pozície, nič jej nebráni v
tom, aby sa zamestnala na pracovnom mieste ktoré by bolo adekvátne jej vzdelaniu. Dcéra má už 11

rokov a manžel a jej matka, ktorí nepracujú sú plne spôsobilí starať sa o dcéru. Tvrdenie, že peniaze na
účte žalovanej, z ktorého obratu pôvodný žalobca vychádzal pri poskytnutí úveru, boli peniazmi manžela
žalovanej, je irelevantné. Účet totiž patril žalovanej, teda bol predpoklad, že aj finančné prostriedky patrili
jej. Žalovaná v konaní viackrát uviedla, že ona o pôžičku nežiadala, banka jej ju poskytla. K tomuto
PZŽ uviedol, že banka dala žalovanej možnosť vziať si úver a žalovaná túto ponuku akceptovala. PZŽ

považuje za rozporné s dobrými mravmi ak sa snaží žalovaná navodiť dojem, že jej bol úver nanútený.
K faktu, že v návrhu na uzatvorenie poistky k zmluve o úvere sa uvádza, že žalovaná bola v danom
čase predavačka uviedol, že zrejme išlo o individuálne pochybenie zamestnanca, pričom vzhľadom na
uplynulý čas sa nevie k danej skutočnosti bližšie vyjadriť. V prípade povolenia splátok súdom žiadal
PZŽ súd o posúdenie splácanej sumy k výške splátky a možnostiam žalovanej. Na pojednávaní dňa

8.2.2018 sa nezúčastnila žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd po skončení dokazovania
odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 1.3.2018 súd vyhlásil rozsudok tak ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s najmä nasledovnými listinnými dôkazmi: listinné

dôkazy zo strany žalobcu: posledná výzva pred začatím súdneho konania pôvodného žalobcu zo dňa
5.12.2016, vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným žalobcom zo dňa 5.10.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX medzi pôvodným žalobcom a žalovaným zo dňa 21.3.2012
vrátane prílohy č. 1, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere vystavené pôvodným žalobcom dňa
20.3.2012, amortizačná tabuľka, prehľad umorenia jednotlivých dlžných čiastok, Obchodné podmienky

pre poskytovanie spotrebiteľských úverov Sberbank, Všeobecné obchodné podmienky Sberbank,
oznámenie o zlúčení pôvodného žalobcu so žalobcom zo dňa 13.7.2017, finančná analýza žiadateľa zo
dňa 30.3.2012, oznámenie o schválení úveru zo dňa 14.3.2012, návrh na uzavretie poistenia úveru zo
dňa 22.3.2012, výpisy z úverového účtu žalovanej na č.l. 135-156, prehľad splátok úveru na č.l. 175-177;listinné dôkazy zo strany žalovanej: potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.2.2017, I. upomienka
pôvodného žalobcu zo dňa 28.5.2015, žiadosť o prehodnotenie vyhlásenia predčasnej/mimoriadnej
splatnosti úveru č. 602307 zo dňa 10.10.2015 vrátane podacieho poštového lístka, odpoveď na žiadosť

zo strany pôvodného žalobcu zo dňa 26.10.2015, oznámenie o zverení pohľadávky do mandátnej
správy zo strany pôvodného žalobcu zo dňa 12.11.2015, výzva na úhradu dlhu zo strany mandátnej
spoločnosti zo dňa 8.1.2016, odpoveď žalovaného na uvedenú výzvu zo dňa 22.2.2016, amortizačná
tabuľka spotrebiteľského úveru, pokladničné doklady, výplatná páska za 8/2017 (č.l. 129), dokumenty
preukazujúce finančnú situáciu žalovanej na č.l. 162-170.

5. Súd aplikoval najmä nasledovné právne predpisy (v znení v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere): § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, najmä § 7, § 9, § 11 ods. 2, ďalej § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Z.z., Obchodný zákonník; ďalej zákonnú občianskoprávnu úpravu úrokov z omeškania (§ 53b ods. 1,

§ 517 ods. 2 OZ).

6. Súd má za preukázané, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.3.2012 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 602307 (ďalej len „ZoSÚ“), na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.500 Eur, s úrokovou sadzbou 15,64% p.a., ktorý

sa zaviazal žalovaný splácať 60-timi splátkami vo výške 108,57 Eur, počnúc 1. splátkou dňa 20.4.2012,
s konečnou splatnosťou dňa 20.3.2017. RPMN bola uvedená v rozsahu 18,41% a celkové náklady boli
vyčíslené 6.691,20 Eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej
úver na základe ZoÚ v súlade s dohodnutými podmienkami. Súd vyhodnotil, že ZoSÚ spĺňa náležitosti
podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd ďalej vyhodnotil, že pôvodný žalobca nepostupoval s odbornou

starostlivosťou v súlade s § 7 uvedeného zákona, keď poskytol úver osobe, ktorá bola v danom čase
nezamestnaná. Ak pôvodný žalobca vychádzal z obratu na účte žalovanej, mal zisťovať zdroj tohto
príjmu,čovšakneurobil,resp.vkonanínepreukázal.Akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťou,nieje
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nakoľko však celý
úver bol splatný už dňa 20.3.2017, žalobca mal v čase podania žaloby a aj v čase vyhlásenia rozsudku

právo požadovať splatenie celého úveru. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca má právo na
splatenie sumy istiny vo výške 2.073,54 Eur a úrokov z omeškania vo výške 754,65 Eur, vyčíslených
ku dňu 1.12.2016. Súd sa však nestotožnil s uplatnením úrokov z omeškania zo sumy istiny 2.073,54
Eur vo výške 5% ročne od 2.12.2016, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na jednorazové splatenie
celého dlhu pred splatnosťou jednotlivých splátok s poukazom ne nesplnenie povinnosti v § 7 zákona

č. 129/2010 Z.z. Súd zároveň konštatuje, že nemá za preukázané splnenie podmienky v § 53 ods. 9
OZ, a teda, že pôvodný žalobca upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní, že zosplatní úver.
Vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 4), na ktoré poukázal PZŽ, pôvodný žalobca poskytol lehotu na
splatenie žalovanej, ale už po vyhlásení mimoriadnej predčasnej splatnosti, pričom ju vyzval na úhradu
zosplatnenej sumy. Z listinných dôkazov predložených žalobcom zároveň vyplýva, že pôvodný žalobca

nepostupoval ani v súlade s § 565 OZ (Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.). Žalobca
poukázal na omeškania žalovanej podľa § 53 ods. 9 OZ v období od 19.1.2015 do 11.5.2015, pričom
mimoriadnu splatnosť vyhlásil až ku dňu 22.10.2015. Na základe uvedeného súd nepriznal žalobcovi

úroky z omeškania odo dňa 2.12.2016, ale až odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru
(od 21.3.2017). Je zrejmé, že nárok na úroky z omeškania by vznikol žalobcovi dňom nasledujúcim
po dni splatnosti tej ktorej splátky. Avšak berúc do úvahy okolnosti uvádzané vyššie, súd má za to, že
priznanie úrokov z omeškania až po dni konečnej splatnosti je primeranou sankciou žalobcu za postup
v rozpore so zákonom ohľadne vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Súd priznal úroky z omeškania

vo výške uplatnenej žalobcom 5% ročne zo sumy. Súd teda zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania,
ktoré uplatnil žalobca pred dátumom konečnej splatnosti úveru. Súd ďalej vyhodnocoval návrh žalovanej
na povolenie splácania záväzku v splátkach vo výške 100 Eur mesačne. Z listinných dôkazov vyplýva,
že výdavky domácnosti žalovanej sú mesačne vo výške do 100 Eur. Príjem žalovanej je vo výške 365,73
Eur (netto). Manžel žalovanej je poberateľom starobného dôchodku vo výške 373,20 Eur mesačne. Súd

sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná dobrovoľne dlhodobo vykonáva prácu, ktorá nezodpovedá
jej kvalifikácii, pritom manžel a matka žalovanej nepracujú a ich zdravotný stav im dovoľuje (resp. nebol
preukázaný opak) čiastočne prevziať starostlivosť o maloletú dcéru počas neprítomnosti matky kvôli
práci, berúc do úvahy vek maloletej (11 r.). Na základe uvedeného súd pri vyhodnotení príjmov žalovanejzobral do úvahy jej možnosti, a teda vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v Trnavskom
kraji v roku 2017, a teda sumy 968 Eur. Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy sumu záväzku, konečnú
splatnosť úveru (takmer pred rokom), pomer príjmov (vzhľadom na možnosti žalovanej) a výdavkov

žalovanej, vyjadrenie žalobcu ohľadne možnosti splácania záväzku žalovanou (t.j. najviac 12 mesiacov)
sa splátka vo výške 200 Eur mesačne javí súdu ako primeraná. Súd zároveň rozhodol, že v prípade
neuhradenia splátky sa stane splatným celý dlh žalovanej.

7. O trovách súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, a teda priznal žalobcovi právo na náhradu

trov konania v celom rozsahu (podľa úspechu), nakoľko vyhodnotil, že žalovaná nepreukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa. Podklady k preukázaniu príjmov žalovaná predložila po súdom stanovenej
lehote (takmer 4 mesiace po výzve súdom), ktoré súd napriek tomu zobral do úvahy (v súlade s vyššie
uvedeným) a bez ospravedlnenia sa nedostavila na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 8.2.2018.
Vzhľadom na nepatrnú časť nároku, ktorú súd zamietol, súd neprihliadol na neúspech žalobcu v danej
časti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).