Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219231
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712219231.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin, samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou, v právnej veci žalobcu: B4B Inkaso
s.r.o., so sídlom Kuzmányho č. 16, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 058 777, právne zastúpený
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Eva Segečová, s.r.o., so sídlom Skuteckého č. 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 236 817, proti žalovanému: NORMÁL s.r.o., so sídlom Sučianska cesta 31, Martin 036
08, IČO: 31 593 402, právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 35,

036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 6.248,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.248,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1.658,22 Eur odo dňa 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 4.590,24 Eur odo dňa 17.8.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 9,20 Eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške2.766,58
Eur a iné trovy konania vo výške 374,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.248,46 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.658,22 Eur od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy
4.590,24 Eur od 17.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

V žalobe uviedol, že medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom bola dňa 7.3.2012
uzatvorená Mandátna zmluva (ďalej len „MZ“) v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej
len „OBZ“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal obstarať pre žalovaného inkaso pohľadávok voči

dlžníkom žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu.
Za činnosť podľa MZ žalobca vyúčtoval žalovanému v zmysle čl. VI. MZ odmenu vo fa č. 2012457
zo dňa 24.7.2012 vo výške 1.658,22 Eur, splatná 31.7.2012 a č. 2012484 zo dňa 2.8.2012 vo výške
4.590,24 Eur, splatná 16.8.2012, spolu 6.248,46 Eur, čo zodpovedá zmluvne dohodnutej odmene zo
sumy vymoženej od dlžníka žalovaného splátkami v období od 25.7.2012 do 25.10.2012 vo výške
37.589,13 Eur. Úrok z omeškania si uplatňuje podľa § 365 a § 369 ods. 1 OBZ.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 1Rob/833/2012 zo dňa 14.2.2013.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l. 21). V odpore uviedol, že žalovaného zastupujú a
za neho podpisujú konatelia, vždy dvaja spoločne. MZ zo dňa 7.3.2012 nie je platná v zmysle § 40 ods. 3
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko zmluva aj písomné plnomocenstvo sú podpísané iba
jedným z konateľov žalovaného. Za platne považoval uzatvorenú MZ iba v ústnej forme. Listom

zo dňa 30.7.2012 vypovedal ku dňu 30.7.2012 ústne uzatvorenú MZ. Požiadal žalobcu na zastavenie
všetkých aktivít spojených s vymáhaním pohľadávok a upovedomil ho, že fa č. 20122457 na sumu1.658,22 Eur, splatná dňa 31.7.2012, vychádza z neplatne uzatvorenej MZ a preto nebude uhradená.
Odkazom na § 571 ods. 1 OBZ požiadal o vystavenie novej fa na bežnú odplatu za vykonanú činnosť
mandatára. Uviedol, že jediný úkon žalobcu pri výkone inkasa pohľadávok žalovaného proti dlžníkovi

KNP Čadca bolo dohodnutie splátkového kalendára, ktorý zaslal žalobca žalovanému listom zo dňa
4.7.2012. Dlžník žalovaného tento splátkový kalendár nedodržal. Žalovanému uhradil celú dlžnú čiastku,
alepodľasplátkovéhokalendáradohodnutéhosožalovaným,tedakonaniežalobcunemožnopovažovať
za konanie, ktoré viedlo k vymoženiu pohľadávky. Listom zo dňa 24.7.2012 upovedomil žalobcu, že
ním navrhovaný splátkový kalendár je nevýhodný a jeho dlžník v mesiaci júl uhradil sumu 8.128,50 Eur,

ešte pred dátumom prvej splátky v zmysle splátkového kalendára, ktorý dohodol s dlžníkom žalobca a
požiadal ho o pozastavenie všetkých aktivít spojených s vymáhaním uvedenej pohľadávky. Žalobca ako
mandatár porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 567 OBZ, činnosť vykonával v rozpore so záujmami
mandanta, svojim konaním narušil obchodné vzťahy medzi žalovaným a jeho dlžníkom v takej miere,
že jeho dlžník odmietol so žalobcom ďalej spolupracovať práve pre správanie sa žalobcu.
Na podporu tvrdenia o neplatnosti písomnej MZ a plnomocenstva zo dňa 7.3.2012 poukázal na

uznesenie NS SR sp. zn. 4MOdbo/4/2008 zo dňa 11.9.2009 a rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/49/2009
zo dňa 25.11.2009. Za platne uzatvorenú považuje ústne uzatvorenú MZ. Uviedol citáciu ust. § 574 a
§ 571 ods. 1 OBZ s tým, že medzi účastníkmi nebola dohodnutá odmena, preto má žalobca požadovať
odmenu obvyklú za obdobnú činnosť. Suma 6.248,46 Eur za vymáhanie pohľadávky vo výške 37.589,13
Eur nie je obvyklá.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 38) uviedol, že právnym základom nároku je MZ zo
dňa 7.3.2012. Na základe tejto MZ žalovaný odovzdával žalobcovi pohľadávky voči svojim dlžníkom
za účelom ich inkasa a vedenia pohľadávkovej agendy. Štyria dlžníci boli odovzdaní na riešenie
dňa 8.3.2012, ďalší traja postupne dňa 18.4.2012, 21.5.2012 a 25.6.2012. U všetkých bola vedená
pohľadávková agenda s konečným riešením v zmysle dohodnutých podmienok, čo preukazuje výpismi

z inkasných spisov dlžníkov. Žalovaný považoval uzatvorenú MZ za platnú, čo preukazuje jeho faktické
správanie sa podľa uzatvorenej MZ a uhrádzanie faktúr, ktoré boli vystavované práve na základe
ustanovení MZ.
Fa č. 2012175 zo dňa 8.3.2012 vo výške 96,- Eur bola vyúčtovaním dohodnutého registračného
spracovateľského poplatku v zmysle čl. VI. ods. 2 písm. a/ MZ zo dňa 7.3.2012, fa žalovaný dňa

19.3.2012 uhradil; fa č. 2012309 zo dňa 9.5.2012 vo výške 497,15 Eur a fa č. 2012323 zo dňa
16.5.2012 vo výške 413,21 Eur boli vyúčtovaním dohodnutej provízie 20 % z vymoženej čiastky od
dlžníka žalovaného, Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica, v zmysle čl. VI. ods. 2 písm. c/ MZ zo
dňa 7.3.2012, fa žalovaný dňa 31.5.2012 uhradil. Žalovaný začal spochybňovať dohodnuté podmienky
až po úspešnom riešení ďalšej pohľadávky, s cieľom vyhnúť sa plneniu dohodnutého záväzku. Ešte

24.7.2012 MZ považoval za platnú, čo vyplýva z jeho listu.
Pohľadávka žalovaného proti jeho dlžníkovi KNP Čadca bola žalobcovi ako v predchádzajúcich
prípadoch žalovaným riadne odovzdaná a žalobcom prevzatá dňa 25.6.2012. Boli vykonávané úkony
inkasného konania: 1. upomienka zo dňa 25.6.2012, telefonáty s dlžníkom až do štádia dohodnutia
splátkového kalendára na celú výšku pohľadávky dňa 4.7.2012, potvrdenie dlžníkom dňa 17.7.2012,

zaslanie potvrdeného originálu dňa 26.7.2012 žalobcovi a plnenie zo strany dlžníka. Dlžník žalovaného
dňa 24.7.2012 oznámil žalobcovi, že žalovanému poukázal platbu 8.128,50 Eur, ktorú následne potvrdil
aj žalovaný. Až po týchto krokoch začal žalovaný dňa 31.7.2012 účelovo spochybňovať písomne
uzatvorenú MZ zo dňa 7.3.2012. V liste zo dňa 24.7.2012 žalovaný ešte MZ uznáva za platnú a má
záujemuhradiťodmenupodľaMZ.Vzmyslečl.IV.ods.2písm.a/MZniejemožnéodstúpiťodjednotlivej

zákazky v prípade, ak už došlo aspoň k čiastočnému vyrovnaniu pohľadávky a ani v prípade uzatvorenia
dohody o splátkach a v priebehu plnenia dohody o splátkach. Poukázal na dojednanie čl. VII. ods. 2 MZ.
Konanie žalovaného pri vzniku zmluvy (podpis len Ing. Bílekom) a následné namietanie neplatnosti
považuje za zavádzajúce, účelové a predovšetkým za konanie v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a podľa § 265 OBZ nepožíva právnu ochranu. Podľa § 40a OZ neplatnosti právneho

úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, čo sa týka aj formy právneho úkonu. Z uvedených
dôvodov považuje MZ uzatvorenú písomne dňa 7.3.2012 za platnú. V prípade, ak by bola uzatvorená
v ústnej forme, z faktického konania strán je nepochybné, že ústne dohodnuté podmienky zmluvy,
ktoré strany rešpektovali a plnili, sú zachytené v písomnej podobe, čo min. uľahčuje dokazovanie v
tomto smere, nemôže sa odvolávať na abstraktný pojem obvyklá odplata. Účinnosť výpovede zmluvy

žalovaným mohla nastať najskôr po ukončení plnenia dohody o splátkach zo strany dlžníka žalovaného.
Činnosť žalobcu bola v tom čase ukončená úspešnosťou na 100%, pohľadávka žalovaného bola
vymožená. Podľa § 575 ods. 4 OBZ aj v prípade ukončenia zmluvy zo strany žalovaného vzniká
žalobcovi nárok na alikvotnú časť odplaty a to aj v prípade, ak bol vznik nároku na odplatu viazanýna dosiahnutie priaznivého výsledku pri zariaďovaní záležitostí, keďže k jeho dosiahnutiu nemohlo
dôjsť z dôvodov na strane mandanta. Opačný výklad predmetného ustanovenia by viedol k účelovému
zneužívaniu výpovede zmluvy pred dokončením činnosti mandatárom. Vzhľadom na uvedené považuje

doslova za vrchol neserióznosti tvrdenie žalovaného, že splátkový kalendár nebol výkonom činnosti
žalobcu, ale jeho činnosťou, keď žalovaný drzo skopíroval tlačivo splátkového kalendára žalobcu a toto
použil ako plagiát, ktorý predložil svojmu dlžníkovi, pritom si to ešte dovolí prezentovať ako svoju vlastnú
činnosť. Na preukázanie stačí porovnať tlačivá splátkového kalendára, prílohu č. 10 a č. 12 vyjadrenia.
Splátkový kalendár dohodol žalobca s dlžníkom žalovaného, čo preukazuje skutočnosť, že originál bol

dlžníkom zaslaný žalobcovi. Žalobca pripojil zoznam faktúr odovzdaných žalobcovi na inkasné konanie
v dňoch 8.3.2012 (č.l. 42-47), 18.4.2012 (č.l. 48), 21.5.2012 (č.l. 49) a 25.6.2012 (č.l. 50), fa č. 2012175,
v ktorej bol vyúčtovaný registračný poplatok vo výške 96,- Eur (č.l. 51), doklad o úhrade (č.l. 51/rub), fa
č. 2012309 (č.l. 52) s vyúčtovanou províziou podľa MZ 20 %, spolu 497,15 Eur, fa č. 2012323 (č.l. 52/
rub) vyúčtovaná provízia podľa MZ 20 %, spolu 413,21 Eur, doklad o úhrade predmetných faktúr,
úhrady prijaté dňa 31.5.2012 (č.l. 53).

Súd vo veci rozhodol Rozsudkom č.k. 18Cb 73/2013-151 zo dňa 18.11.2013 tak, že žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 6.248,46 Eur s uplatneným úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Mal
preukázané platné uzatvorenie MZ v zmysle ust. § 566 a nasl. OBZ v písomnej forme. Okresný súd
prijal záver, že pri vzniku zmluvy so žalobcom konal za žalovaného Ing. Bílek na základe zákonného

splnomocnenia podľa § 15 OBZ, ktoré mu vyplývalo z vnútorného organizačného usporiadania v
spoločnosti, ako o tomto vypovedal Ing. Bílek. Súd potom vychádzal z tejto výpovede a mal za to, že Ing.
Bílek konal v zmysle § 15 OBZ ako zákonný zástupca žalovaného. Pre OS bolo rozhodujúce faktické
poverenie Ing. Bíleka, podľa ktorého vykonával pri vzniku zmluvy obvyklú činnosť, keď opakovane
vypovedal, že kompetencie si vo vnútri spoločnosti vyčlenili tak, že Ing. Bílek mal na starosti učtáreň

a dodacie listy, fakturáciu, pričom plní aj funkcie, ktoré vyplývajú z funkcie konateľa. OS mal za to,
že spoločný spôsob konania členov štatutárneho orgánu zákon dovoľuje zjednodušiť samostatným
interným oprávnením konať podľa § 15 OBZ, keď Ing. Bílek tieto kompetencie prezentoval pri
podpise MZ žalobcovi, ako o tom vypovedal svedok p. Roháč, konajúci ako zákonný zástupca pri vzniku
MZ za žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolával sa na neplatnosť písomnej MZ, lebo nebola podpísaná obidvoma konateľmi. Podľa výpisu z
obchodného registra za žalovaného podpisujú konatelia vždy dvaja spoločne. Druhý konateľ nesúhlasil
s uzatvorením tejto MZ, preto ju nepodpísal a v zmysle § 39 OZ je neplatná, v rozpore s § 133 ods.

1 OBZ. Považoval za platne uzatvorenú MZ iba v ústnej forme. Odmena za výkon mandátnej činnosti
dohodnutá nebola a žalobcovi za výkon mandátnej činnosti patrí obvyklá odplata. Vyúčtovanú sumu
6.248,46 Eur za inkaso pohľadávok voči dlžníkovi žalovaného, KNP Čadca, nepovažoval za obvyklú
odplatu a preto ju nezaplatil. Poukazoval na neplatné plnomocenstvo zo dňa 7.3.2012, podpísané iba
jedným z konateľov žalovaného, tiež, že k inkasu pohľadávok nedošlo na základe činnosti žalobcu.

Nestotožnil sa so záverom OS Martin o tom, že Ing. Karel Bílek konal pri vzniku MZ podľa § 15 OBZ,
preto napadnuté rozhodnutie OS vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a OS dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym vyhodnoteniam. Žalobca
o neplatnosti MZ vedel. Skutočnosť, že žalovaného zastupujú a za ňu podpisujú konatelia vždy dvaja
spoločne, je zapísaná v obchodnom registri. Odkázal na ust. § 27 ods. 3 OBZ. Prejav vôle zmluvných

strán nemožno považovať ani za zachytený v písomnej podobe zo dňa 7.3.2012, nakoľko jeden
z konateľov s obsahom zmluvy nesúhlasil, preto ho nemožno považovať za prejav vôle žalovaného ani
v ústnej forme. Neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy, pretože s dohodnutým druhom činnosti
a výškou odmeny za činnosť uvedenú v MZ zo dňa 7.3.2012 jeden z konateľov žalovaného
nesúhlasil. Žalobca písomnou MZ zo dňa 7.3.2012 preukázal v konaní doposiaľ iba to, čo nebolo medzi

účastníkmi konania dohodnuté. Dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, odkázal na ust. § 40 ods. 3 OZ,
že na platnosť právneho úkonu bol potrebný podpis obidvoch konateľov žalovaného. Tvrdenie svedka
Roháča (konajúceho pri vzniku zmluvy za žalobcu), že sa informoval u konateľa Ing. Karla Bíleka, či
môže zmluvu podpísať sám, označil za nepravdivé a účelové tvrdenie, nakoľko Ing. Karel Bílek v konaní
poprel, že sa ho to p. Roháč pýtal. Poukázal na výpis z obchodného registra žalovaného, na § 27

ods. 3 OBZ; žalobca nemôže argumentovať, že nemal vedomosť o spôsobe konania za žalovaného. Ani
písomné plnomocenstvo zo dňa 7.3.2012 nie je platné, nakoľko bolo podpísané iba jedným z konateľov
žalovaného, s odkazom na § 31 ods. 4 OZ. Žalobca preto nebol oprávnený na písomné právne úkony v
mene žalovaného, preto výzva zaslaná žalobcom dlžníkovi žalovaného - KNP Čadca zo dňa 25.6.2012a návrh uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach boli neplatné. S odkazom na § 567
OBZ uviedol, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko urobil v mene žalovaného úkony,
ktoré boli od počiatku neplatné napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že nemá na písomné právne

úkony od žalovaného platné plnomocenstvo.
Nestotožnil sa so záverom OS, že Ing. Karel Bílek konal pri podpise zmluvy a plnomocenstva
v zmysle § 15 OBZ. Ing. Karel Bílek vo výpovedi OS popisoval, ako to majú so synom rozdelené vo
vnútri spoločnosti, ich činnosť nie je striktne stanovená, napr. dohodu o splátkach s KNP bol dojednávať
Ján Bílek, ktorý túto dohodu dal odsúhlasiť a podpísať druhému konateľovi Ing. Karlovi Bílekovi, pretože

navonok už za spoločnosť konajú a podpisujú dvaja konatelia spoločne. Po prejednaní podmienok MZ
dal Ing. Karel Bílek podpísať MZ druhému konateľovi, ktorý však po oboznámení sa s jej obsahom túto
odmietol podpísať, nakoľko s ňou nesúhlasil. Vo fa, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi za inkaso i.
pohľadávok, bola vyúčtovaná obvyklá odmena za takúto činnosť. Jednalo sa totiž o pohľadávky nižších
čiastok a v týchto odmenách boli vyúčtované aj náklady spojené vymáhaním pohľadávok. Pri vymáhaní
pohľadávok nižších čiastok žalovaný súhlasil s odmenou za výkon mandátnej činnosti vo výške, ako

bola žalobcom vyúčtovaná - čím je výška pohľadávky nižšia, tým je nárok na odmenu vyšší, pretože sú v
odmene zahrnuté aj náklady spojené s ich vymáhaním. Akceptoval výšku odmeny vyúčtovanú žalobcom
len v prípade toho inkasa pohľadávok, za ktoré odmenu uhradil.
K úhrade pohľadávok dlžníka - KNP Čadca, nedošlo na základe činnosti žalobcu, ale priamej dohody
dlžníka so žalovaným. PZ tohto dlžníka vo svojej výpovedi pred OS potvrdil, že komunikoval priamo so

žalovaným. Návrh uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach od žalobcu KNP Čadca
neakceptovala a tento bol stornovaný. Bolo uzatvorené uznanie dlhu a dohody o úhrade pohľadávky
v splátkach priamo so žalovaným s úplne odlišným obsahom, ako navrhol žalobca. Dôkazom je, že
dlžník vykonával úhrady podľa uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej
so žalovaným a nie podľa návrhu žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 24.7.2012 upovedomil žalobcu, že

ním navrhovaný splátkový kalendár je nevýhodný a že jeho dlžník v júli uhradil 8.128,50 Eur ešte pred
dátumom žalobcom navrhovanej prvej splátky, požiadal žalobcu k pozastaveniu všetkých aktivít. Jediná
činnosť žalobcu, ktorú vykonal pre žalovaného, bola výzva dlžníkovi žalovaného zo dňa 25.6.2012
a návrh uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, na ktoré však nebol oprávnený,
nemal platné plnomocenstvo. Nebolo preukázané, že žalobca v mene žalovaného za účelom inkasa

pohľadávky vykonával aj inú činnosť.
Žalovaný v odvolaní osobitne namietal rozhodnutie OS o trovách prvostupňového konania, náhradu
trov právneho zastúpenia za písomné podanie na OS zo dňa 24.10.2013, ktorým žalobca iba zhrnul
skutočnosti doposiaľ prezentované v konaní, nejednalo sa o písomné podanie na výzvu OS. Žiadal
napadnutý rozsudok OS Martin zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéouviedol,žeskutkovýstavbolsúdomprvéhostupňa
zistený a ustálený na základe vykonaných dôkazov, ktoré z hľadiska vierohodnosti na seba nadväzovali,
vzájomne sa logicky dopĺňali, a tak vytvorili obraz reálneho skutkového stavu. Dôkazy produkované
stranoužalovanéhosinaopakvnútorneodporovaliapôsobilidoznačnejmieryúčelovoanedôveryhodne

(k odvolaciemu dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP).
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 p písm. f/ OSP žalobca uviedol, že prvostupňový súd na
predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky správne aplikoval ustanovenia OBZ, ktoré v
odôvodnení uviedol a správne interpretoval aj obsah právnej normy aj ju správne aplikoval na zistený
skutkový stav. Právny záver OS, že MZ bola uzatvorená v písomnej forme v zmysle § 566 a

nasl. OBZ a že Ing. Karel Bílek konal pri jej podpise v zmysle § 15 OBZ, bol vykonanými dôkazmi
odôvodnený. Z výpovedí osôb, ktoré osobne uzatvárali MZ (Ing. Karela Bílek a Ján Roháč) priamo
vyplývalo,žeIng.KarelBílekreálnekonalvzmysle§15OBZanepriamovyplývalajzvýpovedekonateľa
žalovaného p. Jana Bíleka, ktorý bol v sídle žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy prítomný, istý čas
aj priamo v miestnosti, kde sa zmluva podpisovala, o tomto jednaní bol navyše vopred informovaný.

Napriek týmto okolnostiam nemal Ing. Karel Bílek záujem zavolať ho k podpisu zmluvy a ani p. Ján
Bílek sám neprejavil záujem prísť k podpisu zmluvy. Opačný záver by pritom nasvedčoval úmyselnému
uvedeniu do omylu druhej zmluvnej strany. Z uvedeného faktického správania sa oboch konateľov
žalovaného v čase podpisu MZ bol potom zrejmý záver o rozdelení kompetencií, ku ktorému
dospel OS a považoval ho za rozhodujúci. OS sa v odôvodnení rozsudku venoval aj obrane

žalovaného, pokiaľ ide o ústnu formu MZ a dospel k záveru, že výška provízie dohodnutá bola tak,
ako to od počiatku tvrdil žalobca, pričom žiadnu inú dohodu o výške provízie žalovaný OS nepreukázal.
Tvrdenia žalovaného v odvolaní o ústne uzatvorenej MZ si opätovne vzájomne vnútorne odporovali.
Aj počas prvostupňového konania žalovaný tvrdil a nepopieral existenciu MZ v ústnej forme, vzápätíuvádza, že dohoda o podstatných náležitostiach MZ nebola, čím vlastne popiera svoje predchádzajúce
tvrdenie a je aj v rozpore s § 566 OBZ, keďže bez dohody o podstatných náležitostiach zmluvy by zmluva
nevznikla. Je aj v rozpore s faktickým konaním zmluvných strán počas ich obchodného vzťahu, ktorý

nepochybne zmluvný základ mal a v rozpore s listinnými dôkazmi v súdnom spise. Existencia dohody
o podstatných náležitostiach zmluvy bola v prvostupňovom konaní preukázaná množstvom listinných
dôkazov, aj výpoveďami účastníkov a svedkov.
Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že p. Ján Roháč mal mať pri podpise zmluvy k dispozícii
výpis z obchodného registra a práve z neho odpisovať údaje v hlavičke zmluvy. Menovaný svedok

naopak uviedol, že tam, kde je na zmluve jeho písmo, písal to, čo mu diktoval Ing. Bílek a údaj „oddiel“
odpisoval z fa, ktorú mu Ing. Karel Bílek predložil. Uvedené skutočnosti je podnikateľský subjekt povinný
uvádzať na všetkých svojich obchodných dokumentoch. Toto nasvedčuje pravdivosti výpovede svedka
Jána Roháča, keď na zmluve je svedkom vypísané aj č. účtu žalovaného, ktoré sa môže reálne v praxi
nachádzať jedine na fa a nie na výpise žalovaného z obchodného registra.
Vnútorne si odporovali aj tvrdenia žalovaného o odplate za poskytnuté služby. Najskôr tvrdil, že bola

dohodnutá (prvé zákazky 20 %) a žalovaný s ňou súhlasil, potom bola obvyklá tá, čo bola dohodnutá
(prvé zákazky 20 %) a napokon dohodnutá nebola (posledná zákazka 12%, 14%, 17%) a žiadal OS
určiť obvyklú odplatu, nie tak, ako ju on predtým považoval za obvyklú a aj dohodnutú, ale inak.
Žalovaný pri všetkých týchto tvrdeniach hovoril o jednej a tej istej MZ. Pojmy dohodnutá a obvyklá
odplata majú úplne rozdielny právny základ. Z tvrdení žalovaného považoval za preukázané, že

odplata bola dohodnutá a žalovaný až po vykonaní dohodnutej činnosti žalobcom začal účelovo hovoriť
o obvyklej odplate. Ani pri ústne uzatvorenej MZ nie je možné jednostranne zmeniť dohodnutú výšku
odplaty, ani nie je možné pri existencii dohodnutej odplaty žiadať súd, aby priznal v rozpore s dohodou
strán odplatu obvyklú.
K odvolaniu proti trovám prvostupňového konania uviedol, že náhrada za úkon právnej služby za

písomné podanie na OS zo dňa 24.10.2013 bola správne priznaná v súlade s § 14 ods. 1 písm. b/
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 v platom znení.

KS v Žiline ako súd odvolací, postupom v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, napadnutý rozsudok OS zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/

OSP a § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V súvislosti so všetkými závermi OS krajský súd poukázal primerane podporne a z eurokonformného
prístupu na to, že v napadnutom rozsudku konštatovania OS sú argumentačne čiastočne v zhode s
rozhodnutím NS ČR sp.zn. 29 Cdo 2074/2000. Pri vykonaní odvolacieho prieskumu KS konštatoval vo
väzbe na odvolacie dôvody žalovaného v rovine aplikácie a výkladu § 15 OBZ, že bližšie odôvodnenie

k uvedeným záverom z napadnutého rozhodnutia OS nevyplýva. KS pripustil, že uvedený postup,
resp. prijaté závery OS zodpovedali právnym názorom prevládajúcim do určitého obdobia viažuceho
sa napr. k záverom rozhodnutia NS ČR sp.zn. 32 Odo 1455/2005, avšak neskôr došlo
k názorovým posunom v uvedenej problematike, v zmysle ktorých považuje za podstatné primerane,
podporne a z eurokonformného prístupu poukázať na závery vyplývajúce z rozhodnutia NS ČR sp.zn.

29 Cdo 2008/2007, Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 7 Cmo 369/2009. Primerane a podporne
poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 24.4.2007 sp.zn. 29 Odo 1082/2005, NS ČR sp. zn. 29 Cdo
3540/2008 zo dňa 23. septembra 2010, sp.zn. 23 Cdo 3894/2007 zo dňa 30.10.2009. Z rozhodnutia
NS ČR sp.zn. 23Cdo 5519/2007 zo dňa 15. decembra 2009 vyplýva, že „...k problematice jednání člena
představenstva a zároveň jeho jednání jako pověřeného zástupce ve smyslu ust. § 15 obch. zák. se

Nejvyšší soud ČR vyslovil v rozhodnutí velkého senátu ze dne 15. 10. 2008, sp. zn. 31 Odo 11/2006,
jednalo-li se o právní úkon uznání závazku, a to tak, že při uznání závazku družstva nemůže předseda
družstva jednat jako zákonný zástupce družstva podle § 15 obch. zák. Tento závěr platí obdobně i
pro posuzovaný případ, byť je možné polemizovat s praktičností tohoto závěru, ale nezbývá, než z
něho vycházet.“ Vychádzajúc z uvedených právnych záverov a konštantnej judikatúry, na ktorú KS v

rámci eurokonformného prístupu poukazuje, je zrejmé, že v danej veci vyvstala potreba dôslednej až
vyčerpávajúcej argumentácie OS vo väzbe na ním prijaté závery v napadnutom rozsudku.
Pre úplnosť KS poukázal i na rozsudok Veľkého senátu NS ČR sp.zn. 31 Odo 11/2006, NS ČR sp.zn.
29 Cdo 4432/2013, v ktorom NS ČR opätovne vychádzal z rozhodnutia Veľkého senátu NS ČR sp.zn.
31 Odo 11/2006, rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. I. ÚS 2928/2014 zo dňa 26.8.2015, 23 Cdo 538/2014 z

27.8.2014. Odvolací súd práve v rovine vyššie uvedenej ustálenej judikatúre a vo väzbe na závery prijaté
OS, ktoré korešpondovali časti záverov do rozhodnutia Veľkého senátu NS ČR sp.zn. 31 Odo 11/2006,
že závery prijaté OS síce korešpondujú rozhodnutiu NS SR zo dňa 8.10.1997 sp.zn. 6 Obdo/158/97 a
názorom, ktoré vyplývajú z komentára k OBZ vypracovaného Doc. Patakyovou, ktorá sa s judikatúrouNS ČR do roku 2012 nestotožnila, avšak nie je možné prehliadnuť v tomto smere dátum rozhodnutia OS,
dátum rozhodovania KS ako súdu odvolacieho a v neposlednom rade i absenciu bližšieho odôvodnenia
záverov prijatých OS v tejto rovine. Pri rešpektovaní autonómie rozhodovania OS skonštatoval, že ak

OS v napadnutom rozhodnutí bližšie nezdôvodnil skutkové závery, právne hodnotenie svojho odklonu od
vyššie citovanej konštantnej judikatúry, nebolo možné považovať odôvodnenie napadnutého rozsudku
za dostatočné. Je potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty,
ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakýchpodmienkachdávarovnakáodpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 92/09, IV. ÚS 209/2010, m. m.

PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (uznesenie ÚS SR z
22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní sa OS bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou
žalovaného v rovine vyhodnotenia dôvodnosti nároku žalobcu na základe žalobcom tvrdených
skutočností vo väzbe na uplatnenú obranu žalovaného v rovine tvrdenej neplatnosti predmetnej MZ,
zdôvodní konkrétne právne východiská a právne prijaté závery ohľadom uplatneného nároku žalobcu

s dôrazom na vyhodnotenie právnej argumentácie žalobcu a žalovaného s tým, že sa vysporiada vo
svojom novom rozhodnutí dôsledne i s celou argumentáciou, ktorá vyplýva z rozhodnutia krajského
súdu. Vo väzbe na následné zistenia ako aj ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom
tvrdenému nároku, k týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy.
Vec prejedná, opätovne vo veci rozhodne; pritom pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania

všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne
odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, OS bude vychádzať z uvedených záverov
KS s tým, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo
vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Súd na pojednávaniach vypočul právnych zástupcov (ďalej „PZ“) účastníkov, vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil:
Dňa 7.3.2012 žalobca ako mandatár a za žalovaného jeden z konateľov, Ing. Karol Bílek, ako mandant
podpísali návrh MZ (č.l. 3 a nasl.).
Podľa čl. I. bod 1 sa mandatár zaväzuje obstarať pre mandanta za podmienok uvedených v tejto zmluve

inkaso pohľadávok voči dlžníkom mandanta.
Podľa čl. I. bod 2 mandatár vykonáva túto činnosť menom mandanta na základe plnej moci, ktorú
mu mandant udelí a ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Mandant dohodnutým spôsobom
spolupôsobí a zaväzuje sa k úhrade dohodnutej odmeny.
Podľa čl. I bod 3 predmetom zmluvy je prevzatie pohľadávok mandanta do správy mandatára, úkony

smerujúce k vymoženiu pohľadávok na účet mandanta a vedenie pohľadávkovej agendy.
Podľa čl. II. bod 1 mandant je veriteľom pohľadávok voči dlžníkom, ktorých súpis je uvedený v
podkladoch, ktoré odovzdáva mandatárovi. Tento súpis môže pri prvom odovzdaní tvoriť prílohu
mandátnej zmluvy. Ďalšie odovzdávanie pohľadávok je operatívne, v zmysle aktuálnych potrieb
mandanta. Mandatár pri každom prevzatí pohľadávok mandantovi prevzatie potvrdí vystavením

potvrdenia jednotlivej zákazky.
Podľa čl. II bod 2 vymožením pohľadávky sa rozumie vyrovnanie pohľadávky spôsobom finančným i
nefinančným, započítaním, kompenzáciou službami a tovarom, vrátením tovaru a i. naturálnym plnením.
Všetky spôsoby vyrovnania pohľadávky sa považujú za plnenie predmetu zmluvy. Iný ako finančný
spôsob vyrovnania je možný len so súhlasom mandanta. Súhlas k takémuto plneniu dáva mandant

mandatárovi alebo priamo dlžníkovi a to v prípade, ak ho dlžník aj napriek prevzatiu pohľadávky
mandatárom v čase po prevzatí pohľadávky o tento súhlas požiada.
Podľa čl. II bod 3 vzájomná komunikácia mandanta ako veriteľa so svojim dlžníkom odo dňa potvrdenia
jednotlivej zákazky a počas plnenia tejto zmluvy nemá žiadny vplyv na nárok na odmenu mandatára
v prípade vymoženia pohľadávky.

Podľa čl. III. zmluvné strany si dohodli práva a povinnosti mandatára.
Podľa čl. IV. zmluvné strany si dohodli práva a povinnosti mandanta.
Podľa čl. IV. bod 2 mandant je v zmysle tejto zmluvy oprávnený odstúpiť od jednotlivej zákazky
kedykoľvekabezudaniadôvodu,najskôrvšakpouplynutí90dníodjejodovzdaniakinkasnémukonaniumandatárovi. Odstúpenie od jednotlivej zákazky nadobúda účinnosť dňom doručenia písomného
odstúpenia mandatárovi. Odstúpenie od jednotlivej zákazky nie je možné skôr ako po uplynutí 90
dní od jej odovzdania mandatárovi. Odstúpenie od zákazky v uvedenej lehote sa považuje za neplatné.

V prípade odstúpenia od jednotlivej zákazky uhradí mandant mandatárovi 50 % hodnoty provízie, ktorá
by mu prináležala v prípade úspešného vymoženia pohľadávky.
Podľa čl. VI. bod 1 mandatárovi vzniká v prípade úspešného vymoženia pohľadávky alebo jej časti, v
prípade finančného i nefinančného plnenia úhrady na účet mandanta alebo na účet mandatára, v
prípade hotovostnej úhrady mandantovi alebo mandatárovi, v prípade kompenzácie plnenia službami i

tovarmi, nárok na províziu.
Provízia sa vypočíta z celkovej úspešne vymoženej čiastky pohľadávky (jej príslušenstva, úrokov z
omeškania, zmluvnej pokuty, súdnych a i. poplatkov a náhrad právneho zastúpenia). Takto vypočítaná
odmena je základom DPH v zmysle platnej sadzby.
Podľa čl. VI. bod 2 odmena je a, b/spracovateľský/registračný poplatok 80,- Eur, c/provízia z vymoženej
čiastky u pohľadávok vyšších ako 331,94 Eur (10.000,- Sk) - pohľadávky odovzdané do troch mesiacov

po lehote splatnosti 12 %, do šesť mesiacov po lehote splatnosti 14 %, do dvanásť mesiacov
po lehote splatnosti 17 %, staršie pohľadávky 20 %, pohľadávky do 165,97 Eur (5.000,- Sk) 22 %,
pohľadávky od 165,97 Eur do 331,94 Eur (od 5.001,- do 10.000,- Sk) 20 %, d/u zahraničných
pohľadávok platí cenník taríf zahraničného inkasa, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v prípade ak
sú zahraničné pohľadávky predmetom tejto zmluvy. Prípadné poplatky v zahraničnom platobnom styku,

vyplývajúce z prevodov zo a do zahraničia platí mandant.
Podľačl.VI.bod2písm.a/predposlednáaposlednávetaodstúpenieodjednotlivejzákazkyniejemožné
ani v prípade, ak už došlo k úplnému alebo čiastočnému vyrovnaniu pohľadávky po začatí inkasného
konania. Toto platí aj v prípadoch, kde mandatár s dlžníkom uzavrel dohodu o splátkach a v priebehu
plnenia dohody o splátkach.

Podľa čl. VI. bod 3 podkladom pre úhradu je faktúra mandatára mandantovi. V prípade omeškania
mandanta s úhradou faktúry sa mandant zaväzuje uhradiť mandatárovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa čl. VII. bod 1 zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nadobúda účinnosť dňom podpisu zmluvnými
stranami.

Dňa 7.3.2012 bola podpísaná plná moc (č. l. 5) jedným z konateľov žalovaného, Ing. Karlom Bílekom,
podľa ktorej splnomocniteľ, označený v plnej moci razítkom žalovaného NORMAL s.r.o., Sučianska
cesta 31, 036 01 Martin, IČO: 31 593 402, splnomocňuje splnomocnenca - žalobcu ku všetkým úkonom
súvisiacim s vymáhaním a inkasom pohľadávky voči dlžníkom, včítane jej prevzatia v hotovosti. Plnú

moc na tento účet odovzdáva v zmysle MZ. Splnomocnenec je tiež splnomocnený k uzatváraniu dohôd
o vyrovnaní pohľadávky v splátkach, k prijímaniu písomností, návrhov, uznaní nárokov.
Vofač.2012457zodňa24.7.2012(č.l.6)žalobcavyúčtovalžalovanémusumu1.658,22Eurakoprovíziu
vo výške 17 % za platbu uhradenú na účet žalovaného vo výške 8.128,50 Eur od dlžníka Kysucká
nemocnica s poliklinikou („KNP“) Čadca, uhradené fa 92710345 až 436, 585, 675, 785, 920, 1067, 1161,

1320, so splatnosťou 31.7.2012.
Vo fa č. 2012484 zo dňa 2.8.2012 (č.l. 6/rub) žalobca vyúčtoval žalovanému províziu vo výške 4.590,24
Eur ako 17 % zo sumy 1063.65 Eur, 14 % zo sumy 11.837,16 Eur a 12 % zo sumy 16.559,82 Eur, so
splatnosťou 16.8.2012.
Žalovaný mailom zo dňa 22.6.2012 napísal žalobcovi (č.l. 54), že ho prosí o zaradenie partnera na

vymáhanie - KNP, v prílohe zasiela zoznam fa a vzorovú fa, uvedená Latková Iveta, tel. č., zoznam fa,
pri každej je uvedené číslo, subjekt Nemocnica Čadca, splatnosť, dlžné sumy (č.l. 54/rub, 55).
Žalobca listom zo dňa 25.6.2012 (č.l. 56) potvrdil prevzatie pohľadávky proti dlžníkovi KNP Čadca,
č. spisu: 109303. Uviedol, že spis ihneď spracovali a dlžníka vyzvali k úhrade na účet žalovaného.
V prípade došlej platby žiada, aby ho žalovaný bezodkladne informoval, ak by dlžník od dnešného

dňa v tejto veci priamo kontaktoval žalovaného, žiada o podanie informácie. O priebehu konania bude
žalovaného aktuálne informovať.
Žalobca zaslal listom zo dňa 25.6.2012 dlžníkovi žalovaného, KNP, prvú upomienku (č.l 57), vyzval na
úhradu sumy 38.289,98 Eur, oznámil, že koná na základe plnej moci, ktorú mu udelil žalobca v zmysle
MZ.Dlžnúsumužiadauhradiťnaúčetžalovanéhonajneskôrdo2.7.2012.Uviedolsvojekontaktnéúdaje.

Na č.l. 57/rub sa nachádza súpis neuhradených faktúr dlžníka žalovaného, KNP Čadca, s uvedením č.
fa, dátumu vystavenia, splatnosti a dlžnej sumy, spolu 37.589,13 Eur.
Listomzodňa4.7.2012(č.l.59)žalobcazaslaldlžníkovižalovaného,KNPČadca,návrhdohodyoúhrade
pohľadávky v splátkach medzi KNP Čadca ako povinným a žalovaným ako oprávneným, za ktoréhokoná žalobca ako oprávnený na základe plnej moci veriteľa, po potvrdení žiada jedno vyhotovenie
dohody zaslať späť na adresu žalobcu do 9.7.2012. Splátky má dlžník poukazovať na účet
veriteľa, o čom má dlžník aktuálne informovať žalobcu predložením dokladu o úhrade. Podľa bodu 1

návrhu, povinný uznáva pohľadávku veriteľa vo výške 38.374,45 Eur vrátane príslušenstva, tj. úrokov z
omeškania a nákladov na inkasné konanie ku dňu 4.7.2012, návrh splátok v termínoch: 1. splátka dňa
25.7.2012, druhá 25.8.2012, tretia 25.9.2012, štvrtá 25.10.2012 každá vo výške 7.700,- Eur a 5.splátka
dňa 25.11.2012 vo výške 7.574,45 Eur +dopočítané úroky z omeškania. Za oprávneného je
podpísaný na základe plnej moci žalobca, bez podpisu povinného.

V liste zo dňa 4.7.2012 (č.l. 61) žalobca oznámil žalovanému, že dlžník reagoval na výzvu k úhrade
požiadavkou na vyrovnanie v splátkach, ktoré boli umožnené v zmysle návrhu na uznanie dlhu a dohody
o úhrade pohľadávok v splátkach.
Dlžník žalovaného, KNP Čadca, listom zo dňa 26.7.2012 (č.l. 62) zaslal žalobcovi uznanie záväzku a
dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, žalobca prevzal list 30.7.2012. Prílohou je uznanie záväzku a
dohodaoúhradepohľadávkyvsplátkachmedzidlžníkomžalovaného,KNPČadcaakodlžníkažalovaný

ako veriteľ zo dňa 17.7.2012 (č. l. 62/rub).
Podľa bodu 1 dlžník týmto uznáva čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 32.586,24
Eur, záväzok dlžníka voči veriteľovi je znížená o 600,- Eur ako 2% zľava z výšky splátky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi z obchodného styku vo výške 30.000,- Eur v marci 2012. Na sumu 600,- Eur sa
veriteľ zaväzuje vystaviť a doručiť dlžníkovi dobropis do troch dní od podpisu tejto dohody.

Podľa bodu 2 dlžník sa zaväzuje k úhrade pohľadávky v splátkach: 1.splátka splatná 25.8.2012 vo výške
10.000,- Eur, druhá 25.9.2012 vo výške 10.000,- Eur, tretia 25.10.2012 vo výške 12.586,24 Eur.
Listom zo dňa 24.7.2012 (č.l. 63) žalovaný žiadal žalobcu o pozastavenie vymáhania pohľadávky
voči KNP Čadca. Uviedol, že navrhovaný splátkový kalendár žalobcom je pre žalovaného nevýhodný,
nemocnica v priebehu mesiaca uhradila sumu 8.128,50 Eur. Zo splátky 7.700,- Eur, ktorú sa

podarilo žalobcovi vymôcť, bude vyplatená odmena podľa MZ. List bol doručený žalobcovi 27.7.2012.
V liste zo dňa 30.7.2012 (č.l. 64) žalovaný oznámil žalobcovi, že odstupuje od ústnej MZ bez udania
dôvodu k 30.7.2012, doručený žalobcovi 31.7.2012.
Žalobca na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že 1. splátka bola dlžníkom žalovaného zaplatená
24.7.2012. Žalobca zaslal splátkový kalendár dlžníkovi dňa 4.7.2012, žalobcovi sa vrátil 30.7.2012,

podpísaný dlžníkom žalovaného dňa 17.7.2012. Prvá splátka podľa návrhu žalobcu bola vylúčená z
dôvodu, že dlžník žalovaného túto splátku zaplatil. K podpísaniu splátkového kalendára žalovaným
uviedol, že žalovaný na takéto konanie nebol oprávnený, na čo sa výslovne podľa zmluvy zaviazal.
PZ žalovaného na pojednávaní dňa 27.6.2013 namietla neplatnosť MZ v písomnej forme a neplatnosť
splnomocnenia z dôvodu, že pri oboch úkonoch nekonali za žalovaného dvaja konatelia, ako mali konať

podľa výpisu z obchodného registra. Preto MZ uzavretá medzi účastníkmi bola platne uzavretá iba v
ústnej forme. Podľa ústne uzatvorenej MZ žalovaný platil odmenu za predchádzajúce aktivity na základe
vystavených faktúr.
Konateľ žalovaného, Ján Bílek, na pojednávaní dňa 27.6.2013 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená MZ ústne. Dohodli províziu vždy prípad od prípadu, registračný poplatok 96,- Eur. K

zaplatenej provízii vo výške 497,15 Eur a 413,21 Eur, najskôr uviedol, že ju zaplatili napriek tomu, že
pohľadávka nebola vymožená; keď PZ žalobcu uviedla, že v uvedených fa bola vyúčtovaná provízia
20 % z vymoženej sumy, potvrdil, že suma, z ktorej bola vyúčtovaná provízia a žalovaným uhradená
(497,15 Eur a 413,21 Eur) bola prijatá od dlžníka žalovaného, čo odôvodnil tak, že sa pomýlil. Potvrdil
rovnaký postup pri odovzdaní pohľadávok na vymáhanie v konajúcej veci ako v prípade pohľadávok v

zmysle vyúčtovaných provízií vo fa č. 2012323 a 2012309, ako tento vyplýva z mailu zo dňa 22.6.2012
(č.l. 54) a týka sa predmetu sporu. MZ ( č.l. 3) nepodpísal, s touto MZ nesúhlasil. O rokovaniach ohľadne
MZ vedel, prečítal si túto zmluvu, ale s ňou nesúhlasil. K tvrdeniu, že boli uzatvárané MZ prípad od
prípadu uviedol, že s prvými dvoma súhlasil a s touto treťou nesúhlasil. O maili (č. l. 54), ktorým išla
požiadavka, aby bola spracovaná pohľadávka žalovaného, ktorá je predmetom konania, sa dozvedel

cca 15.7., keď sa ozvala nemocnica, že koná žalobca. Mail poslala účtovníčka žalovaného, uvedené je
jej bežnou pracovnou náplňou.
PZ poukázala, že v predchádzajúcich prípadoch bola zaplatená dohodnutá provízia 20% z vymoženej
sumy, že konateľ Ján Bílek vedel o vymáhaní spornej pohľadávky dňa 15.7.2012, keď uviedol, že vedel
o existencii ústne uzatvorených MZ , keď sa vyjadril, že sa postupovalo prípad od prípadu.

Žalovaný k tomu uviedol, že na prvé dve veci bola dohodnutá provízia 20 %, takto bola aj zaplatená.
Išlo v tom prípade o odmenu cca 500,- Eur čo, je adekvátna odmena za uvedenú činnosť, nie
ako v tomto prípade, keď 20 % predstavuje sumu 6.000,- Eur. 15.7. sa dozvedel, že účtovníčka zaslala
žalobcovi dokumentáciu ohľadne tohto dlžníka na vymáhanie, nie to, že prebiehajú jednania sožalobcom. K samotným rokovaniam uviedol, že už skôr vedel, že prebiehajú jednania o podmienkach
uzatvorenia MZ aj vo vzťahu k tomuto dlžníkovi. Bol návrh na 20 % províziu, s čím nesúhlasil. Nebol
prítomný na osobnom jednaní, jednal pravdepodobne otec, ale keď sa dozvedel, že mala byť

dohodnutá 20 % odmena, tak s tým nesúhlasil. Otec (druhý konateľ) dal pokyn účtovníčke, aby zaslala
dokumentáciu žalobcovi. Žalobca musel vedieť, že môžu konať dvaja za spoločnosť, pretože dostal do
ruky výpis z obchodného registra.
PZ žalobcu poukázala, že bolo iba jedno rokovanie, 7.3.2012, kedy došlo k podpísaniu zmluvy s druhým
konateľom a viac osobných stretnutí nebolo. Vo vzťahu k právnemu zhodnoteniu veci odkázala na ust.

§ 574 ods. 4 OBZ, § 572 OBZ a § 65 OBZ.
PZ žalovaného uviedla, že vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke je dohodnutá odmena 20 % veľmi
vysoká - za takú istú činnosť vyššia ako pri vymáhaní pohľadávok s nižšou hodnotou. Návrh splátkového
kalendára od žalobcu sa zdal nevýhodný pre žalovaného a preto urobil nový splátkový kalendár, ktorý
jeho dlžník podpísal 17.7.2012 na základe rokovaní so žalovaným a následne plnil dlžné sumy, teda
nebola to činnosť žalobcu, v dôsledku ktorej bola vymožená suma od dlžníka žalovaného.

Žalovaný uviedol, že žalobca konal v rozpore s pokynmi žalovaného. Na základe aktivít žalobcu došlo
k ukončeniu spolupráce, pričom žalobca má reklamu, že vymáha pohľadávku spôsobom, že obchodná
spolupráca s dlžníkmi nebude ukončená, čo sa stalo.
Na pojednávaní dňa 9.10.2013 konateľka žalobcu uviedla, že o uzatvorení zmluvy osobne so žalovaným
rokoval p. Roháč, obchodný zástupca. Konateľka sama konala voči dlžníkom žalovaného. Hneď ako

klient zaslal pohľadávku na vymáhanie od jeho dlžníka, KNP Čadca, dlžníkovi dňa 25.6.2012 poslala
upomienku a oznámila to žalovanému. Odkázala na písomnosti v zmysle č.l. 5 a 56. Dňa 24.7.2012
telefonovala s dlžníkom, s p. G. a dohodli sa na splátkach. Podľa MZ mohli dohodnúť max.
šesť splátok, žalobca dohodol tento návrh zaslal na adresu riaditeľa nemocnice. Záznam rokovaní je
zaznamenaný v chronológii spisu, poukázala na č.l. 42/ rub, ktorý preukazuje žalobcom vykonané úkony

vo vzťahu ku konkrétnej situácii. Pred splatnosťou každej splátky žalobca kontaktuje dlžníka a v tejto
súvislosti bolo od p. G. oznámené, že prvá splátka bola realizovaná cca vo výške 8.000,- Eur, čo jej
potvrdil aj žalovaný (č.l. 63). Bola vystavená fa s koncovým číslom 457, kde bola vyúčtovaná provízia
17 % z vymoženej sumy 8.128,50 Eur. Uviedla, že medzi účastníkmi bola uzatvorená iba jedna MZ, na
základe ktorej spracovávali viacero prípadov, províziu nedohadovali konkrétne pri každom jednotlivom

prípade, dohodli sa iba raz a postupovali v zmysle vlastnej obchodnej politiky, ktorá je taká, že výška
provízie závisí od lehoty po splatnosti pohľadávky - do troch mesiacov 12 %, do šiestich mesiacov 14 %,
do dvanástich mesiacov 17 %, staršie pohľadávky 20 %. Túto politiku prezentoval aj pri uzatváraní
MZ žalovanému osobne obchodný zástupca.
PZ žalovaného na pojednávaní dňa 9.10.2013 predložila chronológiu úhrad od dlžníka KNP, že všetky

splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára sú zaplatené.
Ing. Karel Bílek uviedol, že pri uzatvorení MZ sám rokoval s p. Roháčom 2-3x, ktorý doniesol návrh
MZ a tento podpísal. S podpísaním tejto MZ druhý konateľ nesúhlasil, nebol prítomný pri rokovaniach
o tejto zmluve, preto aj prechádzajúce prípady, ktoré žalobca robil pre žalovaného, sa uskutočňovali na
základe ústneho dohovoru. Za zrealizované inkasné konania vo vzťahu k Nemocnici v Považskej Bystrici

akceptoval vyúčtovanie žalobcu, lebo chceli mať pohľadávku čím skôr vymoženú, mali vedomosť, že
nemocnica pôjde pravdepodobne do konkurzu. K predmetu konania uviedol, že žalobca predložil
nemocnici splátkový kalendár a realizoval asi dva telefonáty ohľadne urgencie pohľadávok žalovaného.
Nemocnica tento splátkový kalendár neakceptovala. Po doručení splátkového kalendára od
žalobcunemocnicapriamooslovilažalovaného,abysadohodlinasplátkach,výsledkombolopodpísanie

splátkového kalendára žalovaným ako veriteľom a nemocnicou ako dlžníkom. Okrem telefonických
rozhovorov a návrhu splátkového kalendára žalobca viac nevykonal a dlžník platil na základe dohody
so žalovaným. Pohľadávky na vymáhanie postupoval žalobcovi sám, nevie, či o tom informoval druhého
konateľa, informoval ho asi vtedy, keď prišili faktúry, ktorými bola vyúčtovaná provízia a nesúhlasil s ich
úhradami.

Prvápohľadávkabolažalobcovizadaná naspracovaniepopodpiseMZ,keďtútosámpodpísal.Nevedel
sa vyjadriť, či konanie žalobcu vo vzťahu k dlžníkovi žalovaného bolo agresívne, sám nedostal sťažnosti
na konanie žalobcu od dlžníka žalovaného. Jednania ohľadne zmeny MZ prebiehali so žalobcom po
doručení výpovede.
Ján Bílek uviedol, že po výpovedi MZ prišiel do spoločnosti p. Roháč sa spýtať, čo sa deje, žalovaný

neinicioval rokovania o novej MZ. Obaja konatelia a prezentovali žalobcovi, že si vedia predstaviť ďalšiu
spoluprácu na i. základe, napr. pri provízii 4 %.
Žalovaný uviedol, že dlžník žalovaného zaplatil sumu 8.128,50 Eur pri podpise splátkového kalendára a
sumu 32.586,24 Eur sa dohodli, že zaplatí v splátkach. Obaja konatelia potvrdili, že sumu, ktorú dohodlis dlžníkom podľa splátkového kalendára, korešpondovala so sumou, ktorú zadali vymáhať žalobcovi
mínus dohodnutá zľava 600,- Eur.
Konateľka žalobcu prezentovala vyúčtovanú províziu (č.l. 57/rub a 58) ako 17 % na všetky fa, ktoré

boli uhradené v 1. splátke s koncovým č. 320, 17 % aj na fa po koncové č. 937, na fa po koncové č.
946 sa vzťahovala provízia 14 % a na zvyšok fa provízia 12 %.
Ing. Bílek uviedol, že p. O. bol u žalovaného 2-3x, písomný návrh mal u seba. So synom ho
neprejednával, až po podpise MZ sa o tom bavili a syn s týmto nesúhlasil.
Svedok Mgr. C. vypovedal, že pre KNP pracuje ako advokát na základe MZ, spracováva právne

záležitosti na základe podkladov nemocnice. Od žalobcu prišla výzva na zaplatenie dlžnej sumy
žalovanému. V takýchto prípadoch svedok komunikuje iba so zástupcom, ktorý je advokátom,
preto so žalobcom nekomunikoval a obrátil sa priamo na žalovaného. Predložil dohodu zo 17.7.2012,
ktorú podpísala nemocnica so žalovaným, kópia sa nachádza na č. l. 62/rub, návrh od žalobcu na č. l.
60. K obom listinám sa vyjadril, že vizuálne sú možno rovnaké, že to použil, ale obsah rozhoduje, ten
urobil sám, ako vzor sa to podobá. Kontakt so žalovaným uskutočnil po tom, čo našiel list od žalobcu.

Nemôže potvrdiť, či jednanie žalobcu bolo agresívne, lebo jednanie so žalobcom nezažil.
Svedkyňa p. G. na pojednávaní dňa 9.10.2013 vypovedala, že je zamestnankyňou KNP. Nevedela, ako
došlo k podpísaniu uznania záväzku. Dostala už podpísanú dohodu na realizáciu úhrad, spoločnosť
žalobcu je jej známa. Upomienku od žalobcu na č. l. 57 určite dostala, odsúhlasila dlžnú sumu a
postúpilajunaprávne.Kdôvodomukončeniaspoluprácenemocnicesožalovanýmsanevedelavyjadriť.

Svedok p. O. na pojednávaní dňa 9.10.2013 vypovedal, že zmluvu s p. Bilekom st. podpísali asi na 3.
alebo 4. krát a potom sa začala spolupráca. Dohodli sa tak, ako predložil návrh zmluvy. Svedok sa stretol
aj s p. Bílekom ml., pohyboval sa v miestnosti, v ktorej rokoval s p. Bílekom st. o uzatvorení zmluvy.
Návrh MZ bol v sídle žalovaného skôr ako ju p. Bílek st. podpísal.
K tomu p. Bílek ml. uviedol, že je to možné, lebo vedel o tom, že otec ide rokovať o tejto zmluve, ale

účastný rokovaní nebol. Návrh zmluvy nevidel, až po podpise. Keďže to bola vec obchodného jednania,
podmienky sa ešte len išli dohadovať, nevedel, aké budú dohodnuté.
Svedok p. Roháč uviedol, že pri podpise zmluvy sa pýtal Ing. Bíleka, či on môže podpísať túto zmluvu,
ubezpečil ho, že to môže podpísať sám; uvedené Ing. Bílek poprel. Svedok uviedol, že vedel o tom, že
sú dvaja konatelia, ale nevedel, že obaja majú podpísať zmluvu a poukázal na údaje v záhlaví zmluvy

o žalovanom, ktoré mu nadiktoval sám žalovaný. Uviedol, že ak by druhý konateľ nechcel podpísať MZ,
tak by sa k tomu vyjadril, lebo bol v miestnosti prítomný a vedel, akú zmluvu uzatvárajú, nič také sa
nestalo. Mal za to, že každý podľa toho, akú agendu spracováva, musel dať pokyn účtovníčke, ktoré
pohľadávky má zaslať na vymáhanie.
Ing. Bílek potvrdil, že návrh zmluvy mal u seba niekoľko dní, so synom ho neprejednával, až po podpise

zmluvy a syn s tým nesúhlasil. Na otázku žalobcu, či naschvál podpísal zmluvu sám, po porade s
druhým konateľom uviedol, že sa stáva, že druhý konateľ dodatočne podpíše zmluvu. Každý má inú
pracovnú dobu, majú vyčlenenú aj pracovnú náplň aj pracovisko každý samostatne: „Naše kompetencie
vo vnútri sme si vyčlenili tak, že ja mám na starosti učtáreň a dodacie listy, fakturáciu, pričom fakturáciu
neriadim priamo, ale cez ďalšiu pracovníčku, cez vedúcu učtárne. Tieto práce koordinujem, pričom plním

aj iné funkcie, ktoré vyplývajú z funkcie konateľa, takže nie je to takto striktne vymedzené. Takisto druhý
konateľ, nie je to tak, že by robil iba sklad.“
Na pojednávaní dňa 11.2.2016 PZ žalobcu poukázala na všetky rozhodnutia, ktoré uviedol odvolací
súd v zrušujúcom uznesení. Osobitne Veľkého senátu NS ČR 31 Odo/11/2006, z ktorého vyplýva, že
ak osoba, ktorá konala ako štatutárny zástupca a ktorá neplatnosť právneho úkonu sama spôsobila

a následne sa tejto neplatnosti dovoláva, ide o zneužitie práva, ktoré vyslovili aj viaceré rozhodnutia
ÚS, napr. ÚS ČR 1Us/643/404, Veľkého senátu NS ČR 25Cdo/905/99, na ktoré poukázal aj odvolací
súd. Ak teda osoba, ktorá sa neplatnosti právneho úkonu dovoláva a sama túto neplatnosť spôsobila,
je podľa právneho názoru týchto rozhodnutí dôvodné prihliadať na dobrú vieru tretích osôb, v tomto
prípade žalobcu, čo uviedla vo vzťahu k písomnému plnomocenstvu. Povinnosť udeliť plnomocenstvo

v zmysle ustanovení o MZ podľa OBZ SR mal mandatár, teda žalovaný. Poukázala na § 16 OBZ ČR,
na ktoré odkazujú aj označené rozhodnutia v zrušujúcom rozhodnutí KS v Žiline, keď § 16 OBZ ČR je
čo do znenia totožný s § 16 OBZ SR. Ak došlo k uzatvoreniu právneho úkonu v prevádzke, resp. v
sídle žalovaného, vo vzťahu k spoločnosti nastáva zodpovednosť konajúcej osoby a úkon spoločnosť
zaväzuje vo vzťahu k tretím osobám. Trvala na uplatnenom nároku na základe skutkových okolností,

ako ich opísali v konaní, aby súd právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok. Dala do pozornosti aj
prípadnúzodpovednosťžalovanéhozaškodu,ktorájehokonanímvzniklažalobcovi,kporušeniuprávnej
povinnosti došlo v zmysle ust. § 568 ods. 3 OBZ.PZ žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že žalobca nekonal riadne a s odbornou starostlivosťou
tak pri vzniku zmluvy ako aj pri jej výkone, nemal vykonávať činnosť, pokiaľ mu nebola udelená plná moc.
MZ v písomnej forme nebola uzatvorená, žalobca nepreukázal, akými pokynmi žalovaného sa riadil pri

výkone svojej činnosti vo vzťahu k dlžníkovi žalovaného KNP v Čadci. Konateľ žalovaného nespôsobil
neplatnosť písomnej MZ s poukazom na výpis z OR, z ktorého bolo zrejmé, že za žalovaného konajú
dvaja konatelia spoločne, o čom bol informovaný aj žalobca pri podpise zmluvy, že predloží druhému
konateľovi túto zmluvu na podpis. Druhý konateľ vypovedal, že nesúhlasil s touto zmluvou a sám rokoval
s nemocnicou, žalovaný sám podpísal splátkový kalendár. Žalobca vo vzťahu k dlžníkovi žalovaného

vykonal iba jeden telefonát, o ktorom vypovedala účtovníčka dlžníka žalovaného. Splátkový kalendár,
ktorého návrh vyhotovil žalobca, bol v rozpore s pokynmi žalovaného. Návrh splátkového kalendára
spisoval p. C., ktorý o tom vypovedal ako svedok a tento žalovaný so svojim dlžníkom podpísal. Žalobca
nevykonával svoju činnosť riadne, s odbornou starostlivosťou podľa príslušných ustanovení MZ podľa
OBZ,neboladohodnutáodplata.Žalovanývlistez24.7.ajmailomoznámilžalobcovi,žesámkomunikuje
so svojim dlžníkom, aby ďalej k tomuto dlžníkovi nekonal. Odkázala na § 574 ods. 4 OBZ, že žalobcovi

pripadá iba primeraná časť odmeny. Poukázala na mail z 25.7.2012 (č.l. 241), kde žalovaný oznámil
žalobcovi, že MZ zo dňa 7.3.2012 je neplatná, lebo podľa výpisu z OR SR za spoločnosť konajú a
podpisujú obaja konatelia spoločne a MZ je podpísaná iba jedným konateľom, preto žiadal o zastavenie
všetkých aktivít spojených s postúpenými pohľadávkami - na to žalobca odpovedal, že pozastavenie
nie je možné odkazom na MZ, čl. II. ods. 3, čl. IV. ods. 1 písm. g/ a h/ a ods. 2 a že žalobcovi patrí

provízia z uhradenej sumy.
P. Bílek ml. na tomto pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť, ako boli postupované faktúry žalobcovi
na vymáhanie ani akým spôsobom bola dohodnutá odmena v predchádzajúcich prípadoch. Otec všetko
dohodol, nebol o tom informovaný, nikdy nebol na jednaní. Všetko prebiehalo priamo cez otca a cez
účtovníčku. Na jednaní dňa 7.3.2012 bol prítomný v areáli firmy, nebol prítomný priamo na jednaní.

Ďalšie jednanie po termíne 7.3.2012 nebolo. Súhlasil, že možno ustáliť dátum 7.3.2012 ako posledné
rokovanie ohľadne uzatvorenia MZ so žalobcom.
PZ žalobcu poukázala, že MZ zachytená v písomnej forme je z dátumu 7.3.2012 a k 8.3.2012 boli
odovzdané štyri prípady, štyria dlžníci žalovaného.
P. Bílek ml. na to uviedol, že o ďalších rokovaniach nevie, potom sa iba telefonovalo. Nemal vedomosť,

aké úkony vo vzťahu k predchádzajúcim dlžníkom žalobca robil na základe MZ, otec ho o inkasných
činnostiach podrobne neinformoval, iba o tom, ktoré pohľadávky postúpil na vymáhanie, koľko to bude
stáť. Faktúry na vymáhanie poskytla účtovníčka.
PZžalobcukust.§266a§275ods.4OBZuviedla,žebolinaplnené,konanímsizmluvnéstranyschválili,
ako majú v danej veci postupovať. Poukázala na predchádzajúce inkasné konania, kedy žalobca konal

písomne, poukázala na písomností, ktoré žalobca urobil.
PZ žalovaného uviedla, že nemali vedomosť o písomných upomienkach, mala za to, že v
predchádzajúcich inkasných konaniach žalovaný nedal písomnú plnú moc na písomné upomienky a
preto rozporovala, že nemali existovať.
Na otázku súdu, ako mal žalobca vykonávať inkasnú činnosť pri tvrdenej ústnej MZ uviedla, že nevie,

napr.sitožalovanýpredstavoval,žepôjdenaosobnérokovaniesdlžníkomadohodne,žezačnesplácať.
Či mal ísť žalobca na osobné rokovanie sám, nevedela.
Ani štatutárny zástupca žalovaného nevedel, ako mali inkasné činnosti zo strany žalobcu prebiehať.
PZ žalobcu ďalej k ust. § 266 ods. 2 OBZ uviedla, že žalobca mal jednoznačne za to, že má konať
za žalovaného a úkonom prikladal taký výzvam, na akom sa strany dohodli. K § 275 ods. 4 poukázala

na obsah návrhu na uzavretie zmluvy v písomnej forme, ktorý nebol sporný. Strany konali na základe
zvyklostí, že každému podnikateľskému subjektu je zrejmé, akým spôsobom môže asi prebiehať inkaso
pohľadávok, že nie je to len na báze ústnosti. Žalobca konal v najlepšej viere, s najlepším svedomím
a úspešne vymohol pohľadávky žalovaného. Žalovaný teraz účelovo spochybňuje dojednanú odplatu,
opätovne zdôraznila, že OBZ poskytuje ochranu osobám, ktoré konajú v dobrej viere a to práve cez ust.

§ 16 OBZ, na ktoré poukázal v zmysle rozhodnutí českých súdov aj odvolací súd.
PZ žalovaného vo vzťahu k zákonným ust. § 266 a 275 ods. 4 OBZ poukázala na to, že žalobca nemal
splnomocnenie od žalovaného, nekonal riadne a s odbornou starostlivosťou. Prejav vôle v tomto prípade
nemožno vykladať tak, ako povedala PZ žalobcu. Je nesporné, že predchádzajúce prípady odsúhlasili
obidvaja konatelia a boli aj zaplatené vo výškach, ako boli fakturované, ale boli fakturované nižšie sumy.

Problém nastal, keď žalobca začal robiť písomné úkony za žalovaného, na ktoré nemal splnomocnenie.
Splátkový kalendár nebol odsúhlasený žalovaným a preto došlo k vypovedaniu MZ a k ukončeniu
vymáhania pohľadávky voči KNP. Do vypovedania MZ bola od KNP vymožená len suma 8.128,50 Eurna základe splátkového kalendára, ktorý nebol výsledkom činnosti žalobcu. Žalovaný súhlasil, že zaplatí
z vymoženej sumy 8.128,50 Eur odplatu, ale obvyklú.
PZ žalobcu na záver uviedla, že odporca nespochybňuje existenciu ústnej MZ, poukazom na ust. §

266 OBZ mala za to, že aj vzhľadom na následné správanie sa oboch účastníkov konania je zrejmé, že
zmluva bola uzavretá odporcom, jedným z konateľov odporcu, v prevádzke odporcu a v mene odporcu.
Z úmyslu konajúcej osoby je jednoznačné, akú vôľu chcela prejaviť, poukázala na ust. § 568 ods. 3 OBZ,
ak žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť a plnomocenstvo neudelil žalobcovi platne, žalobca konal
v dobrej viere, vymohol pohľadávku žalovaného, bol pri svojej činnosti úspešný a nemožno v takomto

prípade brať okolnosť neplatnej plnej moci na ťarchu žalovaného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé
vyvodiť úmysel obidvoch zmluvných strán takto konať, ako potom reálne aj konali. Žalobca konal v dobre
viere, s odbornou starostlivosťou v prospech žalovaného a nie, ako teraz tvrdí žalovaný, že robil niečo
z vlastných rozhodnutí.
PZ žalovaného na záver uviedla, že žalovaný neporušil svoju povinnosť, keď neudelil plnú moc. Práve
preto, že mu nebola udelená, nebol oprávnený vykonávať právne úkony za žalovaného. Ak neudelil

plnú moc, nemal záujem na tom, aby mandatár za neho vykonával akékoľvek právne úkony a robil
akékoľvek podania, návrhy splátkových kalendárov vo vzťahu k jeho veriteľom, čím chce
poukázať, že žalobca rozhodne nevykonával činnosť v prospech žalovaného a už vôbec nie riadne
a s odbornou starostlivosťou, prečo žalovaný vypovedal pre istotu žalobcovi ústne uzatvorenú MZ a
vyzval ho, aby nepokračoval vo svojej činnosti. Žalobcovi patrí iba odmena za činnosť uskutočnenú do

vypovedania zmluvy poukazom na § 574 ods. 4 OBZ. K ust. § 16 OBZ, uviedla, že nie je na mieste
použiť toto ustanovenie, pretože v celom konaní aj z rozhodnutia KS je nesporné, že v mene žalovaného
konajú dvaja konatelia. Ak mal žalobca urobiť akýkoľvek právny úkon v mene žalovaného, mal si vypýtať
plnú moc od žalovaného. Žalobca konal v rozpore so záujmami žalovaného, čo spôsobilo, že došlo k
ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a jeho veriteľom (správne zrejme malo byť „medzi žalovaným a

jeho dlžníkom“). Žiadala žalobu zamietnuť.

Podľa § 566 ods.1 OBZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 566 ods.2 OBZ, ak je zariadenie záležitostí predmetom podnikateľskej činnosti mandatára,
predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 568 ods.3 OBZ, ak zariadenie záležitostí vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene
mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Podľa § 568 ods.4 OBZ, ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie

zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou
mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
Podľa § 16 OBZ, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia
osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol

strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav
vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle
určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto
styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 275 ods. 4 OBZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe,
ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže

osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním
tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie
návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej
pre prijatie návrhu.

Okresný súd sa stotožňuje s argumentáciou KS v Žiline, ktorý poukázal na názorové posuny pri
aplikácií a výklade ust. § 15 OBZ, ako toto ustanovenie aplikoval a vyložil OS v zrušenom rozsudku
uznesením KS v Žiline sp. zn. 14Cob/177/2014 zo dňa 29.10.2015, že prijaté závery okresným súdom
zodpovedali právnym názorom zodpovedajúcim do určitého obdobia viažuceho sa napr. k záveromrozhodnutia NS ČR sp.zn. 32Odo/1455/2005, avšak neskôr došlo k názorovým posunom v uvedenej
problematike. OS sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že je podstatné primerane,
podporne a z eurokonformného prístupu vychádzať zo záverov vyplývajúcich z rozhodnutia NS ČR

sp.zn. 29Cdo/2008/2007, z ktorého vyplýva záver, že ak je osoba, u ktorej sú inak splnené podmienky §
15 OBZ, súčasne štatutárnym orgánom či členom štatutárneho orgánu podnikateľa - právnickej osoby,
nemôže byť súčasne zákonným zástupcom tejto osoby. Tiež rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.z.
7 Cmo 369/2009, ktorý ustálil, že člen predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorý je zároveň v postavení
zákonného zástupcu tejto spoločnosti, musí v mene spoločnosti konať jedine zo svojho postavenia člena

predstavenstva, nie z postavenia zákonného zástupcu. Tento právny názor je aplikovateľný aj na danú
situáciu, preto je súd toho názoru, že nie je dôvodná ani aplikácia § 16 OBZ, na ktorú poukazovala na
pojednávaní dňa 11. 2. 2016 PZ žalobcu, lebo žalobca vedel, že koná s jedným z členov štatutárneho
zástupcu, teda nešlo o konanie s inou osobou, t. j. s nepoverenou osobou v prevádzkarni žalovaného.
Nesporne dňa 7.3.2012 za žalovaného písomný návrh MZ podpísal iba jeden člen štatutárneho orgánu,
Ing. Karel Bílek. O tom, že je štatutárnym orgánom, mal vedomosť aj zákonný zástupca, konajúci za

žalobcu. Túto vedomosť v konaní nepoprel a vyplýva aj zo záhlavia písomného návrhu MZ.
V konaní ako svedok iba vypovedal o tom, že ho Ing. Bílek informoval, že môže konať samostatne.
Podľa výpisu z OR v rozhodnom období ako štatutárny orgán boli konatelia Ing. Karel Bílek a Ján
Bílek, oprávnení zastupovať spoločnosť a podpisovať za ňu vždy spoločne. Vychádzajúc zo záverov
rozhodnutí NS ČR sp.zn. 23Cdo/5519/2007 zo dňa 15.12.2009, NS ČR sp.zn. 29Cdo/4432/2013,

ak menom spoločnosti koná konateľ, ktorý nebol oprávnený robiť právne úkony samostatne, ale iba
spoločne s ďalším konateľom, nemôže sa takýto prejav vôle považovať za prejav vôle žalovaného. Tento
právny názor vyplýva aj z rozsudku NS ČR zo dňa 13.12.2007 sp.zn. 21Cdo/265/2007, či rozsudkov NS
ČR zo dňa 30.11.2011 sp.zn. 29Cdo/2031/2010, zo dňa 24.10.2012 sp.zn. 29Cdo/3191/2010.
OS sa stotožňuje so stanoviskom, že je potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je

vytvorenieprávnejistotyprávevtom,ženaurčitúprávnerelevantnúotázkusapriopakovanívrovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď, odkazom na rozhodnutia, ako tieto vyplývajú z odôvodenia
zrušujúceho uznesenia KS v Žiline.
K namietanej neplatnosti MZ v písomnej forme (č.l. 3-5) súd vychádzal z právnych názorov, ako tieto
vyplývajú zo záverov rozhodnutí NS ČR v období po rozhodnutí NS ČR sp.zn. 32Odo/1455/2005, na

ktoré primerane a podporne poukázal odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu
okresný súd v ďalšom konaní neaplikoval ust. § 15 OBZ na konanie Ing. Karela Bíleka pri podpise
návrhu MZ. Preukázateľne podľa výpisu z obchodného registra v rozhodnom období Ing. Karel Bílek
bol členom štatutárneho orgánu právnickej osoby a preto nemohol byť súčasne zákonným zástupcom
tejto osoby, nešlo ani o konanie inej osoby v prevádzkarni žalovaného (odôvodnenie vyššie). Potom

konanie len jedného z dvoch konateľov oprávnených konať spoločne, tento spôsob konania odporuje
ust. § 133 ods. 1 OBZ , preto MZ nebola platne uzatvorená v písomnej forme v zmysle ust § 39 OZ.
Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti tak, že v jej mene konajú dvaja konatelia spoločne, je
určením spôsobu konania v mene spoločnosti podľa § 133 ods. 1 OBZ, tj. určením spôsobu prejavu
vôle právnickej osoby navonok voči tretím osobám, nejedná sa o relatívnu neplatnosť právneho úkonu

podľa § 40a OZ.
Súd mal preukázanú platne uzatvorenú MZ podľa § 566 a nasl. OBZ v ústnej forme. Pre platné
uzatvorenie MZ zákon nevyžaduje písomnú formu. Na platné uzavretie MZ musí existovať dohoda o jej
podstatných náležitostiach. Pokiaľ išlo o určenie podstatných náležitostí, ako aj celého obsahu ústnej MZ
medzi účastníkmi, súd vychádzal z obsahu písomného návrhu MZ, ako tento vyplýva z listiny označenej

ako MZ a podpísanej žalobcom (zákonným zástupcom, § 15 ods. 1 OBZ) a jedným zo štatutárnych
zástupcov žalovaného dňa 7.3.2012 na č.l. 3 a 4. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov
mal súd preukázané, že rokovania ohľadne MZ boli ukončené práve dňa 7.3.2012 (výpoveď konateľa
p. Bíleka ml. na pojednávaní dňa 11.2.2016 a svedka Roháča - zápisnica o poj. č.l. 96). Podstatnými
náležitosťami MZ je dohoda o určenie zmluvných strán identifikáciou mandanta (žalovaný) a mandatára

(žalobca), určenie obchodnej záležitosti - inkaso pohľadávok voči dlžníkom žalovaného (mandanta).
Z výsluchu žalobcu, žalovaného, svedka Roháča bolo preukázané, že pri jednaniach ohľadne MZ
za žalobcu konal p. Roháč na základe zákonného splnomocnenia v zmysle § 15 OBZ, čo v konaní
nebolo sporné. Ani z výsluchu Ing. Karla Bíleka, ktorý rokoval o návrhu a následne podpísal návrh MZ,
nevyplývajú ďalšie rokovania o MZ po termíne 7. 3. 2012, potom ani následné uzatvorenie viacerých MZ

so žalobcom „prípad od prípadu“, ako to prezentoval p. Bílek ml. Sám na pojednávaní dňa 11.2.2016
vypovedal, že po termíne 7.3.2012 ďalšie rokovania ohľadne uzatvorenia MZ, prípadne iných MZ,
neprebiehali. Na otázku súdu, či možno ustáliť, že posledné rokovanie ohľadne ust. MZ bolo posledné
7.3. v sídle žalovaného, uviedol: „Áno, môžeme to ustáliť.“ Vyjadrenia p. Bíleka ml. o tom, že s obsahomMZ ako je jej návrh zachytený v písomnej forme na č.l. 3-5 nesúhlasil, vyznievajú v kontexte faktického
správania sa žalovaného po termíne 7.3.2012 vo vzťahu k žalobcovi nepresvedčivo aj s ohľadom na
jeho rozporné vyjadrenia na pojednávaní dňa 27.6.2013. Napr. vo vzťahu k vyplatenej provízií podľa fa č.

2012309 (č.l. 50) a č. 20122323 (č.l. 52/rub) vypovedal, že provízia bola vyplatená napriek skutočnosti,
že pohľadávka vymožená nebola a následne po vykonaní predmetných listín uviedol, že provízia bola
vyplatená na základe plnenia dlžníkom (č.l. 73 - záp. o poj. zo dňa 27.6.2013 str. 5). Pri preukázaní,
že iné rokovania o MZ po termíne 7. 3. 2012 neprebiehali a po tom, čo žalobca nechal ním podpísaný
písomný návrh MZ zo dňa 7. 3. 2012 v sídle žalovaného a žalovaný počnúc dňom 8. 3. 2012 zaslal

žalobcovi pohľadávky (faktúry) voči svojim dlžníkom na vymáhanie, týmto úkonom vyjadril súhlas s
návrhom MZ, ako vyplýval z listiny (návrhu) podpísanej žalobcom dňa 7.3. 2012 na č. l. 3-5. Z uvedeného
vyplýva, že nebola uzatvorená osobitná MZ ani na vymáhanie pohľadávok od dlžníka žalovaného -
KNP v Čadci. Súd vychádzal z jednej, ústne uzatvorenej MZ s obsahom, ako bol písomne zachytený
v listine - v návrhu, ktorý podpísal žalobca v sídle žalovaného dňa 7.3.2012, pri aplikácií ust. § 275
ods. 4, ktorý upravuje uzavretie zmluvy v prípade, ak sa akceptácia návrhu uskutoční konkludentným

konaním. Zákon v tomto ustanovení umožňuje, aby osoba, ktorá návrh zmluvy prijíma, tento prejav
vôle urobila aj konkludentným činom, teda konaním nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo prejavovateľ
vôle zamýšľal. Takýto úkon, teda faktické konanie nahrádza prejav vôle na strane toho, komu bol návrh
určený. Súd vychádzal z faktického konania žalovaného, ktoré nasledovalo bezprostredne po predložení
písomného návrhu MZ, ako na to upozornila aj PZ žalobcu na pojednávaní dňa 11.2.2016, keď uviedla,

že MZ, ktorá je zachytená v písomnej forme a podpísaná jedným z konateľov žalovaného 7.3.2012 a
prvý inkasný prípad bol 8.3.2012 vo vzťahu k dlžníkovi žalovaného - Nemocnica Považská Bystrica,
čo žalovaný nerozporoval a dotvrdzujú to aj listiny v zmysle č. l. 42 a nasl, tiež zaplatená provízia za
realizované inkasné konanie fa č. 2012309 (č.l. 50) a č. 20122323 (č.l. 52/rub). Toto faktické
konanie žalovaného navonok nahrádza prejav vôle na jeho strane, jeho prejav vôle - prijatie návrhu MZ

s obsahom, ako bol zachytený v písomnej forme na listine zo dňa 7.3.2012 (č.l. 3 a 4), pričom prvý
inkasný prípad z 8.3.2012 nebol jediný, nasledovali ďalšie inkasné prípady, vo vzťahu k ďalším dlžníkom
žalovaného, ako to dokladoval žalobca spolu s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 42 a
nasl.). Zmluvný súhlas žalovaného bol nahradený faktickým konaním žalovaného, ktoré bolo v súlade
s obsahom textu na listine zo dňa 7.3.2012. Z listinných dôkazov v zmysle č.l. 42 a nasl. bolo súdu

preukázané, že aj v konajúcej veci účastníci ako zmluvné strany MZ postupovali v súlade s praxou,
ktorú medzi sebou zaviedli po vzniku zmluvy dňom 8.3.2012. Zaslaním faktúr - pohľadávok, ktoré mal
žalovaný voči svojim dlžníkom, žalobcovi na inkasnú činnosť, bola splnená podmienka k tomu, aby
došlo k akceptácií písomného návrhu MZ žalovaným a tým aj k zmluvnému konsenzu vo vzťahu práve k
tomuto návrhu zmluvy, ako vyplýva z textu na listine zo dňa 7.3.2012 (č.l. 3-4). Účinnosť prijatého návrhu

nastala v okamihu, keď žalovaný urobil faktický úkon a postúpil žalobcovi na vymáhanie dňa 8.3.2012
dokumentáciu vo vzťahu k tým pohľadávkam, ku ktorým sa žalobca ako mandatár zaviazal obstarať pre
žalovaného ako mandanta inkaso pohľadávok voči jeho dlžníkom. Zmluvné strany, teda aj žalovaný, sa
pri realizácií MZ správali v súlade s obsahom, ako vyplýva z písomného návrhu, vychádzajúc z úkonov,
ktorérobilžalovanýnavonok vovzťahukžalobcovi.PokiaľtedanávrhMZbolzachytenývpísomnej

forme, je dôvodné konštatovať, že úmysel žalobcu ako konajúceho bol žalovanému, ktorému bol tento
prejav vôle určený, známy (§ 266 ods. 1 OBZ), keď súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že iné
rokovania ohľadne MZ medzi účastníkmi neprebiehali. Dňa 7.3.2012 návrh MZ v písomnej forme zostal v
sídle žalovaného. Žalovanému teda bol známy obsah MZ a sám dňa 8.3.2012 bez výhrad k písomnému
návrhuMZvykonalurčitýúkon,zaslalsvojepohľadávkyžalobcovinainkasnúčinnosť(§275ods.4OBZ).

Žalobca ako mandatár sa zaviazal obstarať pre žalovaného ako mandanta za podmienok uvedených v
tejto zmluve inkaso pohľadávok voči dlžníkom mandanta, bola dohodnutá obchodná záležitosť, ktorá má
byťpremandantauskutočnená.Pokiaľžalovanývkonanítrvalnatom,ženeboladohodnutáodplata,toto
tvrdenie nepreukázal, vychádzajúc z prijatého záveru, že medzi účastníkmi došlo k ústne uzatvorenej
MZ s obsahom, ako tento vyplýva z písomného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd potom vychádzal z

dohody o odmene mandatára podľa čl. VI. písomného návrhu MZ, ktorý návrh žalovaný prijal postupom
podľa § 275 ods. 4 OBZ (viď odôvodnenie vyššie). Pre súd bola podstatná aj prax, ktorú strany medzi
sebou zaviedli a následné správanie sa strán po uzavretí zmluvy (§ 266 ods. 3 OBZ), keď žalovaný
preukázateľne dňa 22.6.2012, ako to vyplýva z mailovej správy na č.l. 54, poslal svoju pohľadávku
voči dlžníkovi KNP na vymáhanie, teda v súlade s praxou, ktorú strany medzi sebou

zaviedli po vzniku MZ aj pri vymáhaní pohľadávok vo vzťahu k iným dlžníkom - Nemocnica Považská
Bystrica, STAVOOBCHOD, DM PLUS, SRSD, MIZUMA, v termíne od 8.3. do 21.5.2012 (č.l. 42-49), keď
v konaní nebolo preukázané rokovanie o inej MZ ako tej, ktorá vyplýva z návrhu v písomnej forme zo dňa
7.3.2012. Žalobca prijal pohľadávky žalovaného voči KNP v súlade s praxou, akú medzi sebou zaviedlizmluvné strany aj pri pohľadávkach voči dlžníkom v zmysle č.l. 42 a nasl., vykonával inkasné úkony v
zmysle svojej zmluvnej povinnosti rovnako ako pri dlžníkoch žalovaného v zmysle č.l. 42 a nasl., ako
o tom vypovedala PZ žalobcu v priebehu súdneho konania a za túto inkasnú činnosť žalovaný zaplatil

žalobcovi províziu v súlade s MZ, ktorej obsah je totožný s písomným návrhom na č. l. 3-4.
Pokiaľ PZ žalovaného namietala, že žalobca nevykonával inkasnú činnosť s odbornou starostlivosťou
v zmysle vyjadrenia na pojednávaní dňa 11. 2. 2016, uvedené žalovaný nepreukázal; naopak, bolo v
konaní nesporné, že v prípade dlžníkov žalovaného ako vyplývajú z č.l. 42 a nasl., bola inkasná činnosť
žalobcu úspešná a bola mu zaplatená provízia. Nebol produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že zaslané

pohľadávky na vymáhanie žalobca pre žalovaného nevymohol.
Účastníci konania ako zmluvné strany ústne uzatvorenej MZ zaviedli prax (§ 266 ods. 3 OBZ), ako je
preukázanálistinnýmidôkazmivzmysleč.l.42anasl.,tj.žalovanýodovzdávalžalobcovikspracovaniua
inkasu pohľadávky, zaplatil mandatárovi spracovateľské poplatky a provízie z vymožených pohľadávok,
pričom vyúčtovaná a žalovaným zaplatená provízia bola vo výške ako vyplýva z čl. VI. bod 2
písomného návrhu MZ. Nesporne rovnaká prax ako pri dlžníkoch v zmysle č.l. 42 a nasl. vyplýva aj

pri dlžníkovi žalovaného KNP, čo preukazuje mail žalovaného zo dňa 22.6.2012 (č.l. 54-55). Žalobca
konal s odbornou starostlivosťou v rámci zavedenej praxe, akú mali účastníci zmluvného vzťahu pri
predchádzajúcich prípadoch inkasa pohľadávok. Žalobca ako mandatár v rámci zavedenej praxe
vykonal svoju činnosť riadne, s odbornou starostlivosťou, čo preukazuje písomná korešpondencia medzi
žalobcom a dlžníkom žalovaného, list žalobcu zo dňa 25.6.2012 (č.l. 57), návrh na splátkový kalendár (č.

l. 60), ako aj úkony ako vyplývajú zo spisového materiálu žalobcu (č.l.50 a 50/rub), svedecká výpoveď
svedka Mgr. C. na pojednávaní dňa 9.10.2013 - touto bolo preukázané, že dlžník žalovaného, KNP
Čadca bola aktívna vo vzťahu k žalovanému ako k svojmu veriteľovi až na základe konania žalobcu -
doručenie upomienky, návrhu splátkového kalendára. Až potom nasledoval kontakt dlžníka so
žalovaným vo veci úhrad jeho záväzkov. Okrem svedka Mgr. C. to preukazuje aj svedecká výpoveď

svedkyne G., ktorá potvrdila komunikáciu so žalobcom a až následne aktívne konanie
nemocnice ako dlžníka vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi. Ani jeden svedok nevypovedal o takom
konaní žalobcu pri inkasnej činnosti, ktoré malo poškodzovať žalovaného, ako to tvrdil žalovaný. V
súlade s § 566 ods. 1 OBZ žalobcovi ako mandatárovi vznikol nárok na províziu v dohodnutej výške,
ako vyplýva z čl. VI. písomného návrhu MZ (č.l. 3-4). Pokiaľ žalovaný sám podpísal splátkový kalendár

so svojim dlžníkom KNP, súd poukazuje, že bol výsledkom inkasnej činnosti žalovaného. Žalovaný
si nesplnil povinnosť a neudelil žalobcovi platne plnú moc (§ 568 ods. 1 OBZ), sám konal so svojim
dlžníkom a podpísal splátkový kalendár. Z vykonaného dokazovania je však nesporné, že podpísanie
splátkového kalendára medzi žalovaným a jeho dlžníkom bolo výsledkom inkasnej činnosti žalobcu,
ako bolo uvedené vyššie, dlžník žalovaného - KNP bola aktívna vo vzťahu k plneniu si záväzku voči

žalovanému až na základe konania žalobcu. Dlžník žalovaného plnil na základe činnosti žalobcu, ktorú
žalobca vykonal na základe MZ. Bolo to nesporné aj zo sledu udalostí, ako nasledovali vo vzťahu k
tomuto dlžníkovi žalovaného, vychádzajúc z dátumov - mail žalovaného z 22. júna 2012 (č.l. 54) so
zoznamom faktúr na vymáhanie, potvrdenie žalobcom o prevzatí 25.6.2012 (č.l. 56), 1. upomienka
dlžníkovi z 25.6.2012 (č.l.57), zaslanie návrhu splátkového kalendára od žalobcu k dlžníkovi zo dňa

4.7.2012 (č.l. 59), oznámenie žalobcu zo dňa 4.7.2012 žalovanému, že dlžník bude plniť v splátkach (č.l.
61). Podpísanie splátkového kalendára dlžníkom žalovaného a žalovaným dňa 17.7.2012 (č.l. 62/rub) je
potom na základe opísaného sledu udalostí nesporne výsledkom inkasnej činnosti žalobcu. Dotvrdzuje
to aj vrátenie podpísaného splátkového kalendára listom z 26.7.2012 (č.l. 62) práve žalobcovi od dlžníka
žalovaného, čo potvrdzuje tú skutočnosť, že dlžník žalovaného akceptoval inkasnú činnosť žalobcu a

na základe jeho inkasnej činnosti podpísal splátkový kalendár so svojim veriteľom - žalovaným. Pokiaľ
žalovaný namietal, že návrh splátkového kalendára bol nevýhodný pre žalovaného, súd poukazuje na
obsah zmluvy ako tento vyplýva z písomného návrhu čl. 3 bod 2 písm. c/ (č.l. 3/rub), vychádzajúc z
návrhu splátkového kalendára vypracovaného žalobcom nesporne tento návrh splátkového kalendára
vychádzal z dohody medzi účastníkmi konania, doba splácania neprekročila šesť mesiacov.

S ohľadom na odôvodnenie uvedené vyššie je nesporné, že žalobca ako mandatár pre žalovaného ako
mandanta na jeho účet zariadil za odplatu dohodnutú obchodnú záležitosť, a to uskutočnením činnosti
(upomínanie dlžníka žalovaného na úhradu), keď výsledkom tejto činnosti žalobcu bolo podpísanie
splátkového kalendára medzi žalovaným a jeho dlžníkom. Ak na základe výsledku činnosti žalobcu
žalovaný sám podpísal so svojim dlžníkom splátkový kalendár, k tomu potom nebolo potrebné udelenie

písomného plnomocenstva v zmysle § 568 ods. 3 OBZ žalobcovi na tento právny úkon; je však v
konaní preukázané, že splátkový kalendár žalovaný podpísal až po uskutočnení činnosti žalobcu ako
mandatára. Aj skutočnosť, že dlžník žalovaného vrátil práve žalobcovi podpísaný splátkový kalendár
so žalovaným, preukazuje vykonávanie činnosti žalobcu ako mandatára vo vzťahu k tomuto dlžníkovi.Vychádzajúc z listiny - návrhu uznania dlhu a dohody o úhrade pohľadávky, ktorý návrh zaslal dlžníkovi
žalovaného žalobca (č.l. 60) a podpísaného listinného dôkazu - uznanie záväzku a dohoda o úhrade
pohľadávky v splátkach dňa 17.7.2012 (č.l. 62 rub) súd prijal záver, že je výsledkom činnosti žalobcu

v zmysle MZ, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme s obsahom ako tento vyplýva
z písomného návrhu na uzavretie zmluvy zo dňa 7.3.2013, ktorý návrh zanechal žalobca v sídle
žalovaného a žalovaný tento návrh prijal, keď dňom 8.3.2013, v súlade so zmluvnými podmienkami
podľa tohto písomného návrhu odovzdával žalobcovi ako mandatárovi pohľadávky, ako to vyplýva z čl.
VI. ods. 1 písomného návrhu MZ. Preto žalobcovi vznikol nárok na províziu vo výške, ktorá vyplýva

z čl. VI. bod 2 písomného návrhu MZ. V zmysle uvedeného dojednania žalovaný reálne plnil po
uzatvorení zmluvy opakovane (č.l. 51 - 53) a inú dohodu o výške provízie nepreukázal. Ak svedok
Mgr. C. konajúci za dlžníka žalovaného prepísal návrh splátkového kalendára, ktorý dlžníkovi zaslal
žalobca a žalovaný ho sám podpísal, nemožno túto činnosť dlžníka a žalovaného pripísať na ťarchu
žalobcu, tj. že nekonal v zmysle MZ. Nič na tom nemení ani fakt, že žalovaný zmenil výšku splátok oproti
návrhu splátkového kalendára žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na text písomného návrhu MZ

ako vyplýva z čl. VI. bod 1 písm. g/, podľa ktorej žalovaný sa zaviazal neuzatvárať počas inkasného
konania s dlžníkom žiadnu dohodu bez predchádzajúcej dohody s mandatárom, ktorá by odchádzala
správu a vymáhanie pohľadávok. Žalovaný teda mal povinnosť pri uzatváraní predmetného splátkového
kalendára komunikovať so žalobcom, nakoľko predložil žalobcovi na správu a na vymáhanie svoje
pohľadávky voči dlžníkovi a v zmysle ústne uzatvorenej dohody, ktorá ústna dohoda korešponduje s

písomným návrhom zmluvy, poukazuje sa na č.l. VI. písm. h/ druhá veta tohto návrhu, ak rokoval sám
žalovaný bez účasti mandatára, mal povinnosť mandatára o výsledku tohto rokovania bezodkladne
informovať. Samotný fakt, že sám podpísal splátkový kalendár so žalovaným dňa 17.7.2012, tj. v čase,
keď už žalobca vo vzťahu k tomuto dlžníkovi vykonával inkasnú činnosť od 22.6.2012, nemožno pripísať
na ťarchu žalobcu, keď nesporne, ako to vyplynulo aj z výpovede svedkyne G., dlžník žalovaného,

KNP, bola aktívna až na podnet žalobcu, ktorý upomínal dlžníka žalovaného na plnenie si jeho
povinnosti vo vzťahu k žalovanému. Dotvrdzujú to aj listiny - upomienka na č.l. 57, ktorú žalobca zaslal
tomuto dlžníkovi už 25.6.2012, telefonáty, ktoré potvrdila aj svedkyňa G., mail zo dňa 4.7.2012 na
č.l. 59 a vypracovanie návrhu splátkového kalendára v súlade so zmluvným dojednaním podľa ústne
uzatvorenej MZ (doba splácania neprekročila 6 mesiacov) v zmysle č.l. 60, ako aj správa žalobcu

žalovanémumailomzodňa4.7.2012,kdeinformovalžalovaného,akodlžníkreagujenavýzvunaúhradu
pohľadávok žalovaného. Následné správanie sa tohto dlžníka - zaslanie listu zo dňa 26.7.2012 žalobcovi
a podpísanie splátkového kalendára priamo dlžníka s veriteľom dňa 17.7.2012 potvrdzuje akceptáciu
inkasnej činnosti žalobcu v zmysle MZ, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným s textom ako vyplýva z
písomného návrhu zo dňa 7.3.2012.

Dlžník žalovaného plnil preukázateľne po začatí inkasnej činnosti žalobcu, prvú splátku zaplatil až na
výzvu žalobcu, čo preukazuje výpis z inkasného spisu (č.l. 50) aj list žalovaného zo dňa 24.7.2012 (č.
l. 63) a vylučuje tvrdenie žalovaného, že prvú splátku dohodol sám, okrem tvrdenia iný dôkaz o tom
súdu nepredložil ani nenavrhol vykonať.
K poškodzovaniu žalovaného žalobcom, na ktoré poukazoval konateľ žalovaného na pojednávaní

dňa 27.6.2013, súd uvádza, že žalovaný toto tvrdenie nepreukázal, svedkovia o konaní žalobcu, ktoré
by poškodzovalo žalovaného pred jeho dlžníkom, nemali žiadnu vedomosť a iné dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti produkované v konaní neboli.
K tvrdeniu PZ žalovaného na pojednávaní dňa 11.2.2016, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
a riadne, lebo konal bez udeleného písomného plnomocenstva, súd poukazuje na odôvodnenie vyššie,

tj. že žalobca vykonával inkasnú činnosť upomínaním dlžníka žalovaného písomnými upomienkami,
príp. telefonicky a vypracovaním návrhu splátkového kalendára s podmienkami, ako tieto boli dohodnuté
v MZ, s dobou splácania, ktorá neprekročila 6 mesiacov. Nič na tom nemení fakt, že žalovaný dohodol
splátky odlišne od návrhu, ktorý vypracoval žalobca, nakoľko žalobcom vypracovaný návrh splátkového
kalendára neodporoval dohode so žalovaným. Nesporne žalovaný akceptoval ústne uzatvorenú dohodu

a pokiaľ išlo o predmet plnenia, tento medzi účastníkmi ani na základe ústne uzatvorenej MZ sporný
nebol - vykonávať inkaso pohľadávok voči dlžníkom mandanta. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že
žalovaný ani jeho PZ na pojednávaní dňa 11.2.2016 neuviedli konkrétne, akým iným spôsobom túto
inkasnú činnosť mal žalobca podľa ústne uzatvorenej MZ vykonávať. Súd vychádzajúc z ust.§ 266 ods.
2 OBZ, podľa ktorého v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle

podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.
Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku
prikladá. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia potom, ak zmluvné strany použili výraz
používaný v obchodnom styku - inkaso pohľadávok, bolo dôvodné vykladať tento výraz podľa významu,ktorý sa mu spravidla v tomto styku prikladá. Výrazu „inkaso pohľadávok“ je dôvodné vykladať, že je to
mimosúdny proces, pri ktorom sa písomne, telefonicky alebo osobne kontaktuje dlžník a tieto kontakty
s dlžníkom by mali viesť k zaplateniu dlžnej pohľadávky, čo sa v súdenej veci aj stalo. Chápe sa teda

aktivita uvedeného charakteru (písomného, telefonického alebo osobného kontaktu dlžníka, ktorá má
vyvolať v dlžníkovi pocit kontroly a potrebu na strane dlžníka zaplatiť dlžnú čiastku). Ak teda žalovaný
uzatvoril so žalobcom MZ, podľa ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať inkaso pohľadávok, potom bolo
zmluvnoupovinnosťoužalobcukontaktovaťdlžníkažalovanéhočiužpísomne,telefonickyaleboosobne,
na naplnenie účelu MZ. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 11.2.2016 o inom spôsobe plnenia záväzku

žalobcu v zmysle dohodnutého predmetu zmluvy nevypovedal, nevedel sa ani vyjadriť o inom spôsobe
naplnenia účelu dohodnutej MZ.

K aplikácií ust. § 16 OBZ, na ktoré poukázala na pojednávaní dňa 11.2.2016 PZ žalobcu v zmysle
právneho názoru v rozhodnutí Veľkého senátu NS ČR sp.zn. 31Odo/11/2006, súd odkazuje na svoje
odôvodnenie vyššie, o platne uzatvorenej MZ v ústnej forme postupom v zmysle ust. § 275 ods. 4 OBZ

a pri aplikácií ust. § 266 ods. 3 OBZ. Vychádzal pritom aj z ust. § 27 ods. 3 OBZ, podľa ktorého zapísané
údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia do zbierky listín. Obsah listín, ktorých
zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o
uloženílistíndozbierkylistínapriúčtovnýchzávierkachododňa,keďbolizverejnenévregistriúčtovných
závierok podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto

údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín
odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich
nemohli vedieť. Vychádzajúc z údajov zapísaných v OR ku dňu, kedy zmluvné strany podpísali návrh
MZ bolo nesporné, že za žalovaného sú oprávnení konať dvaja konatelia spoločne.

List žalovaného zo dňa 30.7.2012, označený ako vypovedanie ústnej MZ, súd podľa obsahu vyhodnotil
v súlade s § 41 ods. 2 OSP ako odstúpenie od zmluvy a toto odstúpenie ako neplatné v zmysle čl.
IV. bod 2 MZ (súd vychádzal z označenia zmluvných dojednaní ako vyplývajú z písomného návrhu MZ,
nakoľko mal v konaní preukázaný totožný obsah ústne uzatvorenej MZ a písomného návrhu na č. l. 3
a 4) v spojení s § 344 OBZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon. Zákazka bola doručená žalobcovi dňa 25.6.2012, odstúpenie bolo
žalobcovi doručené dňa 30.7.2012, tj. v lehote kratšej ako 90 dní od odovzdania zákazky žalobcovi k
inkasnému konaniu a podľa uvedeného zmluvného dojednania odstúpenie od jednotlivej zákazky nie je
možné skôr ako po uplynutí 90 dní od jej odovzdania mandatárovi. Nemohlo dôjsť k platnej výpovedi
MZ, nakoľko účastníci sa dohodli na tom, ako vyplýva z čl. VII. bod 2 ústnej MZ, že pre výpoveď bez

udania dôvodu platí výnimka, ako vyplýva z písm. a/ bodu 2. čl. IV. textu písomného návrhu MZ, ktorý
žalovaný bez výhrad prijal postupom podľa § 275 ods. 4 OBZ.
Pre úplnosť súd uvádza, že nárok na vyplatenie provízie žalobcovi vznikol ešte pred doručením
odstúpenia (výpovede), keď bolo zrealizované inkasné konanie žalobcu úkonmi počnúc upomienkou zo
dňa 25.6.2012 (č.l. 57) až podpísaním splátkového kalendára dňa 17.7.2013 (odôvodnenie viď vyššie) a

kudňurozhodovaniabolozhodnýmivyjadreniamipreukázané,žedlžníkpodľapodpísanéhosplátkového
kalendára ako výsledku inkasnej činnosti žalobcu riadne plnil.
Nárok žalobcu je dôvodný ako zmluvný nárok - odmena za inkasnú činnosť, dohodnutá v súlade s čl.
VI. písomného návrhu korešpondujúceho s obsahom ústne uzatvorenej MZ, ktorú žalobca vyúčtoval vo
fa č. 20122457 vo výške 1.658,22 Eur, splatná 31.7.2012 a vo fa č. 2012484 zo dňa 2.8.2012 vo výške

4.590,24 Eur, splatná 16.8.2012. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi patrí odmena postupom podľa §
571 ods. 1 OBZ.
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne, ktorá neodporoval
ust. § 369 ods. 1 OBZ účinného do 31.1.2013. Uplatnená sadzba úroku z omeškania neodporovala
dohode účastníkov konania o úroku z omeškania (§ 369 ods. 1 prvá veta OBZ) a nebola v rozpore ani

s ust. § 369 ods. 1 druhá veta v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenie OZ. Uplatnená doba omeškania neodporovala
zmluvnej dohode účastníkov konania, ako je táto dohoda zachytená v čl. VI. bod 3 (č.l. 4). Žalobca
uplatnil úrok z omeškania prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

Súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania štátu vo výške 9,20 Eur v súlade s ust. § 148 ods. 1
OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.U žalovaného neboli preukázané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd platil
trovy konania ako svedočné priznané svedkovi Mgr. Michalovi Mozolíkovi uznesením OS Martin č.k.
18Cb/73/2013-116 zo dňa 23.10.2013 vo výške 9,20 Eur, vyplatené svedkovi zo štátnych prostriedkov.

Trovy štátu je žalovaný povinný uhradiť štátu na účet č. SK81 8180 0000 0070 0014 6407 SPSRSKBA,
VS: 5520185616.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 374,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia
podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2007 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za
8 úkonov právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 17.8.2012 á 210,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál
2. spísanie návrhu zo dňa 12.12.2012 á 210,81 Eur + 7,63 Eur režijný paušál

3. vyjadrenie k odporu zo dňa 17.5.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál
4. účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál
5. účasť na pojednávaní dňa 9.10.2013 (2 hod. 55 minút ) 2x á 210,81 Eur = 421,62 Eur + 7,81 Eur
režijný paušál
6. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál

7. písomné vyjadrenie k odvolaniu dňa 20.12.2013 á 210,81 Eur + 7,81 Eur režijný paušál
8. účasť na pojednávaní dňa 11.2.2016 á 210,81 Eur + 8,58 Eur režijný paušál
spolu 1.960,18 Eur; náhrada hotových výdavkov v celkovej výške 131,98 Eur (§ 15 citovanej vyhlášky):
náhradacestovnéhonapojednávanie27.6.2013(10,18Eur),dňa9.10.2013(10,28Eur),dňa30.10.2013
(10,44 Eur), dňa 11.2.2016 (7,38 Eur) tj. 4x cestovné Banská Bystrica - Martin a späť osobným

motorovým vozidlom TOYOTA AVENSIS 2,0 D-4D WG SL, priemerná spotreba 5,2 l/100 km pri počte
km 2x 64 km, spolu 128 km plus náhrada za opotrebovanie vozidla 93,70 Eur (0,183 Eur x 128 km x 4
cesty);náhraduzastratučasuprávnehozástupcuvcelkovejvýške213,32Eur(§17citovanejvyhlášky)-
náhrada za stratu času počas cesty na pojednávania dňa 27.6.2013, 9.10.2013, 30.10.2013 a 11.2.2016
z Banskej Bystrice do Martina a späť, a to vždy za 2x 1 hod, tj. spolu (12x13,01) polhodín (2x 2 polhodiny

na jedno pojednávanie 2x pojednávania), teda 12x 13,01 Eur = 156,12 Eur a v roku 2016 za 4 polhodiny
(4x 14,30) spolu 57,20 Eur, spolu strata času vo výške 213,32 Eur; DPH vo výške 461,10 Eur - zo
sumy 2.305,48 Eur podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky); celkom náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 2.766,58 Eur a súdny poplatok vo výške 374,50 Eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený v P., a.s., pobočka Banská Bystrica, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služy „písomné podanie na súd z
24.10.2013, nakoľko tento úkon vyhodnotil ako neúčelný, žalobca na tento úkon nebol súdom vyzvaný
a PZ žalobcu mal na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 310.10.2013 priestor, aby svoje vyjadrenie vo
veci predniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.