Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200165
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119200165.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaný
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova
2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o.,
Ventúrska16,Bratislava,protižalovanej:F.J.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomQ.,ozaplatenie245,21
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j eplatobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/3/2019-31 zo dňa 20. 02.

2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 12Csp/3/2019-33 zo dňa 09. 04.
2019, v plnom rozsahu.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 219 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 219 Eur od 03. 02. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78,62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09 01. 2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 245,21 Eur spolu s úrokmi z
dlžnej úverovej istiny vo výške 18,16 % ročne zo sumy 219 Eur od 03. 02. 2016 do zaplatenia a úrokmi
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 245,21 Eur od 03. 02. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania.

2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30. 06. 2016 došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s., IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so
spoločnosťou žalobcu. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s., v dôsledku cezhraničného zlúčenia
zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť žalobcu sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa
16. 06. 2015 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ na jednej stane so žalovanou ako dlžníkom
na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť
žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 219 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u

predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 24 mesačných splátok vo výške 12,30 Eur so splatnosťou
prvejsplátky15.07.2015.Podľabodu1.4.1časti1.úverovejzmluvyžalovanásúhlasilastým,abyveriteľ
poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základnýchpodmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu veriteľ poskytol žalovanej úver tak, že dňa 02.
07. 2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaná svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru

neuhradila žalovaná nič z dlžnej zmluvy. Na predžalobné výzvy žalovaná nereagovala. V dôsledku
neplneniadohodnutýchsplátokzostranyžalovanejvyhlásilprávnypredchodcažalobcudňa02.02.2016
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalovaná má teda voči
žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 245,21 Eur (219 Eur z titulu zvyšku
dlžnej úverovej istiny; 18,11 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 8,10 Eur z titulu dlžného poistného z

úveru). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,16
% ročne zo sumy 219 Eur od 03. 02. 2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 245,21 Eur od 03. 02. 2016 do zaplatenia.

3. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

(ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 1215/2012“) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o
úvere splatnú v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj
tovaru.

4. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

5. Podľa článku 62 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 na určenie, či má účastník bydlisko v

členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

6. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rady (ES) č. 593/2008“) bez toho,
aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za

patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“),
sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ a)
vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b)
akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

7. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Francúzskej republiky a žalovaná má bydlisko na území
Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo
veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne

otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Nakoľko ide
o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 09. 01. 2019,
právomoc súdu sa spravuje Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
pričom v zmysle vyššie citovaného článku 17 ods. 1 písm. b), článku 18 ods. 2 v spojení s článkom

62 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 súd ustálil, že súdy Slovenskej republiky majú právomoc
na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom k bydlisku žalovanej miestne
príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s poukazom na článok 6
ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 právo Slovenskej republiky.

8.Podľa§265ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),akjemožnévo
veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá
pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez
vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému
uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy

konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

9. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.10. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.

11. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 12Csp/3/2019-31 zo dňa 20. 02. 2019, v
spojení s opravným uznesením, č. k. 12Csp/3/2019-33 zo dňa 09. 04. 2019, ktorý sa však nepodarilo
doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd vo výroku I. tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom
rozsahu.

12. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba jej bola doručená v zmysle § 116 Civilného
sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.

13. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol
verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom

vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

14. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s.) a žalovaná uzavreli dňa 16.
06. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver
na financovanie predmetu kúpy špecifikovanom v zmluve vo výške 219 Eur. Žalovaná sa zaviazala úver

splácať v mesačných splátkach vo výške 12,30 Eur pri počte splátok 24. Splátky boli splatné 15. deň v
mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky bola dohodnutá na deň 15. 07. 2015, konečná splatnosť úveru
na deň 15. 06. 2017. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 18,16 % p. a., ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 19,75 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 34,42 %.
Celková čiastka, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť, bola určená na sumu 262,80 Eur. Poplatok za

poisteniebolurčenývovýške12,33%.Žalovanáposkytnutýúverčerpala,nazmluvuničneplnila.Právny
predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 02. 02. 2016. S účinnosťou ku dňu 01. 07.
2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti právneho predchodcu žalobcu a spoločnosti žalobcu.

15. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná

písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka

32.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná od 03. 02. 2016 bola
vo výške 0,05 %.33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.

34. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy

o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistilžiadneokolnosti,ktorébyaplikáciuZákonaospotrebiteľskýchúverochvylučovali,atobezohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej z titulu úveru sumu 219 Eur a žalovaná sa zaviazala
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované
Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške,

počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky, a to v sume 12,30 Eur mesačne
k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky,
príp. poistenie, ktoré bolo v zmluve uvedené spôsobom 12,33 %. Zákonom stanovené členenie a

uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek
pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje
istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná

splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda
informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie
poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a
akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením
celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované

ustanoveniemázacieľvzrozumiteľnejformeinformovaťspotrebiteľa,akobudesjehosplátkounaložené
a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

36. Rovnako v zmluve chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o

spotrebiteľských úveroch, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď v zmluve sa
uvádza len dátum konečnej splatnosti úveru, a to 15. 06. 2017. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f)
Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom,
ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú špecifikáciu doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré
rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a pojem „termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru“.

37. Súd tiež uvádza, že podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je tiež údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa síce nachádza údaj, že
celková čiastka k zaplateniu činí 262,80 Eur, avšak tento údaj nezodpovedá súčtu 24-tich splátok po
12,30 Eur. Z uvedeného vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ pri uvedených podmienkach
zaplatiť, je suma 295,20 Eur (t. j. 24 x 12,30 Eur), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Nakoľko

údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nesprávny, nie je možné považovať tento
údaj za v zmluve uvedený. Naviac nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
zavádza spotrebiteľa.38. Pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani tento nie je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedený pravdivo. V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 19,75 %.
Podľa výpočtu vykonaného súdom pri výške poskytnutého úveru 219 Eur, počte splátok 24 a mesačnej

splátky vo výške 12,30 Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 33,40 %-ám. Z uvedeného
potom vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve vo výške 19,75 % je potom
uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa.

39. Z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že pri poskytnutí

úveru konal právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k
hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (keď veriteľ/
právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver); žalobca totiž nepredložil
žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver.

40. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) a
písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a zároveň právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou
starostlivosťou pri uzatvorení zmluvy, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa §
11ods.1písm.b),písm.d)aods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Toznamená,žežalobca(ktorýje

v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu právneho nástupníctva po pôvodnom dodávateľovi) tak
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných poplatkov, ale len na vrátenie
poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaná čerpala úver vo výške
219 Eur a na tento nič nezaplatila, súd jej vo výroku II. tohto rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
poskytnuté peňažné prostriedky v sume 219 Eur a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku III. rozsudku ako

nedôvodnú zamietol.

41. Súd vo výroku III. rozsudku zamietol aj návrh v časti uplatneného poistného vo výške 8,10 Eur,
keď pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle citovaného ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho
zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade pre uzavretie zmluvy o úvere

bola písomná forma zachovaná iba v časti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je tzv.
formulárovou zmluvou, keď údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, preto nemožno mať za to,
že došlo k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy.

42. Čo sa týka úroku z omeškania, žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu

dňa 03. 02. 2016, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 02. 02. 2016. Vychádzajúc z uvedeného
má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne (5 + 0,05). Keďže súd dospel
k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 219 Eur, bolo možné priznať
žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala
do omeškania s peňažným plnením dňa 03. 02. 2016. Žalobca má tak popri dlžnej istine aj nárok na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 219 Eur od 03. 02. 2016 do zaplatenia.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti o zaplatenie
sumy 219 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z sumy 219 Eur od 03. 02. 2016 do
zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol.

44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď hrubý
úspech žalobcu predstavuje 89,31 % (219 x 100 / 245,21), hrubý úspech žalovanej predstavuje 10,69

% (100 - 89,31), potom čistý úspech žalobcu činí 78,62 % (89,31 - 10,69). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad

hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito

okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

51. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto

dôvody neuviedla, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,62 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.