Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/77/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108205704
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7108205704.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Ľ. O.Č., A. XX.X.XXXX,

W. X. XX, O., zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25,
Humenné, proti Ž. L. L., A. XX.XX.XXXX, W. A. XX, O., zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou,
advokátkou so sídlom Hlavná 40, Košice, o zaplatenie 2.855,93 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 2.039,25 eura od
1.3.2008 do 31.3.2008, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 2.039,25
eura od 1.4.2008 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.12.2004
do 4.3.2006 vo výške 878,83 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 878,83

eura od 1.4.2008 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 310,42 eura s
príslušenstvom a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.160,42 eura
od 6.3.2008 do 31.12.2009, zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške
1.228,61 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.228,61 eura od 30.1.2010 do
zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 3.3.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 61.434,50 Sk, t.j. 2.039,25 eura s úrokmi z omeškania vo výške 11 % ročne z dlžnej sumy od
1.3.2008dozaplateniaanahradiťtrovykonania.Svojnávrhodôvodniltým,žesožalovanousúrozvedení
manželia. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C 22/2004. Počas

trvania manželstva nadobudli byt v Košiciach A. X. Č.. XX, ide o byt, ktorý patrí Stavebnému bytovému
družstvu Ťahanovce. Tak isto je podaný návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu na Okresnom
súdeKošiceIpodsp.zn.17C195/05.Predmetnýbytvprevažnejmiereužívažalovaná,vbytesazdržuje
žalobca iba v noci, aby sa vyhol konfliktom so žalovanou. Za obdobie od právoplatnosti rozsudku t.j.
od 10.12.2004 do konca marca 2008 uhradil žalobca sumu vo výške 132.619,- Sk. Žiada preto, aby
žalovaná zaplatila polovicu tejto sumy.

2. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.4.2008 žalovaná uviedla, že je pravdou, že manželstvo
so žalobcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8.11.2004 sp. zn. 20C
22/2004, rovnako sa zakladá na pravde aj to, že počas manželstvo nadobudli 2-izbový družstevný byt
na Sofijskej 20 v Košiciach. Nie je pravda, že ona užíva predmetný byt v prevažnej miere a žalobcasa tam zdržiava len v noci. Bola to ona, ktorá musela s jej maloletým synom P., A.. XX.XX.XXXX odísť
do podnájmu. Byt neopustila svojvoľne, ale pre agresívne správanie žalobcu pod vplyvom alkoholu. Do
bytu sa musela vrátiť, keďže byt, v ktorom bola v podnájme už potreboval jeho majiteľ. V podnájme bola

v roku 2006 a keďže sa tento končil v januári 2007 sa vrátila do bytu. Do tohto bytu si žalobca bez jej
súhlasu nasťahoval priateľku, ktorá tam býva viac ako rok. Obaja v nadmernej miere užívajú alkoholické
nápoje. Priateľkou žalobcu bola aj napadnutá, pričom podala trestné oznámenie. Nepopiera, že boli
obdobia, kedy pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu nemohla platiť podiel na úhrade na nájom a platby
SIPO z dôvodu, že bola nezamestnaná od 25.10.2004 do 30.6.2005 bola nezamestnaná, evidovaná

na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Od 1.7.2005 bola zamestnaná ako kuchárka do
31.1.2006. Od 1.3.2006 do 21.7.2007 bola opäť nezamestnaná. Od 22.3.2007 bola zamestnaná do
31.12.2007. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ju uznal rozhodnutím zo dňa 3.5.2006 za
osobu v hmotnej núdzi. Napriek dlhodobo nepriaznivej finančnej situácii sa vždy usilovala podľa svojich
možností platiť časť nájomného, platieb SIPO a vyúčtovania za médiá, tak okrem iného zaplatila SPP
21.10.2004 a 2.4.2005 po 170,- Sk, VSE 18.10.2004 770,- Sk, Územnému bytovému družstvo Košice -

Ťahanovce 17.7.2004 2.096,- Sk, 23.11.2004, 7.5.2005 a 24.6.2005 po 1.050,- Sk a 10.10.2005 3.150,-
Sk, dňa 28.2.2005 na účely úhrady za nájom poukázala sumu 1.600,- Sk priamo žalobcovi. Ďalej okrem
toho zaplatila Územnému bytovému družstvu 21.11.2005 a 17.1.2006 po 2.096,- Sk a žalobcovi okrem
toho poslala napr. 30.7.2007 sumu 1.000,- Sk, 15.8.2007 a 21.11.2007 po 1.630,- Sk.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 26.11.2009 uviedla, že žalobca robí zásahy v byte a to bola odpojená
dodávka elektrickej energie, je nefunkčný plynový šporák v byte. Pre zásahy žalobcu nemajú možnosť
so synom používať teplú vodu. V podmienkach, v ktorých sú nútení so synom žiť, sú veľmi ťažké
a nezodpovedajú ani bežnému priemeru v sociálnych bytoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
vyčíslenie sumy vydania, ktorej sa v tomto konaní žalobca domáha, nemôže považovať za správne a

dôvodné a má za to, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia je vzhľadom na tieto skutočnosti
v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň vznáša námietku premlčania voči všetkým nárokom, či už pred
alebo po úprave za obdobie pred 5.3.2006, vzhľadom na dvojročnú premlčaciu lehotu podľa ust. § 107
Občianskeho zákonníka. Keďže návrh bol doručený konajúcemu súdu dňa 6.3.2008.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.1.2010 upresnil žalobný návrh tak, že žiada, aby žalovaná
bolapovinnáuhradiťžalobcovibezdôvodnéobohatenieod5.3.2006dorozhodnutiasúdu,ktorévyčísľuje
do konca decembra 2009 takto: od 5.3.2006 do 31.12.2006 602,96 eura, od 1.1.2007 do 31.12.2007
557,46 eura t.j. spolu od 5.3.2006 do 31.12.2007 1.160,42 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania, od
1.4.2008 do 31.12.2008 856,30 eura, od 1.1.2009 do 31.12.2009 639,78 eura, t.j. spolu od 1.4.2008 do

31.12.2009 1.496,08 eura, pričom úrok z omeškania z tejto sumy neuplatňuje.

5. Podaním zo dňa 15.2.2011 žalobca doplnil žalobný návrh, pričom žiada, aby bola žalovaná povinná
zaplatiťžalobcoviod5.3.2006do31.12.2007čiastku1.160,42euraspolusúrokmizomeškaniavovýške
8,5 % od podania žaloby t.j. od 5.3.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania a od 1.4.2008 do 31.12.2009

čiastku 1.496,08 eura bez úroku z omeškania a čiastku 199,43 eura s úrokmi 8,5 % do zaplatenia. V
tomto podaní uviedol, že v máji 2006 bol uhradený nedoplatok za elektrinu za obdobie od 2.4.2005 do
6.4.2006 vo výške 963,50 Sk, v júli 2006 bol uhradený nedoplatok vo výške 6.666,- Sk za byt podľa
vyúčtovania bytového družstva Od 5.3.2006 do 31.12.2006 mu dlhuje žalovaná čiastku 18.164,75 Sk
t.j. 602,96 eura plus úrok z omeškania 8,5 %. V marci 2007 bol uhradený nedoplatok za plyn 325,- Sk,

v máji 2007 bol uhradený nedoplatok za koncesionársky poplatok 100,- Sk, v júni 2007 bol uhradený
nedoplatok za vyúčtovanie bytu za rok 2006 vo výške 3.546,30 Sk. Žalovaná mu dlhuje za obdobie
od 1.1.2007 do 31.12.2007 polovicu úhrad t.j. 24.944,15 Sk, z týchto úhrad žalovaná uhradila čiastku
8.150,- Sk. Po odpočítaní úhrad, teda žalovaná dlhuje čiastku 16.794,15 Sk t.j. 557,46 eura plus 8,5
% úrok z omeškania do zaplatenia. V septembri 2008 bol uhradený nedoplatok 25.148,50 Sk, čiastka

zahŕňa platby za nájom za máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008 plus penále. V októbri 2008 bol
uhradený nedoplatok 2.669,- Sk čiastka zahŕňa nedoplatok za elektrinu 750,- Sk za september 2008
a polovicu nájmu za byt. Žalovaná mu dlhuje od 1.4.2008 do 31.12.2008 polovicu úhrad, t.j. 856,30
eura bez nároku na úrok z omeškania. Žalovaná dlhuje za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 polovicu
úhrad t.j. 778,10 eura. Z týchto úhrad žalovaná zaplatila v máji 2009 čiastku 138,32 eura po odpočítaní

teda dlhuje za rok 2009 žalovaná žalobcovi sumu 639,78 eura. Dňa 18.1.2010 zaplatil žalobca čiastku
82,65 eura za nedoplatok za obdobie od 19.2.2008 do 18.2.2009 vo výške 47,65 eura a neuhradených
platieb záloha za plyn za september až december 2009 a január 2010. Nedoplatok za plyn za obdobieod 19.2.2009 do 18.2.2010 vo výške 151,78 eura zaplatil na dvakrát. Tieto nedoplatky v celkovej výške
199,43 eura žiada nahradiť žalovanou spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 %.

6. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom 27. mája 2011 č.k. 37C/77/2008-286
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.234,82 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalším výrokom žalobu v časti vydania
bezdôvodného obohatenia z titulu úhrad za plyn za obdobie od 5.3.2006 do 18.2.2010 a v časti
požadovaných úrokov z omeškania vylúčil na samostatné konanie.

7. V dôvodoch rozsudku uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice I z 8. novembra 2004, sp.zn. 20C /22/2004, pričom počas manželstva nadobudli právo
spoločného nájmu bytu manželmi k 2-izbovému družstevnému bytu na X. XX Q. O.. Žalovaná nebývala
spolu so svojim synom v predmetnom byte počas celého roka 2006 a počas prvých dvoch mesiacov v
roku 2007, teda predmetný byt užíva spolu so žalobcom a synom nepretržite od marca 2007 až doposiaľ.

Predmetom tohto konania po pripustení zmeny návrhu je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.855,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.160,42 eur od
podania žaloby (od 6.3.2008) do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
199,43 eur od podania návrhu na zmenu žaloby (od 17.2.2011) do zaplatenia.

8. Súd žalobcovi priznal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od marca
2006 do decembra 2009 z titulu nehradenia nájomného, úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu,
elektrinyakoncesionárskychpoplatkovvcelkovejvýške2.234,82euravozvyšnejčastitohtonárokusúd
žalobu zamietol. Žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia z titulu úhrad za plyn za obdobie od
5.3.2006 do 18.2.2010 a v časti požadovaných úrokov z omeškania súd vylúčil na samostatné konanie.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p..

Odvolateľka zdôraznila, že v priebehu celého konania poukazovala na skutočnosť, že v byte bývala aj
so spoločným synom účastníkom, P., ktorý je zdravotne postihnutý, pričom tento v rozhodujúcom období
študoval.Súdprvéhostupňanepostupovalsprávne,keďnatútoskutočnosťneprihliadalpriposudzovaní,
v akom rozsahu žalovanej skutočne vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže pomernú časť bytu užívala
aj so synom účastníkov. Navyše, v súčasnosti je syn zamestnaný od novembra 2010, má vlastný príjem,

preto ani po ukončení jeho školy žalovanej nevzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške, ako to uzavrel
súd prvého stupňa. pri určení podielu je pritom potrebné vychádzať z počtu osôb v byte. Pokiaľ syn
P. chodil do školy, bola nesporná povinnosť oboch rodičov podieľať sa na úhrade jeho potrieb. Ďalej
žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa neprihliadal skutočnosť, že spolu so synom nemali
možnosť užívať teplú vodu od júna 2008 a predtým v r. 2006 a čiastočne aj 2007 v byte nebývali,

pričom ohrev TÚV nie je zanedbateľnou položkou nákladov. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že
od februára 2007 v časti bytu, ktorú užívala žalovaná so synom, bola odpojená elektrická energia, čo
potvrdil aj žalobca, preto v žiadnom prípade neohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu za elektrickú
energiu, ani vo výške poplatku za káblovú televíziu. Rozhodnutie súdu v tejto časti, t.j. vo výške 155,77
eur, nie je správne. Súd pochybil aj v tom, že vo výpočtoch nesprávne hovorí o r. 2009 v súvislosti s

nemožnosťou jej odberu. Ďalej odvolateľka uviedla, že v dôsledku zásahov žalobcu mala znemožnené
užívanie teplej vody od júna 2008, elektrickej energie od februára 2007 (teda aj sledovanie TV) a odber
plynu od januára 2009, čím vedome znížil aj kvalitu bývania, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa
neprihliadal. Vzhľadom na pochybenia súdu prvého stupňa je naďalej sporná výška, v akej došlo k
údajnému bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, preto je rozsudok nepreskúmateľný.

11. K odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého zistil, že žalovaná získala bezdôvodne obohatenie tým, že
užívala byt a služby s ním spojené bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom uhrádzala aspoň minimálne

platby za užívanie bytu. Jej tvrdenie, že byt užívala spoločne so synom Michalom je síce pravdivé,
ale nemá vplyv na predmetný spor. Výživné na syna riadne uhrádzal, ako mu to určil súd a v tomto
konaní nepožaduje celú úhradu nákladov za nájom a užívanie bytu, ale iba polovicu, keďže v tomto
rozsahu žalovaná byt užívala a nič zaň neplatila. Pokiaľ v byte nebola teplá voda, prípadne energia,za ten čas úhradu nepožaduje, žiada iba skutočne spotrebované náklady, kedy žalobkyňa tieto služby
užívala. Odvolanie žalovanej je zjavne účelové v snahe čo najdlhšie sa vyhnúť plateniu akejkoľvek
úhrady za užívanie bytu. Ak by mala žalovaná záujem na vyriešení sporu, aspoň čiastočne by sa snažila

uhradiť nejakú platbu za užívanie bytu, ale využíva iba rôzne výhovorky a vymýšľa báchorky, aby sa
vyhla akémukoľvek plateniu. Ak má finančné prostriedky na právne zastupovanie, musí mať aj finančné
prostriedky na zaplatenie náhrady za užívanie bytu (bezdôvodného obohatenia).

12.Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalažalovanávzákonnej

lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p.,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom
tohto konania po pripustení zmeny návrhu (podľa podania žalobcu doručeného súdu 17. februára 2011)
je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 2.855,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 1.160,42 eur od podania žaloby (od 6.3.2008) do zaplatenia a s úrokmi z

omeškaniavovýške8,5%ročnezosumy199,43eurodpodanianávrhunazmenužaloby(od17.2.2011)
do zaplatenia. Súd prvého stupňa žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia z titulu úhrad za
plyn za obdobie od 5.3.2006 do 18.2.2010 a v časti požadovaných úrokov z omeškania - avšak bez
diferencovania týchto rozdielnych nárokov - vylúčil na samostatné konanie. Preto neostala odvolaciemu
súdu iná možnosť, ako zrušiť celý rozsudok, vrátane výroku, ktorým bol nárok žalobcu v časti zamietnutý

a v časti vylúčený na samostatné konanie.

13. Následne žalobca podaním zo dňa 10.6.2016 upresnil žalobu, pričom si uplatňuje voči žalovanej
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 a to z dôvodu, že
za žalovanú hradil platby spojené s užívaním bytu, platby za elektrickú energiu, platby za plyn a za

koncesionárske poplatky, ako aj úhrady nedoplatkov, ktoré uhradil žalobca za vyššie uvedené služby v
obdobíod3.5.2006do31.12.2009pozohľadneníprípadnýchpreplatkovaúhradvykonanýchžalovanou.

14. V tomto podaní uviedol, že v roku 2006 žalovaná v predmetnom byte nebývala, preto žalobca voči nej
neuplatňuje náklady spojené s priamym užívaním predmetného bytu. Napriek tomu však žalobca v roku

2006 uhradil nedoplatok na byte, ktorý vznikol za obdobie roku 2005, kedy byt užívala aj žalovaná. Tento
nedoplatok bol vo výške 6.661,70 Sk, preto žalobca požaduje na žalovanej zaplatenie jeho polovice vo
výške 3.330,85 Sk.

15. Napriek tomu, že žalovaná v roku 2006 v byte nebývala, má povinnosť hradiť poplatky súvisiace

so správou bytu, ktoré podľa vyúčtovania za rok 2006 vyčísľuje nasledovne: podľa tohto vyúčtovania
boli skutočné náklady stanovené vo výške 33.044,31Sk od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu
20.182,40Sk, ktorá predstavuje náklady spojené s užívaním bytu (energie, teplo a pod.) a rozdiel
tejto sumy predstavuje sumu 12.861,91 Sk, z ktorej polovice požaduje žalobca od žalovanej vo výške
6.430,95 Sk/213,47 eura. Spolu za byt za rok 2006 požaduje žalobca od žalovanej sumu 324,03 eura.

16. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v období od 1.1.2007 do 31.12.2007, pretože podľa tvrdení obidvoch strán
sa žalovaná vrátila bývať do bytu až 28.2.2007, všetky náklady spojené s užívaním bytu sú prepočítané
na dobu 10 mesiacov tohto roku. Žalobca uhradil nájomné podľa predpisu za marec až december 2007
každý mesiac po 3.120,-Sk x 10 je spolu 31.200,-Sk, preto žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie

polovice tejto sumy vo výške 15.600,-Sk/517,83 eura. Vzhľadom na to, že v roku 2006 žalovaná
predmetný byt neužívala, žalobca od nej nepožaduje úhradu nedoplatku za tento rok, ktorý mu vznikol.
Napriek tomu, že žalovaná v roku 2007 v mesiaci január a február v byte nebývala, má povinnosť hradiť
poplatky súvisiace so správou bytu, ktoré podľa vyúčtovania za rok 2007 vyčísľujeme nasledovne: podľa
tohto vyúčtovania boli skutočné náklady stanovené vo výške 43.496,62 Sk, od tejto sumy je potrebné

odpočítať sumu 30.342,70 Sk, ktorá predstavuje náklady spojené s užívaním bytu (energie, teplo apod.)
a rozdiel tejto sumy predstavuje sumu 13.153,92 Sk, táto vydelená 12 predstavuje pomer za jeden
mesiac, teda sumu 1.096,16 Sk, ktorú je potrebné vynásobiť dvomi, čo predstavuje sumu 2.192,32 Sk,
z ktorej polovicu požaduje žalobca od žalovanej vo výške 1.096,16 Sk/36,39 eura. Spolu za byt za rok
2007 požaduje žalobca od žalovanej sumu 554,22 eura.

17. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v období od 1.1.2008 do 31.12.2008, v roku 2008 uhradil žalobca nájom
nasledovne:3x3.120,-Sk(spolu9.360,-Sk),3x3.838,-Sk(spolu11.514,-Sk),1x4.167,-Sk(spolu4.167,-
Sk) spolu vo výške 25.041,-Sk, z tejto sumy požaduje zaplatiť od žalovanej polovicu vo výške 12.520,50Sk/415,60 eura. Podľa vyúčtovania za rok 2007 vznikol na byte nedoplatok vo výške 7.286,60 Sk, ale
pretože žalovaná byt užívala len 10 mesiacov, je potrebné určiť pomer účasti žalovanej na nedoplatku
za dobu 10 mesiacov (7.286,60 :12=607,22 Sk x 10 = 6.072,20 Sk), čo predstavuje sumu 6.072,20

Sk, z ktorej požaduje polovicu vo výške 3.036,10 Sk/100,78 eura. Zároveň žalobca v roku 2007 uhradil
správe bytu aj penále a nájom za mesiace 5,6,7 a 8 v celkovej výške 17.861,90 Sk, z ktorej požaduje
polovicu vo výške 8.930,95 Sk/296,45 eura. Spolu za byt za rok 2008 požaduje žalobca od žalovanej
sumu 812,83 eura.

18. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v období od 1.1.2009 do 31.12.2009, v roku 2009 uhradil žalobca nájom
nasledovne: 3x 138,32 eura ( spolu 414,96 eura), 1x 86,37 eura, 1x 139,98 eura, 139,98 eura, 1 x 139,29
eura, 4x 138,32 eura (spolu 553,28 eura) spolu 1.473,76 eura. Z tejto sumy by mala žalovaná uhradiť
žalobcovi polovicu teda sumu 736,88 eura a pretože žalovaná uhradila jeden mesiac sumu 138,32 eura,
mal by jej žalobca polovicu vo výške 69,16 eura vrátiť, preto pri uplatňovaní nároku za toto obdobie
od sumy 736,88 eura odpočítavame sumu 69,16 eura, čo predstavuje nárok žalobcu voči žalovanej vo

výške 667,72 eura. Vzhľadom na to, že za rok 2009 vznikol na byte preplatok vo výške 629,78 eura,
má žalovaná právo podieľať sa na tomto preplatku v jednej polovici, t.j. sumou 314,89 eura - to je jej
pohľadávka voči žalobcovi, ktorú odpočítava od pohľadávky žalobcu voči žalovanej, t.j. od sumy 667,72
eura ( 667,72 eura -314,89 eura) a rozdiel predstavuje suma 352,83 eura, ktorú požaduje žalobca na
žalovanej. Spolu za byt za rok 2009 požaduje žalobca od žalovanej sumu 352,83 eura.

19. Zhrnutie nákladov za byt uhradené žalobcom za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 po zohľadnení
preplatkov predstavujú sumu 2.043,91 eura, ktorú požaduje žalobca od žalovanej.

20. Pokiaľ ide o platby za elektrickú energiu, nárok žalobcu v období od 5.3.2006 do 31.12.2006, v roku

2006 uhradil žalobca nedoplatok za elektrickú energiu, ktorý vznikol ešte v roku 2005 akoto vyplýva z
vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 2.4.2005 do 6.4.2006, pričom ide o vyúčtovanie zo dňa
10.4.2006, kedy sa o tomto nedoplatku mohol žalobca najskôr dozvedieť. Nedoplatok za toto obdobie
bol vo výške 963,50 Sk, čo po prepočte na mesiac predstavuje sumu 80,29 Sk (963,50 : 12) a táto
suma je vynásobená 9 mesiacami za rok 2005, kedy elektrickú energiu využívala aj žalovaná v byte,

čo predstavuje sumu 722,61 Sk ako pomer nedoplatku za rok 2005 a z tejto sumy si uplatňuje žalobca
voči žalovanej polovicu vo výške 361,31 Sk/11,99 eura. Pretože v roku 2006 žalovaná byt neužívala,
neuplatňuje si voči nej žalobca náhrady na elektrinu. Spolu za elektrinu na rok 2006 požaduje žalobca
od žalovanej sumu 11,99 eura.

21. Z vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 7.4.2006 do 4.4.2007 boli vyfakturované celkové
náklady vo výške 7.447,- Sk, pričom zálohovo uhradil žalobca sumu 7.260,- Sk, čo v prepočte na deň
predstavuje sumu 19,89 Sk (7.260,- Sk : 365 dní) teda za 36 dní v tomto období, ktoré bývala žalovaná
v byte predstavuje to sumu 716,04 Sk ( 36 dní x 19,89 Sk), z ktorej požaduje žalobca polovicu 358,02
Sk/11,88 eura. Zároveň za toto obdobie vznikol nedoplatok vo výške 187,- Sk, ktorý podľa prepočtu

na dni počas ktorých v tomto období tam bývala žalovaná (t.j. 187 : 365 dní x 36 dní) to predstavuje
sumu 18,44 Sk/0,61 eura. Spolu za elektrinu na obdobie od 28.2.2007 do 4.4.2007 požaduje žalobca
od žalovanej sumu 12,49 eura.

22. Pokiaľ ide o platby za elektrickú energiu, nárok žalobcu v období od 5.4.2007 do 1.4.2008, z

vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 5.4.2007 do 1.4.2008 boli vyfakturované celkové
náklady vo výške 7.240,-Sk, pričom zálohovo uhradil žalobca sumu 7.700,-Sk, preto z tejto sumy má
žalobca voči žalovanej nárok na vrátenie polovice sumy vo výške 3.850,-Sk. Zároveň za toto obdobie
vznikol preplatok vo výške 459,-Sk, na ktorom sa má žalovaná právo podieľať sa v polovici, t.j. v sume
229,50Sk.Poodpočítanínárokužalovanejvovýške229,50Skodnárokužalobcu odžalovanejvovýške

3.850,-Sk vzniká rozdiel, ktorý požaduje žalobca od žalovanej vo výške 3.620,50Sk/120,18 eura. Spolu
za elektrinu na obdobie od 5.4.2007 do 1.4.2008 požaduje žalobca od žalovanej sumu 120,18 eura.

23. Pokiaľ ide o platby za elektrickú energiu, nárok žalobcu v období od 2.4.2008 do 28.11.2008, z
vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 2.4.2008 do 28.11.2008 boli vyfakturované celkové

náklady vo výške 5.087,-Sk, pričom zálohovo uhradil žalobca sumu 4.900,-Sk, preto z tejto sumy má
žalobca voči žalovanej nárok na vrátenie polovice sumy vo výške 2.450,-Sk/81,33 eura. Zároveň za
toto obdobie vznikol nedoplatok vo výške 187,-Sk, na ktorom sa má žalovaná podieľať v polovici, t.j. vsume 93,50 Sk/3,10 eura. Spolu za elektrinu na obdobie od 2.4.2007 do 28.11.2008 požaduje žalobca
od žalovanej sumu 84,43 eura.

24. Pokiaľ ide o platby za elektrickú energiu, nárok žalobcu v období od 21.5.2009 do 9.10.2009, z
vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 21.5.2009 do 9.10.2009 boli vyfakturované celkové
náklady vo výške 32,27 eura, pričom zálohovo uhradil žalobca sumu 69,-eur, preto z tejto sumy má
žalobca voči žalovanej nárok na vrátenie polovice sumy vo výške 34,50 eura. Pretože za toto obdobie
vznikol preplatok vo výške 36,73 eura má žalovaná právo na vrátenie polovice preplatku vo výške 18,37

eura, preto po odpočítaní nároku žalovanej od nároku žalobcu vznikne suma, na výplatu ktorej má nárok
žalobca od žalovanej vo výške 16,13 eura. Spolu za elektrinu na obdobie od 21.5.2009 do 9.10.2009
požaduje žalobca od žalovanej sumu 16,13 eura. Zhrnutie nákladov za elektrinu uhradené žalobcom
za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 po zohľadnení preplatkov predstavujú sumu 245,22 eura, ktorú
požaduje žalobca od žalovanej.

25. Pokiaľ ide o nárok na náhradu uhradených koncesných poplatkov si uplatňuje žalobca za obdobie
od mesiaca apríl 2006 do mesiaca december 2009 a to z dôvodu, že napriek tomu, že žalovaná v
byte nebývala v roku 2006 a dva mesiace roku 2007, koncesné poplatky bola povinná platiť, preto si
uplatňuje žalobca polovicu za ich uhradenie za celé toto obdobie podľa nasledovného prepočtu: v roku
2006 uhradil 9 x 140,-Sk spolu 1.260,-Sk/41,82 eura, v roku 2007 uhradil 10 x 140,-Sk spolu 1.400,-

Sk/46,47 eura, v roku 2008 uhradil 10 x 140,-Sk spolu 1.400,-Sk/46,47 eura, v roku 2009 uhradil 10 x
4,64 eura spolu 46,40 eura, Spolu vo výške 181,16 eura: 2 = 90,58 eura.

26. Pokiaľ ide o platby za plyn, nárok žalobcu v období od 19.2.2007 do 18.2.2007, z vyúčtovania platieb
za odber plynu za obdobie od 19.2.2007 do 18.2.20008 bola vyfakturovaná suma 1.761,-Sk, pričom

preddavkovo uhradil žalobca sumu 840,-Sk, z ktorej požaduje od žalovanej polovicu vo výške 420,-
Sk/13,94 eura. Zároveň bol za toto obdobie vyfakturovaný aj nedoplatok vo výške 921,-Sk, z ktorého
požaduje od žalovanej uhradiť polovicu vo výške 460,50 Sk/15,29 eura. Spolu za obdobie od 19.2.2007
do 18.2.2008 požaduje žalobca od žalovanej zaplatenie celkovej sumy 29,23 eura.

27. Pokiaľ ide o platby za plyn, nárok žalobcu v období od 19.2.2008 do 18.2.2009, z vyúčtovania
platieb za odber plynu za obdobie od 19.2.2008 do 18.2.2009 bola vyfakturovaná suma 82,51 eura,
pričom preddavkovo uhradil žalobca sumu 34,86 eura, z ktorej požaduje od žalovanej polovicu vo
výške 17,43 eura. Zároveň bol za toto obdobie vyfakturovaný aj nedoplatok vo výške 47,65 eura, z
ktorého požaduje od žalovanej uhradiť polovicu vo výške 23,82 eura. Spolu za obdobie od 19.2.2008

do 18.2.2009 požaduje žalobca od žalovanej zaplatenie celkovej sumy 41,25 eura.

28. Pokiaľ ide o platby za plyn, nárok žalobcu v období od 19.2.2009 do 18.2.2010, z vyúčtovania
platieb za odber plynu za obdobie od 19.2.2009 do 18.2.2010 bola vyfakturovaná suma 228,78 eura,
pričom preddavkovo uhradil žalobca sumu 77,-eur, ktorú je potrebné rozpočítať na mesiace, pretože

na žalovanú sa za toto obdobie vzťahuje len 10 mesiacov (77:12 = 6,516) a teda sumu 6,416 eura
je potrebné vynásobiť 10 mesiacmi, čo predstavuje sumu 64,16 eura, z ktorej požaduje od žalovanej
polovicu vo výške 32,08 eura. Zároveň bol za toto obdobie vyfakturovaný aj nedoplatok vo výške 151,78
eura, z ktorého pripadá na žalovanú pomer 10 mesiacov, teda 151,78 :12 = 12,648 x 10 = 126,48
eura , z ktorej požaduje od žalovanej uhradiť polovicu vo výške 63,24 eura. Spolu za obdobie od

19.2.2009 do 18.2.2010 požaduje od žalovanej zaplatenie celkovej sumy 95,32 eura. Zhrnutie nákladov
za plyn uhradené žalobcom na obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 predstavujú sumu 165,80 eura, ktorú
požaduje žalobca od žalovanej.

29. Pri späťvzatí žaloby čo do istiny 310,42 eura poukazuje žalobca na to, že zohľadnil preplatok, ktorý

mu bol vyplatený v roku 2010 za užívanie bytu za rok 2009 vo výške 629,78 eura, ktorého polovicu
priznal ako nárok žalovanej, preto žiada, aby súd toto zohľadnil pri posudzovaní dôvodnosti podanej
žaloby. Čo sa týka úrokov z omeškania, tieto žalobca požaduje priznať od 1.1.2010 teda po ukončení
žalovaného obdobia a čo sa týka úhrad plynu, tak z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania až po
dni poslednej úhrady nedoplatku za plyn, t.j. 11.3.2010, pretože nedoplatok v poslednej splátke uhradil

10.3.2010. K upresneniu úrokov z omeškania týmto spôsobom došlo najmä z dôvodu jednoznačného
určenia začiatku omeškania s celou žalovanou sumou.30. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.8.2016 uviedla, že súd prvého stupňa svojim uznesením zo dňa 6.
mája 2011 č.k. 37C/77/2008-281 pripustil zmenu žalobného petitu podľa podania žalobcu doručeného
súdu 7.11.2011, preto sa mal v konaní zaoberať už iba nárokmi podľa tohto zmeneného návrhu. Z

predmetného podania žalobcu vyplýva, že svoj nárok uplatňuje za obdobie od r. 2006, hoci v pôvodnom
návrhu na začiatku konania uplatňoval aj nároky za r. 2005. V pôvodnom návrhu na začatie konania
žalobca uplatňoval sumu 61.434,50 Sk ( 2.039,25 €) a v zmenenom návrhu uplatnil celkovú sumu
2.855,93 €. Tento zmenený návrh nebol totožný s pôvodne uplatneným nárokom ani pokiaľ ide o
časové obdobie, ani o výšku. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 6. mája 2011

č.k. 37C/77/2008-281, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu však nevyplýva, že by sa malo jednať
o rozšírenie pôvodnej žaloby, pretože zmena návrhu bola pripustená podľa petitu podania žalobcu
doručeného súdu 17. februára 2011, pričom nároky uvedené v pôvodnej žalobe a v tomto podaní neboli
spočítané.

31. Pokiaľ však ide o nároky žalobcu za obdobie od podania návrhu, t.j. od 6.3.2008, ktoré uplatnil až v

podaní doručenom súdu 17. februára 2011, týmito sa súd z hľadiska premlčania nezaoberal.

32. Odvolací poukázal na to, že ani z obsahu podania žalobcu doručeného súdu 17. februára 2011
nie je zrejmé, akú sumu predstavuje nárok žalobcu z titulu úhrady a plyn za obdobie od 5.3.2006 do
18.2.2010, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie. Uvedený návrh žalobcu s upresneným petitom

kvalifikoval ako „celkovo neprehľadný", lebo žalobca svoje nároky člení podľa časového hľadiska (za
jednotlivé roky), nie podľa druhu platieb (nájomné, službu spojené s užívaním bytu, elektrika, plyn,
koncesionárske poplatky, atď.). Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyzvať
žalobcu na odstránenie vád návrhu, aby tento spĺňal náležitosti z hľadiska jeho určitosti. Súd prvého
stupňa takto nepostupoval, preto toto pochybenie malo dopad aj na jeho rozhodnutie vo veci samej,

ako je uvedené vyššie, pretože neprehľadnosť nárokov žalobcu sa premietla aj do súdneho rozhodnutia
a odôvodnenia rozsudku, pričom táto skutočnosť sa značnou mierou pričinila o nepreskúmateľnosť
rozsudku.

33. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku, prvoradou úlohou súdu v tomto konaní

je vyporiadať sa s touto námietkou. Ako už bolo uvedené súd prvého stupňa uznesením zo 6. mája 2011
pripustil zmenu žalobného petitu podľa podania žalobcu doručeného súdu 17. februára 2011, preto sa
mal v konaní zaoberať už iba nárokmi podľa tohto zmeneného návrhu. Z predmetného podania žalobcu
vyplýva, že svoje nároky si uplatňuje za obdobie od r. 2006, hoci v pôvodnom návrhu na začatie konania
uplatnil sumu 61.434,50 Sk (2.039,25 €) v zmenenom návrhu uplatnil celkovú sumu 2.855,93 €. Tento

zmenený návrh nebol totožný s pôvodne uplatnenými nárokmi ani pokiaľ ide o časové obdobie, ani
o výšku. Súd neprihliadal na tú skutočnosť, že nemala možnosť užívať teplú vodu od júna 2008 a
predtým v r. 2006 a čiastočne v r. 2007 /do 28.2.2007 sa so synom v byte nezdržiavala/, od júna 2007
v časti ktorú užívala so spoločným synom bola odpojená elektrická energia, čo potvrdil sám žalobca
a preto považuje za otázne či vôbec mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu nielen za elektrickú

energiu, ale aj poplatku za káblovú televíziu. Tu dáva do pozornosti, že pripojenie na káblovú televíziu
a televíziu vôbec bol možné po celý čas len v časti bytu, ktorú užíval výlučne žalobca a ten si túto
časť - izbu zamykal a ona tam nemala vôbec prístup. Súd neprihliadal ani na skutočnosť, že nemala
možnosť odberu plynu od januára 2009. Podľa záveru Krajského súdu ak ku zníženiu kvality bývania
došlo vedomými krokmi žalobcu, na ktorú súd prvého, stupňa neprihliadal, toto rozhodnutie kvalifikoval

tak, že nie je spravodlivé a zákonné. Dôvodnosť, takého nároku je potrebné posudzovať aj vo svetle, či
nie je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na pochybenia súdu prvého stupňa je naďalej
sporná výška, v akej došlo k údajnému bezdôvodnému obohateniu na jej strane. Naviac žalobca sám
potvrdil, že nemala možnosť užívať teplú vodu od júna 2008 a predtým v r. 2006 a čiastočne v r. 2007 /
do 28.2.2007/ a plyn od januára 2009. Žalobca až svojim podaním zo dňa 10.06.2016, doručenom

na pojednávaní v ten istý deň predložil špecifikáciu žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobca v
tomto podaní zdôvodňuje uplatnenie svojho práva voči nej ako žalovanej na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009, a to z dôvodu, že za ňu hradil platby spojené s
užívaním bytu, platby za elektrickú energiu, platby za plyn a za koncesionárskej poplatky, ako aj úhradu
nedoplatkov, ktoré uhradil za vyššie uvedené služby v období od 3.5.2006 do 31.12. 2009 po zohľadnení

prípadných preplatkov a úhrady vykonaných žalovanou. K tomuto podaniu - špecifikácii a čiastočnému
späťvzatiu žaloby považuje za potrebné uviesť nasledovné k jednotlivým položkám: Pokiaľ ide o nárok
žalobcu v období od 06.03.2006 do 31.12.2006, nakoľko si žalobca neuplatňuje v tomto konaní vydanie
obohatenia za rok 2005 má pochybnosť o dôvodnosti uplatňovaného nároku z titulu nedoplatkov za rok2005. Je zrejmé, že žalobca riadne a včas neplnil povinnosť riadne a včas platiť „nájomné" a iné platby
súvisiace s užívaním bytu čím vznikol nedoplatok, pričom žalobca mal vedomosť o tejto skutočnosti, t.j.
že neplatil, a nedozvedel sa onej až z vyúčtovania z 30.5.0106. Preto má zato, že sa domáha nároku

z tohto titulu nad rámec žaloby upravenej podaním doručeným súdu 17.02.2011 a priznanie nároku
by bolo ultra petitum a z dôvodu opatrnosti vznášam aj námietku premlčania tohto nároku vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 110,56 €.

34. Nárok vo výške 213,47 €, ktorý si uplatňuje žalobca z údajného titulu poplatkov spojených so správou

nie je preukázané žiadnym spôsobom, okrem matematického vyčíslenia celkovej sumy, ako k tomuto
údaju dospel. Tento nárok si uplatňuje žalobca až v špecifikácii doručenej súdu 10.06.2016 a preto
vznáša námietku jeho premlčania. Naviac ako už opakovane uviedla v tomto konaní žalobca v byte žil
s inou ženou, ktorá sa nesporne podieľala na nákladoch, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním bytu a
má zato, že by bolo aj z tohto dôvodu prinajmenšom nespravodlivé a nezákonné aby sa podieľala na
ich úhrade a v rozpore s dobrými mravmi. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri vyčíslení nárokov

žalobcu voči nej. So synom boli z bytu žalobcom „vyštvaní" a v byte v roku 2006 nebývali a preto je
nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj nezákonné domáhať sa tohto nároku zo strany žalobcu.

35.Nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatňovanýžalobcomvpodanídoručenom15.02.2011
za rok 2006 v celkovej výške 602,96 € spolu s úrokom z omeškania podľa uvedeného podania je rovnako

premlčaný a preto vznáša námietku jeho premlčania. Z dôvodu opatrnosti vznáša túto námietku aj voči
celkovému vyčísleniu v špecifikácii a to aj v rozsahu upravenom vo výške 324,03 € podľa špecifikácie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalobu v tejto časti zamietnuť.

36. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v období od 01.01.2007 do 31.12.2007, nárok vo výške 36,39 €, ktorý

si uplatňuje žalobca z údajného titulu poplatkov spojených so správou za január a február 2007 nie je
preukázané žiadnym spôsobom, okrem matematického vyčíslenia, ako k tomuto údaju dospel. Tento
nárok si uplatňuje žalobca až v špecifikácii doručenej súdu 10.06.2016 a preto vznáša námietku jeho
premlčania. Ako už opakovane uviedla v tomto konaní žalobca v byte žil s inou ženou, pani P., ktorá sa
podieľala na nákladoch, ktoré mu vznikli v súvislosti s užívaním bytu a má zato, že by bolo aj z tohto

dôvodu prinajmenšom nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi aby sa podieľala na ich úhrade,
čo však doteraz a ani v špecifikácii nie je zohľadnené. K sume vo výške 517,83 €, ktorú požaduje v
súvislosti s predpisom nájomného za obdobie marec až december 2007 považuje za potrebné uviesť, že
odporca vo svojom podaní doručenom 17.02.2011 sa domáhal za obdobie roku 2007 úhrady vo výške
24.944,15 Sk, v špecifikácii upravenej na sumu 15.600,- Sk/517,83 € teda mám zato že v časti 9.344,15

Sk/310.17 € berie svoj návrh späť.

37. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, potvrdenú aj samotným žalobcom a v súlade so závermi
Krajského súdu v Košiciach v uznesení zo dňa 28. februára 2014 č.k. 3Co/239/2011 nakoľko nemala
možnosť užívať elektriku od júna 2007, keďže v časti, ktorú užívala so spoločným synom bola odpojená

dodávka elektrickej energie, má za to, že nesporne došlo ku zníženiu kvality ich bývania a to vedomými
a úmyselnými krokmi žalobcu, na ktorú je potrebné prihliadať. Dôvodnosť uplatňovania nárokov žalobcu
je potrebné posudzovať aj vo svetle, či nie je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na
uvedené uplatňovanie nárokov spojených s úhradou platieb spojených s užívaním bytu v plnej výške
je v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé a nezákonné mu ich priznať. Nakoľko užívanie bytu

v čase od júna 2007 bez elektriky, po úmyselnom odpojení žalobcom, kde bývali spolu so spoločným
synom, ktorý v tom čase chodil do školy a potreboval sa pripravovať do školy, čo bolo veľmi zložité
najmä v zimnom období len za použitia sviečok, baterky, u rodiny a kamarátov, znížilo podstatným
spôsobom kvalitu bývania. V tejto súvislosti má zato, že syn Michal je ich spoločným dieťaťom a preto je
konanie otca v tých súvislostiach obzvlášť zavrhnutiahodné a viac ako v rozpore s dobrými mravmi, až

šikanózne a to aj s prihliadnutím na zdravotný handicap syna. Naviac nemohla používať ani bežné veci -
používanie chladničky na potraviny, pranie šatstva, žehlenie a pod. Preto má zato, že pokiaľ súd dospeje
kzáverunapriekuvedenýmskutočnostiamabudepovažovaťzaspravodlivéazákonnépriznaťžalobcovi
náhradu, je dôvodné znížiť tento nárok za platby spojené s bývaním na 50 % z uplatňovanej čiastky
počnúc 01.06.2007. K tomu sa pripája aj nemožnosť užívania takého štandardu ako je sledovanie TV

vysielania, užívanie počítača synom, čo im bolo rovnako znemožnené pre odpojenie elektriky spojené
s nesprístupnením napojenia na káblovú televíziu, ktoré bolo len z izby žalobcu.38. Preto má zato, že pokiaľ súd prizná žalobcovi nárok na vydanie tak suma 258,90 € titulom podielu na
úhrade nájomného je viac ako primeraná a vo zvyšku žiada žalobu za dané obdobie zamietnuť. Pritom
v tomto konaní preukázala, že za obdobie roku 2007 uhradila sumu 270,53 €, čo je premietnuté aj do

rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 27.05.2011, teda má zato že po jej započítaní za rok 2007 má
preplatok vo výške 11,63 €, ktorý navrhuje započítať na nasledujúce obdobie. Má zato, že v súvislosti s
užívaním bytu pani P. je viac ako spravodlivé, aby sa v 1/3 podieľala na všetkých nákladoch spojených
s užívaním bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalobu v tejto časti zamietnuť.

39. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v období od 01.01.2008 do 31.12.2008, žalobca si v podaní z 17.02.2011
uplatňuje nárok na podiel na úhrade nájomného za obdobie apríl až december 2008, čo je z jeho podania
nesporné, pričom vyčíslil v špecifikácii svoj nárok vo výške 415,60 eura. Od júna 2008 im žalobca svojim
zásahom, resp. jeho iniciovaním znemožňoval až do odsťahovania odber teplej vody, čím im upieral
právo na základnú hygienu tela a údržbu ošatenia čo aj len ručným praním, údržbu priestorov, ktoré
so synom užívali, súčasne boli bez elektriny. Tieto potreby dlhodobo v prevažnej miere museli riešiť v

domácnostiach rodiny, známych a priateľov, niektoré ani týmto náhradným spôsobom. Preto má zato,
že je dôvodné znížiť nárok žalobcu za platby spojené s bývaním na 30 % z uplatňovanej čiastky počnúc
01.06.2008. Za apríl a máj /2x á 3.838,-Sk /v 1/2 a vo výške 50% - 127,39 €, za jún až október /5x3.838,-
Sk/ v 1 a vo výške 30% - 95,54 €, za november a december / 2 x á 4.167,-Sk/ v 1 vo výške 30 % -
41,49 €, t.j. 264,42 € a po započítaní preplatku za rok 2007 vo výške 11,63 €, t.j. spolu 252,79 €. Preto

má zato, že pokiaľ súd prizná žalobcovi nárok na vydanie tak suma 252,79 € titulom podielu na úhrade
nájomného je viac ako primeraná a vo zvyšku žiada žalobu za dané obdobie zamietnuť. Má zato tak ako
opakovane uviedla, že v súvislosti s užívaním bytu pani P. je viac ako spravodlivé, aby sa v 1/3 podieľala
na nákladoch spojených s užívaním bytu.

40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v období od 01.01.2009 do 31.12.2009, žalobca si vo svojom podaní
uplatňuje nárok na podiel na úhrade nájomného za obdobie január až december 2009 vo výške 736,78
€, potvrdzuje že uhradila sumu 138,32 €, domáha sa sumy 639,78 €. V špecifikácii jej priznáva účasť
na preplatku v 1 z 629,78€, t.j. spolu predstavuje sumu 314,89 €. Podľa špecifikácie sa domáha sumy
352,83 €.Vzhľadom na vedomé znemožňovanie užívania okrem elektriky, teplej vody aj plynu v čase od

januára 2009, teda okrem už uvedených obmedzení vedome vyvolaných žalobcom pre nich so synom
nemala možnosť variť, ohriať si vodu. Preto má zato, že pokiaľ súd prizná žalobcovi nárok na vydanie
tak je dôvodné znížiť nárok žalobcu za platby spojené s bývaním na 20 % z uplatňovanej čiastky, t j.
70,56 € titulom podielu na úhrade nájomného je viac ako primeraná a vo zvyšku žiadam žalobu za dané
obdobie zamietnuť.

41. Pokiaľ ide o platby hradené za elektrickú energiu, považuje za otázne či vôbec mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu za elektrickú energiu. Ako už uviedla žalobca sa domáha v tomto konaní
vydania bezdôvodného obohatenia od 1.1.2006, pritom keďže ako vyplýva z údajov uvedených v
špecifikácii s prihliadnutím na náklady v nasledujúcich obdobiach neplatil v roku 2005 riadne zálohy, teda

o tejto skutočnosti vedel a nedozvedel sa o nej až z vyúčtovania z 10.04.2006. Tak ako už uviedla vyššie
v súvislosti s platbami spojeným s užívaním bytu žalobca mal vedomosť o tejto skutočnosti, keďže riadne
a včas neplatil zálohy nedozvedel sa o nej až z vyúčtovania z 30.5.0106. Žalobca sám vo svojom podaní
doručenom 17.02.2011 uvádza, že v máji 2006 uhrádzal titulom nedoplatkov sumu 963,50 Sk za obdobie
od 2.4.2005 do 6.4.2006, pričom o tom, že neplatil riadne zálohové predpisy vedel /neuhrádzal platby

SIP O/ a od januára 2006 bol v byte sám. Preto mám zato, že sa domáha nároku vo výške 11,99 € z tohto
titulu nad rámec žaloby upravenej podaním doručeným súdu 17.02.2011 a priznanie nároku by bolo
ultra petitum a z dôvodu opatrnosti vznáša aj námietku premlčania tohto nároku vydanie bezdôvodného
obohatenia. Ako už uviedla v byte bola cudzia žena, ktorá sa podieľala na nákladoch a v roku 2006 v
byte so synom nebývali vôbec. Preto žiada tento v tejto časti žalobu zamietnuť.

42. Nárok žalobcu v období od 28.02.2007 do 04.04.2007, z podania žalobcu doručeného 17.02.2011
nevyplýva, že by si nárokoval vydanie bezdôvodného obohatenia titulom platieb za elektrickú energiu
za uvedené obdobie. Preto v špecifikácii uplatňovaný nárok vo výške 12,49 € je nad rámec pripustenej
zmeny a jeho priznanie by bolo ultra petitum, a naviac je premlčaný, preto vznášam aj námietku je ho

premlčania. Ako už uviedla v byte bola cudzia žena, ktorá sa podieľala na nákladoch a preto by bolo
spravodlivé aby sa podieľala na ich náhrade. Preto žiada tento v tejto časti žalobu zamietnuť.43. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou žalobcu jej doplneniami,
s odporom a vyjadreniami žalovanej a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil
nasledovný skutkový stav:

44. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že prívod elektrickej energie odpojili elektrárne. Odpojil teplú vodu,
plyn nie je odpojený, ale znemožnil užívanie plynu, avšak bolo to až potom ako upozornil žalovanú
na to, aby prispievala aspoň nejakou sumou do spoločnej domácnosti. Keďže táto tak neurobila, bol
nútený takto konať a nechal odpojiť teplú vodu a znemožnil užívanie sporáka. Pokiaľ ide o užívanie bytu

družkou, bolo to pravdou, avšak táto v súčasnej dobe už žije v podnájme, ani on už v predmetnom byte
nebýva,neužívaho,pretoževtomtobytesanedážiť,jemutoznemožňovanézostranyžalovanej,keďže
chodí na nočné a potrebuje sa vyspať. So žalovanou sa vie dohodnúť, že nechá zapojiť aj elektriku aj
teplúvodu,akžalovanábudesplácaťpolovicunájomnéhoapolovicuúhradzaslužbyspojenésužívaním
bytu. Pokiaľ ide o platby žalovanej na č.l. 29 - 35 je to pravdou, tieto uhradila v tomto období žalovaná.
Súhlasí s tým, že žalovaná zaplatila nájom aj za mesiac máj 2009. Pokiaľ ide o výživné na dieťa, toto

uhrádza riadne každý mesiac vo výške 2.500,- Sk. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná nebývala v
predmetnom byte celý rok 2006, je to pravdou, táto skutočnosť nie je sporná. Žalovaná sa nasťahovala
späť do spoločného bytu 28.2.2007. Počas tohto roka, kedy nebývala v predmetnom byte, prispievala
sumou 1.000,- Sk mesačne svojmu priateľovi, avšak na ich byt nedávala nič. To znamená, že žalovaná
mala prostriedky na to, aby sa podieľala časťou nájomného v byte, ktorý užívala, avšak neplatila za byt,

za ktorý mala platiť. Nemá uzavretú zmluvu s elektrárňami, elektrika je odstavená. Tento stav trvá druhý
alebo tretí mesiac.

45. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že nie je pravdou, že žalobca nechodí do predmetného bytu spolu
s F.. P., pretože minulý týždeň tam boli a hádali sa, čoho svedkom bol aj syn. Nájomné neuhrádzala aj z

toho dôvodu, že SIPO a poštové poukazy chodili na adresu žalobcu, ktorá nebola totožná s adresou, na
ktorej bývajú. Prejavila vôľu dohodnúť sa so žalobcom, aby sa dohodli na nejakej sume a následne, aby
dal žalobca veci súvisiace s užívaním predmetného bytu do poriadku. Pokiaľ ide o platby na č.l. 29 - 35 je
to pravdou, nič viac neuhrádzala. Uhradila už len platbu za mesiac máj 2009. Keď bola nezamestnaná,
bolojejsociálnoupoisťovňoupriznané420,-Skmesačne,zčohonemohlasplatiťnájomaďalšiepoplatky

resp. úhrady za služby spojené s užívaním bytu, nie to ešte živiť syna. Keď bola zamestnaná, vždycky
platila. Predmetný byt užíva nepretržite od začiatku roku 2007 asi od februára 2007 dodnes sama so
synom. Naposledy spal žalobca v predmetnom byte niekedy v lete 2009 aj spolu so svojou priateľkou.
Počula ich ako sa vo svojej izbe hádajú. V akých intervaloch žalobca prichádza do bytu nevie, pretože
ona sa v tom čase väčšinou nachádza v práci, keďže žalobca pracuje na zmeny. V byte je vždycky všetko

tak, ako to nechala. Podľa nej sa žalobca snaží, aby nezistila, že bol v predmetnom byte a tak nehýbe
s vecami a snaží sa zachovať pôvodný stav, ktorý bol v izbe, resp. v byte v čase, keď prišiel. Namietla
premlčanie nároku žalobcu pokiaľ ide o pomernú časť roka 2005 vzhľadom na termín podania návrhu.
Namieta premlčanie za mesiace december 2004, január a február 2005. V roku 2006 bola žalovaná
spolu so synom nútená vzhľadom na správanie sa žalobcu opustiť spoločnú domácnosť a bývala v

podnájme. V podnájme bývala celý rok 2006. Do predmetného bytu sa musela vrátiť v januári roku 2007,
kde býva aj naďalej. V júni 2007 žalobca v byte odpojil resp. nechal odpojiť elektrickú energiu. Byt je bez
elektrickej energie okrem izby, ktorú obýva žalobca. Ten neberie ohľad ani na spoločného syna, ktorého
má so žalovanou a ktorý v súčasnej dobe študuje. Syn je zdravotne handicapovaný, preto študuje na
špeciálnej škole. Byt je takisto odpojený aj od teplej vody, preto žalovaná spolu so synom chodí po

známych, kde perú, varia si, žehlia atď. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uvádza, že v predmetnom
byte nie je možné ani variť, pretože šporák je demontovaný, hoci plyn nebol odpojený. Žalovaná je v
zlej finančnej situácii, bola dosť dlho nezamestnaná. Od mája tohto roka je dlhodobo práceneschopná
a preto sa nemohla vždy v plnej miere podieľať na financovaní užívania tohto bytu a nákladov s tým
spojených. Navyše v predmetnom byte žalobca žije, teda vo svojej časti, spolu so svojou družkou. Často

sa vracia do bytu pod vplyvom alkoholu spolu so svojou družkou, ktorá je v tom čase agresívna, útočí
na žalovanú, čo nepriaznivo vplýva na ich spoločného syna a je to podľa ich názoru v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ ide o odpojenie elektriky v byte, tento zásah urobil svojvoľne žalobca. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti si myslí, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby bolo vyhovené návrhu
žalobcu a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasí s takto vyčíslenými dokladmi

predloženými žalobcom a to z nasledovných dôvodov: Sám žalobca priznáva, že žalovaná v roku 2006
nebývala v byte vôbec, v roku 2007 sa nasťahovala do bytu až 28.2.2007, pričom žalobca žiada niečo, za
čopeniazenemôžežiadať,pretoževbyte,vktoromsazdržiavažalovanásichspoločnýmsynom,odpojil
elektriku. Žalobca vie, že jeho syn má určitý zdravotný handicap, napriek tomu sa syn pripravuje štúdiomna budúce povolanie, pričom sa doma musí učiť pri sviečkach, resp. sa učí u kamarátov, u rodiny a
pod. Tento stav pretrváva dlhodobo. Takto vyčíslené úhrady žalobcom nezodpovedajú realite vzhľadom
na uvedené skutočnosti, pokiaľ žalovaná mala prácu, mala zamestnanie, tak prispievala na úhradu za

užívanie tohto bytu nejakou sumou. Domnieva sa, že domáhanie sa takejto náhrady, aj vzhľadom na to,
že v byte býva aj spoločný syn účastníkov, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nezodpovedá úroveň
bývania žalovanej, výške náhrady, ktorú požaduje za užívanie tohto bytu žalobca. Žalobca sa zdržiava v
byte len sporadicky, ak príde, vyvoláva konflikty, pretože je závislý od požívania alkoholických nápojov,
táto skutočnosť a toto jeho konanie zle vplýva na spoločného syna. Profesia, ktorú žalovaná vykonáva je

slabo finančne ohodnotená, pričom poukazuje na to, že je tu aj spoločné dieťa, ktoré majú účastníci tohto
konania, o ktoré sa musí starať. To znamená, že pokiaľ nemá finančné prostriedky musí si ich požičiavať
a z toho vyplýva aj to, že ich musí vrátiť. Taktiež poukazuje na to, že v predchádzajúcom období
bola žalovaná chorá, to znamená, že opäť mala menej finančných prostriedkov. Hlavným problémom
a dôvodom neplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu zo strany žalovanej, je
jej nedostatok finančných prostriedkov. Namieta rozsah, v akom mohla žalovaná užívať predmetný byt

spolu so svojím synom vďaka zásahom žalobcu. Nenamieta výšku skutočných nákladov za nájomné
a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, tak ako boli predložené žalobcom. Žalovaná nevie
kedy sa žalobca v byte zdržiava, podľa nej sa v byte zdržiava, pretože žalovaná pracuje počas dňa,
pričom žalobca pracuje na zmeny, teda nevie kedy sa nachádza v byte počas dňa. Žalobca predložil
vyúčtovanie Slovenského plynárenského priemyslu za plyn, avšak žalovaná plyn neužívala v rokoch

2009 a 2010 z dôvodu, že plyn bol odpojený v byte svojvoľným zásahom zo strany žalobcu. Žalobca
najprv zobral horáky a mriežku plynového sporáka, bolo to niekedy v polovici roka 2009.

46. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 22.5.2008 (č.l. 166) súd zistil, že za
zúčtovacie obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 predstavovali celkové náklady zálohovateľných služieb

(predpis) sumu 36.210,- Sk, t.j. 1.201,95 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo výške
43.496,62 Sk, t.j. 1.443,82 eura. Vznikol teda nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s
užívaním bytu za rok 2007 vo výške 7.286,60 Sk, t.j. 241,87 eura.

47. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 22.5.2009 (č.l. 163) súd zistil, že za

zúčtovacie obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 predstavovali celkové náklady zálohovateľných služieb
(predpis) sumu 44.560,- Sk, t.j. 1.479,12 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo výške
44.516,24 Sk, t.j. 1.477,67 eura. Vznikol teda preplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s
užívaním bytu za rok 2008 vo výške 1,45 eura.

48. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 22.5.2010 (č.l. 178) súd zistil, že za
zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 predstavovali celkové náklady zálohovateľných služieb
(predpis) sumu. 1.659,84 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 1.030,06 eura.
Vznikol teda preplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009 vo výške
629,78 eura.

49. Súd vec právne posúdil nasledovne:

50. Podľa ustanovenia § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

51. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

52. Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

53. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

54. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.55. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

56. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý

účastník mohol premlčanie namietať.

57. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

58. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v
častidôvodná,pretožežalobcamávočižalovanejnároknavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia.

59. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456

Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

60. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia (§ 454 Občianskeho zákonníka) je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej
alebozmluvnej)naplnenieutoho,zakohosaplnilo(žalovaného),anadruhejstraneneexistenciatakejto
povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil (žalobcu). Za obohateného treba považovať toho, za koho sa
plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v
ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným

obohatením nadobudnuté.

61. Ak po rozvode manželstva, avšak v čase, keď obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu
a byt zároveň spoločne užívali, platil celé nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
len jeden z nájomcov, získava druhý z nájomcov bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho

zákonníka. Pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných
nákladov na nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, vynaložených jedným z
nájomcov, a nie z preddavkov na ne. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v
ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným
obohatením nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov na nájom a úhrad za užívanie bytu rozsah

vydania predstavuje podiel úhrady pripadajúci na žalovaného. Tento podiel však nie je závislý
od počtu spoločných nájomcov (to sa nevzťahuje na manželov počas trvania ich bezpodielového
spoluvlastníctva). Pri určení podielu možno vychádzať z podlahovej plochy užívanej výlučne žalovaným
s pripočítaním určitého percenta za využívanie spoločných priestorov (tam, kde je úhrada závislá
od podlahovej plochy), prípadne z počtu osôb v byte (tam, kde je úhrada závislá od počtu osôb v

domácnosti) (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005).

62. Pokiaľ ide o predmet konania, žalobca niekoľkokrát upravil žalobný návrh. Pôvodným návrhom
doručeným súdu dňa 6.3.2008 sa domáhal od žalovanej vydania plnenia z bezdôvodného obohateniaza obdobie od 10.12.2004 do konca marca 2008 výške 61.434,50 Sk, t.j. 2.039,25 eura a to titulom
nájomného.

63. Žalobca podaním zo dňa 11.9.2009 doručeným súdu dňa 16.9.2009 (na č.l. 91) rozšíril žalobný návrh
tak, že žiada, aby žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi aj bezdôvodné obohatenie za obdobie od
1.4.2008 do 30.9.2009 vo výške 3.407,20 eura.

64. Žalobca podaním zo dňa 1.12.2009 doručeným súdu dňa 2.12.2009 (na č.l. 114) rozšíril žalobný

návrh tak, že žiada, aby žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi okrem bezdôvodného obohatenia vo
výške 2.039,25 eura za obdobie od 10.12.2004 do konca marca 2008 aj bezdôvodné obohatenie za
obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2008 vo výške 856,30,20 eura a za obdobie od 1.1.2009 do 30.11.2009
vo výške 568,30 eura. Celkovo žiada vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 10.12.2004 do
30.11.2009 vo výške 3.463,85 eura.

65. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.12.2009 doplneným 13.1.2010 (č.l. 130 a 136) upresnil
žalobný návrh tak, že žiada, aby žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie
od 5.3.2006 do rozhodnutia súdu, ktoré vyčísľuje do konca decembra 2009 takto: od 5.3.2006 do
31.12.2006 602,96 eura, od 1.1.2007 do 31.12.2007 557,46 eura, t.j. spolu od 5.3.2006 do 31.12.2007
1.160,42 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania, od 1.4.2008 do 31.12.2008 856,30 eura, od

1.1.2009 do 31.12.2009 639,78 eura, t.j. spolu od 1.4.2008 do 31.12.2009 1.496,08 eura, pričom
úrok z omeškania z tejto sumy neuplatňuje. Týmto podaním žalobca vzal žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia od 10.12.2004 do 4.3.2006 späť a zároveň rozšíril nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia o jeden mesiac do 31.12.2009.

66. Súd uznesením, sp. zn. 37C 77/2008 - 137 zo dňa 25.1.2010 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný
návrh bude znieť nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.656,50 eura spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.160,42 eura od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť
žalobcovi trovy konania, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

67. Podaním zo dňa 15.2.2011 žalobca doplnil žalobný návrh, pričom žiada, aby bola žalovaná povinná
zaplatiťžalobcoviod5.3.2006do31.12.2007čiastku1.160,42euraspolusúrokmizomeškaniavovýške
8,5 % od podania žaloby t.j. od 5.3.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania a od 1.4.2008 do 31.12.2009
čiastku 1.496,08 eura bez úroku z omeškania a čiastku 199,43 eura s úrokmi 8,5 % do zaplatenia. V
tomto podaní uviedol, že v máji 2006 bol uhradený nedoplatok za elektrinu za obdobie od 2.4.2005 do

6.4.2006 vo výške 963,50 Sk, v júli 2006 bol uhradený nedoplatok vo výške 6.666,- Sk za byt podľa
vyúčtovania bytového družstva Od 5.3.2006 do 31.12.2006 mu dlhuje žalovaná čiastku 18.164,75 Sk
t.j. 602,96 eura plus úrok z omeškania 8,5 %. V marci 2007 bol uhradený nedoplatok za plyn 325,- Sk,
v máji 2007 bol uhradený nedoplatok za koncesionársky poplatok 100,- Sk, v júni 2007 bol uhradený
nedoplatok za vyúčtovanie bytu za rok 2006 vo výške 3.546,30 Sk. Žalovaná mu dlhuje za obdobie

od 1.1.2007 do 31.12.2007 polovicu úhrad t.j. 24.944,15 Sk, z týchto úhrad žalovaná uhradila čiastku
8.150,- Sk. Po odpočítaní úhrad, teda žalovaná dlhuje čiastku 16.794,15 Sk t.j. 557,46 eura plus 8,5
% úrok z omeškania do zaplatenia. V septembri 2008 bol uhradený nedoplatok 25.148,50 Sk, čiastka
zahŕňa platby za nájom za máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008 plus penále. V októbri 2008 bol
uhradený nedoplatok 2.669,- Sk čiastka zahŕňa nedoplatok za elektrinu 750,- Sk za september 2008

a polovicu nájmu za byt. Žalovaná mu dlhuje od 1.4.2008 do 31.12.2008 polovicu úhrad, t.j. 856,30
eura bez nároku na úrok z omeškania. Žalovaná dlhuje za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 polovicu
úhrad t.j. 778,10 eura. Z týchto úhrad žalovaná zaplatila v máji 2009 čiastku 138,32 eura po odpočítaní
teda dlhuje za rok 2009 žalovaná žalobcovi sumu 639,78 eura. Dňa 18.1.2010 zaplatil žalobca čiastku
82,65 eura za nedoplatok za obdobie od 19.2.2008 do 18.2.2009 vo výške 47,65 eura a neuhradených

platieb záloha za plyn za september až december 2009 a január 2010. Nedoplatok za plyn za obdobie
od 19.2.2009 do 18.2.2010 vo výške 151,78 eura zaplatil na dvakrát. Tieto nedoplatky v celkovej výške
199,43 eura žiada nahradiť žalovanou spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 %.

68. Súd uznesením, sp. zn. 37C 77/2008 - 210 zo dňa 6.5.2011 pripustil zmenu návrhu na začatie

konania tak, že žalobný návrh bude znieť nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.160,42 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.160,42 eura od podania
žaloby do zaplatenia, sumu 1.496,08 eura a sumu 199,43 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške8,5 % ročne zo sumy 199,43 eura od podania návrhu na zmenu žaloby do zaplatenia a nahradiť trovy
konania a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

69.Takakosúduviedolvyššie,žalobcapodanímdoručenýmsúdudňa23.12.2009doplneným13.1.2010
(č.l. 130 a 136) vzal žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia od 10.12.2004 do 4.3.2006 späť,
pričom pôvodnou žalobou sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy
2.039,25 eura od 1.3.2008 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v tomto (zmenenom)
podaní už požadoval úroky z omeškania len vo výške 8,5% ročne až od 1.4.2008 do budúcna, súd

toto podanie bral ako čiastočné späťvtatie žaloby, a to pokiaľ ide o pôvodne požadované zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 2.039,25 eura od 1.3.2008 do 31.3.2008, zaplatenie
úrokov z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 2.039,25 eura od 1.4.2008 do zaplatenia a v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.12.2004 do 4.3.2006 vo výške 878,83 eura spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 878,83 eura od 1.4.2008 do zaplatenia (pre
vysvetlenie, žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.039,25 eura za obdobie

od 10.12.2004 do 31.3.2008, pričom podaním doručeným súdu dňa 23.12.2009 doplneným 13.1.2010
požaduje žalobca zaplatenie istiny vo výške 1.160,42 eura za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2007 a
keďže ďalej žiada zaplatenie istiny 856,30 eura až za obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2008, má súd za to,
že žalobca požadoval období od 10.12.2004 do 4.3.2006, teda za obdobie, za ktoré vzal žalobu späť,
zaplatenie sumy vo výške 878,83 eura; ako rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou za obdobie

od 10.12.2004 do 31.3.2008 vo výške 2.039,25 eura a v podaní doručenom súdu dňa 23.12.2009
doplneným 13.1.2010 uplatňovanou sumou za obdobie od 5.3.2006 do 31.3.2008 vo výške 1.160,42
eura).

70. Následne žalobca podaním zo dňa 10.6.2016 upresnil žalobu, pričom si uplatňuje voči žalovanej

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 vo výške 2.545,51
eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.379,71 eura od 1.1.2010 do zaplatenia a
s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 165,80 eura od 11.3.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 310,42 eura s príslušenstvom a v časti úrokov z
omeškania pred 1.1.2010 (teda úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.160,42 eura od

6.3.2008 do 31.12.2009; pozri podanie z č.l. 136), vzal žalobu späť.

71. Súd uznesením, sp. zn. 37C 77/2008 zo dňa 16.2.2017 pripustil zmenu návrhu na začatie konania
tak, že žalobný návrh bude znieť nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.545,51 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.379,71 eura od 1.1.2010 do

zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 165,80 eura od 11.3.2010 do zaplatenia.

72. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

73. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

74. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

75. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

76. Súd preto konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 2.039,25
eura od 1.3.2008 do 31.3.2008, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy
2.039,25 eura od 1.4.2008 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

10.12.2004 do 4.3.2006 vo výške 878,83 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
878,83 eura od 1.4.2008 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 310,42
eura s príslušenstvom a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.160,42
eura od 6.3.2008 do 31.12.2009, zastavil.77. Predmetom tohto konania po pripustení zmeny návrhu a čiastočnom zastavení konania je vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 vo výške 2.545,51 eura

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.379,71 eura od 1.1.2010 do zaplatenia a s
úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 165,80 eura od 11.3.2010 do zaplatenia, ktoré spočíva
v tom, že žalovaná ako bývalá manželka žalobcu užívala v období od 5.3.2006 do 31.12.2009 byt č. 54
na 2. poschodí vchode Č.. XX A. J. X. Q. O. (ďalej len „predmetný byt“), pričom však neuhrádzala platby
resp. úhrady spojené s užívaním tohto bytu v rozsahu v akom ho užívala.

78. Tak ako súd uviedol rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení §
458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením
nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov na nájom a úhrad za užívanie bytu rozsah vydania
predstavuje podiel úhrady pripadajúci na žalovanú. Pri určení rozsahu vydania bezdôvodného
obohatenia súd vychádza iba zo skutočných nákladov, ktoré žalobca fakticky vynaložil, teda z

vyúčtovania skutočných nákladov, a nie z predpísaných záloh, pretože zálohy na úhradu nájomného
a služieb spojených s užívaním bytu, ako aj zálohy na elektrinu a plyn sa pravidelne zúčtovávajú a v
danom prípade aj boli zúčtované.

79. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Košice I zo dňa 8.11.2004 sp. zn. 20C 22/2004, že počas manželstva nadobudli právo spoločného
nájmu bytu manželmi a to k 2-izbovému družstevnému bytu na X. XX Q. O., že žalovaná nebývala spolu
so svojim synom v predmetnom byte počas celého roka 2006 a počas prvých dvoch mesiacov v roku
2007, teda, že predmetný byt užíva spolu so žalobcom a synom nepretržite od 28.2.2007, a že žalobca
v byte odpojil elektrinu od júna 2007 a plyn od januára 2009.

80. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za nájom a platieb
za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009, súd
konštatuje, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu.

81. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému

obohateniuaotom,ktosanajehoúkorobohatil,douplatneniaprávanavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku
premlčania,právosapremlčalo,ajkeďideobezdôvodnéobohateniespôsobenéúmyselne.Neprichádza
tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj
v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula

objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej
premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

82. V tejto časti žalobca v rozpore s tým, čo je predmetom konania (tým je nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009) požaduje od žalovanej aj

zaplatenie polovice nedoplatku za užívanie predmetného bytu v období od 1.1.2005 do 31.12.2005,
ktorý bol vo výške 6.661,70 Sk, teda sumy vo výške 3.330,85 Sk, t.j. 110,56 eura. Vzhľadom na to, že
žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti
vyúčtovaného nedoplatku za byt za celý rok 2005 vo výške 6.661,70 Sk, t.j. 221,13 eura, súd tento
považuje za premlčaný z dôvodu, že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ treba
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť
dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 145/2004).
Z vyúčtovania nedoplatku za rok 2005 zo dňa 30.5.2006 má súd za preukázané, že sa žalobca ako

oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil najskôr
dňa 30.5.2006, kedy bol vyhotovené predmetné vyúčtovanie, takže dvojročná subjektívna premlčacia
doba by uplynula najskôr dňa 30.5.2008. Žalobca síce podal žalobu na tunajší súd dňa 6.3.2008, avšak
podaním doručeným súdu dňa 23.12.2009 (č.l. 130) upresnil žalobný návrh tak, že žiada, aby žalovanábola povinná uhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie od 5.3.2006 do rozhodnutia súdu, teda v tomto
podaní už nepožadoval zaplatenie polovice nedoplatku za užívanie predmetného bytu v období od
1.1.2005 do 31.12.2005 (aspoň to z jeho obsahu nie je zrejmé). Uvedený nárok opätovne uplatnil až

podaním zo dňa 15.2.2011 dňa 17.2.2011 (aj to nepresne vo výške 6.666,- Sk), teda po uplynutí 2 ročnej
subjektívnej aj 3 ročnej objektívnej premlčačej doby.

83. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Obč.zák. je okrem
stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj

snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a
prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie
času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou
premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k

obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou
na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom
spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe
samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom
sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané)

naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i
po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho
práva zaručujúcou jeho vynutiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynutiteľnosť
svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre
dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku

premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí
od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv.
podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K.
a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář, 1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).
Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), iba sa oslabuje, a to práve v

tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa
môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie dlhu
zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá.

84. Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo

(nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. To platí u práva (nároku) na
náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška
škody (R29/1983).

85. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom

nedoplatku za užívanie predmetného bytu v období od 1.1.2005 do 31.12.2005 vo výške 3.330,85 Sk,
t.j. 110,56 eura z dôvodu premlčania tohto práva.

86. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za nájom a platby
za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 vo výške

213,47 eura (súd opätovne poznamenáva, že uvedený nárok je v časti v rozpore s tým, čo je podľa
žalobcu predmetom konania, ktorým je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
5.3.2006 do 31.12.2009), z vykonaného dokazovania má súd na preukázané, že žalovaná v tomto
období (v roku 2006), a teda po rozvode manželstva a za trvania jej práva spoločného nájmu bytu, byt
neužívala a tak sa nepodieľala na vytváraní skutočných nákladov na nájomné a na úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu. Vzhľadom na to, že predmetný byt neužívala, tieto platiť nemala a teda
na úkor žalobcu nezískala žiadny majetkový prospech.

87. Súd ďalej konštatuje, že v tejto časti posuzoval výkon práva žalobcu na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 s poukazom na ustanovenie § 3 odst.

1obč.zák.(porov.ktomurozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa23.11.2009,sp.zn.26Cdo1592/2008).

88. V súlade s judikatúrou je možné odoprieť právnu ochranu právu uplatnenému alebo vykonávanému
v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo prakticky znamená, ženebude možné takéto uplatnenie alebo výkon práva procesnými prostriedkami vymáhať a že úvaha
súdu, či výkon práva je či nie je v rozpore s dobrými mravmi sa vždy odvíja od okolností konkrétneho
prípadu.

89.Pojemdobrémravyjeneurčitýmprávnympojmom,jehoobsahnevyplývazpozitívnehopráva.Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že
im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne
spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo

všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich
ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.

90. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa
konkrétnych okolností prípadu. V prejednávanej veci vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalobca požaduje
od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za nájom a platby za plnenia poskytované

s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006, hoci je medzi stranami nesporné,
že žalovaná v uvedenom období predmetný byt neužívala z dôvodu zlých vzťahov medzi stranami.

91. Uvedený dôvod nasvedčuje tomu, že práve žalobca spôsobil nemožnosť užívania predmetného
bytu žalovanou v období celého roku 2006. Preto podľa názoru súdu žalobcovi aj z tohto dôvodu

nemožnopriznaťnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniatitulomúhradzanájomaplatbyzaplnenia
poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 vo výške 213,47
eura pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

92. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za nájom a platby

za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo výške
554,22eura,zvykonanéhodokazovaniamásúdnapreukázanéamedzistranaminesporné,žežalovaná
v tomto období (v roku 2007), byt užívala od 28.2.2007 (v období od 1.1.2007 do 27.2.2007 sa teda
nepodieľala na vytváraní skutočných nákladov na nájomnom a na plneniach poskytovaných s užívaním
bytu).

93. Žalobca v tejto časti požaduje zaplatenie alikvotnej časti nájomného za obdobie od 1.1.2007 do
31.12.2007, t.j. za 10 mesiacov vo výške 517,83 eura a zaplatenie alikvotnej časti poplatku za správu
bytu za obdobie od 1.1.2007 do 28.2.2007, t.j. za 2 mesiace vo výške 36,39 eura, teda celkovo sumu
554,22 eura.

94. Tak ako súd uviedol vyššie, v prípade náhrady nákladov na nájom a úhrad za užívanie bytu, rozsah
vydania predstavuje podiel úhrady pripadajúci na žalovanú. Pri určení rozsahu vydania bezdôvodného
obohatenia súd vychádza iba zo skutočných nákladov, ktoré žalobca fakticky vynaložil, teda z
vyúčtovania skutočných nákladov, a nie z predpísaných záloh.

95. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 22.5.2008 (č.l. 166) má súd za
preukázané, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 predstavovali celkové náklady
zálohovateľných služieb (predpis) sumu 36.210,- Sk, t.j. 1.201,95 eura, pričom skutočné náklady za tieto
služby boli vo výške 43.496,62 Sk, t.j. 1.443,82 eura. Vznikol teda nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov

za služby spojené s užívaním bytu za rok 2007 vo výške 7.286,60 Sk, t.j. 241,87 eura Žalovaná uhradila
141,41 eura.

96. Žalobca súdu preukázal, že v období od januára 2007 až decembra 2007 uhradil prenajímateľovi
predmetného bytu na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu sumu 36.210,- Sk, t.j.

1.201,95 eura. Žalovaná v tomto období uhradila sumu 141,41 eura. Súd poukazuje na to, že skutočné
náklady za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu boli v tomto období vyššie ako predpísané
mesačné úhrady, keďže v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol za rok 2007 nedoplatok vo
vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu vo výške 7.286,60 Sk, t.j. 241,87 eura (č.l. 166),
ktorého zaplatenie alikvotnej časti v rozsahu 10 mesiacov požaduje žalobca od žalovanej za obdobie

roku 2008 v rozsahu 100,78 eura.

97.Súdpretorozhodoltak,žesažalovanábezdôvodneobohatilanaúkoržalobcutitulomúhradzanájom
a platby za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007vo výške 460,18 eura (skutočné náklady za užívanie bytu za 12 mesiacov v roku 2007 predstavovali
sumu 1.443,82 eura, čiže náklady za 10 mesiacov boli vo výške 1.203,18 eura /1.443,82 eura : 12 x
10 mesiacov/, od ktorej sumy súd odpočítal polovicu pripadajúcu na žalobcu, t.j. sumu 601,59 eura a

vyššie uvedenú úhradu žalovanej vo výške 141,41 eura).

98. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti zaplatenia alikvotnej časti poplatku za správu bytu za obdobie
od 1.1.2007 do 28.2.2007, t.j. za 2 mesiace vo výške 36,39 eura, súd konštatuje, že medzi stranami
je nesporné, že žalovaná v uvedenom období predmetný byt neužívala z dôvodu zlých vzťahov

medzi stranami. Uvedený dôvod nasvedčuje tomu, že práve žalobca spôsobil nemožnosť užívania
predmetného bytu žalovanou v období od 1.1.2007 do 28.2.2007. Preto podľa názoru súdu žalobcovi
aj z tohto dôvodu nemožno priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom poplatku za
správu bytu za obdobie od 1.1.2007 do 28.2.2007, t.j. za 2 mesiace vo výške 36,39 eura, pre rozpor
s dobrými mravmi. Navyše v tejto časti bola žalovanou vznesená námietka premlčania tohto nároku.
Aj podľa názoru súdu, vzhľadom na neurčité podania žalobcu, z ktorých sa nedá jednoznačne určiť, či

bol tento nárok uplatnený už v samotnej žalobe, resp. jej nasledujúcich doplneniach, bol tento nárok
uplatnený určite a zrozumiteľne žalobcom až v podaní zo dňa 10.6.2016 a to dňa 10.6.2016. V tomto
prípade by došlo objektívne k vzniku bezdôvodného obohatenia v mesiacoch január a február roku 2007,
pričom žalobca svoj nárok v tejto časti uplatnil na súde až dňa 10.6.2016, teda po uplynutí trojročnej
objektívnej premlčačej doby. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

99. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v tomto období v byte bývala aj F.. P., teda priateľka žalobcu, súd
konštatuje, že žalovanej sa nepodarilo jednoznačne a nespochybniteľne súdu preukázať v akom období
a v akom rozsahu predmetný byt užívala aj priateľka žalobcu.

100. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v tomto období, t.j. od 28.2.2007 do 31.12.2007 užívala
predmetný byt v zníženej kvalite, od júna 2007 bez elektriny a teda z tohto dôvodu by bolo v rozpore
s dobrými mravmi priznať žalobcovi polovicu nákladov za byt, súd konštatuje, že záväzok vzniknutý z
bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka) je objektívnej povahy. Vzniká na základe
objektívnej skutočnosti v zákonom predvídaných situáciách (§ 451 a § 454 Občianskeho zákonníka)

bez ohľadu na to, ktorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu zaťažuje dôvod jeho vzniku; na
vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa dokonca existencia zavinenia ani
existencia protiprávneho úkonu nevyžaduje, resp. zavinenie, aj to iba obohateného, má právny význam
len z hľadiska rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia (§ 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

101. V preskúmavanej právnej veci žalovaná byt nesporne užívala, pričom za užívanie bytu treba
považovať už samotné umiestnenie vecí nájomcu v ňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/52/2005). Tým, že byt užívala bezodplatne, nedošlo k zmenšeniu jej
majetku, hoci by sa tak malo stať platením nájomného. Na dôvody súvisiace s odpojením elektriny v
predmetnom byte súd prihliadol v ďalšej časti.

102. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za nájom a platby
za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 vo výške
812,83eura,zvykonanéhodokazovaniamásúdnapreukázanéamedzistranaminesporné,žežalovaná
v tomto období (v roku 2008) byt užívala.

103. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 22.5.2009 (č.l. 163) má súd za
preukázané, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 predstavovali celkové náklady
zálohovateľných služieb (predpis) sumu 44.560,- Sk, t.j. 1.479,12 eura, pričom skutočné náklady za tieto
služby boli vo výške 44.516,24 Sk, t.j. 1.477,67 eura. Vznikol teda preplatok vo vyúčtovaní nákladov za

služby spojené s užívaním bytu za rok 2008 vo výške 1,45 eura.

104. Súd má za to, že sa žalovaná ako nájomca bola povinná zaplatiť prenajímateľovi titulom úhrad
za nájom a platby za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2008 do
31.12.2008 vo výške 738,83 eura (skutočné náklady za užívanie bytu za 12 mesiacov v roku 2008

predstavovali sumu 1.477,67 eura, od ktorej sumy súd odpočítal polovicu pripadajúcu na žalobcu, t.j.
sumu 738,83 eura).105. Žalobca ako dominus litis v tejto časti požaduje zaplatenie alikvotnej časti nájomného za obdobie
7 mesiacov vo výške 415,60 eura, ktorú sumu mu súd priznal.

106. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie alikvotnej časti nedoplatku vyúčtovania za byt za obdobie od
1.3.2007do31.12.2007,t.j.za10mesiacovvovýške100,78eura,súdkonštatuje,ženatentoprihliadolv
bode 97 odôvodnenia tohto rozsudku a to z dôvodu, že súd pracoval so skutočnými nákladmi za užívanie
bytu za 12 mesiacov v roku 2007 (č.l. 166), ktoré zahŕňali aj nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby
spojené s užívaním bytu za rok 2007 vo výške 7.286,60 Sk, t.j. 241,87 eura, resp. jeho alikvotnú časť

v rozsahu 10 mesiacov, ktorú požaduje žalobca od žalovanej za obdobie roku 2008 v rozsahu 100,78
eura. Súd preto tento nárok v tejto časti žalobcovi nepriznal.

107. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nájmu a penálov za mesiace máj až august roku 2007 vo výške
296,45 eura, súd konštatuje, že nárok na nájomné za predmetné obdobie bol zohľadnený v bode 97
odôvodnenia tohto rozsudku, pričom nárok na penále nie je riadne preukázaný resp. v tejto časti nejde

o nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto
časti zamietol.

108. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v tomto období, t.j. od 1.1.2008 do 31.12.2008 užívala predmetný
byt v zníženej kvalite, od júna 2007 bez elektrickej energie a teda z tohto dôvodu by bolo v rozpore

s dobrými mravmi priznať žalobcovi polovicu nákladov za byt, súd poukazuje na body 100 a 101
odôvodnenia tohto rozsudku.

109. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za nájom a platby
za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške

352,83eura,zvykonanéhodokazovaniamásúdnapreukázanéamedzistranaminesporné,žežalovaná
v tomto období (v roku 2009) byt užívala.

110. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 22.5.2010 (č.l. 178) má súd za
preukázané, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 predstavovali celkové náklady

zálohovateľných služieb (predpis) sumu. 1.659,84 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo
výške 1.030,06 eura. Vznikol teda preplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu
za rok 2009 vo výške 629,78 eura. Žalovaná v tomto období uhradila sumu 138,32 eura.

111. Súd má za to, že sa žalovaná ako nájomca bola povinná zaplatiť prenajímateľovi titulom úhrad

za nájom a platby za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2009 do
31.12.2009 sumu vo výške 376,98 eura (skutočné náklady za užívanie bytu za 12 mesiacov v roku 2009
predstavovali sumu 1.030,06 eura, od ktorej sumy súd odpočítal polovicu pripadajúcu na žalobcu, t.j.
sumu 515,30 eura a vyššie uvedenú úhradu žalovanej vo výške 138,32 eura).

112. Žalobca ako dominus litis v tejto časti požaduje zaplatenie sumy vo výške 352,83 eura, ktorú sumu
mu súd priznal.

113. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v tomto období, t.j. od 1.1.2009 do 31.12.2009 užívala predmetný
byt v zníženej kvalite, od júna 2007 bez elektrickej energie a teda z tohto dôvodu by bolo v rozpore

s dobrými mravmi priznať žalobcovi polovicu nákladov za byt, súd poukazuje na body 100 a 101
odôvodnenia tohto rozsudku.

114. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.3.2006 31.12.2009 z titulu nezaplatenia úhrad za nájom

a za služby spojené s užívaním predmetného bytu vo výške 1.228,61 eura. Vo zvyšnej časti, vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca v tejto časti požadoval zaplatenie sumy 2.043,91 eura, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

115. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za elektrinu

dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 2.4.2005 do 6.4.2006 v celkovej výške 963,50 Sk,
t.j. 31,98 eura (faktúra na č.l. 193), pričom žalobca v tejto časti požaduje zaplatenie alikvotnej časti
nedoplatku za obdobie roku 2005 teda do 31.12.2005 vo výške 11,99 eura, súd uvádza, že žalovaná
vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. V tejto časti žalobca v rozpore s tým, čo je predmetomkonania (nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009)
požaduje od žalovanej aj zaplatenie polovice nedoplatku za elektrinu za obdobie od 1.1.2005 do
31.12.2005 vo výške 11,99 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti, súd tento považuje za premlčaný z dôvodu,
že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený
v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už

skôr (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 145/2004). Z vyúčtovania nedoplatku za obdobie
od 2.4.2005 do 6.4.2006 z č.l. 193 má súd za preukázané, že sa žalobca ako oprávnený dozvedel, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil najskôr dňa 10.4.2006, kedy bol
vyhotovené predmetné vyúčtovanie, takže dvojročná subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr
dňa 10.4.2008. Žalobca síce podal žalobu na tunajší súd dňa 6.3.2008, avšak podaním doručeným
súdu dňa 23.12.2009 (č.l. 130) upresnil žalobný návrh tak, že žiada, aby žalovaná bola povinná

uhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie od 5.3.2006 do rozhodnutia súdu, teda v tomto podaní už
nepožadoval zaplatenie polovice nedoplatku za elektrinu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 (aspoň
to z jeho obsahu nie je zrejmé). Uvedený nárok opätovne uplatnil až podaním zo dňa 15.2.2011 dňa
17.2.2011 (aj to v inej výške), teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej aj 3 ročnej objektívnej premlčačej
doby.

116. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom
nedoplatku za elektrinu dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 vo výške
11,99 eura z dôvodu jeho premlčania a žalobu v tejto časti zamietol.

117. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za elektrinu
dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 28.2.2007 do 4.4.2007 v celkovej výške 12,49 eura
(faktúra na č.l. 192), súd uvádza, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Z
vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 7.4.2006 do 4.4.2007 z č.l. 193 má súd za preukázané,
že sa žalobca ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho

úkor obohatil najskôr dňa 10.4.2007, kedy bol vyhotovené predmetné vyúčtovanie, takže dvojročná
subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr dňa 10.4.2009. Žalobca síce podal žalobu na tunajší
súd dňa 6.3.2008, rozšírenie žaloby dňa 23.12.2009 (č.l. 130), rozšírenie žaloby zo dňa 15.2.2011 dňa
17.2.2011, z ktorých podaní tento jeho nárok nevyplýva. Podľa názoru súdu si ho uplatnil až podaním
dňa 10.6.2016, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej aj 3 ročnej objektívnej premlčačej doby.

118. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom
nedoplatku za elektrinu dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 28.2.2007 do 4.4.2007 v celkovej
výške 12,49 eura z dôvodu jeho premlčania a žalobu v tejto časti zamietol.

119. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za elektrinu
dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 5.4.2007 do 1.4.2008 v celkovej výške 120,18 eura
(faktúra na č.l. 172), súd uvádza, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Z
vyúčtovania za elektrickú energiu za obdobie od 5.4.2007 do 1.4.2008 z č.l. 172 má súd za preukázané,
že sa žalobca ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na

jeho úkor obohatil najskôr dňa 6.4.2008, kedy bol vyhotovené predmetné vyúčtovanie, takže dvojročná
subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr dňa 6.4.2010. Žalobca síce podal žalobu na tunajší
súd dňa 6.3.2008, rozšírenie žaloby dňa 23.12.2009 (č.l. 130), rozšírenie žaloby zo dňa 15.2.2011 dňa
17.2.2011, z ktorých podaní tento jeho nárok uplatnený v takejto výške nevyplýva. Podľa názoru súdu
si ho uplatnil až podaním dňa 10.6.2016, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej aj 3 ročnej objektívnej

premlčačej doby. Navyše bol predmetný byt odpojený od elektrickej energie od 1.6.2007, preto na strane
žalovanej od 1.6.2007 do 1.4.2008 nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie.

120. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom
nedoplatku za elektrinu dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 5.4.2007 do 1.4.2008 v celkovej

výške 120,18 eura z dôvodu jeho premlčania a rozporu s dobrými mravmi a žalobu v tejto časti zamietol.

121. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za elektrinu
dodávanú do predmetného bytu za obdobie od 2.4.2008 do 28.11.2008 v celkovej výške 84,43 eura(faktúra na č.l. 171) a za obdobie od 21.5.2009 do 9.10.2009 v celkovej výške 16,13 eura (faktúra na
č.l. 170), z vykonaného dokazovania má súd na preukázané, že do predmetného bytu, ktorý žalovaná
v tomto období užívala, nebola od 1.6.2007 do 9.10.2009 dodávaná elektrina. Žalovaná, hoci tento byt

užívala, sa nepodieľala na vytváraní skutočných nákladov na elektrinu a teda na úkor žalobcu nezískala
žiadny majetkový prospech.

122. Súd ďalej konštatuje, že v tejto časti posuzoval výkon práva žalobcu na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2.4.2008 do 9.10.2009 s poukazom na ustanovenie § 3 odst. 1

obč.zák. (porov. k tomu rozsudok Nejvyššieho súdu ČR zo dňa 23. 11. 2009, sp.zn. 26 Cdo 1592/2008).

123. V prejednávanej veci vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalobca požaduje od žalovanej vydanie
bezdôvodnéhoobohateniatitulomúhradzaelektrinuzaobdobieod2.4.2008do9.10.2009,hocijemedzi
stranami nesporné, že do predmetného bytu nebola v tomto období dodávaná elektrina, ktorej odber
odhlásil resp. znemožnil žalobca.

124. Uvedený dôvod nasvedčuje tomu, že práve žalobca spôsobil nemožnosť dodávania elektriny do
predmetného bytu v tomto období. Preto podľa názoru súdu žalobcovi aj z tohto dôvodu nemožno
priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za elektrinu za obdobie od 2.4.2008
do 9.10.2009 vo výške 100,56 eura pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného preto

súd žalobu v tejto časti zamietol.

125. Súd teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za elektrinu dodávanú
do predmetného bytu za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 vo výške 245,22 eura vrátane nároku
žalobcu na príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 245,22 eura od 1.1.2010

do zaplatenia, zamietol.

126. Pokiaľ ide o nárok na náhradu koncesionárskych poplatkov, žalobca si uplatňuje za obdobie od
5.3.2006 do 31.12.2009 sumu vo výške 90,58 eura. Súd konštatuje, že podľa § 3 ods. 1 a 9 zákona
č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní

rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov účinného do 31.3.2008 platiteľom
poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač
eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Povinnosť platiť poplatok
zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé
používanie inej fyzickej osobe. Následne podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby

verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného od 1.4.2008 platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny
v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

127. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaná sa v tejto časti bezdôvodne neobohatila na

úkor žalobcu, keďže počas celého roka 2006 v predmetnom byte nebývala, pričom od júna 2007 žalobca
v byte odpojil elektrinu, teda žalovanej znemožnil, v prípade ak by vlastnila prijímač, čo nepreukázal,
tento využívať. Súd má za to, že povinnosť platiť koncesionársky poplatok žalovanej v období od
1.1.2006 do 31.3.2008 nevznikol, teda nárok žalobcu je v tejto časti neopodstatnený. Následne od
1.4.2008 bol podľa zmenenej právnej úpravy platiteľom úhrady koncový odberateľ elektriny, ktorým bol

žalobca. Keďže žalobca nesporne odpojil predmetný byt resp. jeho časť, ktorú užívala žalovaná so
synom,vobdobíod1.4.2008do31.12.2009odelektriny,podľanázorusúduztohtodôvodumunemožno
priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za koncesionárske poplatky ani za
obdobie 1.4.2008 do 31.12.2009 pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného preto súd
žalobu v tejto časti zamietol.

128. Súd teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za koncesionárske
poplatky za obdobie od 5.3.2006 do 31.12.2009 vo výške 90,58 eura vrátane nároku žalobcu na
príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 90,58 eura od 1.1.2010 do zaplatenia,
zamietol.

129. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za plyn
dodávaný do predmetného bytu za obdobie od 19.2.2007 do 18.2.2008 v celkovej výške 29,23 eura(faktúra na č.l. 199 na sumu 1.761,- Sk), súd uvádza, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku
žalobcu.

130. Z vyúčtovania za plyn za obdobie od 19.2.2007 do 18.2.2008 z č.l. 199 má súd za preukázané,
že sa žalobca ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil najskôr dňa 25.2.2008, kedy bol vyhotovené predmetné vyúčtovanie, takže dvojročná
subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr dňa 25.2.2010. Žalobca síce podal žalobu na tunajší
súd dňa 6.3.2008, rozšírenie žaloby dňa 23.12.2009 (č.l. 130), rozšírenie žaloby zo dňa 15.2.2011 dňa

17.2.2011, z ktorých podaní tento jeho nárok uplatnený v takejto výške nevyplýva (v rozšírení žaloby zo
dňa15.2.2011siuplatnilnárokvovýške325,-Sk,pričomzospisu/č.l.195/másúdzapreukázané,žeide
o nárok za obdobie od 19.2.2006 do 18.2.2007). Podľa názoru súdu si žalobca tento svoj nárok uplatnil
ažpodanímdňa10.6.2016,tedapouplynutí2ročnejsubjektívnejaj3ročnejobjektívnejpremlčačejdoby.

131. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom

nedoplatku za plyn dodávaný do predmetného bytu za obdobie od 19.2.2007 do 18.2.2008 v celkovej
výške 29,23 eura z dôvodu jeho premlčania a žalobu v tejto časti zamietol.

132. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za plyn
dodávaný do predmetného bytu za obdobie od 19.2.2008 do 18.2.2009 v celkovej výške 41,25 eura

(faktúra na č.l. 201 na sumu 82,51 eura), súd uvádza, že žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku
žalobcu. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 6.3.2008 a následne rozšírenie žaloby dňa 23.12.2009
(č.l. 130), v ktorých nepožadoval tento nárok. Nárok za uvedené obdobie avšak v inej výške uplatnil až
dňa 15.3.2010 (č.l. 148) podaním označeným ako doplnenie dokazovania, o pripustení (zmeny) ktorého
súd nerozhodol. Následne z rozšírenia žaloby zo dňa 15.2.2011, o pripustení ktorej súd rozhodol, tento

nárok uplatnený v takejto výške a za toto obdobie nevyplýva (v rozšírení žaloby zo dňa 15.2.2011
si uplatnil nárok za obdobie od 19.2.2009 do 18.2.2010). Podľa názoru súdu si žalobca tento svoj
nárok uplatnil až podaním dňa 10.6.2016, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej aj 3 ročnej objektívnej
premlčačej doby.

133. Z vyúčtovania za plyn za obdobie od 19.2.2008 do 18.2.2009 z č.l. 201 má súd za preukázané,
že sa žalobca ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil najskôr dňa 23.2.2009, kedy bol vyhotovené predmetné vyúčtovanie, takže dvojročná
subjektívna premlčacia doba by uplynula najskôr dňa 23.2.2011. Žalobca síce podal žalobu na tunajší
súd dňa 6.3.2008, rozšírenie žaloby dňa 23.12.2009 (č.l. 130), rozšírenie žaloby zo dňa 15.2.2011 dňa

17.2.2011, z ktorých podaní tento jeho nárok uplatnený v takejto výške nevyplýva. Podľa názoru súdu
si žalobca tento svoj nárok uplatnil až podaním dňa 10.6.2016, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej
aj 3 ročnej objektívnej premlčačej doby.

134. Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom

nedoplatku za plyn dodávaný do predmetného bytu za obdobie od 19.2.2008 do 18.2.2009 v celkovej
výške 41,25 eura z dôvodu jeho premlčania a žalobu v tejto časti zamietol.

135. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nedoplatku za plyn
dodávaný do predmetného bytu za obdobie od 19.2.2009 do 18.2.2010 v celkovej výške 95,32 eura

(faktúra na č.l. 205 na sumu 228,78 eura), z vykonaného dokazovania má súd nesporne preukázané,
že žalobca znemožnil žalovanej v tomto období (od januára 2009) používať plynový sporák. Žalovaná,
hoci tento byt užívala, sa nepodieľala na vytváraní skutočných nákladov na plyn v tomto období a teda
na úkor žalobcu nezískala žiadny majetkový prospech.

136. Súd ďalej konštatuje, že v tejto časti posuzoval výkon práva žalobcu na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia za plyn dodávaný do predmetného bytu za obdobie od 19.2.2009 do
18.2.2010 s poukazom na ustanovenie § 3 odst. 1 obč.zák. (porov. k tomu rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 23.11.2009, sp.zn. 26 Cdo 1592/2008).

137. V prejednávanej veci vzal súd do úvahy skutočnosť, že žalobca požaduje od žalovanej vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za plyn za obdobie od 19.2.2009 do 18.2.2010, hoci je medzi
stranami nesporné, že žalobca znemožnil žalovanej v tomto období (od januára 2009) používať plynový
sporák.138. Uvedený dôvod nasvedčuje tomu, že práve žalobca spôsobil nemožnosť užívať sporák a teda
spotrebovať plyn žalovanou v tomto období. Preto podľa názoru súdu žalobcovi aj z tohto dôvodu

nemožno priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za plyn dodávaný do
predmetného bytu za obdobie od 19.2.2009 do 18.2.2010 vo výške 95,32 eura pre rozpor s dobrými
mravmi. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

139. Súd teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za plyn dodávaný do

predmetného bytu vo výške 165,80 eura vrátane nároku žalobcu na príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 165,80 eura od 11.3.2010 do zaplatenia, zamietol.

140. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

141. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

142. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z

omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

143. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením

peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy
sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úroky z omeškania
zo sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia od 1.1.2010 do zaplatenia resp. pokiaľ ide o nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úhrad za plyn vo výške 165,80 eura od 11.3.2010 do
zaplatenia (tento nárok mu však nebol priznaný). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v

Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia,
trebapodľaustanovenia§563Občianskehozákonníkavychádzaťztoho,žežalovanýjepovinnýzaplatiť
dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie
treba v tomto prípade považovať doplnenie žaloby z č.l. 136, ktoré prevzala žalovaná dňa 28.1.2010,
pričom dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení

tohto doplnenia žaloby žalovanej, t.j. 29.1.2010 (piatok). Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci
deň po dni splatnosti, t.j. 30.1.2010.

144. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola k 30.1.2010 1%. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi úroky z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 1.228,61 eura od 30.1.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne
požadovaného príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.379,71
eura od 1.1.2010 do 29.1.2010 a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy nad 1.228,61 eura
od 30.1.2010 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

145. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.228,61 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1.228,61 eura od 30.1.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.146. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).