Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213955
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817213955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne H. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, trvale bytom O. J. XXX/XX, C. U., zastúpenej JUDr. Dušanom Motúsom,
advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti žalovanému W. S., nar. XX.XX.XXXX, štátneho
občana Slovenskej republiky, trvale bytom A. S. XXX/X, M. - M. II M., korešpondenčná adresa O.

XXX/XX, Nováky, o zaplatenie 3.528,13 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 18C/36/2017-42 zo dňa 21. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.528,13 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok I./ a rozhodol, že žalobkyňa

má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ich výške súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia 3.528,13 eur s odôvodnením, že jej
manželstvo so žalovaným bolo rozvedené, k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode nedošlo a ona zo svojich prostriedkov spláca spoločný záväzok, na ktorý zaplatila za
obdobie od 30.11.2014 do 16.11.2017 sumu 7.056,26 eur a má tak voči žalovanému právo na regresnú

náhradu vo výške 50% zaplatenej sumy, t.j. vo výške 3.528,13 eur. Súd vykonal vo veci dokazovanie,
z ktorého zistil, že strany sporu boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa 17.11.1979 a ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/61/2005-21 zo dňa 22.08.2005, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2005. Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004003210 uzavretej
dňa 26.03.2004 medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou a žalovaným ako spoludlžníkmi
boli zistené, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 700.000,- Sk na výstavbu rodinného
domu na pozemku č. XXX/X, v k.ú. C. M., splatnosť úveru bola dohodnutá na 15 rokov od splatnosti prvej

anuitnej splátky, výška mesačnej splátky v prípade poskytnutia štátneho príspevku vo výške 6.272,- Sk a
v prípade neposkytnutia príspevku v sume 6.669,- Sk. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7,95%
ročne. Za veriteľa bola zmluva podpísaná dňa 23.03.2004, žalobkyňou dňa 26.03.2004 a žalovaným
dňa 26.03.2004. Podľa potvrdenia Tatra banky, a.s. zo dňa 23.11.2017 za obdobie od 30.11.2014 do
16.11.2017 bolo na hypotekárnom úvere č. 2004003210 zaplatených 7.056,26 eur. Podľa potvrdenia
Tatra banky, a.s. zo dňa 09.05.2018 úver č.2004003210 je splácaný z bežného účtu č. 2612124337 od

načerpania. Z výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 23.11.2017 je zrejmé, že majiteľom účtu, vedeného v Tatra
banke, a.s. č. 2612124337 je žalobkyňa. Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že úver si so žalovaným
zobrali na dostavbu rodinného domu. Úver spláca aj po rozvode manželstva výlučne sama a bude hoešte splácať do dosiahnutia 60-teho roku svojho veku, teda ešte budúci rok, v mesačnej splátke po
196,- eur. Ani jednu splátku úveru žalovaný nezaplatil. Ak žalovaný tvrdí, že peniaze z hypotekárneho
úveru použila na svoje súkromné účely toto tvrdenie popiera, nie je pravdivé, dokonca viac z tých peňazí

išlo na autá ako na stavbu. Z poskytnutých peňazí 200.000,- Sk si žalovaný zobral na Fiat Ducato,
ktoré potom predal. Žalovaný pred súdom vypovedal, že popiera všetky dôvody žaloby, pretože nie sú
predložené doklady z účtu, z ktorého sa peniaze prevádzali, v akom množstve prišli na účet, žiadal
vykonať dôkaz na pohyb peňazí z účtu, pretože on sa z tých peňazí nedostal ani k jednému centu. Nemá
na účet žiadny dosah ani prehľad o ňom. Tie peniaze išli na osobný účet žalobkyne a dlhodobý úrok

a pokiaľ dostane presnú sumu, koľko prišlo úveru, tak si veci vie riešiť. Potvrdil, že úver bol čerpaný
za trvania manželstva. Potvrdil, že Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 26.03.2004 podpísal. Potvrdil,
že Zmluva o hypotekárnom úvere sa týkala spoločnej nehnuteľnosti, patriacej do BSM a BSM nebolo
do troch rokov od zániku manželstva vyporiadané. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa §
149 ods. 4 a § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dospel k záveru, že žaloba je v celom
rozsahu dôvodná. Bolo preukázané, že žalobkyňa po rozvode manželstva splácala zo svojich výlučných

finančných prostriedkov spoločný hypotekárny úver, poskytnutý obom stranám sporu ako spoludlžníkom
za trvania ich manželstva. V spore bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa v rozhodnom období od
30.11.2014 do 16.11.2017 na hypotekárnom úvere č. 2004003210 zaplatila celkom sumu 7.056,26 eur.
Nebolo sporným, že strany sporu si v zákonnej lehote troch rokov nevyporiadali BSM dohodou ani v
tejto lehote nepodali návrh na vyporiadanie BSM na súd, preto je na ich prípad potrebné aplikovať

§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tým, že išlo o spoločný záväzok strán sporu, ktorý vznikol za
trvania manželstva a počas existencie BSM, tak vzniká žalovanému ako spoludlžníkovi povinnosť
nahradiť žalobkyni polovicu zaplatených splátok. Ide o vzťah solidárnych dlžníkov, pre ktorý platí, že
ich podiely sú rovnaké. Ak teda žalobkyňa preukázateľne v rozhodnom období zaplatila veriteľovi (Tatra
banke, a.s.) na spoločný záväzok z úverovej zmluvy sumu 7.056,26 eur výlučne sama, čo vyplýva z

potvrdenia Tatra banky a.s., má právo, aby jej žalovaný ako druhý spoludlžník nahradil polovicu sumy
na úverových splátkach zaplatenej čiastky, čo je žalovaná suma 3.528,13 eur. Súd návrh žalovaného
na vykonanie dôkazu vyžiadaním výpisov z účtu, z ktorého sa peniaze prevádzali, a v akom množstve
prišli na účet za účelom dokázania pohybu peňazí z účtu s odkazom na zásadu hospodárnosti konania
a sudcovskej koncentrácie konania zamietol, pretože mal za to, že vykonanie takéhoto dokazovania

nebolo právne významné pre rozhodnutie v predmetnej veci a nemohlo by pre žalovaného privodiť iné
rozhodnutie v spore. Ak žalovaný tvrdil, že sa nepodieľal na spotrebovaní finančných prostriedkov z
poskytnutého úveru, a že peniaze z Tatra banky, a.s. boli prevedené na osobný účet žalobkyne, ktorá
ich nikdy neinvestovala do spoločného majetku, ale ponechala si ich výhradne pre vlastné potreby, ide
o jeho samostatný nárok, ktorý nemá pre rozhodnutie v predmetnej veci právny význam a žalovaný si

ho môže prípadne uplatňovať voči žalobkyni v inom konaní. Ak žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky
z poskytnutého hypotekárneho úveru žalobkyňa použila výlučne na svoje ,,súkromné“ potreby a on
týmito prostriedkami nedisponoval, toto tvrdenie v spore nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.
Naviac súd poukázal na čl.VI bod 1 písm. h) predmetnej Zmluvy o hypotekárnom úvere, podľa ktorého
strany sporu boli povinné banke do 6 mesiacov od vyčerpania finančných prostriedkov z úveru predložiť

originály dokladov, ktoré mali preukázať použitie úveru v súlade s dohodnutým účelom teda, že boli
spotrebované na výstavbu rodinného domu. Pričom nebolo sporným, že túto povinnosť si spoludlžníci
voči banke riadne splnili. S poukazom na § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.528,13 EUR ako 50 % zo sumy zaplatenej výlučne žalobkyňou na
spoločný hypotekárny úver za obdobie od 30.11.2014 do 16.11.2017 v sume 7.056,26 EUR v lehote

do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len CSP/, keď v spore nezistil dôvod určenia dlhšej lehoty na plnenie. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. V konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že počas celého konania
žiadal, aby boli predložené výpisy z osobného účtu žalobkyne z obdobia, kedy bol úver čerpaný. On
nemal žiadny podiel na čerpaní tohto úveru, všetkými peniazmi disponovala žalobkyňa, ktorá ich použila
výlučne na svoje osobné potreby. Súd prvej inštancie teda nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Opätovne poukázal na to, že úver podpisoval ako ručiteľ, účtom, na ktorý boli úverové prostriedky
poukázané nedisponoval, ten patril žalobkyni. Nemohol si z neho vziať peniaze ako to tvrdí žalobkyňa.
Jej tvrdenia sú špekulatívne a zavádzajúce. Raz už žalobkyni regresnú náhradu zaplatil, druhú, ktorú
mu uložil súd nezaplatil a vedie sa proti nemu exekúcia. Všetky regresné náhrady sa týkajú rovnakéhohypotekárneho úveru. Žalovaný ďalej poukázal na to, že je osoba so zdravotným postihnutím. Tiež podľa
neho súd prvej inštancie ukončil dokazovanie účelovým spôsobom a tak dostatočne nezistil skutkový
stav veci. Poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené

účastníkmi konania, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu musia vychádzať z
platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že účastníci konania nadobudli za trvania manželstva spoločný

záväzok podľa zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej s veriteľom Tatra banka, a.s., a že tento
záväzok spláca po rozvode manželstva, a teda aj v období, ktoré je predmetom žaloby, výlučne
žalobkyňa. Potvrdením z Tatra banky, a.s. bolo preukázané, že úver bol splácaný za celé žalované
obdobie len z bežného účtu č. 2612124337, výpisom z účtu žalobkyne, z ktorého je zrejmé, že majiteľkou
predmetného účtu je žalobkyňa, ako aj výsluchom žalobkyne. Tvrdenie, že úver splácala len žalobkyňa,
žalovaný ani účinne nepoprel. Nie je pravdou, že žalovaný bol pri hore uvedenom úvere len ručiteľom.

Z predloženej zmluvy o hypotekárnom úvere jednoznačne vyplýva, že bol spoludlžníkom. V zmysle §
511 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni právo na regresnú náhradu proti žalovanému ako
solidárnemu dlžníkovi vo výške 50% žalobkyňou zaplatenej sumy zo spoločného záväzku. Prostriedky
získané zo spoločného hypotekárneho úveru neboli použité na súkromné potreby žalobkyne, ako to tvrdí
žalovaný,alenaspoločnépotreby,nadostavbuspoločnéhorodinnéhodomu,aleajnapr.nakúpuvozidla

Fiat Ducato, ktoré užíval žalovaný a následne ho predal. Žalovaný ďalej uvádza, že je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%, podľa názoru žalobkyne to však s predmetným
konaním nesúvisí a nie je zrejmé, čo žalovaný týmto tvrdením sleduje. Podľa názoru žalobkyne súd prvej
inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec právne správne posúdil. Na konanie

boli splnené procesné podmienky, súd žiadnym nesprávnym procesným postupom neznemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú dané. Žalobkyňa preto
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovanej na svoje odvolanie sa vyjadril žalobca. Predložil list z Ministerstva
spravodlivosti SR týkajúci sa neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o hypotekárnom úvere.
Poukázal na to, že počas manželstva mal aj on úvery, ktoré použil na dokončenie rodinného domu,
platil ich výlučne on a od žalobkyne nič regresom nepýta. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že z
hypotekárneho úveru si kúpil auto. Toto podmienky takéhoto úveru nedovoľujú. Tvrdenia o svojom

zdravotnom postihnutí uviedol z dôvodu, že je pre neho ťažké si nájsť prácu, pri ktorej by zarobil dosť
finančných prostriedkov, z ktorých by mohol popri úveroch, ktoré spláca sám platiť ešte aj žalobkyni na
úver, ktorý spláca ona.

5. K tomuto vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný k svojmu vyjadreniu síce doložil

stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 8.10.2018 k zmluve o hypotekárnom úvere, avšak
neuvádza, čo má byť týmto stanoviskom preukázané. V stanovisku MS SR predloženého žalovaným
sa konštatujú niektoré neprijateľné podmienky úverovej zmluvy, avšak uvedené stanovisko jednak nie
je pre súd záväzné, jednak neprijateľné podmienky nie sú predmetom súdneho konania, v ktorom si
žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje právo na regresnú náhradu. Okrem toho, aj keby podmienky

zmluvy o hypotekárnom úvere boli skutočne neprijateľné, tak by to nemalo vplyv na platnosť zmluvy ako
celku, a nebol by tým ovplyvnený ani nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie regresnej náhrady.
Obe strany sporu majú voči veriteľovi záväzok spoločne a nerozdielne splatiť ním poskytnutý úver s
príslušenstvom, tento záväzok plní výlučne žalobkyňa, a preto má voči žalovanému nárok regresnú
náhradu v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojom vyjadrení opakovane

poukazuje na to, že si za trvania manželstva sám zobral úvery, ktoré použil na dokončenie rodinného
domu. Žalobkyňa trvá na tom, že ak si žalovaný nejaké úvery zobral, bolo to bez jej vedomia a súhlasu.
Žalobkyňa nemá vedomosť, na čo žalovaný takto získané prostriedky použil, ale určite to nebolo na
spoločné potreby. Úvery žalovaného ani nie sú predmetom súdneho konania.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a
z dôvodov odvolania žalobcov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdiť.7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi
závermisúduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,
v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného

dodáva nasledovné:

8. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení napadnutého
rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvodyžalovanýprezentovalužpočaskonaniapredsúdomprvejinštancie.Odôvodnenierozsudkusúdu
prvej inštancie je riadne a napĺňa všetky podmienky práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

9.Vsporebolopreukázané,žezatrvaniamanželstvaobestranysporuakodlžníci/nieakotvrdížalovaný
v odvolaní, že on vystupoval ako ručiteľ žalobkyne-toto je v rozpore s obsahom zmluvy o hypotekárnom
úvere/ uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorého im veriteľ (banka) spoločne poskytol
úver v sume 700.000,- Sk, ktorí sa zaviazali spoločne splácať. Ide teda o spoločný záväzok patriaci

do BSM, pre ktorý platí režim ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a bývalí manželia
sú z týchto majetkových práv oprávnení a zaviazaní rovnakým dielom. V trojročnej zákonnej lehote
nebolobezpodielovéspoluvlastníctvostránsporupojehozánikuprirozvodeichmanželstvavyporiadané
(súdnym rozhodnutím ani dohodou) a nebol podaný ani návrh na súdne vyporiadanie. Má sa preto za
to, že bolo vyporiadané za podmienok uvedených v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa preukázala, že po zániku BSM v období za obdobie od 30.11.2014 do 16.11.2017 na uvedený
spoločný záväzok zaplatila z vlastných prostriedkov 7.056,26 eur. Keďže žalobkyňa čiastočne splnila
ich spoločný a nerozdielny záväzok zo spoločného úveru prevzatého za trvania manželstva, vzniklo jej
právo podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby jej žalovaný ako spoludlžník nahradil polovicu
celého jej plnenia na spoločný záväzok, teda žalovanú sumu 3.528,13 eur.

10. Na žalovaným v odvolaní uplatnené námietky dal odpoveď súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku. Odvolací súd len poukazuje na to, že pokiaľ ide o žalovaným nepreukázané tvrdenia o použití
prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru výlučne na potreby žalobkyne, tak podľa zákonného
pravidla vyplývajúceho z § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov podľa zákonnej domnienky /teda ako v tomto prípade/, nemôžu už manželia
proti sebe uplatňovať vzájomné zápočty /§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Preto sú žalovaného
námietky o použití finančných prostriedkov z úveru na samostatný majetok žalobkyne počas trvania
manželstva v danom konaní nedôvodné.

11. Nedôvodný je tiež poukaz žalovaného v odvolaní na jeho postavenie osoby so zdravotným
postihnutím. Uvedené nemá nijaký vplyv na jeho povinnosť regresnej náhrady voči žalobkyni, ktorá bola
predmetom sporu a odvolací súd nevidí s predmetom sporu žiadny súvis.

12.Pokiaľideožalovanéhotvrdenieoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachvzmluveohypotekárnom

úvere, aj toto je pre tento spor úplne bez významu. Predmetom tohto sporu je regresný vzťah medzi
solidárnymi dlžníkmi, kde námietky neprijateľnosti zmluvných podmienok ich záväzku nemajú miesto.
Tieto námietky si môže žalovaný ako spoludlžník uplatňovať vo vzťahu k svojmu veriteľovi - banke,
ktorá stranám sporu hypotekárny úver poskytla a len voči tomuto veriteľovi sa môže prípadne domáhať
vrátenia plnenia, ktoré poskytol podľa neprijateľných zmluvných podmienok.

13. Nakoniec je nedôvodný aj poukaz žalovaného na ním splácané úvery, ktoré mu mali byť poskytnuté
počas trvania manželstva, mali byť použité na spoločný majetok a po rozvode ich spláca výlučne on.
Prípadná regresná náhrada zo splácania takýchto záväzkov žalovaným nebola predmetom tohto sporu.
Žalovaný si ju však môže uplatniť proti žalobkyni samostatnou žalobou.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
ako vecne správny.15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.1
CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto
jej patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ /§ 428 CSP/.