Dopĺňací rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112211609
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112211609.18

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne G.V. G., F. V., D.

XX.X.XXXX,N.S.Z.-Z..XX,XXXXXN.Z.,Z.F.D.,zastúpenejJUDr.RadimomKomkom,advokátomso
sídlom Hlavná č. 27, Prešov, proti žalovanému V. D., D.É.O.X. X.X.XXXX, N. R. X, G., zastúpenému Mgr.
Petrom Masarovičom advokátom so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 31. októbra 2016, číslo konania 37C/108/2012-137 sa
doplňuje týmito výrokmi:

II. Žalovaný nie je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni žiadnu sumu.

III. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.4.2012 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 3.8.2002, ktoré bolo
zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduMestskejčastiKošice-StaréMesto,S.R.XXX,F.XXXX,
Z. XX, A. Č. XXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp.zn. 40C/186/2007-142 zo dňa 19.2.2009
bolo manželstvo rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 5.5.2009. Počas trvania manželstva nadobudli tento spoločný majetok: Nehnuteľnosti: nebytový
priestor na ulici V., G., zapísaný na U. S. Č..XXXXX, katastrálne územie: Z. O., P. G.- Z. O., P. G.
L., titul nadobudnutia kúpna zmluva S. XXXX/XX, od doby nadobudnutia nebytového priestoru tento
bol zo strany žalovaného sústavne prenajímaný a všetky platby nájomného boli vyplácané počas celej
doby len žalovanému, ktorý s týmito finančným prostriedkami sám hospodáril. Podľa odhadu celková
cena nájmu za obdobie od októbra 2003 do mája 2012 činila sumu 83.200,- eur, (mesačne 800,- eur),
spolu 211.200,- eur. Iný nehnuteľný majetok počas trvania manželstva nenadobudli. Hnuteľné veci:

automobil škoda Octavia, rok nadobudnutia 2002 za 15.000,- eur, zostatková hodnota 1.500,- eur, spolu
1.500,- eur. Celková zostatková hodnota majetku vrátane úhrady nájomného za prenajaté nebytové
priestory predstavuje sumu 212.700,- eur. Počas trvania manželstva nečerpali žiadne pôžičky, úvery,
ani nemajú žiadne dlhy voči tretím osobám. Vzhľadom k tomu, že žalovaný po rozvode manželstva
naďalej výlučne sám užíva všetky hnuteľné a aj nehnuteľné veci pri zachovaní princípu parity navrhuje,
aby tieto veci pripadli do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovaný sa zaviaže žalobkyni v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov na úplne finančné vyrovnanie zaplatiť sumu

106.350,- eur (cena hnuteľných vecí + nájom + nehnuteľnosť: 2 = 106.350,- eur). Vzhľadom k tomu,
že medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, žalovaný
nereagoval a odmietal návrhy na mimosúdne vyporiadanie, je nútená voči nemu sa svojho práva
domáhať súdnou cestou. Navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento rozsudok: Súdvyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov G. G. V. V. D. tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného prisudzuje nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva Č.. XXXXX, katastrálne územie: Z.
O., P.: G. L., nebytový priestor Č.. XX-X A., S. Č.. XX a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 710/10000-in ako aj
hnuteľné veci uvedené pod položkami číslo 1 návrhu. Žalovaný je povinný na úplné finančné vyrovnanie
vyplatiť žalobkyni sumu 106.350,- eur a zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol, že I. z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov účastníkov konania žalovaný nadobúda do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vedené
Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom, zapísané na U. S. Č. XXXXX, nachádzajúce sa
v katastrálnom území Z. O., S. P. G. - Z. O., S. P. G. L. a to nebytový priestor Č.. XX-X na prízemí domu
súpisné číslo XXX postaveného na ulici V. Č.. XX S. G. v celosti, ako aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
XXX/XXXXX-L. z celku na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku
evidovanom ako parcela registra „. A. Č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX O.X, na

ktorom sa tento dom nachádza, a že II. o náhrade trov konania súd rozhodne samostatných uznesením.

3. Proti rozsudku bolo žalobkyňou v zák. stanovenej lehote podané odvolanie, ktorý napadla v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a 7.6.2017 bola vec predložená
odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.1.2018, číslo konania 5Co 228/2017-162 vrátil vec
súdu prvej inštancie. V dôvodoch uznesenia uviedol, že súd I. výrokom určil, komu bude patriť majetok
nadobudnutý počas trvania BSM, ale neurčoval vyporiadací podiel, čo odôvodnil v bode 23 s poukazom
na § 150 O. z. a rozsudok NS ČR z 25.10.2001 sp. zn. 22 Cdo 2914/1999. Použitá judikatúra bola

prekonaná novším rozhodnutím NS ČR z 31.10.2007 sp. zn. 22 Cdo 1725/2006 (publikovaný v časopise
Soudní rozhledy, 2007, č. 12, str. 478), podľa ktorého aj v prípade, že by z rozdelenia majetku vyplynulo,
že si účastníci na vyrovnanie nemajú nič platiť, nemal by to súd opomenúť vysloviť vo výrokovej časti
rozsudku samostatným výrokom, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd. Vo výroku II. súd rozhodol,
že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Znenie § 151 ods.3 O. s. p. nemá ekvivalent

v platnom zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, za účinnosti ktorého súd rozhodoval. Preto
súd je povinný o trovách konania rozhodnúť vždy v rozhodnutí, ktorým konanie končí (§ 262 ods.1
CSP). So zreteľom na uvedené bude povinnosťou súdu doplniť dopĺňacím rozsudkom výrok týkajúci sa
vyporiadacieho podielu BSM, ktorý vyplynul z odôvodnenia rozhodnutia a rozhodnúť o trovách konania
a to v lehote 30 dní od vrátenia veci súdu prvej inštancie.

5. Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho
doplnenie.Súdmôžerozsudok,ktorýnenadobudolprávoplatnosť,doplniťajbeznávrhu.Doplnenieurobí
súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie

návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

6. Súd v bodoch 23. a 24. odôvodnenia rozsudku, sp. zn. 37C/108/2012-137 zo dňa 31.10.2016 uviedol,
že znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a

udržanie určitej veci, ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie
a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil, aby
druhému manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil
určitú finančnú sumu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita
môže byť vyjadrená nielen percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez

toho, že pokiaľ ide o túto vec, je zaviazaný na finančné vyporiadanie s druhým manželom (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 25. októbra 2001, sp. zn. 22 Cdo 2914/1999). Pri úvahe o disparite podielov súd
vychádzal z toho, že žalovaný ako profesionálny športovec mal príjmy umožňujúce mu nadštandardnú
životnú úroveň a nadobudnutie majetku, ktorý je predmetom vyporiadania. Z vykonaného dokazovania
má súd za preukázané, že to bol výlučne žalovaný, kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie tohto

nebytového priestoru, na ktorého kúpu a rekonštrukciu použil vlastné a požičané peňažné prostriedky,
pričom žalobkyňa neprispela žiadnou peňažnou sumou (skutkové tvrdenie žalobkyne prednesené jej
právnym zástupcom na pojednávaní dňa 17.12.2015 týkajúce sa skutočnosti, že prispela finančne na
kúpu tohto nebytového priestoru poprel účinne žalovaný, keď uviedol, že na účty žalobkyne, ku ktorýmmal dispozičné právo, vkladal v čase pred uzavretím manželstva v rokoch 1999 a 2000 svoje vlastné
peňažné prostriedky, ktoré nadobudol z príjmov ako profesionálny športovec v zahraničí, čo preukázal
aj predložením profesionálnych hráčskych zmlúv, pričom tieto peňažné prostriedky boli spotrebované

pred kúpou predmetného nebytového priestoru), ani aktivitou smerom k nadobudnutiu tohto nebytového
priestoru. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že strany sporu nemali deti a neviedli spoločnú domácnosť,
o ktorú by sa prípadne žalobkyňa starala, pričom približne rok po uzavretí manželstva, teda v roku 2003,
medzi nimi začali vznikať nezhody, ktoré vyústili do ich rozchodu začiatkom roka 2004, odkedy sa strany
sporu nestretávali (žalobkyňa odišla bývať do Nemeckej spolkovej republiky). Z uvedeného je nesporné,

že predmetný nebytový priestor udržiaval výlučne žalovaný. Súd má teda za to, že v prejednávanej
veci sú splnené podmienky pre odklon od princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v prospech žalovaného, pričom rozhodol, že predmetný nebytový priestor
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného a to bez toho, aby bol tento povinný zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielu finančnú sumu.

7. Súd teda súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opierajúcim sa o rozhodnutie NS ČR z
31.10.2007 sp. zn. 22 Cdo 1725/2006 doplnil dopĺňacím rozsudkom výrok II. týkajúci sa vyporiadacieho
podielu BSM, ktorý vyplynul z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 37C/108/2012-137 zo dňa 31.10.2016,
podľa ktorého súd rozhodol, že predmetný nebytový priestor prikazuje do výlučného vlastníctva
žalovaného a to bez toho, aby bol tento povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu finančnú sumu,

teda rozhodol, že II. žalovaný nie je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni žiadnu sumu.

8. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

12.Súdotrováchkonaniarozhodolvzmysleustanovenia§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,
že priznal žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).