Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/51/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209202482
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4209202482.14

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci žalobcu: I. L., Y. XXX/XXX, XXX XX G., zast.: JUDr. Roman Blažek, s.r.o.,
so sídlom AK Pohraničná 4, 945 01 Komárno proti žalovaným: 1. S. J., 2. T. J., obaja zhodne bytom
Y. XXX/XX G. XXX XX, v rade III. C. N. bytom Y. XXX/XXX G. XXX 55, zast. JUDr. Margit Keszegh,
advokátkou, v rade IV. G. L. Y. G. XXX XX v konaní o vypratanie nehnuteľnosti t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu žalobcu doručenú súdu splnomoc. práv. zást. na č. l. 160-163 z dňa 07.09.2015 v

spojenísč.l.172zdňa08.09.2016,akoajpodanývzájomnýnávrhžalovanýchvrade1.-3.zastúpených
splnomoc. práv. zást. z č. l. 97-99 z dňa 28.10.2010, ako aj návrh, spresnenie vzájomného návrhu na
č. l. 113-114 z dňa 06.12.2010 v spojení s ostatným spresnením spresnenia z dňa 11.10.2016 na č. l.
179-181 podaným rovnako splnomoc. práv. zást. žalovaných v rade 1. - 3. v y l u č u je na samostatné
konanie.

II. Súd konanie vo zvyšku z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Žaloba na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti"
z dňa 25.03.2009, ktoré doručil súdu dňa 26.03.2009 z č. l. 1-2 v znení č. l. 14 súdneho spisu domáhal

vypratania nehnuteľností, a to pozemkov v intraviláne obce a kat. územia G. zapísané na liste vlastníctva
č. X sa domáhal náhrady trov konania.

2. Žalovaní v rade 1. - 3. podali vzájomný návrh so spresnením žaloby a so spresnením spresnenia
žaloby.

3. Súd konanie ešte pred meritórnym otvorením pojednávania konanie o pôvodnej žalobe z č. l. 1-2
z dňa 25.03.2009, po „upresnení žaloby" na č. l. 14-15 z dňa 27.04.2009 zastavil ako je zrejmé z II.
výroku rozhodnutia, a to s poukazom na § 124 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že každé podanie sa
posudzuje podľa jeho obsahu. Súd mal za to, že písomné podanie žalobcu z č. l. 172 z dňa 08.09.2016, v
ktorom splnomoc. práv. zást. žalobcu uviedol, že: „ ...netrvá na časti pôvodného návrhu...". Podľa súdu je
zrejmé, že splnomoc. práv. zást. s poukazom na svoje výlučné dispozičné právo má právo s predmetom

konania nakladať tak, ako tomu je v tomto prípade, a preto konanie podľa § 144 a 145 CSP zastavil.

4. Žalobca môže vziať žalobu späť podľa § 144 CSP.

5. Ak je žaloba vzatá späť celkom podľa § 145 ods. 1 CSP, súd konanie zastaví.

6. Súd podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliada k nesúhlasu žalovaných so späťvzatím, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo... pojednávanie, nakoľko v uvedenom konaní napriek dĺžke konania dosúčasnosti nedošlo k meritórnemu otvoreniu pojednávania, preto nebol potrebný ani súhlas žalovaných
so späťvzatím žaloby. Nakoľko vo veci nebol prítomný splnomoc. práv. zást. žalobcu, preto súd neotvoril
pojednávanie, v ktorom konaní do súčasnosti nebolo pojednávanie meritórne otvorené.

7. Vo vzťahu k I. výroku svojho rozhodnutia súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prejednávanom
prípade došlo k ustáleniu predmetu konania až po vyhotovení: „Geometrického plánu na zameranie
stavby p. č. XXX/X, XXX/X a na oddelenie pozemku p.č. XXX/X, XXX/X" z dňa XX.XX.XXXX súkromným
geodetom V. X. z T. pod č. plánu XXXXXXXX-XX/XXXX, mapový list č. ZS.E..XX.XX. pre kat. územie G.,

kedy sa zistilo, že v záujme trvalého a nerušeného užívania stavieb žalobcu je nevyhnutné vyriešenie
a usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pre kat. úz. G. parc. č. XXX, pôvodne vo výmere
X.XXX mX zastavanej plochy a to vytvorením niekoľkých novovytvorených parciel a to parc. č. XXX/X,
XXX/X a XXX/X. Na základe uvedených je zrejmé, že bolo nevyhnutné riešiť právne skutočnosti, ktoré
svojím charakterom nie je možné riešiť ako prejudiciálnu otázku, ale ako samostatný predmet konania.
Žalobca až po vyhotovení citovaného GEOM-PLÁNU mohol identifikovať faktický a právny stav medzi

vlastníctvom pozemku a vlastníctvom jeho stavby, ktoré malo byť zriadené v 60-tich rokoch minulého
storočia ako sa ukázalo bez predchádzajúceho zamerania pozemku a to ešte pred zahájením výstavby
a preto dôvodne na č. l. 160-163 podal zmenu žaloby v spojení s č. l. 172. Na základe uvedených je
potrebné vyriešiť ako osobitný predmet konania, určiť vlastnícke právo (podľa žalobcu vydržaním) o
nadobudnutívlastníctva knovovytvorenýmparcelámč.XXX/1,XXX/XaXXX/X,aniejemožnériešiťako

prejudiciálnu otázku v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, popri vyššie uvedenom určení vlastníckeho
práva. K. priebeh konania zrejme nemôže tvoriť, ako zo strany žalobcu, tak ani zo strany žalovaných,
základpreďalšiekonanie,pririešenídlhodobýchsusedskýchsporovohranicupozemkov,apretosúdna
základe vyššie uvedených jednak konanie zastavil o pôvodnom návrhu a podanú zmenu žaloby žalobcu
z č. l. 160-163, po doplnení z č. l. 172 vylúčil na samostatné konanie na základe pripojeného geom.

plánu, a to vo vzťahu k tej skutočnosti, že výsledky zamerania, a to novovytvorené parcely č. XXX/X,
XXX/X a XXX/X nie sú zapísané v katastri nehnuteľností (len ak by súd vo veci meritórne rozhodol a
ak by prípadne podanej žalobe žalobcu vyhovel), ale v prípade vytvorenia niekoľkých novovytvorených
parciel prostredníctvom geom-plánu je označenie citovaného geometrického plánu súčasťou výroku
rozhodnutia súdu.

8. Nakoľko súd konanie žalobcu o pôvodnej žalobe z č. l. 1-2 z dňa 25.03.2009, po „upresnení žaloby"
na č. l. 14-15 z dňa 27.04.2009 v dôsledku vyššie uvedených skutočností zastavil a to II. výrokom tohto
rozhodnutia, preto súd s poukazom na § 147 a súvis. ustanovení CSP s dôrazom na § 147 ods. 4
vylúčil na samostatné konanie. Nakoľko je zrejmé, že vzájomná žaloba o pôvodnej žalobe žalobcu,

na základe ktorej bolo súdne konanie zahájené a následne zastavené a v ktorom konaní bola podaná
vzájomná žaloba, ktorá jednak po zastavení konania o pôvodnej žaloby a po opakovaných spresneniach
spresnenia stratila charakter vzájomnej žaloby, preto súd podľa § 147 ods. 4 CSP vylúčil aj vzájomnú
žalobu žalovaných v rade 1. až 3. so zmenou žaloby žalobcu na samostatné konanie, tak ako je vo
výroku tohto rozhodnutia uvedené.

9. Súd vo vzťahu k III. výroku a to pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo
skutočností, ktoré mal osvedčené z obsahu spisového materiálu. Podľa § 262 ods. 1 CSP platí, že sa
rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Na základe § 251 CSP platí, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaloženévýdavky,ktorévzniknúvkonanívsúvislostisuplatňovanímalebobránenímprávaavzmysle
§ 252 CSP platí, že každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

11. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy podľa § 3 ods. 2 Obč. zák.

dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Výnimočne súd podľa § 257 CSP súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Súd pri rozhodnutí o trovách konania mal za to, že je nevyhnutné vnímať existujúce vzťahy zo
susedských sporov o hranicu pozemkov medzi účastníkmi konania v širších súvislostiach a komplexne

aj s prihliadnutím ku všetkým skutočnostiam v časovej chronológii, ktoré sú známe z obsahu spisového
materiálu a možno ich považovať za osvedčené, a to aj s dôrazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť
vyplývajúcu z § 3 ods. 2 Obč. zák. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že fyzické osoby si majú počínať
tak aby vôbec nedochádzalo čo i len k ohrozeniu a nie to ešte k dlhodobému porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov, napr. zvlášť pri riešení vzájomných susedských vzťahov ako to vyplýva aj z

§127Obč.zák.Pririešenívzájomnýchprávnychvzťahov,ktorétvoriapredmetkonania,bolanevyhnutná
vzájomná súčinnosť vlastníkov susediacich pozemkov, účastníkov tohto konania a ak táto súčinnosť
by sa poskytla je zrejmé, že predmet konania sa dal riešiť aj bez súdneho konania (bez vzniku trov
spojených s vedením súdneho konania), ale ak sa ani minimálna súčinnosť neposkytne, ako je tomu v
tomto prípade, je vylúčené vyriešenie vzájomných susedských vzťahov bez ingerencie súdu. Za danej

situácie, kedy medzi účastníkmi konania už došlo k trvalým nezhodám, strany sporu sa majú pokúsiť
riešiť vzniknutý spor predovšetkým dohodou a to v zmysle už citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Obč.
zák.

19. V súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia a z charakteru rozhodnutia a to o trovách

konania je daná potreba zistenia a osvojenia si relevantných skutočností pre takéto rozhodnutie a na
základe uvedených skutočností súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP podľa
ktorého platí, že dôvod hodný osobitného zreteľa je generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (v zmysle
ustanovenia § 255 CSP) ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie (v zmysle ustanovenia § 256

ods. 1 CSP). Zákon pre nepriznanie náhrady trov konania vyžaduje splnenie podmienok a to existencie
dôvodu hodného osobitného zreteľa a výnimočnej okolnosti;

20. V uvedenom konaní došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. V priebehu
konania žalobca predložil súdu žalobu a zabezpečil na svoje náklady Geom-plán na preukázanie

faktického a právneho stavu na rozdiel od žalovaných v rade 1. - 3.zast. splnomoc. práv. zást. žiadne
relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložili, nezabezpečili, z ktorých dôkazov by sa
dal úspech žalovaných 1. - 3. jednoznačne ustáliť, hoci oni sami podali vzájomnú žalobu. Žalobca aj
v minulosti mal záujem zabezpečiť uvedený dôkaz za účelom vyriešenia susedských sporov o hranicu
pozemkov, ale práve odmietavým prístupom žalovaných sa to nepodarilo. V tomto prípade, podľa súdu,

v zmysle § 257 CSP existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý súd videl v tomto konaní, ktoré bolo
zastavené v tom, že súdnemu konaniu pri riešení sporných susedských vzťahov o hranicu pozemkov
predchádzalonajprvlen odmietnutieposkytnutianevyhnutnejsúčinnostizostranyžalovanýchpririešení
existencie faktického stavu a jeho zosúladení s právnym stavom v katastri nehnuteľností. Následne
sa tento stav vyostril konaním zo strany žalovaných, keď títo vytvorili trvalú prekážku, prehradením

prístupu, ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie na č. l. 41-3 súdneho spisu, ktorá bránila
vyhotoveniu geom-plánu. Na základe uvedených sa podľa súdu nedá ustáliť mieru zavinenia žalobcu na
zastavení konania na tom základe že zobral späť žalobu, nakoľko by to bolo v rozpore s už uvedenými
skutočnosťami, ktoré mal súd osvedčené z obsahu spisového materiálu.

21. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu
spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. V uvedenom spore boli strany sporu zhodne zastúpenéadvokátmi. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia na zastavení konania
vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku
na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP a preto súd

na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa § 257 CSP.

22. Vzhľadom k charakteru žaloby na určenie vlastníckeho práva a vzájomnej žaloby v tomto prípade
nie je vylúčenie na samostatné konanie na ujmu ani jedného z účastníkov konania z hľadiska plynutia
lehôt, ako by tomu mohlo byť v iných konaniach.

23. Súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia vylúči uplatnený nárok žalobcu v spojení so vzájomnou
žalobou žalovaných v zmysle výroku rozhodnutia na samostatné konanie a obratom vytýči termín
pojednávania.

24. Voči rozhodnutiu súdu o vylúčení uplatneného nároku na samostatné konanie nie je prípustné
odvolanie s poukazom na § 357 CSP.

Poučenie:

Voči rozhodnutiu súdu o vylúčení uplatneného nároku na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie
s poukazom na § 357 CSP.
Voči výroku rozhodnutia súdu o zastavení konania a o nároku na náhradu trov konania je prípustné
odvolanie v lehote 15 dní.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.