Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201898
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119201898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľa: U. X., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom Y. G., Z. XXX/X, o rozvod manželstva s: W. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M. F. XX, C., E., takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Z., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 03. 2019 domáhal, aby súd
manželstvo účastníkov konania rozviedol.

2. Druhý manžel, ktorý návrh nepodal (ďalej len „manželka“), sa k návrhu na rozvod manželstva
nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti manželky, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u oboch účastníkov ide v poradí o prvé manželstvo.
Navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky, manželka je občanom Ruskej federácie. Posledné
spoločné bydlisko mali v Y. G., Z. XXX/X. Z manželstva nepochádzajú deti.

5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že manželstvo bolo spočiatku veľmi harmonické, zosobášili sa
XX. XX. XXXX, žili u jeho rodičov v rodinnom dome, manželka nepracovala, pretože nemala víza, bola

len žena v domácnosti a on pracoval. Žili spolu, kým jej neuplynuli turistické víza a odcestovala domov,
by si v U. na slovenskej ambasáde vybavila víza na prechodný pobyt na Slovensku. Do Ruska mala
odísť začiatkom novembra 2018. Už pred odchodom sa viackrát hádali, ale nepripisoval tomu žiadnu
vážnosť. Keď bola manželka v Rusku, boli spolu každý deň v kontakte cez internet, ale viac sa aj tak
hádali. Hádky boli z napätia, že bola medzi nimi vzdialenosť, z toho, že manželka mala v Rusku opustiť
svoju rodinu a mala prísť na Slovensko. Koncom novembra 2018, keď jej zostalo 5 voľných dní z víz,
prišla na Slovensko, aby si zobrala psa, čo tu mali a osobné veci a vlakom odišla naspäť do Ruska. Viac

už neprišla. Koncom februára 2019 išiel za ňou do Ruska, bolo to 23. 02. 2019, lebo 25. 02. 2019 jej
začínali platiť víza, na základe ktorých by mohla vstúpiť do Schengenu, išiel so svojím otcom a boli u
jej rodiny v C.. Bol tam s manželkou celý čas, za tie 3 dni sa niekoľkokrát pohádali a v posledný deň
mu vrátila prsteň, že sa chce rozviesť. Išiel naspäť domov, manželka zostala v Rusku. Niekoľko týždňovsi ešte písali a volali, ale už to bolo bezvýznamné. V polovici marca podal návrh na rozvod, manželka
mu na to povedala, že ona nepríde. Podľa neho dôvodom rozpadu manželstva bola skutočnosť, že
manželka mala v Rusku veľkú rodinu, dobrú prácu, veľa priateľov a asi si to postupne uvedomila, že

z Ruska ani odísť nechce. V spoločnej domácnosti bývali do novembra 2018. Od kedy podal návrh na
rozvod, s manželkou nie sú v žiadnom kontakte, neprebehla medzi nimi žiadna komunikácia. Obnovenie
manželského spolužitia si predstaviť nevie.

6. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov
a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie

a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia
a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu
ku svojim deťom.

9. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou

povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

10. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia

rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené
podmienky.

11. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a

kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a
trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že
medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej

manželstvom.

12. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko
možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým
zotrvať vo zväzku. Navrhovateľ má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva, aj keď na

samotný rozvod nárok nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne
vecou navrhovateľa, aké motívy a pohnútky ho vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom
zväzku a k rozvodu. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k
rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov druhého manžela. Navrhovateľ
v konaní vyslovil svoj slobodný názor a uviedol dôvody, ktoré ho k rozvodu viedli, ako aj dôvody, prečo

nechce ďalej žiť s manželkou.

13. Z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal súd ďalšie dokazovanie navrhované navrhovateľom, a
to výsluch otca navrhovateľa U. X. a kamarátky manželky M. M., keď podľa názoru súdu by vykonanietýchto dôkazov bolo nadbytočné, nakoľko ich výsluchom by súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti
týkajúce sa (ne)dôvodnosti rozvodu účastníkov.

14. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie a od
novembra 2018 ani nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko manželka sa od navrhovateľa odsťahovala,
odišla do Ruska. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že už nemá záujem zachovať manželstvo a vylúčil
možnosť jeho obnovy. Súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi
manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou

do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku rozviedol.

15. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

16. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

19. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani
zásada úspechu, ani zásada zavinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany
navrhovateľa by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľ sa práva podať
odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.