Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219231
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712219231.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: B4B Inkaso s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 16, 974

01 Banská Bystrica, IČO: 36 058 777, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva
Segečová, s.r.o., so sídlom Skuteckého č. 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 817, proti
žalovanému: NORMÁL s.r.o., so sídlom Sučianska cesta č. 31, 036 08 Martin, IČO: 31 593 402, právne
zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, v konaní o
zaplatenie 6.248,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.248,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 1.658,22 Eur od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 4.590,24 Eur od 17.8.2012

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 374,50
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.397,68 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.248,46 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.658,22 Eur od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy
4.590,24 Eur od 17.8.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

V žalobe uviedol, že medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom bola dňa 7.3.2012
uzatvorená Mandátna zmluva v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“),
na základe ktorej sa žalobca zaviazal obstarať pre žalovaného inkaso pohľadávok voči dlžníkom
žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu.
Za vykonaný predmet mandátnej zmluvy žalobca vyúčtoval žalovanému v zmysle čl. VI. Mandátnej
zmluvy odmenu vo faktúrach č. 2012457 zo dňa 24.7.2012 vo výške 1.658,22 Eur, splatná 31.7.2012
a č. 2012484 zo dňa 2.8.2012 vo výške 4.590,24 Eur, splatná 16.8.2012 . Vyúčtovaná suma 6.248,46

Eur zodpovedá zmluvne dohodnutej odmene zo sumy vymoženej od dlžníka žalovaného splátkami v
období od 25.7.2012 do 25.10.2012 vo výške 37.589,13 Eur. Úrok z omeškania si uplatňuje podľa §
365 a § 369 ods. 1 OBZ.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 1Rob/833/2012 zo dňa 14.2.2013.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l. 21). V odpore uviedol, že žalovaného zastupujú

a za neho podpisujú konatelia, vždy dvaja spoločne. Mandátna zmluva zo dňa 7.3.2012, na ktorú sa
odvoláva žalobca, nie je platná v zmysle § 40 ods. 3 OZ, nakoľko zmluva aj písomné plnomocenstvo sú
podpísané iba jedným z konateľov žalovaného. Za platne považoval uzatvorenú mandátnu zmluvu
iba v ústnej forme. Listom zo dňa 30.7.2012 vypovedal ku dňu 30.7.2012 ústne uzatvorenú mandátnuzmluvu, nakoľko mandátnu zmluvu považoval za platne uzatvorenú iba v rovine ústnej. Požiadal žalobcu
na zastavenie všetkých aktivít, ktoré sú spojené s vymáhaním pohľadávok a upovedomil ho, že faktúra
č. 20122457 na sumu 1.658,22 Eur, splatná dňa 31.7.2012 vychádza z neplatne uzatvorenej mandátnej

zmluvy a z tohto dôvodu nebude uhradená. S odkazom na § 571 ods. 1 OBZ požiadal o vystavenie
novej faktúry, ktorá bude zodpovedať bežnej odplate za vykonanú činnosť mandatára. Žalobca v liste zo
dňa 21.8.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, oznámil mu, že považuje písomnú mandátnu
zmluvu a udelené plnomocenstvo za platné a výpoveď zo dňa 30.7.2012 za neplatnú, v rozpore
s ust. § VII. ods. 2 MZ zo dňa 7.3.2012.

Žalovaný uviedol, že jediný úkon žalobcu pri výkone inkasa pohľadávok žalovaného proti dlžníkovi
Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca bolo dohodnutie splátkového kalendára, ktorý zaslal žalobca
žalovanémulistomzodňa4.7.2012.Dlžníkžalovanéhotentosplátkovýkalendárnedodržal.Žalovanému
uhradil celú dlžnú čiastku, ale podľa splátkového kalendára dohodnutého so žalovaným, teda konanie
žalobcuakomandatáranemožnopovažovaťzakonanie,ktoréviedlokvymoženiupohľadávky.Listomzo
dňa 24.7.2012 upovedomil žalobcu, že ním navrhovaný splátkový kalendár je nevýhodný a jeho dlžník v

priebehu mesiaca júl uhradil sumu 8.128,50 Eur, ešte pred dátumom prvej splátky v zmysle splátkového
kalendára, ktorý dohodol s dlžníkom žalobca a požiadal ho o pozastavenie všetkých aktivít spojených s
vymáhaním uvedenej pohľadávky. Súčasne uviedol, že žalobca ako mandatár porušil svoju povinnosť
vyplývajúcu z § 567 OBZ, činnosť vykonával v rozpore so záujmami mandanta, svojim konaním narušil
obchodné vzťahy medzi žalovaným a jeho dlžníkom v takej miere, že jeho dlžník odmietol so žalobcom

ďalej spolupracovať práve z dôvodu konania a správania žalobcu pri výkone jeho mandátnej činnosti.
Na podporu tvrdenia o neplatnosti písomnej mandátnej zmluvy a plnomocenstva zo dňa 7.3.2012
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4MOdbo/4/2008 zo dňa 11.9.2009 a rozsudok NS SR sp. zn.
6Sžo/49/2009 zo dňa 25.11.2009. Za platne uzatvorenú považuje žalovaný ústne uzatvorenú mandátnu
zmluvu. Uviedol citáciu ust. § 574 a § 571 ods. 1 OBZ.

Uviedol, že medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom nebola dohodnutá odmena,
preto by mal žalobca od žalovaného požadovať odmenu, ktorá je obvyklá za obdobnú činnosť. Suma
6.248,46 Eur za vymáhanie pohľadávky vo výške 37.589,13 Eur je neprimeraná, nie je obvyklá za
odbornú činnosť, preto návrh považuje za nedôvodný.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, ich právnych zástupcov,
výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:
Dňa 7.3.2012 žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant podpísali Mandátnu zmluvu (ďalej ako
„MZ“, č.l. 3 a nasl.).
Podľa čl. I. bod 1 sa mandatár zaväzuje obstarať pre mandanta za podmienok uvedených v tejto zmluve

inkaso pohľadávok voči dlžníkom mandanta.
Podľa čl. I. bod 2 mandatár vykonáva túto činnosť menom mandanta na základe plnej moci, ktorú
mu mandant udelí a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Mandant dohodnutým spôsobom
spolupôsobí a zaväzuje sa k úhrade dohodnutej odmeny.
Podľa čl. I bod 3 predmetom zmluvy je prevzatie pohľadávok mandanta do správy mandatára, úkony

smerujúce k vymoženiu pohľadávok na účet mandanta a vedenie pohľadávkovej agendy.
Podľa čl. II. bod 1 mandant je veriteľom pohľadávok voči dlžníkom, ktorých súpis je uvedený v
podkladoch, ktoré odovzdáva mandatárovi. Tento súpis môže pri prvom odovzdaní tvoriť prílohu
mandátnej zmluvy. Ďalšie odovzdávanie pohľadávok je operatívne, v zmysle aktuálnych potrieb
mandanta. Mandatár pri každom prevzatí pohľadávok mandantovi prevzatie potvrdí vystavením

potvrdenia jednotlivej zákazky.
Podľa čl. II bod 2 vymožením pohľadávky sa rozumie vyrovnanie pohľadávky spôsobom finančným i
nefinančným, započítaním, kompenzáciou službami a tovarom, vrátením tovaru a i. naturálnym plnením.
Všetky spôsoby vyrovnania pohľadávky sa považujú za plnenie predmetu zmluvy. Iný ako finančný
spôsob vyrovnania je možný len zo súhlasom mandanta. Súhlas k takémuto plneniu dáva mandant

mandatárovi alebo priamo dlžníkovi a to v prípade, ak ho dlžník aj napriek prevzatiu pohľadávky
mandatárom v čase po prevzatí pohľadávky o tento súhlas požiada.
Podľa čl. II bod 3 vzájomná komunikácia mandanta ako veriteľa so svojim dlžníkom odo dňa potvrdenia
jednotlivej zákazky a počas plnenia tejto zmluvy nemá žiadny vplyv na nárok na odmenu mandatára
v prípade vymoženia pohľadávky.

Podľa čl. III. zmluvné strany si dohodli práva a povinnosti mandatára.
Podľa čl. IV. zmluvné strany si dohodli práva a povinnosti mandanta.
Podľa čl. IV. bod 2 mandant je v zmysle tejto zmluvy oprávnený odstúpiť od jednotlivej zákazky
kedykoľvekabezudaniadôvodu,najskôrvšakpouplynutí90dníodjejodovzdaniakinkasnémukonaniumandatárovi. Odstúpenie od jednotlivej zákazky nadobúda účinnosť dňom doručenia písomného
odstúpenia mandatárovi. Odstúpenie od jednotlivej zákazky nie je možné skôr ako po uplynutí 90
dní od jej odovzdania mandatárovi. Odstúpenie od zákazky v uvedenej lehote sa považuje za neplatné.

V prípade odstúpenia od jednotlivej zákazky uhradí mandant mandatárovi 50 % hodnoty provízie, ktorá
by mu prináležala v prípade úspešného vymoženia pohľadávky.
Podľa čl. VI. bod 1 mandatárovi vzniká v prípade úspešného vymoženia pohľadávky alebo jej časti, v
prípade finančného i nefinančného plnenia úhrady na účet mandanta alebo na účet mandatára, v
prípade hotovostnej úhrady mandantovi alebo mandatárovi, v prípade kompenzácie plnenia službami i

tovarmi, nárok na províziu.
Provízia sa vypočíta z celkovej úspešne vymoženej čiastky pohľadávky (jej príslušenstva, úrokov z
omeškania, zmluvnej pokuty, súdnych a i. poplatkov a náhrad právneho zastúpenia). Takto vypočítaná
odmena je základom DPH v zmysle platnej sadzby.
Podľa čl. VI. bod 2 odmena je a, b/spracovateľský/registračný poplatok 80,- Eur, c/provízia z vymoženej
čiastky u pohľadávok vyšších ako 331,94 Eur (10.000,- Sk) - pohľadávky odovzdané do troch mesiacov

po lehote splatnosti 12 %, do šesť mesiacov po lehote splatnosti 14 %, do dvanásť mesiacov
po lehote splatnosti 17 %, staršie pohľadávky 20 %, pohľadávky do 165,97 Eur (5.000,- Sk) 22 %,
pohľadávky od 165,97 Eur do 331,94 Eur (od 5.001,- do 10.000,- Sk) 20 %, d/u zahraničných
pohľadávok platí cenník taríf zahraničného inkasa, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v prípade ak
sú zahraničné pohľadávky predmetom tejto zmluvy. Prípadné poplatky v zahraničnom platobnom styku,

vyplývajúce z prevodov zo a do zahraničia platí mandant.
Podľačl.VI.bod2písm.a/predposlednáaposlednávetaodstúpenieodjednotlivejzákazkyniejemožné
ani v prípade, ak už došlo k úplnému alebo čiastočnému vyrovnaniu pohľadávky po začatí inkasného
konania. Toto platí aj v prípadoch, kde mandatár s dlžníkom uzavrel dohodu o splátkach a v priebehu
plnenia dohody o splátkach.

Podľa čl. VI. bod 3 podkladom pre úhradu je faktúra mandatára mandantovi. V prípade omeškania
mandanta s úhradou faktúry sa mandant zaväzuje uhradiť mandatárovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa čl. VII. bod 1 zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nadobúda účinnosť dňom podpisu zmluvnými
stranami.

Dňa 7.3.2012 bola podpísaná plná moc (č. l. 5), podľa ktorej splnomocniteľ - žalovaný splnomocňuje
žalobcu ku všetkým úkonom súvisiacim s vymáhaním a inkasom pohľadávky voči dlžníkom, včítane jej
prevzatia v hotovosti. Plnú moc na tento účet odovzdáva v zmysle mandátnej zmluvy. Splnomocnenec
je tiež splnomocnený k uzatváraniu dohôd o vyrovnaní pohľadávky v splátkach, k prijímaniu písomností,

návrhov, uznaní nárokov.
Vofač.2012457zodňa24.7.2012(č.l.6)žalobcavyúčtovalžalovanémusumu1.658,22Eurakoprovíziu
vo výške 17 % za platbu uhradenú na účet žalovaného vo výške 8.128,50 Eur od dlžníka Kysucká
nemocnica s poliklinikou Čadca, uhradené faktúry 92710345 až 436, 585, 675, 785, 920, 1067, 1161,
1320, so splatnosťou 31.7.2012.

Vo fa č. 2012484 zo dňa 2.8.2012 (č.l. 6/rub) žalobca vyúčtoval žalovanému províziu vo výške 4.590,24
Eur ako 17 % zo sumy 1063.65 Eur, 14 % zo sumy 11.837,16 Eur a 12 % zo sumy 16.559,82 Eur, so
splatnosťou 16.8.2012.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 38) uviedol, že právnym základom nároku uplatneného v

tomto konaní je MZ zo dňa 7.3.2012. Na základe tejto MZ odovzdával žalovaný žalobcovi pohľadávky
vočisvojimdlžníkomzaúčelomichinkasaavedeniapohľadávkovejagendy.Štyriadlžníciboliodovzdaní
na riešenie dňa 8.3.2012, ďalší traja postupne dňa 18.4.2012, 21.5.2012 a 25.6.2012. U všetkých bola
vedená pohľadávková agenda s konečným riešením v zmysle dohodnutých podmienok, čo preukazuje
výpismi z inkasných spisov dlžníkov. Žalovaný považoval uzatvorenú zmluvu za platnú, čo preukazuje

jeho faktické správanie sa podľa uzatvorenej zmluvy a uhrádzanie faktúr, ktoré boli vystavované práve
na základe ustanovení MZ.
Fa č. 2012175 zo dňa 8.3.2012 vo výške 96,- Eur bola vyúčtovaním dohodnutého registračného
spracovateľského poplatku v zmysle čl. VI. ods. 2 písm. a/ MZ zo dňa 7.3.2012, faktúru žalovaný dňa
19.3.2012 uhradil; fa č. 2012309 zo dňa 9.5.2012 vo výške 497,15 Eur a fa č. 2012323 zo dňa 16.5.2012

vo výške 413,21 Eur boli vyúčtovaním dohodnutej provízie 20 % z vymoženej čiastky od dlžníka
žalovaného, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica, v zmysle čl. VI. ods. 2 písm. c/ MZ zo dňa
7.3.2012, faktúry žalovaný dňa 31.5.2012 uhradil. Žalovaný začal spochybňovať dohodnuté podmienkyaž po úspešnom riešení jeho ďalšej pohľadávky účelovo, s cieľom vyhnúť sa plneniu dohodnutého
záväzku. Ešte 24.7.2012 MZ považoval za platnú, čo vyplýva z jeho listu.
Pohľadávka žalovaného proti jeho dlžníkovi Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca bola žalobcovi ako

v predchádzajúcich prípadoch žalovaným riadne odovzdaná a žalobcom prevzatá dňa 25.6.2012, boli
vykonávané úkony inkasného konania: 1. upomienka zo dňa 25.6.2012, telefonáty s dlžníkom až do
štádia dohodnutia splátkového kalendára na celú výšku pohľadávky dňa 4.7.2012, potvrdenie dlžníkom
dňa 17.7.2012, zaslanie potvrdeného originálu dňa 26.7.2012 žalobcovi a jeho plnenie zo strany dlžníka.
Dlžníkžalovanéhodňa24.7.2012oznámilžalobcovi,žežalovanémupoukázalplatbu8.128,50Eur,ktorú

následnepotvrdilajžalovaný.Ažpotýchtokrokochzačalžalovanýdňa31.7.2012účelovospochybňovať
písomne uzatvorenú MZ zo dňa 7.3.2012. V liste zo dňa 24.7.2012 žalovaný ešte MZ uznáva za platnú
a má záujem uhradiť odmenu podľa MZ. V zmysle čl. IV. ods. 2 písm. a/ MZ nie je možné odstúpiť od
jednotlivej zákazky v prípade, ak už došlo aspoň k čiastočnému vyrovnaniu pohľadávky a ani v prípade
uzatvorenia dohody o splátkach a v priebehu plnenia dohody o splátkach. Poukázal na dojednanie čl.
VII. ods. 2 MZ.

Konanie žalovaného pri vzniku zmluvy (podpis len Ing. J.) a následné namietanie neplatnosti považuje
za zavádzajúce, účelové a predovšetkým za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a podľa § 265 OBZ nepožíva právnu ochranu. Podľa § 40a OZ neplatnosti právneho úkonu sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, čo sa týka aj formy právneho úkonu. Z uvedených dôvodov
považuje MZ uzatvorenú písomne dňa 7.3.2012 za platnú. V prípade, ak by bola uzatvorená v ústnej

forme, z faktického konania strán je nepochybné, že ústne dohodnuté podmienky zmluvy, ktoré strany
rešpektovali a plnili, sú zachytené v písomnej podobe, čo min. uľahčuje dokazovanie v tomto smere,
nemôže sa odvolávať na abstraktný pojem obvyklá odplata. Účinnosť výpovede zmluvy žalovaným
mohla nastať najskôr po ukončení plnenia dohody o splátkach zo strany dlžníka žalovaného. Činnosť
žalobcu bola v tom čase ukončená úspešnosťou na 100%, pohľadávka žalovaného bola vymožená.

Podľa § 575 ods. 4 OBZ aj v prípade ukončenia zmluvy zo strany žalovaného vzniká žalobcovi nárok
na alikvotnú časť odplaty a to aj v prípade, ak bol vznik nároku na odplatu viazaný na dosiahnutie
priaznivého výsledku pri zariaďovaní záležitostí, keďže k jeho dosiahnutiu nemohlo dôjsť z dôvodov
na strane mandanta. Opačný výklad predmetného ustanovenia by viedol k účelovému zneužívaniu
výpovede zmluvy pred dokončením činnosti mandatárom. Vzhľadom na uvedené považuje doslova za

vrchol neserióznosti tvrdenie žalovaného, že splátkový kalendár nebol výkonom činnosti žalobcu, ale
jeho činnosťou, keď žalovaný drzo skopíroval tlačivo splátkového kalendára žalobcu a toto použil ako
plagiát, ktorý predložil svojmu dlžníkovi, pritom si to ešte dovolí prezentovať ako svoju vlastnú činnosť.
Na preukázanie stačí porovnať tlačivá splátkového kalendára, prílohu č. 10 a prílohu č. 12 vyjadrenia.
Splátkový kalendár dohodol žalobca s dlžníkom žalovaného, čo preukazuje skutočnosť, že originál bol

dlžníkom zaslaný žalobcovi. Žalobca pripojil zoznam faktúr odovzdaných žalobcovi na inkasné konanie
dňa 8.3.2012 (č.l. 42-47), dňa 18.4.2012 (č.l. 48), dňa 21.5.2012 (č.l. 49) a 25.6.2012 (č.l. 50), fa č.
2012175, v ktorej bol vyúčtovaný registračný poplatok vo výške 96,- Eur (č.l. 51), doklad o úhrade (č.l.
51/rub), fa č. 2012309 (č.l. 52) vyúčtovaná provízia podľa MZ 20 %, spolu 497,15 Eur v zmysle MZ,
fa č. 2012323 (č.l. 52/ rub) vyúčtovaná provízia podľa MZ 20%, spolu 413,21 Eur, doklad o úhrade

predmetných faktúr, úhrady prijaté dňa 31.5.2012 (č.l. 53).
Žalovanýžiadalmailomodoslanýmdňa22.6.2012žalobcovi(č.l.54)ozaradeniepartneranavymáhanie
- Kysuckú nemocnicu s poliklinikou. V maili sa uvádza, že v prílohe je zoznam faktúr, ktoré eviduje
k dnešnému dňu a vzorová faktúra. Nasleduje zoznam faktúr, pri každej je uvedené číslo, subjekt
Nemocnica Čadca, splatnosť, dlžné sumy (č.l. 54/ rub, 55).

Žalobca listom zo dňa 25.6.2012 (č.l. 56) potvrdil prevzatie pohľadávky proti dlžníkovi Kysucká
nemocnica s poliklinikou Čadca, č. spisu: 109303. V liste sa uvádza, že spis ihneď spracovali a dlžníka
vyzvali k úhrade na účet žalovaného. V prípade došlej platby žiada, aby žalovaný žalobcu bezodkladne
informoval a v prípade, ak by dlžník od dnešného dňa v tejto veci priamo kontaktoval žalovaného, tiež
žiada o podanie informácie. Na záver listu uvádza, že o priebehu konania bude žalovaného aktuálne

informovať.
Žalobca zaslal listom zo dňa 25.6.2012 dlžníkovi žalovaného, Kysuckej nemocnici s poliklinikou, prvú
upomienku (č.l 57), vyzval na úhradu celkom sumy 38.289,98 Eur. V liste oznámil, že koná na základe
plnej moci, ktorú udelil žalobcovi žalovaný v zmysle MZ, dlžnú sumu žiada uhradiť na účet žalovaného
najneskôr do 2.7.2012. Uviedol svoje kontaktné údaje. Na č.l. 57/rub sa nachádza súpis neuhradených

faktúr dlžníka žalovaného, Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, s uvedením čísla faktúry, dátumu
vystavenia, splatnosti a dlžnej sumy, spolu 37.589,13 Eur.
Listom na svojom hlavičkovom papieri zo dňa 4.7.2012 (č.l. 59) žalobca zaslal dlžníkovi žalovaného,
Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca návrh dohody o úhrade pohľadávky v splátkach medziKysuckou nemocnicou s poliklinikou Čadca ako povinným a žalovaným ako oprávneným, za ktorého
v zastúpení koná žalobca ako oprávnený na základe plnej moci veriteľa, po potvrdení žiada jedno
vyhotovenie dohody zaslať späť na adresu žalobcu do 9.7.2012. Podľa bodu 1 návrhu, povinný uznáva

pohľadávku veriteľa vo výške 38.374,45 Eur vrátane príslušenstva, tj. úrokov z omeškania a nákladov
na inkasné konanie ku dňu 4.7.2012, návrh splátok v termínoch: prvá splátka dňa 25.7.2012, druhá
25.8.2012, tretia 25.9.2012, štvrtá 25.10.2012 každá vo výške 7.700,- Eur a piata splátka dňa 25.11.2012
vo výške 7.574,45 Eur plus dopočítané úroky z omeškania. Za oprávneného je podpísaný na základe
plnej moci žalobcom, bez podpisu povinného.

V liste zo dňa 4.7.2012 (č.l. 61) žalobca oznámil žalovanému, že dlžník reagoval na výzvu k úhrade
požiadavkou na vyrovnanie v splátkach, ktoré boli umožnené v zmysle návrhu na uznanie dlhu a dohody
o úhrade pohľadávok v splátkach.
Dlžník žalovaného, Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, listom zo dňa 26.7.2012 (č.l. 62) zaslal
žalobcovi uznanie záväzku a dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, žalobca prevzal list 30.7.2012.
Prílohou je uznanie záväzku a dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach medzi dlžníkom žalovaného,

KysuckánemocnicaspoliklinikouČadcaakodlžníkažalovanýakoveriteľzodňa17.7.2012(č.l.62/rub).
Podľa bodu 1 dlžník týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 32.586,24
Eur, suma záväzku dlžníka voči veriteľovi je znížená o 600,- Eur ako 2%-tná zľava z výšky splátky
záväzkov dlžníka voči veriteľovi z obchodného styku vo výške 30.000,- Eur v marci 2012. Na sumu 600,-
Eur sa veriteľ zaväzuje vystaviť a doručiť dlžníkovi dobropis do troch dní od podpisu tejto dohody.

Podľa bodu 2, dlžník sa zaväzuje k úhrade pohľadávky v splátkach: prvá splátka splatná 25.8.2012 vo
výške 10.000,- Eur, druhá 25.9.2012 vo výške 10.000,- Eur, tretia 25.10.2012 vo výške 12.586,24 Eur.
Listom zo dňa 24.7.2012 (č.l. 63) žalovaný žiadal žalobcu o pozastavenie vymáhania pohľadávky voči
Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Uviedol, že navrhovaný splátkový kalendár žalobcom je pre
žalovaného nevýhodný, nemocnica v priebehu mesiaca uhradila sumu 8.128,50 Eur. Zo splátky 7.700,-

Eur, ktorú sa podarilo žalobcovi vymôcť, bude vyplatená odmena podľa MZ. List bol doručený žalobcovi
27.7.2012.
V liste zo dňa 30.7.2012 (č.l. 64) žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od ústnej MZ bez udania
dôvodu, s okamžitou platnosťou, k 30.7.2012, list bol doručený žalobcovi 31.7.2012 (podľa prezenčnej
pečiatky).

Žalobca na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že prvá splátka bola dlžníkom žalovaného realizovaná
žalovanému dňa 24.7.2012, žalobca splátkový kalendár zaslal dlžníkovi žalovaného dňa 4.7.2012,
žalobcovi sa vrátil 30.7.2012, podpísaný bol dlžníkom žalovaného dňa 17.7.2012. Dlžník žalovaného
poslal podpísaný splátkový kalendár upravený, prvá splátka podľa návrhu žalobcu bola vylúčená z
dôvodu, že dlžník žalovaného túto splátku zaplatil. K podpísaniu splátkového kalendára žalovaným

uviedol, že žalovaný na takéto konanie nebol oprávnený, na čo sa výslovne podľa zmluvy zaviazal.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 27.6.2013 namietla neplatnosť MZ uzatvorenej v
písomnej forme a neplatnosť udeleného splnomocnenia z dôvodov, že pri obidvoch právnych
úkonoch nekonali za žalovaného dvaja konatelia ako mali konať podľa výpisu z obchodného registra a
spoločenskejzmluvy.PretoMZuzavretámedziúčastníkmibolaplatneuzavretáibavústnejforme.Podľa

ústne uzatvorenej MZ žalovaný platil odmenu za predchádzajúce aktivity na základe vystavených faktúr.
Konateľ žalovaného I. J. na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená MZ ústne, dohodli sa o provízii vždy prípad od prípadu, registračný poplatok 96,- Eur. K
províziám, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil, sumu 497,15 Eur a 413,21 Eur, najskôr uviedol, že túto
províziu zaplatili napriek skutočnosti, že nebola pohľadávka vymožená, bolo dohodnuté, že žalobcovi

patrí odmena aj v prípade, ak pohľadávku nevymôže, vo výške 20 % zo sumy, ktorú dali vymáhať;
následne,keďPZžalobcuuviedla,ževuvedenýchfaktúrachbolavyúčtovanáprovízia20%zvymoženej
sumy, potvrdil, že suma, z ktorej bola vyúčtovaná provízia a žalovaným uhradená (497,15 Eur a 413,21
Eur) bola prijatá od dlžníka žalovaného, čo odôvodnil tak, že sa pomýlil. Potvrdil, že rovnaký postup pri
odovzdaní pohľadávok na vymáhanie bol zachovaný aj v prípade pohľadávok v zmysle vyúčtovaných

provízií vo faktúrach č. 2012323 a 2012309, a to ten, ako vyplýva z mailu zo dňa 22.6.2012 (č.l. 54) a
týka sa predmetu sporu. K písomnej MZ ( č.l. 3) uviedol, že túto nepodpísal, podpísal ju druhý konateľ,
sám s touto MZ nesúhlasil. O rokovaniach ohľadne MZ vedel, prečítal si túto zmluvu, ale s ňou
nesúhlasil. K otázke ohľadne tvrdenia, že boli uzatvárané mandátne zmluvy prípad od prípadu, uviedol,
že s prvými dvoma súhlasil a s touto treťou nesúhlasil. O maili (č. l. 54, ktorým išla požiadavka, aby bola

spracovaná pohľadávka žalovaného, ktorá je predmetom konania, sa dozvedel cca 15.7., keď sa ozvala
nemocnica, že koná žalobca. Mail poslala účtovníčka žalovaného, uvedené je jej bežnou pracovnou
náplňou.PZ poukázala na rozpor vo výpovediach konateľa žalovaného - že bola zaplatená v predchádzajúcich
prípadoch obvyklá provízia, hoci je preukázané, že bola zaplatená dohodnutá provízia 20% z vymoženej
sumy, aj ohľadne jeho vedomosti o vymáhaní spornej pohľadávky dňa 15.7.2012 v súvislosti s jeho

vyjadrením, že vedel o existencii ústne uzatvorených mandátnych zmlúv, keď sa vyjadril, že sa
postupovalo prípad od prípadu.
Žalovaný k tomu uviedol, že na prvé dve veci bola dohodnutá provízia 20 %, takto bola aj zaplatená,
išlo v tom prípade o odmenu cca 500,- Eur čo, je adekvátna odmena za uvedenú činnosť, nie
ako v tomto prípade, keď 20 % predstavuje sumu 6.000,- Eur. 15.7. sa dozvedel, že účtovníčka zaslala

žalobcovi dokumentáciu ohľadne tohto dlžníka na vymáhanie, nie to, že prebiehajú jednania
so žalobcom. K samotným rokovaniam uviedol, že už skôr vedel o tom, že takéto jednania prebiehajú
a že sa dohodujú podmienky uzatvorenia aj vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. Bol návrh na 20 % províziu, s
čím nesúhlasil, nebol konkrétne prítomný na osobnom jednaní, jednal pravdepodobne otec, ale keď sa
dozvedel, že mala byť dohodnutá 20 % odmena, tak s tým nesúhlasil. Otec (druhý konateľ) dal pokyn
účtovníčke, aby zaslala dokumentáciu žalobcovi. Žalobca však musel vedieť, že môžu konať dvaja za

spoločnosť, pretože dostal do ruky výpis z obchodného registra.
PZ žalobcu poukázala na to, že bolo iba jedno rokovanie, 7.3.2012, kedy došlo k podpísaniu zmluvy
s druhým konateľom a viac osobných stretnutí nebolo. O tom žiadala vypočuť Ing. T. J. a p. I. O.,
ktorí zmluvu podpísali. Konateľka žalobcu nebola prítomná rokovaní, navrhla ju vypočuť ako účastníka
konania. Vo vzťahu k právnemu zhodnoteniu veci odkázala na ust. § 574 ods. 4 OBZ, § 572 OBZ a §

65 OBZ.
PZ žalovaného uviedla, že vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke je dohodnutá odmena 20 % veľmi
vysoká - za takú istú činnosť vyššia ako pri vymáhaní pohľadávok s nižšou hodnotou. Návrh splátkového
kalendára od žalobcu sa zdal nevýhodný pre žalovaného a preto urobil nový splátkový kalendár, ktorý
jeho dlžník podpísal 17.7.2012 na základe rokovaní so žalovaným a následne plnil dlžné sumy, teda

nebola to činnosť žalobcu, v dôsledku ktorej bola vymožená suma od dlžníka žalovaného.
Žalovaný uviedol, že žalobca konal v rozpore s pokynmi žalovaného. Na základe aktivít žalobcu došlo
k ukončeniu spolupráce, pričom žalobca má reklamu, že vymáha pohľadávku spôsobom, že obchodná
spolupráca s dlžníkmi nebude ukončená, čo sa stalo.
Súd vykonal právne zhodnotenie veci na základe vykonaného dokazovania ku dňu 27.6.2013 vo vzťahu

k namietanej neplatnosti a výkladu ust. § 133 OBZ a § 39 OBZ.

Na pojednávaní dňa 9.10.2013 súd vykonal dokazovanie podľa návrhov účastníkov. Konateľka žalobcu
uviedla, že o uzatvorení zmluvy osobne so žalovaným rokoval p. Roháč, ktorý je obchodným zástupcom,
konateľka sama spracovávala pohľadávku a konala voči dlžníkom žalovaného. Osobne nerokovala o

uzatvorení MZ, ale mala o jej obsahu vedomosť. Hneď ako klient zaslal požiadavku, aby vymáhali
pohľadávku od jeho dlžníka, Kysuckej nemocnice s poliklinikou Ćadca, pristúpila ku konaniu vo vzťahu
k tomuto dlžníkovi a 25.6.2012 poslala upomienku na dlžníka, čo súčasne bolo oznámené žalovanému.
Odkázala na písomnosti v zmysle č.l. 5 a 56. Dňa 24.7.2012 telefonovala s dlžníkom žalovaného, s
p. G. a dohodli sa na splátkach. Podľa MZ mali dohodnutých max. šesť splátok, žalobca dohodol päť

splátok a tento návrh zaslal na adresu riaditeľa nemocnice. Záznam týchto rokovaní je zaznamenaný v
chronológii spisu, poukázala na č.l. 42/ rub, ktorý preukazuje aké úkony vo vzťahu ku konkrétnej situácii
žalobca robí. Pred splatnosťou každej splátky žalobca kontaktuje dlžníka a v tejto súvislosti bolo od p. G.
oznámené, že prvá splátka bola realizovaná cca vo výške 8.000,- Eur, čo jej potvrdil aj žalovaný (č.l. 63).
Bola vystavená faktúra s koncovým číslom 457, kde bola vyúčtovaná provízia 17 % z vymoženej sumy

8.128,50Eur.Uviedla,žemedziúčastníkmibolauzatvorenáibajednaMZ,nazákladektorejspracovávali
viacero prípadov, províziu nedohadovali konkrétne pri každom jednotlivom prípade, dohodli sa iba raz
a postupovali v zmysle vlastnej obchodnej politiky, ktorá je taká, že výška provízie závisí od lehoty po
splatnosti pohľadávky - do troch mesiacov 12 %, do šiestich mesiacov 14 %, do dvanástich mesiacov
17 %, staršie pohľadávky 20 %. Túto politiku prezentoval aj pri uzatváraní MZ žalovanému osobne

obchodný zástupca.
PZ žalovaného na pojednávaní dňa 9.10.2013 predložila chronológiu úhrad od dlžníka Kysucká
nemocnica s poliklinikou, že všetky splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára sú zaplatené.
Štatutárny zástupca Ing. T. J. uviedol, že pri uzatvorení MZ sám rokoval s p. O. 2-3x,
ktorý doniesol návrh MZ a tento podpísal. S podpísaním tejto MZ druhý konateľ nesúhlasil, nebol

prítomný pri rokovaniach o tejto zmluve, preto aj prechádzajúce prípady, ktoré žalobca robil pre
žalovaného, sa uskutočňovali na základe ústneho dohovoru. Za zrealizované inkasné konania vo
vzťahu k Nemocnici v Považskej Bystrici akceptoval vyúčtovanie žalobcu z dôvodu, že chceli mať
pohľadávku čím skôr vymoženú, mali vedomosť, že nemocnica pôjde pravdepodobne do konkurzu. Vovzťahu k predmetu konania uviedol, že žalobca predložil nemocnici splátkový kalendár nemocnici a
realizoval asi dva telefonáty ohľadne urgencie pohľadávok žalovaného, ale nemocnica tento splátkový
kalendár neakceptovala. Po doručení tohto splátkového kalendára od žalobcu nemocnica priamo

oslovila žalovaného, aby sa dohodli na splátkach, čoho výsledkom bolo podpísanie splátkového
kalendára, ktorý podpísal žalovaný ako veriteľ a nemocnica ako dlžník. Okrem telefonických rozhovorov
a návrhu splátkového kalendára žalobca viac nevykonal a dlžník platil na základe dohody so žalovaným.
Pohľadávky na vymáhanie postupoval žalobcovi sám, nevie, či o tom informoval druhého konateľa,
informoval ho asi vtedy, keď prišili faktúry, ktorými bola vyúčtovaná provízia a nesúhlasil s ich úhradami.

Na otázku súdu ohľadne fungovania v spoločnosti uviedol, že je to tak, že každý má svoj okruh agendy,
ktorú spracováva a nieže by sa neinformovali, ale ide aj o rôzny pracovný čas, k tomu uviedol: „Toto
je agenda, ktorú spracovávam ja. Druhý konateľ väčšinou zabezpečuje agendu prevádzky skladov a
tovaru.“Prvápohľadávkabolažalobcovizadaná naspracovaniepopodpiseMZ,keďtútosámpodpísal.
Nevedel sa vyjadriť k okolnostiam, či konanie žalobcu vo vzťahu k dlžníkovi žalovaného bolo agresívne,
sám nedostal sťažnosti na konanie žalobcu od dlžníka žalovaného. Jednania ohľadne zmeny MZ

prebiehali so žalobcom po doručení výpovede.
Druhý konateľ I. J. uviedol, že po výpovedi zmluvy prišiel do spoločnosti p. Roháč sa spýtať, čo sa
deje, sám žalovaný nevyvolával iniciatívne rokovania o novom uzatvorení zmluvy. Pri tomto rozhovore
boli obaja konatelia a prezentovali žalobcovi, že si vedia predstaviť ďalšiu spoluprácu na inom základe,
napr. pri provízii 4 %.

Žalovaný uviedol, že dlžník žalovaného zaplatil sumu 8.128,50 Eur pri podpise splátkového kalendára a
sumu 32.586,24 Eur sa dohodli, že zaplatí v splátkach. Obaja konatelia potvrdili, že sumu, ktorú dohodli
s dlžníkom podľa splátkového kalendára, korešpondovala so sumou, ktorú zadali vymáhať žalobcovi
mínus dohodnutá zľava 600,- Eur.
Konateľka žalobcu prezentovala vyúčtovanú províziu (č.l. 57/rub a 58) ako 17 % na všetky faktúry,

ktoré boli uhradené v prvej splátke a končia koncovým číslom 320, 17 % -ná provízia sa vzťahovala aj
na ďalšie faktúry po koncové číslo 937, na faktúry po koncové číslo 946 sa vzťahovala provízia 14 %
a na zvyšok faktúr provízia 12 %.
Ing. J., potvrdil, že p. O. bol u žalovaného 2-3x, písomný návrh mal sám u seba. Tento so svojim synom
neprejednával, až po podpise MZ sa o tom bavili a syn s týmto nesúhlasil.

Svedok Mgr. C. vypovedal, že pre Kysuckú nemocnicu s poliklinikou pracuje ako advokát na základe
mandátnej zmluvy, spracováva všetky právne záležitosti na základe podkladov nemocnice. Od žalobcu
prišla výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú dlhovala žalovanému. V takýchto prípadoch svedok
komunikuje iba so zástupcom, ktorý je advokátom, preto so žalobcom nekomunikoval a obrátil sa priamo

na žalovaného. Predložil dohodu zo 17.7.2012, ktorú podpísala nemocnica so žalovaným, kópia sa
nachádza na č. l. 62/rub a návrh, ktorý predložil nemocnici žalobca, ktorý je na č. l. 60. K obom listinám
sa vyjadril, že vizuálne sú možno rovnaké, že to použil, ale obsah rozhoduje, ten urobil sám, ako vzor
sa to podobá. Kontakt so žalovaným uskutočnil po tom, čo našiel list od žalobcu. Na otázku PZ žalobcu,
či jednanie žalobcu prebiehalo vo vzťahu k nemocnici agresívne uviedol, že to nemôže potvrdiť, lebo

jednanie so žalobcom nezažil.

Svedkyňa p. G. na pojednávaní dňa 9.10.2013 vypovedala, že je zamestnankyňou Kysuckej nemocnice
s poliklinikou, ako došlo k podpísaniu uznania záväzku, nevedela, dostala už podpísanú dohodu na
realizáciu úhrad, spoločnosť žalobcu je jej známa. Upomienku od žalobcu na č. l. 57 určite dostala,

odsúhlasila dlžnú sumu a postúpila ju na právne. K dôvodom ukončenia spolupráce nemocnice so
žalovaným sa nevedela vyjadriť.

Svedok p. O. na pojednávaní dňa 9.10.2013 vypovedal, že zmluvu s p. J. D.. podpísali asi na 3. alebo
4. krát a potom sa začala spolupráca. Dohodli sa tak, ako predložil návrh zmluvy. Svedok sa stretol aj

s p. J. C.., pohyboval sa v miestnosti, v ktorej rokoval s p. J. D.. o uzatvorení zmluvy. Návrh MZ bol v
sídle žalovaného skôr ako ju p. J. D.. podpísal.
K tomu p. J. C.. uviedol, že je to možné, lebo vedel o tom, že otec ide rokovať o tejto zmluve, ale
účastný rokovaní nebol. Návrh zmluvy nevidel, až po podpise. Keďže to bola vec obchodného jednania,
podmienky sa ešte len išli dohadovať, nevedel, aké budú dohodnuté.

Svedok p. O. uviedol, že pri podpise zmluvy sa pýtal Ing. J., či on môže podpísať túto zmluvu,
ubezpečil ho, že to môže podpísať sám; uvedené Ing. J. poprel. Svedok uviedol, že vedel o tom, že sú
dvaja konatelia, ale nevedel, že obaja majú podpísať zmluvu a poukázal na údaje v záhlaví zmluvy o
žalovanom, ktoré mu nadiktoval sám žalovaný. Uviedol, že ak by druhý konateľ nechcel podpísať MZ,tak by sa k tomu vyjadril, lebo bol v miestnosti prítomný a vedel, akú zmluvu uzatvárajú, nič také sa
nestalo. Mal za to, že každý podľa toho, akú agendu spracováva, musel dať pokyn účtovníčke, ktoré
pohľadávky má zaslať na vymáhanie.

Ing. J. potvrdil, že návrh zmluvy mal u seba niekoľko dní, so synom ho neprejednával, až po podpise
zmluvy a syn s tým nesúhlasil.
Konateľ žalovaného, Ing. J., sa nevedel vyjadriť, koľko zmlúv podpísal sám. Uviedol, že sú zmluvy, napr.
pracovné, ktoré podpisujú obaja konatelia. Na otázku žalobcu, či naschvál podpísal zmluvu sám, po
porade s druhým konateľom uviedol, že sa stáva, že druhý konateľ dodatočne podpíše zmluvu. Súčasne

uviedol, že je pravda, že má každý inú pracovnú dobu a na otázku súdu uviedol, že majú vyčlenenú aj
pracovnú náplň aj pracovisko každý samostatne, dodal, že „Naše kompetencie vo vnútri sme si vyčlenili
tak, že ja mám na starosti učtáreň a dodacie listy, fakturáciu, pričom fakturáciu neriadim priamo, ale
cez ďalšiu pracovníčku, cez vedúcu učtárne. Tieto práce koordinujem, pričom plním aj iné funkcie, ktoré
vyplývajú z funkcie konateľa, takže nie je to takto striktne vymedzené. Takisto druhý konateľ, nie je to
tak, že by robil iba sklad.“

Podľa § 566 ods.1 OBZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 566 ods.2 OBZ, ak je zariadenie záležitostí predmetom podnikateľskej činnosti mandatára,

predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 568 ods.3 OBZ, ak zariadenie záležitostí vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene
mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Podľa § 568 ods.4 OBZ, ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie
zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou

mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
Podľa § 15 ods. 1 OBZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený
na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 15 ods. 2 OBZ, ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne
uzatvorená mandátna zmluva v zmysle ust. § 566 a nasl. OBZ, a to v písomnej forme.
K namietanej neplatnosti mandátnej zmluvy v písomnej forme (č.l. 3-5) súd uvádza, že podľa výpisu
z obchodného registra žalovaného v čase podpísania písomnej mandátnej zmluvy (ďalej len „MZ“) za
žalovaného boli oprávnení konať dvaja konatelia spoločne (od 8.10.1993 - č.l. 69). Ak by pri

vzniku MZ zmluvy konal za žalovaného štatutárny orgán, tak v prípade, že MZ podpísal iba jeden konateľ
žalovaného, išlo by o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko tento spôsob konania
by odporoval ust. § 133 ods. 1 OBZ. Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti tak, že v jej mene
konajú dvaja konatelia spoločne, je určením spôsobu konania v mene spoločnosti podľa § 133 ods. 1
OBZ, tj. určením spôsobu prejavu vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Nejednalo by sa

o namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ.
Predmetom uzatvorenej MZ bol záväzok žalobcu ako mandatára, že pre žalovaného ako mandanta
na jeho účet zariadi - obstará inkaso pohľadávok voči dlžníkom žalovaného (mandanta). Túto činnosť
mandatár vykoná menom mandanta (žalovaného) na základe plnej moci, ktorú mu mandant udelí a ktorá
tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

K okolnostiam vzniku MZ bolo vykonané dokazovanie predovšetkým na pojednávaní dňa 9. 10. 2013.
Z výsluchu žalobcu, žalovaného, svedka p. O. (záp. o poj. č.l. 96) bolo preukázané, že pri uzatvorení
zmluvyza žalobcunekonalštatutárnyorgán,ktorýmsúkonateliaR.O.aIng.E.J.,oprávnenízastupovať
a podpisovať za spoločnosť samostatne, ale p. Roháč ako obchodný zástupca, t. j. pri uzatvorení
zmluvy konal p. Roháč na základe zákonného splnomocnenia v zmysle ust. § 15 OBZ. Z vykonaného

dokazovania hlavne na pojednávaní dňa 9. 10. 2013 výsluchom žalovaného, svedka p. Roháča mal
súd preukázané, že Ing. J., ktorý konal - podpísal MZ so žalobcom, pri vzniku MZ nekonal za štatutárny
orgán žalovaného, ktorým sú konatelia Ing. T. J. a I. J., oprávnení zastupovať a podpisovať vždy dvaja
spoločne, ale konal na základe zákonného splnomocnenia podľa § 15 OBZ, ktoré mu vyplývalo zvnútorného organizačného usporiadania v spoločnosti, o ktorom Ing. J. vypovedal, keď z vyjadrenia bolo
pre súd nesporné, že pri prevádzkovaní podniku, ktorý charakterizoval ako rodinný podnik, má každý
svoju činnosť, ktorú obvykle vykonáva, uviedol: „Je to tak, že každý máme svoj okruh agendy, ktorú

spracovávame ... Toto je agenda, ktorú spracovávam ja. Druhý konateľ väčšinou zabezpečuje agendu
prevádzky skladov a tovaru.“ Pokiaľ Ing. J. uviedol, toto je agenda, ktorú spracovávam, bolo to v kontexte
v súvislosti s výpoveďou v prejednávanej veci ohľadne MZ uzatvorenej so žalobcom a postupovania
pohľadávok žalobcovi na vymáhanie, t.z., že pri spracovávaní tejto agendy konal v zmysle ust. § 15
OBZ ako zákonný zástupca žalovaného; vyplýva to aj z kontextu ďalších vyjadrení Ing. J. a správania

sa p. J. ml.. Ing. J. uviedol, že návrh zmluvy mal niekoľko dní pred jej podpisom u seba, nevyjadril sa,
prečo s týmto neoboznámil p. J. C.. P. J. C.. bol prítomný v miestnosti, v ktorej druhý konateľ rokoval s
p. O. o uzatvorení MZ, ale nevyjadril sa, prečo o jej obsahu aj on nerokoval „Je to možné, že som tam
bol, v tej miestnosti, lebo som vedel o tom, že otec ide rokovať o tejto zmluve, ale účastný rokovaní som
nebol.“ Uvedené konanie p. J. je dôvodné potom vysvetľovať v kontexte vyjadrenia Ing. J., že
p. J. ml. „...väčšinou“ teda obvykle „zabezpečuje agendu prevádzky skladov a tovaru.“ Vyššie uvedené

potom vylučuje aj vyjadrenia, že druhý konateľ spoločnosti s podpísaním MZ nesúhlasil.
Pre posúdenie, či došlo k platnému uzavretiu písomnej Mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
dňa 7. 3. 2012 a udeleniu plnej moci žalovaným žalobcovi dňa 7.3.2012 bolo rozhodujúce faktické
poverenie Ing. J., podľa ktorého Ing. J.B. vykonával obvyklú činnosť, na ktorú bol poverený, o čom na
pojednávaní opakovane vypovedal, tiež aj „Naše kompetencie vo vnútri sme si vyčlenili tak, že ja mám

na starosti učtáreň a dodacie listy, fakturáciu...“ Ing. J. uviedol, že tieto práce koordinuje, pričom plní aj
iné funkcie, ktoré vyplývajú z funkcie konateľa.
V zmysle ust. § 13, ods. 1 druhá veta OBZ, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu
koná zástupca. Oprávnenie zástupcu konať za podnikateľa môže vyplývať buď zo zákona (§ 15 OBZ)
alebo rozhodnutia štátneho orgánu, tzv. zákonné zastúpenie alebo z dohody o plnej moci (tzv. zmluvné

zastúpenie). Jeden z prípadov zákonného zastúpenia je upravený v § 15 OBZ. V zmysle § 15 ods. 1 OBZ
Ing. T. J. bol poverený činnosťou, ktorá súvisí s prevádzkou podniku, pričom nemusí ísť o prevádzku,
ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako predmet podnikania. Pokiaľ došlo k podpísaniu MZ, ktorej
predmetom bola inkasná činnosť žalobcu v prospech žalovaného, podpísanie tejto zmluvy nepochybne
patrí medzi úkony súvisiace s podnikaním žalovaného. Ing. T. J. potom bol splnomocnený aj na úkon -

podpísanie potrebného plnomocenstva v zmysle ust. § 568 ods. 3 OBZ (odôvodnenie viď vyššie).
Spoločný spôsob konania členov štatutárneho orgánu zákon dovoľuje zjednodušiť samostatným
interným oprávnením konať podľa § 15 OBZ a ako vyplynulo z vyjadrenia Ing. J. na pojednávaní
dňa 9. 10. 2013, rozsah oprávnenia pre Ing. J. konať ako zákonný zástupca bol vyčlenený určitými
kompetenciami (Ing. J. mal v kompetencii učtáreň, dodacie listy, fakturáciu, p. J. ml. agendu skladov

a tovaru), ktoré súvisia s podpisom MZ a Ing. J. tieto kompetencie prezentoval pri vzniku zmluvného
vzťahu so žalobcom, pri podpise MZ svedkovi O., čo vyplýva z vyjadrenia svedka O. a údajov, ktoré
sú vypísané v záhlaví zmluvy a ktoré poskytol Ing. J.. Svedok p. O. uviedol, že pri podpise zmluvy sa
Ing. J. pýtal, či môže túto zmluvu sám podpísať, o čom ho Ing. J. ubezpečil. Správanie druhého konateľa
Jana J., jeho nezáujem na rokovaniach ohľadne uzatvorenia zmluvy napriek prítomnosti a

vedomosti o týchto rokovaniach, potom aj na strane konajúceho za žalobcu bolo dôvodné predpokladať,
že Ing. J. ako konajúca osoba za žalovaného pri podpise MZ nerobí neobvyklý úkon. Z výsluchu Ing. T.
J., ktorý sám rokoval o MZ a túto sám podpísal, nevyplývajú rokovania a následne uzatvorenie viacerých
MZ so žalobcom „prípad od prípadu“ ako to prezentoval p. J. ml.
Vyjadrenia p. J. ml. o tom, že s podpísaním MZ so žalobcom nesúhlasil, vyznievajú v kontexte jeho

správania sa pri vzniku zmluvy a faktického správania sa žalovaného po podpise zmluvy nepresvedčivo,
a to aj s ohľadom na jeho rozporné vyjadrenia na pojednávaní dňa 27.6.2013, napr. vo vzťahu k
vyplatenej provízií podľa vyúčtovania žalobcu vo fa č. 2012309 (č.l. 50) a č. 2012323 (č.l. 52 rub), že
provízia bola vyplatená napriek skutočnosti, že pohľadávka vymožená nebola a následne po vykonaní
predmetných listín uviedol, že provízia bola vyplatená na základe plnenia dlžníkom (č.l. 73, záp. o poj.

zo dňa 27.6.2013, str. 5); uvedené dotvrdzuje, že podpísanie MZ so žalobcom nebol úkon, ku
ktorému obvykle dochádza pri činnostiach, na ktoré bol pri prevádzkovaní podniku poverený v rámci
vnútornej organizačnej štruktúry p. J. ml., keď nemal o tom dostatočnú vedomosť, ale že to bol práve
Ing. J., pre ktorého bol predmetný úkon úkonom obvyklým pri ním poverených činnostiach. V rovine
tvrdení (bez preukázania) ostali aj vyjadrenia p. J. ml. o poškodzovaní dobrého mena žalovaného

v dôsledku inkasného konania žalobcu.

Ing. T. J. pri podpise MZ konal na základe podnikového zmocnenia v zmysle § 15 OBZ. Nič na tom
nemení skutočnosť, že súčasne ako osoba, ktorá bola pri prevádzkovaní podnikupoverená činnosťou súvisiacou s podpísaním MZ, bol súčasne aj konateľom, ktorý koná za spoločnosť
ako štatutárny orgán spoločne s druhým konateľom (napr. pri dôležitých transakciách, kde nebol nikto
poverený určitou činnosťou). Uvedené potvrdzuje, že okrem funkcie konateľa plnia konatelia spoločnosti

samostatne aj kompetencie ako si ich vyčlenili vo vnútri spoločnosti, pričom poverenie určitou činnosťou
nemusí byť formalizované.
V zmysle § 266 ods. 3 OBZ je podstatná aj prax, ktorú zmluvné strany po podpise zmluvy zaviedli a
nebola rozporovaná na pojednávaní dňa 27.6.2013, keď bol potvrdený žalovaným podnet na začiatok
inkasného konania postupom v zmysle mailu na č. l. 54. Táto dotvrdzuje, že Ing. J. bol pri prevádzkovaní

podniku touto činnosťou fakticky poverený, sám dal podnet účtovníčke na konanie podľa MZ, mal na
starosti o. i. učtáreň, fakturáciu, potom vymáhanie pohľadávok je nepochybne úkon súvisiaci s touto
činnosťou. Táto potvrdená prax po vzniku zmluvy súčasne vyvracia tvrdenie žalovaného o existencii
viacerých ústnych zmlúv uzatváraných „prípad od prípadu“. Faktické správanie sa žalobcu a
žalovaného tomu odporuje - vyúčtovanie jedného spracovateľského poplatku (za jednu zmluvu), provízie
za zrealizované inkasné konania a úhrady v súlade s písomne uzatvorenou MZ (č. l. 51 - 53). Rozporné

sú vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 27.6.2013, keď na jednej strane uvádzal, že mali
uzatvorenú so žalobcom ústnu MZ a o provízii sa dohodli vždy prípad od prípadu (str. 4 záp. o poj.
27.6.2013) a na tom istom pojednávaní uviedol, že rovnaký postup ako zvolil mailom zo dňa 22.6.2012
(č.l. 54) bol zachovaný aj v prípade vymožených pohľadávok, za ktoré províziu žalobcovi zaplatil, viď
faktúry a výpisy z účtov na č.l. 52-53, t. j. opakovane plnil v zmysle čl. VI. bod 2 MZ. Táto prax odporuje

tvrdeniu žalovaného o existencii dohody ohľadne provízie vždy „prípad od prípadu“.

Vychádzajúc z prijatého záveru súdom, že bola platne uzatvorená mandátna zmluva v písomnej forme,
potom bola preukázaná aj dohoda ohľadne výšky provízie v zmysle čl. VI. bod 2 MZ.
Žalobca ako mandatár vykonal svoju činnosť riadne, čo preukazuje písomná korešpondencia medzi

žalobcom a dlžníkom žalovaného, list žalobcu zo dňa 25.6.2012 (č.l. 57), návrh na splátkový kalendár (č.
l. 60), ako aj úkony ako vyplývajú zo spisového materiálu žalobcu (č.l.50 a 50/rub), svedecká výpoveď
svedka Mgr. C. na pojednávaní dňa 9.10.2013 - touto bolo preukázané, že dlžník žalovaného, Kysucká
nemocnica s poliklinikou Čadca, bola aktívna vo vzťahu k žalovanému ako k svojmu veriteľovi až na
základe konania žalobcu - doručenie upomienky, návrhu splátkového kalendára. Až potom nasledoval

kontakt dlžníka so žalovaným vo veci úhrad jeho záväzkov, okrem svedka Mgr. C. to preukazuje aj
svedecká výpoveď svedkyne p. G., ktorá potvrdila komunikáciu so žalobcom a až následne aktívne
konanie nemocnice ako dlžníka vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi. V súlade s § 566 ods. 1 OBZ
vnikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odplatu, žalobcovi ako mandatárovi vznikol nárok na
províziu, ktorá preukázateľne bola dohodnutá podľa čl. VI. písomne uzatvorenej MZ (č.l. 3-4).

Bolo preukázané listinným dôkazom, súpisom neuhradených faktúr (č.l. 57/rub) v spojení s výpoveďou
žalobcu (konateľa) na pojednávaní dňa 9.10.2013, že provízia bola vyúčtovaná v súlade s dojednaním
čl. VI. bod 2 MZ, 17 % za fa č. 406711 a za faktúry od č. 92703299 po č. 92711937, 14 %
za faktúry od č. 92711876 po č. 92712946 a 12 % a za ostatné faktúry v zmysle zoznamu na č.l. 58.
Vyjadrením žalovaného na pojednávaní dňa 9.10.2013 bolo preukázané, že pohľadávky, ktoré žalovaný

postúpil žalobcovi na vymáhanie v zmysle súpisu neuhradených faktúr na č. l. 57/rub a 58, boli dlžníkom
žalovaného v celom rozsahu uhradené v splátkach podľa splátkového kalendára zo dňa 17.7.2013, ktorý
dlžník uzatvoril so žalovaným na základe inkasnej činnosti žalobcu.
Dlžník žalovaného plnil na základe činnosti žalobcu, ktorú žalobca vykonal na základe MZ. Bolo to
nesporné aj zo sledu udalostí, ako nasledovali vo vzťahu k tomuto dlžníkovi žalovaného, vychádzajúc

z dátumov - mail žalovaného z 22. júna 2012 (č.l. 54) so zoznamom faktúr na vymáhanie, potvrdenie
prevzatia 25. 6. 2012 (č. l. 56), 1. upomienka dlžníkovi z 25.6.2012 (č.l.57), zaslanie splátkového
kalendára dlžníkovi zo dňa 4.7.2012 (č. l. 59), oznámenie žalobcu zo dňa 4.7.2012 žalovanému, že
dlžník bude plniť v splátkach (č. l. 61), podpísanie splátkového kalendára dlžníkom žalovaného a
žalovanýmdňa17.7.2012(č.l.62/rub),vráteniepodpísanéhosplátkovéhokalendáralistomz26.07.2012

(č.l. 62), oznámenie plnenia žalovanému jeho dlžníkom dňa 24.7.2012 (č. l. 63). Z uvedeného kontextu
vyplýva, že dlžník žalovaného plnil na základe činnosti, ktorú podľa MZ uskutočnil pre žalovaného
žalobca.
Vo vzťahu k uvedenému je dôvodné pre úplnosť s ohľadom na obranu žalovaného o ústne uzatvorenej
zmluve a neplatnosti udeleného plnomocenstva uviesť, že podstatným by bolo aj v prípade ústne

uzatvorenej MZ medzi účastníkmi splnenie povinnosti žalobcu pre vznik nároku na províziu a
v konaní bolo preukázané takéto splnenie povinnosti žalobcu. S ohľadom na odôvodnenie uvedené
vyššie je nesporné, že žalobca ako mandatár pre žalovaného ako mandanta na jeho
účet zariadil za odplatu dohodnutú obchodnú záležitosť a to uskutočnením činnosti (upomínanie dlžníkažalovaného na úhradu), keď výsledkom tejto činnosti žalobcu bolo podpísanie splátkového kalendára
medzi žalovaným a jeho dlžníkom. Ak na základe výsledku činnosti žalobcu žalovaný sám podpísal so
svojim dlžníkom splátkový kalendár, k tomu potom nebolo potrebné udelenie písomného plnomocenstva

v zmysle § 568 ods. 3 OBZ žalobcovi na tento právny úkon; je však v konaní preukázané, že splátkový
kalendár žalovaný podpísal až po uskutočnení činnosti žalobcu ako mandatára.
Aj skutočnosť, že dlžník žalovaného vrátil žalobcovi podpísaný splátkový kalendár so žalovaným,
preukazuje vykonávanie činnosti žalobcu ako mandatára vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. Vychádzajúc
z listiny - návrhu uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky, ktorý návrh zaslal dlžníkovi žalovaného

žalobca (č.l. 60) a podpísaného listinného dôkazu - uznanie záväzku a dohoda o úhrade pohľadávky v
splátkach dňa 17.7.2012 (č.l. 62 rub) súd prijal záver, že je výsledkom činnosti žalobcu v zmysle MZ,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.3.2013 a preto žalobcovi vznikol nárok na províziu
vo výške, ktorá vyplýva z čl. VI. bod 2 MZ. V takejto výške by vznikol aj v prípade ústne uzatvorenej
MZ, ktorú tvrdil žalovaný. V zmysle uvedeného dojednania žalovaný reálne plnil po uzatvorení zmluvy
opakovane (č. l. 51 - 53) a inú dohodu o výške provízie ani pre žalovaným tvrdenú ústnu MZ nepreukázal.

Ak svedok Mgr. C. konajúci za dlžníka žalovaného prepísal návrh splátkového kalendára, ktorý dlžníkovi
zaslal žalobca a žalovaný ho sám podpísal, nemožno túto činnosť dlžníka a žalovaného pripísať na
ťarchu žalobcu, tj. že nekonal v zmysle MZ.
Dlžník žalovaného plnil preukázateľne po začatí inkasnej činnosti žalobcu, prvú splátku zaplatil až na
výzvu žalobcu, čo preukazuje výpis z inkasného spisu (č.l. 50) aj list žalovaného zo dňa 24.7.2012 (č.

l. 63) a vylučuje tvrdenie žalovaného, že prvú splátku dohodol sám, okrem tvrdenia iný dôkaz o tom
súdu nepredložil ani nenavrhol vykonať.
K poškodzovaniu žalovaného žalobcom, na ktoré poukazoval konateľ žalovaného na pojednávaní
dňa 27.6.2013, súd uvádza, že žalovaný toto tvrdenie nepreukázal, svedkovia o konaní žalobcu, ktoré
by poškodzovalo žalovaného pred jeho dlžníkom, nemali žiadnu vedomosť a iné dôkazy na preukázanie

tejto skutočnosti produkované v konaní neboli.
List žalovaného zo dňa 30.7.2012, označený ako vypovedanie ústnej MZ, súd podľa obsahu vyhodnotil v
súlade s § 41 ods. 2 OSP ako odstúpenie od zmluvy a toto odstúpenie vyhodnotil ako neplatné v zmysle
čl. IV. bod 2 MZ v spojení s § 344 OBZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,
ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Zákazka bola doručená žalobcovi dňa 25. 6. 2012,

odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 30.7. 2012, t. j. v lehote kratšej ako 90 dní od odovzdania
zákazky žalobcovi k inkasnému konaniu a podľa uvedeného zmluvného dojednania odstúpenie od
jednotlivej zákazky nie je možné skôr ako po uplynutí 90 dní od jej odovzdania mandatárovi. Nemohlo
dôjsť ani k platnej výpovedi MZ podľa čl. VII. bod 2 MZ, nakoľko pre výpoveď bez udania dôvodu
platí výnimka - výnimkou sú ustanovenia písm. a/ bodu 2. Čl. IV. MZ. Pre úplnosť súd uvádza,

že nárok na vyplatenie provízie žalobcovi vznikol ešte pred doručením odstúpenia (výpovede), keď
bolo zrealizované inkasné konanie žalobcu úkonmi počnúc upomienkou zo dňa 25.6.2012 (č.l. 57) až
podpísaním splátkového kalendára dňa 17.7.2013 (odôvodnenie viď vyššie) a ku dňu rozhodovania bolo
zhodnými vyjadreniami preukázané, že dlžník podľa podpísaného splátkového kalendára ako výsledku
inkasnej činnosti žalobcu riadne plnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 374,50 Eur a titulom trov
právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2007 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, za 7 úkonov právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 17.8.2012 á 210,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál
2. spísanie návrhu zo dňa 12.12.2012 á 210,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál
3. vyjadrenie k odporu zo dňa 17.5.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál
4. účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál

5. účasť na pojednávaní dňa 9.10.2013 (2 hod. 55 minút ) 2x á 210,81 Eur = 421,62 Eur + 7,81 Eur
režijný paušál
6. písomné podanie na súd zo dňa 24.10.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál
7. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál
spolu 1.740,79 Eur; náhrada hotových výdavkov v celkovej výške 101,16 Eur (§ 15 citovanej vyhlášky):

náhrada cestovného na pojednávanie 27.6.2013 (10,18 Eur), dňa 9.10.2013 (10,28 Eur) a dňa
30.10.2013 (10,44 Eur), tj. 3x cestovné Banská Bystrica - Martin a späť osobným motorovým vozidlom
TOYOTA AVENSIS 2,0 D-4D WG SL, priemerná spotreba 5,2 l/100 km pri počte km 2x 64 km, spolu
128 km plus náhrada za opotrebovanie vozidla 70,26 Eur (0,183 Eur x 128 km x 3 cesty); náhraduza stratu času právneho zástupcu v celkovej výške 156,12 Eur (§ 17 citovanej vyhlášky) - náhrada za
stratu času počas cesty na pojednávania dňa 27.6.2013, 9.10.2013 a 30.10.2013 z Banskej Bystrice do
Martina a späť, a to vždy za 2x 1 hod, tj. spolu 12 polhodín (2x 2 polhodiny na jedno pojednávanie

2x pojednávania), teda 12x 13,01 Eur = 156,12 Eur; DPH vo výške 399,61 Eur (zo sumy 1.998,07 Eur
podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky); celkom náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2.397,68 Eur
a súdny poplatok vo výške 374,50 Eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu
vedený v P., a.s., pobočka Banská Bystrica, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.