Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Anderlová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/113/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211294
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117211294.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu J. banka R., a.s., so sídlom v B., P. XX, A.:
XX XXX XXX, proti žalovanému V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad Y., ul. L. XXX/XX, o zaplatenie
1.924,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.
marca 2019, č.k. 17Csp/112/2017-298 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a vo výrokovej časti III. o
náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
1000,- eur. Výrokom II. zamietol žalobu. Výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení uviedol, že súdu bola dňa 06.06.2017 doručená žaloba žalobcu, ktorou
sa proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.924,86 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 10.05.2017 do zaplatenia.
Na základe podanej žaloby vydal súd dňa 20.11.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
riadny odpor. Následne žalobca dňa 02.03.2018 súdu doručil podanie, ktorým vzal žalobu v časti o
zaplatenie sumy 1.000 eur späť, a to z dôvodu uskutočnenia platieb žalovaným v dňoch 15.12.2017
a 31.01.2018 v sume po 500 eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 261 ods.3 písm.
d), § 708, § 709 ods.1 Obchodného zákonníka; podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka; §
132 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodnil v žalobe tým, že
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb. Žalovaná suma predstavuje "nepovolené prečerpanie", ktoré sa ďalej úročí úrokom
vo výške 28 % ročne. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ďalej aj ako
"zmluva", ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa §
52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie posúdil predloženú zmluvu, ktorá je podľa žaloby právnym
titulom uplatnenej pohľadávky, na základe ktorého mal žalovanému vzniknúť dlh vo výške žalovanej
sumy a zistil, že z jej obsahu nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal na čerpanie úveru, resp., že by mal
povinnosť platiť z neho akýkoľvek úrok. Išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej viedol žalobca v prospech žalovaného bežný účet. Neposkytoval mu na
základe nej žiadny typ úveru, napr. vo forme povoleného prečerpania. Žalovaný na základe zmluvy
označenej v žalobe mal vedený iba bežný účet u žalobcu. Ak po podaní žaloby žalobca (v podaní
zo dňa 28.02.2018) uviedol, že účastníci uzavreli dňa 27.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- povolené prečerpanie na účte, ktorou zriadil žalobca pre žalovaného limit povoleného prečerpania
vo výške 400,- eur s úrokovou sadzbou variabilnou vo výške 19,90 %, tak podľa súdu prvej inštanciejednalo o nové podstatné tvrdenie, ktoré nezodpovedá podanej žalobe. Súd prvej inštancie vyjadril
názor, že ak mienil žalobca žalovať žalovaného z iného právneho titulu, ako bol uvedený v žalobe (z
tzv. povoleného prečerpania), mohol podať návrh na zmenu žaloby. Ak by súd zmenu žaloby pripustil,
mohol by posudzovať uplatnenú pohľadávku žalobcu z tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené
prečerpanie na účte zo dňa 27.01.2014. Ani v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný nereagoval
na žiadnu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie zo dňa 27.01.2014, pretože takáto
sa v žalobe neuvádzala, teda nebola tvrdená. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca zrejme
až počas konania zistil, aký je správny právny titul jeho pohľadávky, avšak procesne toto pochybenie
nenapravil návrhom na zmenu žaloby. V tomto smere súd poukázal na primárnu procesnú povinnosť
žalobcuustanovenúv§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,atoužvžalobeuviesťpravdivéaúplné
opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Takisto aj na § 140 ods.1,
ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktoréhozmenažalobyjenávrh,ktorýmsarozširujeuplatnené
právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, preto nemohol na túto súdom
zistenú skutočnosť reflektovať. Následky nedostavenia sa na pojednávanie pritom musí znášať strana,
ktorá sa dobrovoľne vzdala práva zúčastniť sa pojednávania a prípadne reagovať na zistenia súdu.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.000,- eur zastavil
v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1
Civilného sporového poriadku v spojení s § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
bol v časti o zaplatenie sumy 924,86 eur s príslušenstvom neúspešný, avšak časť žalovanej sumy vo
výške 1.000 eur mu počas konania zaplatil žalovaný, a preto zavinil zastavenie konania v tejto časti.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žalobca sa s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožnil, považoval rozsudok v napadnutej časti za
nesprávny,pričommalzato,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalobca
mal za to, že nie je možné považovať podanie zo dňa 28.02.2018 za zmenu žaloby, nakoľko žalobca
týmto podaním len reagoval na výzvu súdu zo dňa 02.02.2018. Žalobca mal v zmysle ustanovení
Civilného sporového poriadku právo na doplnenie ďalších dôkazov. Podľa názoru žalobcu nie je možné
považovaťtotodoplneniezazmenužaloby.Žalobcavosvojompodanízodňa28.02.2018neuviedolnový
petit, ani nerozšíril žalobu, len bližšie špecifikoval pohľadávku uplatnenú v žalobe zo dňa 02.06.2017
a na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Nitre č. k. 25Co/157/2018-279 zo dňa 10.10.2018, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a v ktorom sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
podanie žalobkyne je potrebné považovať za zmenu žaloby, keďže podľa jeho názoru išlo o špecifikáciu
žalobného návrhu. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného uhradiť
dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej
zamietajúcej časti II. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 140 ods. 1, 2, CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.
6. Podľa § 142 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
7. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2012 zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „predmetná zmluva o bežnom účte“), na
základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.924,86 eur,
pričom v žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej viedol žalobca pre žalovaného bežný účet č. R Žalovaný sa na predmetnom účte
dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, a tento ani na základe výzvy žalobcu dlh
nevyrovnal. Žalobca žiadal vydať platobný rozkaz. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 05. októbra 2017
vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, že tento mal súdu predložiť zmluvu o poskytnutí povoleného
prečerpania na účte uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Na túto výzvu žalobca reagoval dňa
19.10.2017 a predložil súdu zmluvu o povolenom prečerpaní. Súd prvej inštancie platobným rozkazom
č. k. 17Csp/112/2017-114 zo dňa 20.11.2017 vyhovel žalobe. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal
včas odpor s vecným odôvodnením a súd prvej inštancie uznesením č. k. 17Csp/112/2017-124 zo dňa
15. januára 2018 vyššie uvedený platobný rozkaz zrušil. Následne súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril
k odporu žalovaného výzvou zo dňa 02.02.2018. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa
28.02.2018.
9. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 Občianskeho zákonníka, a teda medzi žalobcom a žalovaným išlo o spotrebiteľský právny vzťah.
Za právny titul podľa žaloby súd považoval predmetnú zmluvu o bežnom účte na základe ktorej nebol
žalovanému poskytnutý žiadny typ úveru vo forme povoleného prečerpania. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca v podaní zo dňa 28.02.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že účastníci uzavreli
dňa 27.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ide o nové podstatné
tvrdenie, ktoré nezodpovedá podanej žalobe a teda titulu uplatnenej pohľadávky z predmetnej zmluvy
o bežnom účte, pričom súd prvej inštancie bol toho názoru, že ak mienil žalobca žalovať žalovaného
z iného právneho titulu, ako bol uvedený v žalobe (z tzv. povoleného prečerpania), mohol podať návrh
na zmenu žaloby.
10. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým rozširuje uplatnené právo, alebo
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. V spotrebiteľských sporoch, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ sa zmena žaloby podľa
§ 294 CSP nepripúšťa. O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania /§142 ods. 1 CSP/.
11. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a
žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pričom postavenie spotrebiteľa má v predmetnom
konaní žalovaný. Ako je uvedené vyššie, podľa § 294 CSP je zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch
neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (ako tomu je v predmetnej veci). Civilný sporový poriadok
upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobca uskutoční dispozičný procesný úkon v konaní,
ktorým je zmena žaloby, a to v ustanovení § 142 CSP tak, že súd o prípustnosti zmeny žaloby rozhodne
spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje
bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento posúdil podanie žalobcu zo dňa 28.02.2018 ako nové
podstatné tvrdenie, ktoré nezodpovedá podanej žalobe. Zmenou žaloby je podľa § 140 ods. 2 CSP i
podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podľa § 124 ods. 1
CSP sa každé podanie posudzuje podľa obsahu, a to bez ohľadu na to, ako ho strana v konaní označí,
pričom za zmenu žaloby možno považovať, ak to vyplýva z obsahu, aj vyjadrenie k podanému odporu.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tak vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil podanie žalobcu zo dňa
28.02.2018akozmenužaloby.Ztohtodôvodunebolonapostupsúdupodľa§142CSP,t.j.rozhodovanie
o prípustnosti žaloby potrebné, aby žalobca samostatným podaním podával návrh na zmenu žaloby,
keďže súd, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zmenou žaloby je
podanie zo dňa 28.02.2018, t. j. nové podstatné skutkové tvrdenia žalobcu. Preto súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď mal podľa § 142 CSP rozhodnúť o prípustnosti zmeny žaloby, a to aj s
poukazom na ustanovenie § 294 CSP, ktoré zmenu žaloby v spotrebiteľskom spore nepripúšťa.
12. Navyše k tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nerozhodol o prípustnosti zmeny
žaloby, keď mal za to, že podanie zo dňa 28.02.2018 je zmenou žaloby, odvolací súd poukazuje tiežna to, že súd prvej inštancie sám už výzvou zo dňa 05. októbra 2017 (na doplnenie ďalších skutkových
tvrdení) vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, že tento mal súdu predložiť zmluvu o poskytnutí
povoleného prečerpania na účte, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, na ktorú žalobca reagoval
dňa 19.10.2017 a predložil súdu zmluvu o povolenom prečerpaní. Súd prvej inštancie preto sám už
z podanej žaloby usúdil, že žalobca poukazuje na nepovolané prečerpanie ku ktorému je vzhľadom
na nedostatok skutkového tvrdenia žalobcu potrebné pristúpiť k postupu podľa § 150 ods. 2 CSP, a
teda požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, t. j. aj
toho, z akého titulu si žalobca v žalobe svoj nárok uplatňuje. Žalobca podaním zo dňa 19.10.2017
doplnil skutkové tvrdenia (a dôkazy) podľa výzvy súdu, pričom podaním zo dňa 28.02.2018 svoje
predchádzajúce podanie zo dňa 19.10.2017 iba upresnil. Odvolací súd preto nesúhlasí s právnym
názorom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu zo dňa 28.02.2018 predstavuje nové podstatné
tvrdenie, ktoré nezodpovedá podanej žalobe (teda v zmysle § 140 ods. 2 CSP zmenu žaloby), keď
žalobca už podaním zo dňa 19.10.2017 tieto skutkové tvrdenia doplnil, a to na výzvu súdu, keď žalobca
týmto podaním zo dňa 19.10.2017 len dopĺňal žalobu a špecifikoval uplatnený nárok v žalobe. Preto v
predmetnej veci nešlo o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe
(t. j. zmenu žaloby), ale len o doplnenie žaloby.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej
zamietajúcej časti II. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
bude vzhľadom na vyššie prijaté závery odvolacieho súdu opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatnený
podanou žalobu v zmysle jej doplnenia žalobcom zo dňa 19.10.2017 na výzvu súdu zo dňa 05.10. 2017
a vo veci v tejto časti opätovne rozhodnúť.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.