Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817204576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
X, X., o zaplatenie 1.663,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č. k. 11Csp/124/2017-153 zo dňa 13. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom vo zvyšku žalobu zamietol, ako i vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.663,47
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.663,47 eur od 03.10.2017 do zaplatenia,
úrok vo výške 52,79 eur, úrok z omeškania vo výške 0,61 eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo
výške 1,46 eur, a to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur
zapodmienokdojednanýchvzmluveospotrebiteľskomúverezodňa18.09.2015.Zdôvodu,žežalovaná
neuhrádzala dlžné splátky, žalobca dňa 22.09.2017 pristúpil k zosplatneniu úveru. Nárok žalobcu bol
dôvodný v časti nezaplatenej istiny spolu s úrokmi (zmluvnými, zákonnými) vyčíslenými ku dňu splatnosti
úveru a v časti poplatku za poistenie. Žalobca si uplatňoval vyčíslený úrok aj za obdobie odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení. Konštatoval, že pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a

dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie
po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má
sankčnú povahu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z
úveru za čas po splatnosti celého úveru, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z úveru do
splatnosti úveru vo výške 52,79 eur a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z úveru vo výške 11,50 %
z nezaplatenej istiny 1.663,47 eur za obdobie od 23.09.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. Mal za to,
že zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľmal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Len pre úplnosť k námietkam žalovanej, v zmysle ktorých z predmetnej

zmluvy nevyplýva koľko z ktorej splátky pripadne na istinu, úroky a iné poplatky dodal, že súdy SR pri
výklade ustanovení právnych predpisov, platných na území SR, sú povinné aplikovať eurokonformný
výklad, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom,
aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky. Nakoľko sa žalovaná s peňažným plnením
dostala do omeškania, má voči nej žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Žalobca zosplatnil úver ku

dňu 22.09.2017, pričom výzvou zo dňa 22.09.2017, ktorá bola žalovanej doručená 12.10.2017 (s tým, že
zásielka bola uložená na príslušnej pošte 28.09.2017, č.l. 68), vyzval žalovanú na predčasné splatenie
úveru najneskôr do 02.10.2017. Pre vznik omeškania nie je určujúci dátum zosplatnenia úveru, ale
lehota, ktorú sám žalobca určil žalovanej na zaplatenie zosplatnenej sumy. Pretože žalovaná nezaplatila
istinu v lehote splatnosti, t. j. do 02.10.2017, dňom 03.10.2017 sa dostala do omeškania. Na uvedenom
závere nemení nič ani fakt, že žalovaná prevzala predmetnú zásielku fakticky až 12.10.2017, nakoľko

zásielka už bola v jej dispozičnej sfére a jej neskoršie prevzatie si nemôže byť hodnotené v prospech
adresáta. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,00 % a
nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, patria žalobcovi
úroky z omeškania 5 % ročne z istiny od 03.10.2017 do zaplatenia. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať
úroky z omeškania aj za obdobie od 22.09.2017 do 03.10.2017 z istiny, nárok dôvodný nebol a v

tejto časti ho preto zamietol. Žalobcovi nepatria úroky z omeškania uplatnené vo výške 5 % ročne z
úrokov z úveru, priznaných vo výške 52,79 Eur. Úroky z úveru, aj úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z
omeškania (Rc 70/1995). Keďže takéto úroky z úrokov považoval za neprijateľné, žalobu aj v tejto časti
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku, ktorým súd zamietol
jeho nárok v prevyšujúcej časti v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Nesúhlasil s rozhodnutím

v časti, v ktorej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nie je možné priznať úroky z úveru za
čas po splatnosti celého úveru a v časti, v ktorej považoval uplatnené úroky z úrokov za neprijateľné.
Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie,
teda aj po predčasnom zosplatnení, nakoľko strany si dohodli dobu trvania nároku na zmluvné úroky až
do splatenie úveru v čl. 1 OP. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia

úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len
moment vzniku nároku ale nestanovuje moment jeho zániku. V súvislosti s vyššie naznačeným poukázal
naviacerérozhodnutiakrajskýchsúdov,NajvyššiehosúduČRaÚstavnéhosúduSR.Požadovanýnárok
na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je nárokom, ktorý je vykladaný aj ust. § 497 Obchodného
zákonníka, pričom žiadne zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. Zmluvné

úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a
tento sa ďalej nenavyšuje. Na rozdiel od zmluvných úrokov, úroky z omeškania predstavujú sankčný
mechanizmus, ktorý nastupuje zo zákona.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom vo zvyšku žalobu zamietol ako i vo výroku o trovách konania podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutom, ponechal

rozsudok nedotknutý.

6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a

vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na stranedruhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných
skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

7) Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu patrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa
§ 52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ

v spojení s ust. § 565 OZ, v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu
a neprimerané postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi
patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky
poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym
úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/
poskytnutých finančných prostriedkov. Z doktrinálneho hľadiska nie je podstatné, či bezprostredne

reálne (predovšetkým v spojitosti s majetkovým statusom dlžníka) môže k takémuto okamžitému
vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa
odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu
požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s

takýmtoplnenímidesvojimcharakteromoprotiprávnystav.Sprotiprávnymstavom(keďžespotrebiteľsa
ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu
spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t.j. na oprávnené držanie peňažných
prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom
stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods.

2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

8) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za
čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom
v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky

z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako
spotrebiteľa)dochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiuatojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v
konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku
nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred takouto zmenou.

9) K odvolacej námietke, že žalobcovi by mal patriť aj nárok na úroky z omeškania zo zmluvných

úrokov je potrebné uviesť, že Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ
žalobca v odvolaní poukazoval na závery rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach krajský súd
konštatuje, že tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné.

10)Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľaust.§396ods.1CSP,§255ods.1CSP.Žalovaná
mala v odvolacom konaní úspech, patrila by jej náhrada trov ale keďže ostala v odvolacom konaní
nečinná (zo spisu nevyplýva že by jej nejaké trovy vznikli) súd jej nárok nepriznal.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).