Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26Cb/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276452
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Hrneková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:6118276452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou, v právnej

veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., Závodská cesta 3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166,
zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, v konaní o zaplatenie 500,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 500,00 EUR od 04.04.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 500,00 EUR s príslušenstvom titulom krátenia poistného
plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.02.2018 došlo v Kysuckom Novom Meste k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Kia Ceed, EČV: E.. K vzniku
spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poistenom
u žalovaného. Držiteľ motorového vozidla (poškodený) si nechal vykonať opravu poškodeného
motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 26/2018 zo dňa 26.02.2018, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné
motorové vozidlo zn. Kia Ceed, EČV: T..

3. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla bola žalobcom poškodenému vystavená faktúra
č. 2018031 zo dňa 07.03.2018 na sumu 590,00 EUR s DPH. Poškodený dňa 07.03.2018 postúpil svoju
pohľadávkuvočižalovanému,spočívajúcuvnárokunapoistnéplneniezpoistnejudalostiztitulunáhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, spolu s jej príslušenstvom, na žalobcu.

4. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa

13.03.2018. Žalovaný dňa 22.03.2018 poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného
motorového vozidla vo výške 90,00 EUR s DPH. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným
určením doby prenájmu vozidla v rozsahu len dva dni a vlastným určením ceny prenájmu. Vzhľadom
na uvedené si žalobca uplatnil v žalobe krátenú časť poistného plnenia vo výške 500,00 EUR spolu súrokmi z omeškania. Prešetrenie poistnej udalosti bolo skončené dňa 19.03.2018, preto žalovaný sa
podľa názoru žalobcu so zvyškom plnenia dostal do omeškania odo dňa 04.04.2018.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.05.2018 v konaní sp. zn. 2Up/319/2018 platobný rozkaz,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom namietal vecnú legitimáciu a spochybnil účelnosť
využívania náhradného vozidla. Žalovaný poukázal žalobcovi plnenie v sume 90,00 EUR, pričom ďalšie
nároky žalobcu považoval žalovaný za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

6. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie, v ktorom preukazoval svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v predmetnom spore s odvolaním sa na ust. § 524, § 580 a § 581 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). K
tvrdeniu žalovaného, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“), žalobca uviedol, že ide o nárok na náhradu škody
vzniknutej poškodením veci - vozidla poškodeného - v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP.
Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná § 15 ods. 1 Zákona o PZP, podľa ktorého náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Argumentáciu žalovaného ohľadom

toho, či bol prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nutný, považuje žalobca za účelovú
a bezpredmetnú. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. K dĺžke trvania nájmu
žalobca uviedol, že je bežnou praxou autoservisov vydať opravené vozidlo až po vydaní krycieho listu
poisťovňou, resp. jeho doručení autoservisu. Ohľadom výšky žalobca poukázal na judikatúru, podľa

ktorej poškodený nemá právnu povinnosť po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo
skúmať a porovnávať podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Vzhľadom na uvedené žalobca vo svojom vyjadrenie trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Dňa 13.07.2018 bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému na

prejednanie sporu. Okresný súd Bratislava I vo veci vykonal pojednávanie za účasti oboch sporových
strán dňa 01.04.2019 a následne dňa 24.04.2019, na ktorých sa strany pridržiavali svojich doterajších
tvrdení. Žalovaný opätovne vzniesol námietku vecnej legitimácie, namietol oprávnenosť požadovaných
úrokov o zmeškania aj nevyhnutnosť používania predmetného náhradného vozidla.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, konkrétne s vyjadreniami
sporových strán, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu pre nájom osobných automobilov,
Protokolom o prenájme náhradného vozidla zo dňa 26.02.2018, faktúrou č. 2018031 zo dňa 07.03.2018,
aktuálnym cenníkom žalobcu, Zmluvou o nájme č. 26/2018 zo dňa 26.02.2018, Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 07.03.2018, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.03.2018, uplatnením

náhrady škody žalobcom u žalovaného zo dňa 13.03.2018, výpisom z účtu preukazujúcim platbu od
žalovaného v sume 90,00 EUR na účet vedený v Tatra banke, a. s., Oznámením o poistnom plnení zo
dňa 21.03.2018 a čestným vyhlásením spoločnosti NOVÝ TOPCAR, s. r. o. zo dňa 26.06.2018.

9. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

10. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v

dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občiansky zákonník uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

16. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

17. V predmetnom konaní medzi stranami sporu nebol sporný vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo
dňa 21.02.2018 prevádzkou motorového vozidla zmluvne poisteného u žalovaného. Z predložených
listín vyplýva, že poškodenému zo škodovej udalosti bola zo strany žalobcu dňa 07.03.2018 vystavená
faktúra znejúca na sumu 590,00 EUR. Z predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.03.2018

ďalej bolo preukázané, že žalovaný dňa 19.03.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe
ktorého poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 90,00 EUR.

18. Spornou medzi stranami sporu zostala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie
nároku na náhradu škody, výška poskytnutého poistného plnenia, resp. výška nájomného za prenájom

náhradného motorového vozidla a účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla.

19. Súd má za to, že žalobca preukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie, keď s poukazom na
§ 524 a § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, a tiež Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
07.03.2018, preukázal odplatné postúpenie nároku poškodeného na náhradu škody voči žalovanému

na žalobcu. V prejednávanej veci predmetom sporu je reálna, skutočná škoda podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, a to v podobe nákladov
spojených s odstraňovaním následkov poškodenia motorového vozidla. Súd sa stotožňuje s názorom,
že v danom prípade postúpenie pohľadávky poškodeného a následné započítanie pohľadávok žalobcu
a poškodeného v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka nahrádza úhradu vystavenej faktúry,

a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže pohľadávka
poškodeného voči poisťovateľovi nespadá pod pohľadávky, ktorých postúpenie je v zmysle § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka vylúčené, súd má za to, že k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom
a žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla
v súvislosti s nákladmi za prenájom vozidla.

20. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno v danom prípade rozumieť
majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda aj
nájomné, ktoré bol poškodený povinný zaplatiť za prenájom náhradného vozidla. Ide o majetkovú ujmu
vyjadrenú v peniazoch, o ktorú sa skutočne zmenšil existujúci majetok poškodeného. K namietanej

výške nájomného a k dôvodom krátenia plnenia zo strany žalovaného súd musí prisvedčiť názoru
žalobcu, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného zisťovať cenové ponuky a
preukázateľne hľadať najlacnejšiu požičovňu náhradných motorových vozidiel. Úvahy žalovaného o
výške nájomného, ktorá by podľa jeho prepočtov bola primeraná, podľa názoru súdu nemajú oporu
v zákonných ustanoveniach, preto súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a

dostatočne nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia náhrady škody v uplatnenom rozsahu, ktorej výšku
naopak žalobca hodnoverne preukázal predloženými listinnými dôkazmi.21. Námietku žalovaného spochybňujúcu účelnosť a nutnosť využívania náhradného vozidla uplatnenú
v konaní pred súdom súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z predložených listín jasne vyplýva,
že žalovaný uhradil časť plnenia vo výške 90,00 EUR bez toho, aby účelnosť a nutnosť náhradného

vozidla spochybnil. Súd zastáva názor, že nutnosť a účelnosť prenájmu možno spochybňovať v samej
podstate potreby náhradného vozidla, teda vo vzťahu k prenájmu náhradného vozidla ako takému.
Ak však zo strany žalobcu jeho účelnosť nebola spochybnená v celom rozsahu, ale žalobcovi vyplatil
časť plnenia v rozsahu 90,00 EUR, namietanie neúčelnosti vo zvyšnom rozsahu považuje súd za
nedôvodné a nepreukázané. Pokiaľ ide o dobu prenájmu vozidla, súd uvádza, že v zmysle predloženého

čestného prehlásenia autoservisu zo dňa 26.06.2018 autoservis prehlásil, že vozidlo Kia Ceed, EČV:
E., bolo poškodenému odovzdané v deň doručenia krycieho listu na poistné plnenie od poisťovne, t.
j. dňa 07.03.2018. V zmysle predloženej Zmluvy o nájme č. 26/2018 nájom náhradného vozidla bol
dohodnutý od 26.02.2018 do 07.03.2018, teda do dňa oznámenia poskytnutia poistného plnenia zo
strany poisťovne. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla
je podľa názoru súdu najmä oznámenie poisťovne o ukončení likvidácie poistnej udalosti, vystavenie

krycieho listu, po ktorom už využívanie náhradného vozidla stráca svoje opodstatnenie. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že dobu nájmu v posudzovanom prípade možno považovať za opodstatnenú.

22. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania. Na pojednávaní konanom dňa 01.04.2019
žalovaný spochybnil uplatnený úrok z omeškania a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo 145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručeným
právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu
škody.

23. Dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania bol stanovený ako deň nasledujúci po
dni, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t. j.
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poškodenému poistné plnenie. Za skončenie prešetrovania žalobca považuje dátum uvedený Oznámení
o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo skončené dňa 19.03.2018.

V súlade s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania z plnením zostávajúcej časti
poistného počínajúc dňom 04.04.2018.

24. Súd prvej inštancie rozhodol o úrokoch z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v nadväznosti na Nariadenie vlády SR č. 87/ 1995 Z. z. a stanovil začiatok omeškania podľa § 11 ods.

7 Zákona o PZP, keďže je nesporné že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 15 ods.
1 Zákona o PZP.

25. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Sankcie za neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti nezbavujú žalovaného povinnosti platiť
úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i v prípade

že žalovaný svoje povinnosti uvedené § 11 ods. 6 Zákona o PZP splnil včas, t. j. skončil prešetrenie
poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie a odmietnutie poistného plnenia.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca podľa názoru súdu uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii v spore, vo vzťahu k výške škody, úrokom z omeškania, aj vo

vzťahu k účelnosti nájmu. S poukazom na to súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel
k záveru, že žalobný návrh je dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia29. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi,
ako strane sporu, ktorá bola vo veci v plnej miere úspešná.

32. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných

náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 C.s.p. sú:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1,2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.