Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899425
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7103899425.2

Uznesenie

Krajský súd Košiciach v právnej veci navrhovateľa v 1. rade T. L. a navrhovteľky v 2. rade L. L., G. Q.
M. Č. K. Č.. XX F. B., zastúpených JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom na Zvonárskej č.
8 v Košiciach, proti žalovaným v 1. rade: L.. J. L. a v 2. rade: J. L.D., D.. U., obom bývajúcim na Č. K.
Č.. XX v B., obaja zastúpení JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom na Mäsiarskej č. 4 v
Košiciach, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného

súdu Košice I, č.k. 14C/42/2003-676 zo dňa 31.1.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že navrhovateľ v 1. a navrhovateľ v 2.rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parcelné číslo 5909/4 - záhrada o výmere 376 m2, zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXX, katastrálneho územia B.I., P. L., v podiele 1/1.

O trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil tým, že riešil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutému pozemku v
dôsledku oprávnenej držby. Existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom
určení v prejednávanej veci nebola spornou. Navrhovatelia odvodzovali počiatok svojej držby, ktorá mala
viesť k vydržaniu pozemku od okolností, ktoré nastali v roku 1969. Potom vychádzal z ust. § 686 OZ,

podľa ktorého pokiaľ nie je ďalej upravené inak, riadia sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1.1.1992. V prípade, že predmetom držby bol pozemok boli podmienkami vydržania,
ktoré museli trvať počas celého obdobia stanovenej lehoty oprávnená držba v zmysle ust. § 132 ods.
1 a uplynutie stanovenej lehoty 10 rokov, počas ktorej mal oprávnený držiteľ pozemok nepretržite v
držbe. Podľa platnej úpravy s účinnosťou od 1.1.1992 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stal
vlastníkom veci ak ju mal nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Súd v súlade s

vyššie uvedenými zásadami a vychádzajúc z toho, že sporná parcela ako predmet vydržania potvrdením
geometrického plánu zo 17.4.1969 Mestským národným výborom vznikla a bola spôsobilým predmetom
vydržania, na strane navrhovateľov bola dobromyseľnosť pri vstupe do držby nehnuteľnosti a vychádzal
zprávnejvýznamnýchokolností,ktorévyšlivkonanínajavo,prihliadolnavšetkyrozhodujúceskutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania a usúdil, že navrhovatelia ako oprávnení držitelia nadobudli k
dotknutému pozemku vlastnícke právo vydržaním, nakoľko ich oprávnená držba tu bola ku dňu 1.1.1992,

kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka, čo preukazujú výpovede svedkov Q.. T. L.,
Š. C., Š. G., I. A.A., R. F., preto návrhu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia, ktorí žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a návrh
zamietnuť. V dôvodoch odvolania okrem iných skutočností poukázali na to, že súd prvého stupňa
nezopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje nové skutkové zistenia. Vychádzal z toho, že krajský súd

uznesením zo dňa 26.8.2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z č.l. 185 a v novom konaní, od kedy
mu bola vec vrátená, okresný súd nezopakoval dôkazy a doplnené dôkazy nepotvrdili dôvodnosť návrhua z tých istých dôkazov okresný súd vyvodil opačný záver a návrhu tento krát vyhovel. Medzi tzv. vady
konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci patrí aj skutočnosť, že okresný súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z rovnakého skutkového základu ako pri prvom rozhodnutí bez toho, že

by postupoval podľa § 120 ods. 2 O.s.p. a zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje nové skutkové
zistenia.

Navrhovatelia navrhovali potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 v
spojenísust.§214ods.2O.s.p.beznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,ževkonanípredsúdom
prvého stupňa došlo k takým procesným chybám, pre ktoré nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý
rozsudok, pretože mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 219 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ustanovení § 6 a 120 ods. 1 O.s.p. súdy pri prejednávaní a rozhodovaní v občianskom súdnom
konaní sú povinné postupovať tak, aby bol čo najúčelnejšie a najúplnejšie zistený skutkový stav. Podľa
§ 132 O.s.p. sú povinné hodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadnuť

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí zo dňa 14.11.2008 vychádzal z výpovede svedkov a dospel
k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Týmito svedkami boli aj svedkovia F., A., F.Q., G.,
A. J. R. M. B. J. L.. Pri rozhodnutí zo dňa 31.1.2013, ktorého preskúmanie je predmetom tohto

odvolacieho konania tiež vychádzal z výpovedí svedkov L., C., G., A., F. a skutkový stav vyhodnotil
inak a návrhu vyhovel bez toho, aby týchto svedkov vypočul opätovne. Z rozhodnutia prvostupňového
súdu nie je možné zistiť prečo z ich výpovedí vyvodil iný právny záver, ako pri svojom prvom
rozhodnutí. Ak sa chcel prvostupňový súd odchýliť od skutkového zistenia v porovnaní so svojím
predchádzajúcim rozhodnutím mal podstatné dôkazy zopakovať, odstrániť prípadné rozpory a až

tak vo veci rozhodnúť, preto odvolaciemu súdu neostalo nič iné, len zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa. Odvolací súd je toho názoru, že ak súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení neuviedol
prečo z výpovedí svedkov, ktorých vypočul ešte pred prvým zrušujúcim uznesením teraz vyvodil iný
právny záver, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, rozhodnutie sa stalo v tejto časti nepreskúmateľným
a ak je rozhodnutie nepreskúmateľné, došlo k odňatiu možnosti konať účastníkov pred súdom.

Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a
pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to
znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom. Neumožňuje mu ak s rozhodnutím nie je spokojný,

efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, lebo
objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu
prvého stupňa, preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, prichádza do úvahy iba
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu navrhovateľov na zámenu
účastníkov z 29.7.2013, zopakovať dokazovanie u podstatných dôkazov, odstrániť prípadné rozpory a

až tak vo veci rozhodnúť.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.